nedeľa 28. októbra 2018

Otroctvo v islame - 1. časť


Abstrakt

Islam inštitucionalizoval otroctvo. Mohamed začal zotročovať ľudí po presťahovaní do Mediny a nadobudnutí moci. Ľudia boli zotročovaní zvyčajne pri nájazdoch na susedné arabské kmene, alebo počas vojny, či už pri útočných alebo obranných akciách. Islam povoľuje zotročovanie ľudí ako "koristi" alebo odmeny za boj. To viedlo ku mnohým "džihádom" moslimských štátov a kmeňov, ktoré útočili na ostatné skupiny nemoslimov a získavali otrokov. Islamská právna veda ustanovila predpisy pre správne zaobchádzanie s otrokmi. Po celé dejiny sa však objavovali prípady hrubého zaobchádzania.


Úvod

Západ je oboznámený s dejinami otroctva v Novom svete. Bolo trestuhodné, strašné a trvalo niekoľko storočí. A bolo zrušené najmä kvôli snahám kresťanov v Anglicku (Wilberforce, Clarkson) a Amerike (abolicionisti, najmä protestanti). Avšak len zopár ľudí na Západe vie o islame a otroctve. Väčšinu ľudí by prekvapilo, keby vedeli, že islam povoľuje zotročovanie ľudí ako vojnovej koristi. Od čias, kedy Mohamed vytasil svoj meč, aby okrádal a podroboval si nemoslimov, až dodnes moslimovia zotročujú nemoslimov a dokonca aj černošských moslimov. Moslimovia zotročovali čiernych Afričanov dávno predtým, než sa nejaké lode s otrokmi vydali na plavbu do Nového sveta. Moslimovia zotročovali ľudí vo všetkých krajinách, ktoré dobyli. Neskôr, keď boli lode naložené černošskými otrokmi, to bol často moslimský priekupník s otrokmi, kto loď pripravil na plavbu. Americkí otrokári len zriedkavo museli ísť do vnútrozemia, aby otrokov pochytali. Oni už čakali, vďaka niektorým moslimským panovníkom a/alebo priekupníkom s otrokmi! V mnohých prípadoch sa stalo, že ak černošských otrokov neposlali do Nového sveta, poslali ich na Stredný východ, aby ich zotročili Arabi, alebo si ich ako otrokov držali ostatní černošskí moslimovia.

Mohamed, moslimovia, Korán a otroctvo

Za prvé, Korán ospravedlňuje otroctvo a o otrokoch sa často zmieňuje. Tu je zopár príslušných veršov:

33:50 - "Prorok! My sme ti dovolili tvoje manželky, ktorým si dal ich odmeny a tie, čo tvoja pravica vlastnila, ktoré ti Boh dal ako korisť..."

Tento verš je jasným dôkazom presvedčenia moslimov, že zotročovanie ľudí vo vojne je bohom dané právo. Ako hovorí príslovie: víťaz berie všetko.

23:6 - "S výnimkou pred svojimi manželkami alebo pred tým, čo vlastní ich pravica. To im nebude vyčítané."

Kontext tejto pasáže (necitovanej úplne) podrobne uvádza, že moslimovia majú povolené súložiť so svojimi manželkami a otrokyňami. Z toho vyplýva, že moslimovia mali otrokyne - konkubíny. Verš 70:30 je v podstate zopakovaním verša 23:6.

Kniha "Tabakát" od Ibn Sa'da uvádza voľný opis Mohamedovho "vzťahu" s minimálne jednou z jeho otrokýň. Mohamed mal sexuálne styky s Máriou, svojou koptskou otrokyňou. Mária a jej sestra Sirin boli otrokyne, ktoré Mohamed dostal ako dary. Mohamed dal Sirin básnikov Hasanovi Thábitovi. Ibn Sa'd hovorí, že Mohamed "mal rád Máriu, ktorá mala bielu pleť, kučeravé vlasy a bola pekná." (Prevzaté z "Kitab al-Tabakát al-Kabír" (Kniha veľkých tried) od Ibn Sa'da, s. 151)

Ibn Sa'd tiež píše, že Mária porodila Mohamedovi syna menom Ibrahim. Zomrel o 18 mesiacov neskôr. Sa'd na strane 164 píše: "Keby žil, žiaden jeho ujo z matkinej strany by nezostal v nevoľníctve". To je dôkazom, že existovali ďalšie koptské otrokyne, ktoré vlastnili moslimovia.

Korán tiež moslimom nariaďuje, aby NENÚTILI svoje otrokyne k prostitúcii (24:33), dovoľuje moslimom oženiť sa s otrokyňami, ak po tom túžia (4:24), ďalej nariaďuje, aby otrokov z času na čas oslobodili ako trest za zločin alebo hriech (4:92, 5:89, 58:3), dokonca umožňuje otrokom kúpiť si slobodu, ak spĺňajú určité podmienky svojho pána (24:33). (Verš 90:10, "oslobodenie spod otroctva", je narážkou na to, keď moslimovia zaplatili výkupné za iných moslimov, ktorí boli otrokmi nemoslimov.)

Hoci si myslím, že je pekné umožniť otrokovi získať slobodu (podľa uváženia jeho pána), je tragédiou, že islam v prvom rade umožňuje jeho zotročenie. Je to ako keby ste vykradli banku, odovzdali časť peňazí späť banke a mysleli si, že ste urobili správnu vec!

Vyššie uvedené verše ukazujú, že zotročovanie nariadil Alláh a že moslimovia mali povolené súložiť so svojimi otrokyňami. Ukazujú tiež, že otroci boli pre moslimov hodnotnou komoditou, inak by Alláh nezaviedol trest v podobe oslobodenia otroka ako kompenzáciu za zločin.

Bucharího hadísy a otroctvo

Existujú stovky hadísov zaoberajúcich sa otroctvom. Celé kapitoly hadísov sa zaoberajú zdaňovaním, zaobchádzaním, predajom a právnou vedou ohľadom otrokov. Navyše, mnohé hadísy spomínajú otrokov a ich vzťah k ich moslimský pánom. Tu je výber hadísov o otrokoch (všetky hadísy sú zo zbierky Sahíh Bucharí, pokiaľ nie je uvedené inak):

Zv. 7, číslo 137 - Vyrozprával Abú Saíd Al-Chudrí: Získali sme zajatkyne ako súčasť vojnovej koristi a mali sme s nimi prerušovanú súlož. Tak sme sa na to opýtali Alláhovho apoštola a on povedal, "Naozaj to robíte?", opakujúc otázku trikrát. "Žiadna duša, ktorej je predurčené existovať, sa do dňa vzkriesenia existencii určite nevyhne."

V tomto hadíse sa píše, že moslimovia zotročili ženy a mali s nimi sex. Mohamed to schválil. Moslimov len upozornil, aby neprerušovali súlož.

Zv. 5, číslo 459 - (Tento hadís je podobný predchádzajúcemu. Sú v ňom však dodatočné podrobnosti.) Vyrozprával Ibn Muhajriz: "Vstúpil som do mešity a videl som Abú Saída Al-Chudrího. Sadol som si vedľa neho a opýtal som sa ho na al-azl (t.j. prerušovanú súlož). Abú Saíd povedal, 'Vyrazili sme s Alláhovým poslom na ghazwu proti kmeňu Banú Al-Mustalik, získali sme zajatkyne spomedzi arabských zajatcov a túžili sme po ženách. Celibát nám robil problémy a radi sme prerušovali súlož. Takže, keď sme chceli mať prerušovanú súlož, povedali sme si, ako môžeme mať prerušovanú súlož predtým, než sa opýtame Alláhovho posla, ktorý je prítomný medzi nami?' Opýtali sme sa ho na to a on povedal, 'Je lepšie, aby ste to nerobili, lebo ak je nejakej duši predurčené existovať, tak (do dňa vzkriesenia) bude existovať.'"

V tomto hadíse moslimovia prepadli kmeň Banú Al-Mustalik a zotročili ľudí. Otrokyne boli rozdané medzi moslimských vojakov ako korisť. Keďže vojaci boli mimo domova, boli nadržaní a chceli mať sex s novými otrokyňami. Šli za Mohamedom a opýtali sa ho na prerušovanú súlož. Povedal im, aby to nerobili a aby súlož s otrokyňami dokončili. Súvisiace hadísy ukazujú, že nechceli, aby ženy otehotneli, lebo ich neskôr chceli predať. Podľa islamského práva nesmeli predať tehotné otrokyne.

Mohamed v podstate odsúhlasil znásilňovanie zajatkýň.

Zv. 3, číslo 765 - Vyrozprával Kurajb: Oslobodený otrok Ibn Abbása, ktorému Maimuna bint Al-Haríth povedala, že prepustila na slobodu otrokyňu bez toho, aby jej to prorok povolil. V deň, keď bol rad na nej, aby spala s prorokom, povedala, "Vieš, ó Alláhov apoštol, že som prepustila moju otrokyňu?" On povedal, "Naozaj si to urobila?" Odpovedala kladne. On povedal, "Získala by si viacej odmeny, keby si ju (t.j. otrokyňu) dala jednému zo svojich ujov z matkinej strany."

V tomto hadíse žena oslobodila otrokyňu, ale Mohamed hovorí, že by získala viacej (nebeskej) odmeny, keby tú otrokyňu dala jednému zo svojich ujov, čím by ju ponechala v otroctve.

Zv. 7, číslo 734 - ...Predo dvermi Mohamedovej izby bol otrok, ku ktorému som podišiel a povedal, "Požiadaj o povolenie, aby som mohol vstúpiť."...

Je to dlhý hadís a tento citát odhaľuje, že Mohamed mal otrokov, ktorí pracovali v jeho dome.

Zv. 7, číslo 344 - Vyrozprával Anas, "Alláhov posol šiel do domu svojho otrockého krajčíra a ponúkli mu jedlo z dyne, ktoré začal jesť. Dyňu jedávam rád odvtedy, čo som videl, že ju jedol Alláhov posol."

Tento hadís ukazuje, že ďalší z Mohamedových otrokov bol krajčír. Hadís číslo 346 poskytuje ďalšie podrobnosti.

Zv. 5, číslo 541 - Vyrozprával Abú Hurajra: Keď sme dobyli Chajbar, nezískali sme ako korisť zlato ani striebro, ale získali sme kravy, ťavy, osobný majetok a sady. Potom sme s Alláhovým apoštolom odišli do údolia Al-Kira a v tom čase mal Alláhov posol otroka menom Midam, ktorého mu predstavil niekto z Banú Ad-Dibbab. Kým otrok pracoval na odmontovaní sedla Alláhovho posla, priletel šíp neznámeho strelca a trafil ho...

Tento hadís odhaľuje, že Mohamed mal otroka, ktorého trafil šíp.

Zv. 5, číslo 637 - Vyrozprával Burajda: Prorok poslal Aliho za Chálidom, aby priniesol chumus (pätinu koristi). Ja som Aliho nenávidel. Ali sa okúpal (po sexuálnom styku s otrokyňou z chumusu). Chálidovi som povedal, "Nevidíš ho (t.j. Aliho)?" Keď sme sa dostali k prorokovi, zmienil som sa mu o tom. On povedal, "Ó Burajda! Nenávidíš Aliho?" Povedal som, "Áno." On povedal, "Nenávidíš ho, lebo si zaslúži viacej než to, čo má z chumusu."

Poznámka k tomuto hadísu hovorí, "Burajda nenávidel Aliho, lebo si vzal otrokyňu z koristi a to považoval za niečo zlé."

V tomto hadíse si Ali vzal novú otrokyňu a mal s ňou sex. Keď sa o tom dozvedel Mohamed, schválil to. Všimnite si, že otroci boli považovaní za korisť a za majetok mužov, ktorí môžu využívať otrokyne na sex, t.j. znásilniť ich.

Zv. 5, číslo 512 - Vyrozprával Anas: "...Prorok nechal ich bojovníkov zabiť a ich deti a ženy zotročiť..."

Tento hadís uvádza podrobnosti útoku na Židov z Chajbaru. Opäť, mnohé ženy a deti boli zajaté a stali sa otrokmi.

Zv. 5, kapitola 67 - Vyrozprával Abú Ishák: Ujaina bin Hisn viedol ghazwu (útok) proti Banú Al-Anbar, odnoži kmeňa Banú Tamím. Prorok vyslal Ujainu, aby ich prepadol. On ich prepadol, niekoľkých z nich zabil a niekoľkých z nich szajal.

V tomto hadíse Mohamed vyslal svojich mužov, aby zaútočili na iný kmeň. Zabili niekoľkých z nich a ostatných zajali. Moslimovia opäť zaútočili na susedný kmeň.

(Tu sa autor článku zrejme pomýlil. Uvedený príbeh sa v Sahíh Bucharí v skutočnosti nenachádza. V 67. a 68. kapitole sa nachádzajú spolu tri hadísy - 5.59.651; 5.59.652 a 5.59.653 - v ktorých sa spomína kmeň Banú Tamím, nie však Banú Al-Anbar. Príbeh o ghazwe Ujaina bin Hisna proti Banú Al-Anbar sa nachádza v Sírat Rasúl Alláh na strane 667 a v Tabarí, zv. 9, strana 122 - pozn. prekl.)

Zv. 5, číslo 182 - Vyrozprávala Aiša: "Abú Bakr mal otroka, ktorý mu dával niečo zo svojho zárobku."

Zv. 5, číslo 50 - Vyrozprával Amr Maimun: "...Otrok Al-Mughira..." (ďalší moslim vlastnil otroka, ktorý zabil Umara) "...Al-Abbás mal najviac otrokov..." (Al-Abbás, budúci vodca moslimov, mal mnohých otrokov).

Zv. 9, číslo 462 - Vyrozprávala Aiša: "...Navyše, môžeš požiadať otrokyňu, ktorá ti povie pravdu." Tak sa prorok opýtal Bariry (mojej otrokyni).

Aiša mala vlastnú otrokyňu.


Všetky tieto hadísy podrobne opisujú, že mnohí ďalší moslimovia vlastnili otrokov.

Mohamed, Abú Dawudove hadísy a otroctvo

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 597 - "Človek v stave Ihrám, ktorý trestá svojho otroka"

Číslo 1814 - (Abú Bakr) ho začal biť (svojho otroka), zatiaľ čo apoštol Alláhov sa smial a povedal: "Pozrite sa na tohto muža, ktorý je v posvätnom stave, čo to robí?" (Poznámka k tomuto hadísu hovorí, "Abú Bakr bil svojho otroka, aby ho naučil zmyslu pre zodpovednosť.")

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 683 - "Sobáš otroka bez súhlasu jeho majiteľa"

Číslo 2074 - Ibn 'Umar oznámil, že prorok povedal, "Ak sa otrok ožení bez súhlasu svojho pána, jeho sobáš je neplatný."

(Hadís pokračuje slovami: "Abú Dawud povedal, 'Táto tradícia je slabá. Je to maukuf (nesiaha späť ku prorokovi).' Toto je vyjadrenie samotného Ibn 'Umara." Tento hadís je klasifikovaný ako daíf, teda slabý. Pre porovnanie, v hadíse číslo 2073, ktorý je klasifikovaný ako hasan - dobrý, sa píše, "Vyrozprával Džabir Ibn Abdulláh: Prorok (pokoj s ním) povedal: Ak sa otrok ožení bez povolenia svojich pánov, je to smilník." Samotná zbierka hadísov Abú Dawud sa však považuje za autentickú - pozn. prekl.)

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 1317 - "O zodpovednosti za otroka"

Číslo 3499 a 3500 - "Zmluvná zaviazanosť otroka sú tri dni. Ak nájde na otrokovi chybu behom troch dní, môže ho vrátiť bez akéhokoľvek dôkazu; ak nájde chybu po troch dňoch, bude sa od neho vyžadovať dôkaz, že otrok mal chybu, keď ho priviedol."

Mohamed, Muwatta imáma Málika a otroctvo

Nižšie uvedené kapitoly ukazujú, aké prirodzené bolo otroctvo počas Mohamedovho života a života kalifov. Muwatta je kniha islamskej právnej vedy. Je plná predpisov týkajúcich sa otrokov. Otroci sa využívali v celom islamskom svete. Usudzujúc z množstva hadísov, ktoré sa tu nachádzajú, môžeme bezpečne predpokladať, že mnohí moslimovia vlastnili otrokov.

Kapitola 368 - "Kto prevezme majetok otroka pri jeho prepustení"

Kapitola 371 - "Otroci, ktorí nesmú byť oslobodení pri povinnom oslobodení otrokov"

Kapitola 383 - "Spolužitie s otrokyňou po vyhlásení jej 'Mudabbiru'" (získaní slobody po smrti pána)

Kapitola 387 - "Kto má nárok na majetok otroka alebo otrokyne v čase predaja"

Kapitola 388 - "Obmedzenie zodpovednosti predajcu pri predaji otroka alebo otrokyne"

Kapitola 390 - "O podmienenom predaji otrokyne"

(Vyššie uvedené názvy kapitol sú len parafrázované. Pre ich presné znenie viď anglický preklad zbierky Muwatta Málik na tomto linku - pozn. prekl.)

Existujú ďalšie kapitoly zaoberajúce sa otrokmi. Tento zoznam postačuje ako dôkaz, že obchod s otrokmi počas Mohamedových čias a po nich bol rozsiahly.

Ostatné islamské spisy o moslimoch vlastniacich otrokov

Existujú ďalšie islamské spisy, ktoré dokumentujú, ako Mohamed kupoval, predával a rozdával otrokov. Nasledujúce citáty sú z knihy "Behind the Veil" (Za závojom).

Ibn Kajjim al-Džawzíjja, veľký učenec a islamský historik, vo svojej knihe "Zad al-Ma'ad", časť prvá, na strane 160 píše:

"Mohamed mal mnoho otrokov a otrokýň. Nakupoval ich a predával, ale kupoval ich viacej než ich predával. Raz predal jedného černošského otroka za dvoch. Kupoval viacej otrokov než ich predával."

"Mohamed mal niekoľko černošských otrokov. Jeden z nich sa volal 'Mahran'. Mohamed ho nútil robiť viac práce než priemerného človeka. Kedykoľvek šiel Mohamed na cestu a on alebo jeho ľudia sa unavili nosením svojich vecí, nútil Mahrana, aby ich niesol on. Mahran povedal, 'Aj keby som počas cesty už niesol náklad 6 alebo 7 oslov, ktokoľvek, kto sa cítil slabý, hodil svoje šaty, alebo svoj štít či meč na mňa, aby som ten ťažký náklad niesol ja.' Tento príbeh zaznamenávajú Tabarí a Džawzíjja, preto ho islam považuje za pravdivý."

Ali, ktorý bol Mohamedovým zaťom, zbičoval pred Mohamedom Aišinu otrokyňu, aby ju donútil hovoriť o obvineniach voči Aiši. Mohamed nepovedal Alimu ani slovo na to, že tú otrokyňu zbil (zo Sírat Rasúl Alláh, s. 496).

V Sírat Rasúl Alláh sa píše, že Mohamed zmasakroval 800 mužov a zotročil ich ženy a deti. Najmenej jednu Židovku, ktorá sa volala Rajhana, si nechal ako konkubínu a zvyšné rozdal moslimom. V Síre sa píše (na strane 466), "Potom apoštol rozdelil majetok, ženy a deti Banú Kurajza medzi moslimov..."

"Potom apoštol vyslal Sa'da Zajda, brata Ašhala, s niekoľkými zajatými ženami z Banú Kurajza do Nadždu a predal ich za kone a zbrane."

Jedna vec je istá: MOHAMED BOL OTROKÁR. Mená mnohých Mohamedových otrokov sú podrobne vymenované v moslimských spisoch a dajú sa nájsť v knihe "Behind the Veil".

Niektorí moslimovia tvrdia, že s otrokmi sa v islame vždy zaobchádzalo spravodlivo a vľúdne a že na Západe sa s otrokmi vždy zaobchádzalo ako s "hnuteľným majetkom". Faktom je, že skutočné zaobchádzanie s otrokmi na Západe a v islame sa líšilo. S niektorými otrokmi sa zaobchádzalo spravodlivo, s inými sa zaobchádzalo brutálne. Korán aj Nový zákon prikazujú pánom, aby sa ku otrokom správali spravodlivo. Porovnajme verš v liste Efezanom 6:9 so súrou 4:36. Obidva verše sú si podobné. Nový zákon však odsudzuje obchodovanie s otrokmi v prvom liste Timotejovi, verš 1:10 (slovo únoscovia znamená obchodníci s otrokmi). Korán povoľuje a dokonca nabáda na zotročovanie ľudí.

Silas

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára