Obviňujem Mohameda z mizogýnie. Mohamed, ktorý ani zďaleka nebol zástancom práv žien, ako ho moslimovia často prezentujú, ženy urážal a ich situáciu v Arábii zhoršil, hoci pred islamom mali viacej práv a slobôd. Mohamed ženám odňal práva, ktoré im priznali kmeňové spoločenstvá Arábie. Následkom toho sú moslimky zneužívané. Majú menej práv než otroci a zvieratá. Sú majetkom mužov, či už sú to ich otcovia, bratia, manželia alebo synovia. V žiadnej spoločnosti a v žiadnom okamihu v dejinách neboli/nie sú ženy také očierňované a znevažované ako v islame.
Postavenie arabských žien pred islamom
Moslimovia nanešťastie nezanechali žiadnu stopu po predislamskej literatúre Arábie. Zavrhli to obdobie ako džahilíju (vek nevedomosti) a zničili každú stopu jej dejín. Preto nie je jednoduché objasniť pravdu a poznať presné postavenie žien pred islamom v tejto krajine. Ako zdroj svojich informácií máme len islamské zdroje. Aj z týchto zdrojov však môžeme získať chabý náhľad na to obdobie a dosvedčiť skutočnosť, že ženy mali pred islamom viacej práv než po jeho nástupe.
Začnime s Chadídžou, Mohamedovou prvou manželkou. Táto žena bola vdova; bola bohatá a viedla vlastnú, úspešnú obchodnú činnosť. Zamestnávala mužov, aby pre ňu pracovali. Mohamed začínal ako jej zamestnanec. Toto je pre nás dôkazom, že ženy mohli pred islamom vlastniť a riadiť podniky. Muži z kmeňa Kurajšovcov si nemysleli, že mať za šéfa ženu je ponižujúce. Ako sa dozvedáme z hadísu, bola to Chadídža, ktorá Mohamedovi navrhla sobáš. To je zasa ďalší náznak úrovne slobody, ktorú ženy dosiahli v predislamskej Arábii. V islamských spoločnostiach je i dnes niečo také tabu.
Ďalší príklad, ktorý dokazuje, že ženy mali v predislamskej arabskej spoločnosti viacej práv, je Hind, manželka Abú Sufjána, Mohamedovho vzdialeného bratanca a úhlavného nepriateľa. Dozvedáme sa, že v bitke pri Uhud viedla Hind ženy z kmeňa Kurajšovcov, ktoré udatne povzbudzovali svojich mužov, aby bojovali a zastavili agresiu moslimov.
Ako sa boj stupňoval, kurajšovské ženy začali biť na bubny, aby vyburcovali svojich mužov. Abú Dudžanadž, jeden z Mohamedových bojovníkov, oznámil: "Videl som niekoho, ako povzbudzuje nepriateľa a divoko kričí, tak som ku nemu zamieril, no keď som na neho zodvihol svoj meč, zakričal a uvidel som, že je to žena; poslov meč som si vážil až príliš na to, aby som ho použil proti žene." Tá levica bola Hind. (1)
Ďalším príkladom žien veliacich mužom v boji je Aiša, Mohamedova detská nevesta, ktorá po jeho smrti viedla armádu moslimov proti Alimu vo vojne, ktorá je známa ako Džamal (ťava).
Statočná mladá žena, ktorú zajali moslimovia a ktorá sa stala otrokyňou v Aišinej domácnosti, požiadala po Mohamedovej smrti Aišu o dovolenku, aby mohla ísť ku svojmu kmeňu a priniesť mu islam. Aiša súhlasila, ale Salma mala iný plán. Šla za svojím kmeňom a zhromaždila veľkú armádu Arabov, ktorí sa okolo nej zomkli. Táto mladá žena jazdila na ťave a viedla tú armádu do konfliktu s moslimami. Abú Bakr vyslal do konfliktu so Salmou Chálida ibn Valída, surovca z radov Mekkčanov, ktorý konvertoval na islam a ktorý vďaka svojej bezohľadnej krutosti postúpil do hodnosti generála, čím získal titul sajf ulláh (meč Alláhov). V októbri 632 sa dve armády stretli zoči-voči. Bitka bola pre moslimov taká dôležitá, že po víťazstve ju nazvali Zafár (víťazstvo). Armáda vedená týmto mladým dievčaťom sa ukázala byť hrozivým protivníkom. Salma viedla svojich bojovníkov z chrbta svojej ťavy. Chálid si uvedomil, že jediným spôsobom, ako poraziť svojho nepriateľa, je zabiť ju. Zavolal ju, aby si ňou pohovoril, a ako sa dvaja generáli ku sebe priblížili, Chálid zranil Salmininu ťavu a keď tá padla na zem, skočil na vrchnú časť Salminho tela a zabil ju svojím mečom. Islam vždy víťazí prostredníctvom ľsti. Keď jej armáda uvidela svoju vodkyňu mŕtvu, rozutekala sa. Chálida považujú všetci moslimovia za najväčšieho hrdinu. Skutočným hrdinom tejto ságy však bola Salma. Táto mladá žena bola vlastne Johankou z Arku predislamskej Arábie. Žiadna moslimka sa ku Salme nikdy nepriblížila. Vďaka islamu boli ženy ponížené na hnuteľný majetok.
Je tu tiež príklad Asmy bint Marwan, židovskej poetky z Mediny, ktorá bola na príkaz Mohameda úkladne zavraždená, lebo skladala "poburujúce básne" proti nemu. Skutočnosť, že Mohamed sa Asmy bál do tej miery, až si myslel, že ohrozuje jeho kariéru obyčajnými básňami, je zase ďalší dôkaz, že v predislamskej kultúre Arábie si Arabi svoje ženy vážili, počúvali ich a inšpirovali sa nimi. Ženy neboli zavrhované ako hlupane alebo nedostatočne inteligentné, ako ich neskôr začali nazývať, ale skôr to boli odborníčky a významné členky spoločnosti.
Najoslňujúcejším príkladom vznešeného postavenia žien pred islamom je skutočnosť, že za Mohamedových čias, alebo možno krátko predtým, než ohlásil, že je prorokom, o sebe žena menom Sidžah tvrdila, že je prorokyňa a získala si mnohých stúpencov. V súčasnosti nemôže byť žena ani len imámom. Keď v roku 2005 Dr. Amina Wadúd oznámila, že povedie zhromaždenie moslimov a moslimiek počas piatkovej modlitby, celý moslimský svet bol rozzúrený. Odsúdili ju a niektorí sa jej dokonca vyhrážali, že odpália bombu v sále, ktorú si vybrala na vykonanie modlitby. Žiadna mešita jej nedovolila tú modlitbu vykonať.
Napodiv, moslimky sú dnes prvými apologétmi svojho nízkeho postavenia a úplne prijímajú svoje poníženie. To je dôkazom sily fanatizmu.
Nasledujúci hadís ukazuje, že Umar b. Chattáb, blízky spoločník Mohameda, ktorý sa napokon stal druhým kalifom, sa sťažoval, že moslimky sa naučili "zlým zvykom" zrovnoprávnenia a nezávislosti od žien z Mediny, a že prorok by s tým mal niečo urobiť. Tento príbeh sa odohral v čase, keď si Mohamed užíval s koptským dievčaťom Máriou, ktorá bola slúžkou jeho manželky Hafsy. Vtedy sa hádal so svojimi manželkami kvôli ich sťažnostiam a všetkým sa im vyhrážal rozvodom. Keď ho Umar prišiel navštíviť, sedel doma a špúlil ústa. Umar vyrozprával:
"My, ľudia z kmeňa Kurajšovcov, sme mali autoritu nad ženami, ale keď sme začali žiť s Ansármi (moslimami z Mediny), všimli sme si, že ženy Ansárov majú nad svojimi mužmi moc, preto si naše ženy začali osvojovať zvyky žien Ansárov. Raz som kričal na moju manželku a ona mi to oplatila rovnakou mincou a nepáčilo sa mi, že mi odvráva. Povedala, 'Prečo ťa štve, že ti odvrávam? Pri Alláhovi, manželky proroka mu odvrávajú a niektoré z nich s ním po celý deň až do noci nehovoria.' Čo povedala ma vydesilo a povedal som jej, 'Ktorákoľvek z nich to robí, bude medzi porazenými.' Potom som sa obliekol, šiel som za Hafsou a opýtal sa jej, 'Necháva niektorá z vás Alláhovho apoštola nahnevaného celý deň až do noci?' Odpovedala, že áno. Povedal som, 'Je to zničená úbožiačka (a nikdy nebude mať úspech)! Nebojí sa, že sa Alláh môže nahnevať kvôli hnevu Alláhovho apoštola a že bude preto zničená? Nepýtajte sa Alláhovho apoštola priveľa vecí, v žiadnom prípade mu neodvrávajte a neopúšťajte ho. Žiadaj odo mňa, čokoľvek sa ti zapáči, a nebuď v pokušení napodobňovať svoju susedu (t.j. Aišu) v jej správaní voči Prorokovi, lebo ona (t.j. Aiša) je krajšia než ty a Alláhovmu apoštolovi je drahšia...'"
"Tak som vstúpil ku prorokovi a videl som ho ležať na rohoži bez rúna. Rohož zanechala na tele proroka svoj odtlačok. Opieral sa o kožený vankúš naplnený palmovými listami. Pozdravil som ho a kým som ešte stál, povedal som 'Rozviedol si sa so svojimi manželkami?' Začudoval sa a povedal, že nie. A potom, stále po stojačky, som povedal: 'Budeš dbať na to, čo poviem, ó Alláhov apoštol? My, ľudia z kmeňa Kurajšovcov, sme nad našimi ženami (manželkami) mali moc a keď sme prišli k ľuďom, ktorých ženy mali nad nimi moc...'"
Umar vyrozprával celý príbeh (o svojej manželke). "Prorok sa na tom zasmial." Umar ďalej povedal, "Následne som povedal, 'Šiel som za Hafsou a povedal jej: Nebuď v pokušení napodobňovať svoju spoločníčku (Aišu), lebo je krajšia než ty a prorokovi je drahšia.' Prorok sa opäť zasmial." (2)
Vyššie uvedený hadís netreba vysvetľovať. Mekkčania boli bigotnejší než ostatní Arabi. Ľudia žijúci v náboženských centrách sú často extrémistickejší a mizogýnnejší než ľudia žijúci inde. Ľudia však neuvažujú rovnako. V každej spoločnosti sú niektorí ľudia fanatickejší než ostatní. Ako sa zdá, Umar a Mohamed mali zvlášť uzavretú myseľ a boli mizogýnnejší než ostatní Mekkčania. Títo dvaja muži boli fanatikmi nad fanatikov. Hoci ostatní Mekkčania nemali žiaden problém počúvať povzbudzujúce slová svojich žien, ani ich akceptovať ako obchodných partnerov, títo dvaja muži si mysleli, že zrovnoprávnenie žien je hrubá neslušnosť, ktorú treba napraviť.
Hidžáb navrhol Umar a Alláh ho prijal
Mohamed, ktorý sa bál, že mladší muži budú túžiť po jeho mladých a pekných manželkách a "obťažovať" ich, im prikázal zahaľovať sa. Samozrejme, urobil to tak, aby jeho želanie prišlo ako zjavenie:
"Prorok, povedz manželkám svojim, dcéram svojim i veriacim ženám, aby priťahovali k sebe svoje závoje! A toto bude najvhodnejšie k tomu, aby boli poznané a neboli urážané." (33:59)
Umar vysvetlil, že vyššie uvedený verš bol zjavený na jeho naliehanie.
"Môj pán so mnou (Umarom) súhlasil v troch veciach... 2) A pokiaľ ide o zahaľovanie žien, povedal som, 'Ó Alláhov apoštol! Kiež by si prikázal svojim manželkám zahaľovať sa pred mužmi, lebo sa s nimi rozprávajú dobrí a zlí.' Tak bol zjavný verš o zahaľovaní žien." (3)
Zdá sa byť zvláštne, že by stvoriteľ tohto vesmíru potreboval radu jedného zo svojich stvorení, aby ustanovil zákony pre ľudstvo. Umar sa hlúpo chvastá, že boh s ním súhlasil. Nie všetci Mohamedovi spoločníci však boli takí nerozumní ako Umar. Abdulláh ibn Sarh, ktorý bol Mohamedovým pisárom, bol múdrejší. Mohameda a islam opustil po tom, ako si všimol, že boh zmenil svoje zjavenia a súhlasil s ním, keď navrhol lepšie verše. To je, samozrejme, iná téma. Čo nás v tejto chvíli zaujíma je fakt, že ženy pred islamom nenosili tento závoj hanby, ktorý sú nútené nosiť v súčasnosti. Rozkaz zahaľovať sa vydal Mohamed kvôli svojej neistote, lebo ako starý muž hromadil hárem mladých a krásnych žien a bál sa mladších a plodnejších mužov, majúcich záujem o jeho manželky.
Obavy tohto starca, že mladší muži by mohli túžiť po jeho manželkách, sa odrážajú v týchto veršoch, ktoré sú príhodne vložené do úst Alláha.
Korán 33:30 - Manželky proroka! Ktorá z vás by sa dopustila nemravnosti zjavnej, tej bude znásobené trápenie dvojnásobne. Je to pre Boha veru ľahké.
31 - A ktorá z vás bude poslušná Bohu a jeho poslovi a dobré skutky bude konať, tej dáme odmenu dvakrát. A pripravili sme pre ňu potravu štedrú. (4)
Mohamed svojim manželkám často pripomínal, aby sa správali tak, aby nepriťahovali pozornosť iných mužov a zahaľovali sa, aby po nich cudzí muži netúžili.
32 - Manželky proroka! Nie ste ako ostatné ženy. Ak by ste sa držali bohabojnosti, tak nepovoľujte v tom, čo hovoríte, čím by sa naplnil nádejou ten, v srdci ktorého je choroba. A hovorte slová dobré.
33 - A ostávajte vo svojich domoch a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti. A konajte modlitbu a dávajte zakát a poslúchajte Boha a jeho posla. On len chce z vás, Ľudia domu, odstrániť nečistotu a očistiť vás očistením. (5)
Tu môžeme jasne vidieť, že ženy pred islamom, alebo v "dobe neznalosti", ako ju Mohamed pohŕdavo nazýval, mohli chodiť von z domu nezahalené a "zvýrazňovať svoje ozdoby". Dnes by žena ukazujúca prameň vlasov alebo rameno v aute svojej rodiny v niektorých islamských krajinách, ako Irán a Saudská Arábia, mohla byť vytiahnutá von a zmlátená islamskou morálnou políciou, tak ako to urobil Taliban v Afganistane. Len zopár islamských krajín dovoľuje ženám chodiť von z domu nezahaleným, nie to ešte "zvýrazňovať svoje ozdoby".
Muži sú povinní starať sa o ženy a sú im nadradení
Nielen, že Mohamed odňal ženám slobodu obliekania, ale urobil ich poslušnými voči mužom a závislými od nich. Napísal:
"Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými i za to, čo míňajú zo svojich majetkov. Dobré manželky sú poslušné, strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť." (6)
Vyššie uvedený verš degraduje ženy na dobytok muža a dáva mu moc starať sa o ňu, ako keby bola jeho somárom či ťavou. Bohužiaľ, Chadídža nežila dosť dlho na to, aby svojmu milovanému manželovi pripomenula, že keď sa vzali, ona sa starala o neho a on jej majetok minul.
Na ďalšom mieste výslovne tvrdí, že muži majú oproti ženám o stupeň viac práv.
"A (ženy) majú toľko práv, koľko je na nich povinností, podľa dobrej zvyklosti; muži však majú o stupeň viac ako ony." (7)
Mohamed urobil všetko, čo mohol, aby ženy urobil poslušnými voči svojim manželom. Podľa neho pôjdu ženy, ktoré neposlúchajú svojich manželov, do pekla.
Prorok povedal, "Videl som tiež pekelný oheň a nikdy sa mi nenaskytol taký hrozný pohľad. Videl som, že väčšina jeho obyvateľov boli ženy." Ľudia sa opýtali, "Ó Alláhov apoštol! Prečo je to tak?" Prorok odpovedal, "Je to kvôli ich nevďačnosti." Opýtali sa ho, či sú nevďačné voči Alláhovi. Prorok povedal, "Sú nevďačné voči svojim životným druhom (manželom) a nevďačné za dobré skutky. Ak ste po celý život láskavý k jednej z nich a ona vo vás uvidí niečo (nežiaduce), povie, 'Nikdy si ku mne nebol dobrý.'" (8)
Muži môžu biť svoje manželky
Mohamed nariadil mužom biť svoje manželky, ak nie sú poslušné.
"A tie, ktorých spurnosti sa obávate, varujte, opustite na lôžkach a bite ich; ak by vás poslúchli, tak nevyhľadávajte proti nim cestu." (9)
Miškat al-Masabih uvádza: "Vyššie uvedený verš bol zjavený v súvislosti so ženou, ktorá sa Mohamedovi sťažovala, že manžel jej dal facku po tvári (na ktorej bolo stále vidieť jej značku). Prorok jej najprv povedal: 'Vráť mu to', ale potom dodal: 'Počkaj, kým o tom popremýšľam.' Neskôr bol zjavený vyššie uvedený verš, po ktorom prorok povedal: 'Chceli sme jednu vec, ale Alláh chcel inú a to, čo chce Alláh, je najlepšie.'" (10)
Mohamed možno bol impulzívne dojatý kratučkým prívalom súcitu, keď čelil tejto zjavnej nespravodlivosti, ale netrvalo to veľmi dlho. Zanedlho pouvažoval o následkoch toho, čo povedal a ako by to mohlo ovplyvniť jeho vzťah so svojimi spurnými manželkami. Preto svojho Alláha donútil vydať ten hanebne nespravodlivý verš, ktorý dáva mužom slobodu biť svoje manželky, aby boli poslušnými.
Ako je z toho verša zjavné, žena nemusí svojho manžela neposlúchať, aby ju zbil. Jej manžel ju môže biť už vtedy, keď sa OBÁVA, že by mohla byť neposlušná. Ako píše Iršah Mandži v knihe "The trouble with islam" (Problémy s islamom)(na strane 34, v súvislosti s veršom 4:34): "Aby si žena zaslúžila bitku, nemusí byť neposlušná voči nikomu. Stačí, že sa muž obáva jej neposlušnosti. Jej neistota sa stáva jej problémom."
Dobré ženy sa nesťažujú, ak ich vlastní manželia bijú:
Ijas ibn Abdulláh ibn Abu Dhubab oznámil, že Alláhov apoštol (pokoj s ním) povedal: Nebite Alláhove slúžky, ale keď Umar prišiel za apoštolom Alláhovým (pokoj s ním) a povedal: Ženy sú odvážnejšie voči svojim manželom, (prorok) povolil ich bitie. Potom mnohé ženy navštívili rodinu apoštola Alláhovho (pokoj s ním) a sťažovali sa na svojich manželov. Preto apoštol Alláhov (pokoj s ním) povedal: Mnohé ženy navštívili Mohamedovu rodinu a sťažovali sa na svojich manželov. Ony nie sú tými najlepšími medzi vami." (Abú Dawud 11:2141)
Manžel nemusí nikomu vysvetľovať, prečo bije svoju manželku.
Vyrozprával Umar ibn al-Chattáb: Prorok (pokoj s ním) povedal: Muža sa netreba pýtať, prečo bije svoju manželku." (Abú Dawud 11:2142)
Mohamed zašiel až tak ďaleko, že povedal, že ženy by mali padnúť na tvár pred svojimi manželmi:
"Keby som mal niekomu prikázať padnúť na tvár pred druhým človekom, prikázal by som ženám, aby padli na tvár pred svojimi manželmi, lebo oni majú na ne zvláštne právo, ktoré manželom udelil Alláh." (11)
V hadíse Aiša vyrozprávala, že jednej noci Mohamed opustil jej dom, lebo si myslel, že zaspala. Potajomky ho nasledovala a keď sa vrátil späť a videl, že je zadychčaná, opýtal sa jej, kam išla. (Ten úbohý muž bol extrémne paranoidný, či jeho manželky neklamú.) Povedal jej, že ak mu zatají, čo robila, "Bystrí a Informovaní" (duchovia) mu to prezradia. Podľa Aišiných slov, keď sa mu priznala, že ho nasledovala, "Dal mi do hrude štuchanec, ktorý som pocítila." (Muslim 4:2127)
Nedostatky žien
Hadís nám podáva správu o stretnutí Mohameda so ženami, na ktorom ich nazval "nedostatočne inteligentnými a nedostatočne zbožnými":
"Alláhov apoštol raz šiel von na musallu (miesto pred mešitou slúžiace hlavne na modlitby - pozn. prekl.)(aby predniesol modlitbu) Íd al-Adhá alebo modlitbu Al-Fitr. Vtedy prechádzal okolo žien a povedal, 'Ó ženy! Dávajte almužnu (tieto peniaze by išli jemu ako miestokráľovi boha na zemi a on by ich rozdelil medzi tých, o priazeň ktorých sa usiloval, alebo aby prejavil štedrosť), lebo som videl, že väčšina obyvateľov pekelného ohňa ste vy (ženy).' Opýtali sa, 'Prečo, ó Alláhov apoštol?' Odpovedal, 'Často preklínate a ste nevďačné voči svojim manželom. Nikdy som nevidel nikoho, kto by bol menej inteligentný a zbožnejší než vy. Obozretného rozumného muža by niektoré z vás mohli zviesť z cesty.' Ženy sa opýtali, 'Ó Alláhov apoštol! Čo nám chýba v inteligencii a zbožnosti?' On povedal, 'Nie je svedectvo dvoch žien rovné svedectvu jedného muža?' Odpovedali kladne. Povedal, 'Toto je nedostatok vo vašej inteligencii. Nie je pravda, že ženy sa počas menštruácie nesmú modliť ani postiť?' Ženy odpovedali kladne. Povedal, 'Toto je nedostatok vo vašej zbožnosti.'" (12)
Toto je do očí bijúci prípad mizogýnie, v ktorom sa Mohamed vysmieva ženám, lebo im najprv odňal práva a potom ich odsúdil za to, že tieto práva nemajú. Nielen, že ich ranil, ale situáciu ešte zhoršil, keď obvinil obeť. Tento hadís vyrozprávali rôzni rozprávači a je tiež zaznamenaný v Sahíh Muslim, čo z neho robí jeden z najautoritatívnejších hadísov o Mohamedovi.
Poznámky
4 - Korán 33:30
5 - Korán 33:32
6 - Korán 4:34
7 - Korán 2:228
9 - Korán 4:34
10 - Razí, At-Tasfír Al-Kabir, k veršu 4:34
Prečítajte si tiež: Stávka o 100 000 dolárov pre všetkých obhajcov islamu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára