Boh a dcéry? To je veru delenie nespravodlivé!
Mohamed mal takú nízku úctu voči ženám, že považoval za neprimerané, aby mal boh dcéry, keď obyčajný človek sa môže chváliť tým, že má synov.
Vo veršoch 53:21-22, po zamietnutí tvrdenia, že boh má nejaké dcéry, ako si Kurajšovci mysleli, desivo hovorí:
A či vám chlapec náleží a Jemu dievča? To je potom veru delenie nespravodlivé.
Dajme tomu, že boh by mal len dcéry a žiadnych synov: Naozaj by to bolo nespravodlivé delenie? Mal by sa boh cítiť trápne za to, že nemá synov? Ironicky, osud si z Mohameda vystrelil, lebo všetci jeho synovia zomreli v útlom detstve a zostali mu len dcéry. Môžeme si predstaviť, aké rozpaky musel pociťovať kvôli tomu, že nemá synov. Muž s takým pocitom menejcennosti a takým obrovským egom nemal nič iné než dcéry, čo považoval za "delenie nespravodlivé."
(Všimnite si, že ten verš hovorí o bohu v tretej osobe. Nie je to chyba v preklade. Arabské slovo lahu znamená "jemu". Mohamed často zabúdal na to, že Korán má byť slovom božím a má byť napísaný v prvej osobe.)
Fakt, že Arabi uctievali bohyne, je dôkazom, že si ženy vážili dosť na to, aby im prisúdili úlohy božstiev. Podľa Mohameda sú všetci obyvatelia nebeského zhromaždenia, vrátane anjelov, muži. Jedinými obyvateľkami raja sú hurisky (v moslimskej mytológii večne mladé a krásne devy oblažujúce veriacich v raji - pozn. prekl.), ktoré sú nebeskými štetkami stvorenými pre potešenie mužov. V skutočnosti je do raja pripustených len zopár žien. Mohamed povedal, že väčšina z nich skončí v pekle.
Ďalšie znevažujúce poznámky o ženách
V jednom hadíse dáva Mohamed na rovnakú úroveň ženy so psami a somárom a hovorí:
(Mužova) modlitba sa preruší, (keď okolo neho prejde) somár, žena alebo čierny pes. (31)
Na inom mieste vykladal sen o černoške, ktorá bola "epidémiou". (32)
Povedal tiež, že ženy sú pre mužov najškodlivejším súžením:
Mužom som po sebe nezanechal žiadne škodlivejšie súženie než ženy. (33)
Dobrá manželka
Jedinou mužovou povinnosťou voči svojej manželke je starať sa o ňu. Musí jej poskytovať jedlo, prístrešok a ošatenie, t.j. napĺňať jej fyzické potreby, rovnako ako keď sa človek musí starať o svoj dobytok. O jej emočné, psychologické a sexuálne potreby by sa nemal zaujímať. Pokiaľ ide o islam, tieto potreby jednoducho neexistujú, lebo ženy nie sú celkom ľuďmi. Mohamed nielen, že mal mnoho žien vo svojom háreme, keď bol starým impotentom, ale svojim mladým manželkám dokonca zakázal znovu sa vydať po jeho smrti. Tento muž bol taký lakomý, že nemohol zniesť predstavu, že sa iný muž dotýka jeho manželiek čo len i po jeho smrti.
Schválil polygýniu a dovolil mužom oženiť sa so štyrmi ženami (Korán 4:3) a toľkými sexuálnymi otrokyňami, s koľkými sa im páči. Podľa presvedčenia niektorých učencov tento verš neobmedzuje počet manželiek, ale treba ho chápať skôr tak, že muž sa môže oženiť s ľubovoľným počtom žien, dvomi, tromi, štyrmi atď. (34)
Preto majú muži povolené túžiť po iných ženách, keď sú ženatí, ale:
Cnostná manželka (je taká), ktorú keď jej manžel na niečo vyzve, ona ho poslúchne; keď sa na ňu pozrie, ona ho poteší; keď ju zaprisahá, ona tú prísahu dodrží a keď je od nej preč, ona stráži seba a svoj majetok. (35)
Neopísali by ste takto dobrého psa?
Teraz sa pozrime, aké iné cnosti musí mať dobrá žena:
Najlepšie ženy sú tie, ktoré majú najkrajšie tváre a najlacnejšie veno. (36)
Dobrá manželka je úžasná, lebo vám pomáha uvoľniť sa, aby ste sa mohli sústrediť na budúci život. Robí to tak, že si plní povinnosti (namiesto toho, aby ich musel plniť jej manžel) a sexuálne uspokojuje manžela, čím ho chráni pred sexuálnym pokušením. (37)
Keď je prorok taký pohŕdavý voči ženám, taký opovržlivý voči ich viere, taký uštipačný voči ich inteligencii, taký nekorektný voči ich právam a taký povýšenecký voči ich postaveniu, môžeme od jeho stúpencov očakávať viac? Moslimky nikdy nebudú slobodné, pokiaľ budú vzhliadať na Mohameda ako na svojho duchovného vodcu. Ak nechcú veriť mne, musia veriť vlastnému prorokovi, ktorý povedal:
Alláhov apoštol povedal, "Mnohí spomedzi mužov dosiahli (úroveň) dokonalosti, ale túto úroveň nedosiahla žiadna zo žien okrem Aiši, faraónovej manželky a Márie, dcéry Imránovej. (38)
Záver
Zachádzanie do detailov v tejto téme by zabralo celú knihu. Napriek tomu máme dosť dôkazov na usvedčenie Mohameda z mizogýnie, zneužitia práv žien a poníženia polovice ľudstva. (39)
Kvôli tejto paródii (mizogýnii) sú moslimky zneužívané a nemôžu naplno využiť svoj potenciál. Stali sa predmetom ponižovania, diskriminácie, znásilňovania, vraždenia zo cti a všetkých druhov fyzického, emočného a sexuálneho zneužívania, bez toho, aby sa mohli postaviť za svoje práva. Následkom toho celý moslimský svet upadol a zostal pozadu, keďže polovici jeho populácie bolo zakázané zrovnoprávnenie a nemohla sa podieľať na spoločnosti a prispievať do nej.
Ženám bolo odopreté vzdelávanie, lebo sa považuje za zbytočné. Nevzdelané ženy sú nevedomé a chýba im sebavedomie. Tieto ženy vychovali synov a premietli na svoje deti vlastné pocity menejcennosti. Tí synovia zdedili nízke sebavedomie svojich matiek a vybudovali islamský svet s duševnou zaostalosťou a nekompetentnosťou, pričom nepretržite bojujú proti démonovi vo svojom vnútri - démonovi strachu, zranenej hrdosti a poníženia. Napokon bol celý islamský svet uvrhnutý do temnoty nevedomosti, sebaľútosti a diktatúry. Dr. Mahathir, bývalý malajský premiér, tento postoj výrečne zhrnul, keď na 10. samite Organizácie islamskej konferencie (známej tiež ako Organizácia islamskej spolupráce - pozn. prekl.) povedal: "Všetci sme moslimovia. Všetci sme utláčaní. Všetci sme ponižovaní." To je dobre vyjadrený opis cítenia moslimov. Tento pocit menejcennosti však nemajú kvôli tomu, že sionisti na diaľku ovládajú svet, ako Dr. Mahathir nesprávne diagnostikoval, ale je to výsledok zneužívania žien vo všetkých islamských krajinách.
Nie každý muž s nízkym sebavedomým sa dostane k moci a stane bezohľadným vrahom ako Saddám Husajn, Usáma bin Ládin alebo Hasan ibn Sabbáh (zakladateľ rádu Asasínov), ale komplex menejcennosti pohlcuje jeho dušu a on sa správa diktátorsky, bez ohľadu na to, na akej pozícii v spoločnosti sa nachádza. Usiluje sa o moc. Potrebuje sa predviesť a dokázať svetu, že je niekým. Uvedomuje si vlastné znehodnotené ego. Túži po uznaní a desí sa ignorancie. Cíti sa byť opustený, ponížený a diskriminovaný, preto sa snaží pomstiť. Aj toto zopakoval Dr. Mahathir, ktorý moslimov vyzval, aby si zaobstarali "zbrane a rakety, bomby a vojenské lietadlá, tanky a vojnové lode", aby si vzali svoje práva od "ohováračov a nepriateľov."
Premiér mal pravdu! Moslimskí muži sú utláčaní a ponižovaní. Pravdou však je, že ich poníženie nemá nič do činenia so Židmi. Má to do činenia s tým, ako boli vychovaní; má to do činenia s tým, ako boli vychované ich matky a má to do činenia s tým, ako sa islam správa voči ženám. Ženy, ktoré nemajú sebavedomie, nemôžu vychovať synov s vysokým sebavedomým. Výsledkom sú muži so zraneným egom, ktorí sa usilujú o moc a uznanie, aby prekonali svoj komplex menejcennosti. Môžeme sa diviť, že matka Usámu bin Ládina bola najmenej obľúbenou z množstva manželiek jeho otca? Usáma vyrastal s matkou s nízkym sebavedomým a zdedil jej pocit menejcennosti. Neskôr bojoval proti svojmu znehodnotenému egu tak, že sa snažil stať hrdinom pre tých, ktorí chválili a schvaľovali jeho ohavné zločiny.
Muži s nízkym sebavedomým sú nebezpeční. Lee Harvey Oswald zabil J. F. Kennedyho len z toho dôvodu, aby sa prejavil. Aby dokázal, že je dôležitý a že môže urobiť niečo veľké. Všetko, čo títo ponížení muži chcú, je prejaviť sa, aj keď len ako úkladní vrahovia alebo teroristi. Muži zodpovední za masaker z 11. septembra 2001 a všetci tí, ktorí sa opásavajú bombami, vyhadzujú do vzduchu a zabíjajú ostatných, aby sa stali mučeníkmi, trpia znehodnoteným egom. Pochádzajú z kultúry hanby. Cítia sa byť ponížení a nahnevaní a preto svoj hnev vyjadrujú násilím a terorom.
Samozvanému prorokovi Arábie by nikdy nenapadlo, že neistota jeho ako muža a jeho posadnutosť kontrolou svojich mladých manželiek jedného dňa privedú svet na pokraj zničenia. Ako keby na tom narcistovi ako on záležalo!
Mohamed je vinný z odňatia práv ženám, z ich degradácie na úroveň hnuteľného majetku a dobytka a teda z toho, že podnietil zrod chorej spoločnosti emočne zjazvených mužov s velikánskym egom, neschopnými harmonicky fungovať vo svete rovných a neschopnými byť šťastný. Zlyhávajú vo vzťahoch so svojimi družkami a deťmi, pokiaľ tie vzťahy nie sú patriarchálne. Nedokážu fungovať v spoločnosti, pokiaľ nie je diktátorská. Udržiavajú kolobeh zneužívania, ponižovania a diktatúry, do nekonečna. Nízki muži, ktorí sú vnútri zranení, lebo ich nevedomé a rovnako emočne núdzne matky nenaplnili ich emočné potreby, nosia masky popierania a velikášstva, ukrývajú vnútri vysoko nafúknuté a vysoko výbušné ego, sú prudko nebezpeční sami pre seba a v takom veľkom počte aj pre celý svet.
Zo všetkých zločinov, ktoré Mohamed spáchal, zo všetkých vrážd a drancovaní, znásilnení a pedofílie, otroctva a genocídy, je mizogýnia najškodlivejšia. Mizogýnia je pre moslimov ničivejšia než čokoľvek iné. Hoci boli priamym terčom mizogýnie ženy, škody spôsobené týmto zlom si vybrali za obeť každého jedného Mohamedovho stúpenca. "Vyvinula sa" chorá spoločnosť s plachými mužmi, ľutujúcimi samých seba, arogantnými, egocentrickými, násilnými a nahnevanými, šíriteľmi nenávisti a vojnovými štváčmi, ktorí nedokážu viesť šťastný, harmonický život.
Žena chce, aby ju bil len raz za týždeň
Dvadsiateho druhého septembra 2002 sa po internete rozšírila smutná správa, ktorá prišla z Iránu a ktorú ironicky mnohí považovali za zábavnú. Bola o Iránke, ktorú jej manžel bil každý deň a ona žiadala súd, aby mu povedal, nech ju bije len raz za týždeň.
Denník Aftab-e-Jazd informoval, že Marjam, žena v strednom veku, povedala, že sa nechce rozviesť so svojím manželom, lebo ho miluje. "Povedzte mu, nech ma bije len raz za týždeň... Bitie je súčasťou jeho povahy a on s tým nevie prestať," povedala Marjam na súde. Keď súd zakázal mužovi biť manželku, protestoval: "Ak ju nebudem biť, nevydesím ju dosť na to, aby ma poslúchala."
V tejto tragi/komickej dráme spočívajú dve veľmi smutné reality, ktoré ovplyvňujú všetky moslimky bez ohľadu na národnosť. Prvá je psychonáboženská. Moslimky sú vychovávané tak, aby akceptovali zneužívanie ako normálne. Už od detstva je s nimi zaobchádzané inak. V islamských krajinách sú chlapci uprednostňovaní pred dievčatami. Dievčatá sú zdrojom sklamania pre svojich otcov a zdrojom rozpakov pre svoje matky. Ak žena porodí chlapca, je vychvaľovaná, ale ak porodí dievča, je urážaná a karhaná. Malé dievčatká sa od útleho detstva učia, že sú nechcené. Pri stole jedia ich bratia prví a berú si najväčší podiel. V chudobnejších rodinách ženy varia, obsluhujú mužov a potom čakajú, kým sa dosýta najedia. Následne prídu ku stolu a zjedia zvyšky.
Chlapci dostávajú ako prví príležitosť ísť do školy a presadiť sa v živote. Dievčatám je táto šanca často odopieraná, lebo ich vzdelávanie sa nezdá byť potrebné, keďže v islamských krajinách je len málo pracovných príležitostí pre ženy. Všetko, o čo sa dievča môže snažiť, je vydať sa za muža, ktorý sa o ňu postará. Zdedí polovicu toho, čo zdedia jej bratia a má menej práv. Dôvodom je, že by to nepotrebovala, lebo bude na jej manželovi, aby sa o ňu staral.
Dcéry sú pre svoje rodiny pasíva a čo najskôr sú "darované" do manželstva. To môže byť už vo veku deviatich rokov. Všetko toto formovanie sa deje s požehnaním "najlepšieho a najdokonalejšieho náboženstva", islamu. Napokon, bol to Mohamed, kto povedal, že ženy sú "nedostatočne inteligentné" (Bucharí 1.6.301, Bucharí 2.24.541). Bol to on, kto povedal, že muži majú "o stupeň viac (práv) ako ony" (Korán 2:228). Bol to on, kto povedal, že ženy, ktoré neposlúchajú svojich manželov, treba biť (4:34).
Takže moslimky vyrastajú s poznaním len jednej reality, a síce, že sú voči mužom menejcenné a musia ich uspokojovať, ak chcú prežiť. Vymývanie mozgov je také kompletné, že mnohé moslimky v skutočnosti bojujú za zachovanie svojho nízkeho postavenia. Mnohé z nich trvajú na nosení závoja a pýšia sa svojím poddanstvom a nižším spoločenským postavením.
V islamských spoločnostiach sú zneužívané ženy závislé od zneužívateľa rovnako, ako je zneužívateľ závislý od zneužívaných žien. Dobrou definíciou tohto symbiotického vzťahu medzi mužom a ženou v islamských krajinách je sadomasochizmus alebo, aby som použil modernejší výraz - spoluzávislosť. Moslimky sú zneužívané a ponižované od narodenia, čo je jediná forma existencie, ktorú kedy poznali, a sú s tým "spokojné". Už od útleho detstva sa učia, že ak chcú prežiť a presadiť sa v živote, musia uspokojovať mužov okolo seba. Muži sa tiež učia, že ženy sú nedostatočne inteligentné, nečestné a nedôveryhodné. V dôsledku toho vyrastajú bez úcty k ženám, ich inteligencii a ich dôstojnosti. Títo muži sa učia týrať a biť svoje sestry práve tak, ako otcovia bijú ich matky, a napokon budú biť svoje manželky, keďže sa to stalo ich zvykom. Moslimovia vyrastajú s poznaním, že biť svoje ženy je ich bohom dané právo a moslimky vyrastajú s tým, že majú akceptovať právo svojich manželov biť ich.
Všetko toto je škodlivý psychonáboženský efekt hanebnej doktríny, ktorý nezmizne, kým sa bude považovať za náboženstvo božie.
Ďalšou smutnou realitou je socioekonomický efekt islamu na život žien. V islamských krajinách sú ženám zatvorené všetky dvere. Nie sú im dostupné takmer žiadne príležitosti žiť produktívny a nezávislý život. Majú nízke vzdelanie a žiadne pracovné školenie. Všetko, čo poznajú, sú domáce práce. Ak sa ženy nevydajú a nenájdu si manžela, ktorý by sa o nich postaral, budú mať veľmi ťažký život. Sobáš je jediná nádej na prežitie, ktorú moslimka má. Ona to vie. Ona vie, že sa musí skoro vydať, a že ak ju manžel vyhodí, jej budúcnosť bude bezútešná.
V islamských krajinách nie je dedičstvo rodiny rozdelené rovnako medzi odcudzeného manžela a manželku, ale skôr muž si necháva všetko, keďže všetko je jeho zárobok. Korán jasne uvádza, že všetko je jeho majetok a dobrá žena je taká, ktorá sa stará o majetok svojho manžela.
Je povinnosťou ženy udržiavať manželov dom v poriadku, variť mu a vychovávať jeho veľa detí. Toto sa nepovažuje za prácu a preto nemá po rozvode nárok na nič. Stratí tiež právo na starostlivosť o svoje deti, keďže v islame nie sú ženy nič iné než inkubátory pre deti. Len čo sa deti prestanú batoliť, patria otcovi. Všetko, čo môže dostať, je jej mahr (príspevok dohodnutý pred svadbou), ktoré je často len symbolické a rovná sa nule. Môže to byť niečo také bezvýznamné ako šaty. Ženy často nepožadujú priveľké mahr, nielen preto, lebo Mohamed trval na tom, že dobré ženy by tiež mali byť lacné, ale aj preto, že ak začnú požadovať priveľa, riskujú, že sa vôbec nevydajú, čo by bola pre ne a ich rodiny veľká hanba.
Rozvod by pre moslimku mohol znamenať katastrofu. Neznamená to len stratu jej sociálneho postavenia, ale skutočne by mohla čeliť hladu. Ak nie je dosť mladá na to, aby sa znovu vydala, bude si musieť nájsť podradnú prácu. Práca pre ženy nie je v islamských krajinách ľahko dostupná. Jedinou dostupnou prácou je domáca a domovnícka práca, ktorá je veľmi slabo platená a veľmi ponižujúca. Len tie šťastné získajú prácu ako slúžky. Mnohé rozvedené ženy skončia na ulici ako žobráčky, alebo, ako sa stáva v Iráne, ako prostitútky.
Preto je pochopiteľné, že moslimky uprednostnia násilníckeho manžela, ktorý ich pravidelne bije, než rozvod. To zároveň vysvetľuje, prečo ženy súhlasia so zdieľaním svojej domácnosti s druhou, treťou či štvrtou spolumanželkou. Vedia, že alternatívou je rozvod, čo znamená čeliť veľmi bezútešnej budúcnosti neistoty a istej chudobe.
Stigmatizácia je len jednou dilemou, ktorej rozvedená žena čelí. Skutočnou výzvou je prežitie po rozvode. Len keď vezmeme do úvahy psychonáboženský a socioekonomický faktor, ktoré utláčajú moslimky, tak si budeme môcť uvedomiť závažnosť problému a pochopiť, prečo by Marjam bola šťastná, keby ju jej manžel bil len raz za týždeň namiesto každého dňa. Len potom pochopíme, prečo hovorí, že ho stále miluje. Marjam dokonale vie, že ak ju jej násilnícky a krutý manžel vyhodí, bude musieť buď spáchať samovraždu alebo žiť ako žobrák. Ulice islamských krajín sú plné žobrákov. Konkurencia je neľútostná. Všetko, čo Marjam chce, je žiť. Alebo možno nechce, no nemá inú možnosť. Je ochotná nechať sa zbiť raz za týždeň a žiť ako otrok za jedlo. Možno by dala prednosť smrti pred týmto biednym životom. Mnohé moslimky to viac nevedia vydržať a spáchajú samovraždu. Miera samovrážd je medzi mladými moslimkami najvyššia na svete.
Pre Marjam a milióny moslimiek, ktoré žijú v násilníckych vzťahoch a v násilníckych spoločnostiach, nie je život právom ale privilégiom. Je privilégiom, že musia zarábať uspokojovaním svojich manželov, aj keď to znamená znášať ich násilie.
Moslimky bez manželov nemajú žiadnu nádej. Ak sa rozvedú alebo ovdovejú, ak nemajú veľké dedičstvo a ak si nevedia nájsť ďalšieho manžela, nemajú budúcnosť. Sú to vyvrheli a bremená pre spoločnosť a pre seba. Smrť je pre ne lákavejšia než tento pochmúrny a mizerný život. Možno toto je vysvetlením, prečo existujú čečenské čierne vdovy. Tieto ženy stratili manželov a keďže sú moslimkami, neostáva im nič iné než zomrieť. Predtým, než budú čeliť vlastnej vytúženej smrti, sa však chcú ako dobré moslimky pomstiť a zabiť toľko nevinných ľudí, koľko dokážu.
Zneužívanie žien je jedným z problémov, ktorému moslimský svet čelí, a nie je to malý problém. Nanešťastie sa tento problém nevyrieši, pokiaľ z týchto spoločností nebude odstránený islam. Mizogýnia je len jedným z mnohých príznakov chorého islamského sveta. Tou chorobu je islam!
Poznámky
34 - Razí, At-Tasfír Al-Kabir, komentár ku koránovému veršu 4:3
35 - Miškat al-Masabih, kniha 1, povinnosti voči deťom, hadís číslo 43
36 - Ihya Ulum Ad-dín od Ghazalího, Dar al-Kotob al-'Elmeyah, Bejrút, zv. II, Kitab Adab al-Nikah, s. 45.
37 - Tamtiež, s. 35
39 - Pre ďalšie štúdium si prečítajte knihu Abula Kásima o ženách, dostupnú na internete, a vynikajúcu štúdiu napísanú M. Rafikulom-Hakkom a P. Newtonom zvanú Miesto žien v čistom islame, taktiež dostupnú na internete.
Prečítajte si tiež: Stávka o 100 000 dolárov pre všetkých obhajcov islamu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára