Samuel Green
Ako sa islam spočiatku rozšíril z Mekky do celej Arábie? Zdá sa, že v našom súčasnom svete existujú na túto otázku tri odpovede.
1. Niektorí ľudia hovoria, že sa šíril vďaka kráse Mohamedovho učenia a príkladu.
2. Ďalší ľudia hovoria, že Mohamed šíril islam mečom.
3. Napokon, iní ľudia hovoria, že nevedia, ako sa islam šíril.
Tento článok poskytuje stručný prehľad rôznych metód, ktoré Mohamed používal na šírenie islamu. Prehľad prihliada len na uznávané islamské historické zdroje.
1. UČENIE
Učenie islamu a recitovanie Koránu
Keď Mohamed začal učiť islam, najprv tak robil súkromne a verejne v Mekke.
Ľudia, muži i ženy, začali prijímať islam vo veľkom počte, kým sa chýr o ňom nerozšíril po celej Mekke, a začalo sa o ňom hovoriť. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 117)
Keď apoštol predstavil islam na verejnosti ako mu Alláh nariadil, jeho ľudia sa nestiahli ani neobrátili proti nemu, podľa toho, čo som počul, až kým sa on nevyjadril pohŕdavo o ich bohoch. Keď to urobil, veľmi sa urazili a jednomyseľne sa rozhodli, že s ním budú zaobchádzať ako s nepriateľom, okrem tých, ktorých boh ochránil s pomocou islamu pred takým zlom, ale tí boli opovrhovanou menšinou. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 118)
Vyrozprával Ibn Abbás: Keď sa novinky o príchode proroka dostali k Abú Dharovi, povedal svojmu bratovi, "Choď na koni do toho údolia a prines mi novinky o tomto mužovi (t.j. o prorokovi), ktorý tvrdí, že je prorokom, ktorý dostáva informácie z neba. Počúvaj ho a potom príď za mnou." Jeho brat sa vydal na cestu, aby sa stretol s prorokom, počúval jeho prejav, vrátil sa k Abú Dharovi a povedal mu, "Videl som, ako vyzýva ľudí ku cnostiam a jeho prejav nebol ako poézia." Abú Dhar povedal, "Toto mi nestačí." Tak si vzal jedlo, mech plný vody a vydal sa na cestu do Mekky, kde šiel do mešity pohľadať proroka,... Potom počúval prejav proroka a na mieste prijal islam... (Bucharí 4:56:724)
Mohamed tiež učil verejne na arabských trhoch.
...na jednom z jarmokov (trhov); a zatiaľ čo sa (Mohamed) ponúkal arabským kmeňom ako bolo jeho zvykom, v Al-'Akabe stretol niekoľko ľudí z kmeňa Chazradž, ktorým chcel boh priniesť úžitok. ...keď ich apoštol stretol, vypytovaním zistil, že sú z kmeňa Chazradž a sú spojenci Židov. Pozval ich, aby si s ním sadli, vysvetlil im islam a zarecitoval im Korán. Teraz boh pripravil islamu cestu, lebo žili bok po boku so Židmi, ktorí boli ľuďmi knihy a poznania, kým oni sami boli polyteisti a modloslužobníci. Často na nich robili nájazdy v ich štvrti a kedykoľvek sa objavil zlý pocit, Židia im hovorievali, "Čoskoro bude zoslaný prorok. Jeho deň je blízko. Budeme ho nasledovať a zabijeme vás s jeho pomocou tak, ako zahynuli Ád a Iram." Preto, keď počuli apoštolovo posolstvo, si hovorili: "Toto je presne ten prorok, pred ktorým nás Židia varovali. Nedovoľme im, aby sa ku nemu dostali pred nami!" Nato prijali jeho učenie a stali sa moslimami... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 197-198)
Mohamed učil na miestach oddychu pre pútnikov na ceste do Mekky.
Apoštol Alláhov, nech ho Alláh požehná, zostal ukrytý v Mekke počas prvých troch rokov, odkedy bol poverený úlohou proroka. Vo štvrtom roku vyšiel so svojou úlohou na verejnosť a vyzval ľudí, aby prijali islam, v čom pokračoval desať rokov. V každom období (púte) sa približoval k pútnikom na ich zastávkach, 'Ukaz, Madžannah a Dhu al-Madžaz, a žiadal ich o ochranu, aby mohol ľuďom tlmočiť posolstvo svojho pána, výmenou za čo dostanú miesto v raji. Ale nenašiel nikoho, kto by ho podporil či odpovedal na jeho výzvu. ...Žiaden z arabských kmeňov mu neodpovedal. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 249-251)
Mohamed šíril islam metódou súkromného a verejného učenia. Takýmto spôsobom ho prijala menšina ľudí. Neboli k tomu donútení, ale dojalo ich jeho učenie a dobrovoľne ho prijali. V Mekke boli jeho stúpenci "opovrhovanou menšinou". Veľká väčšina arabských kmeňov ho neprijala.
2. NÁSTROJE RÍŠE
Vojna proti nemoslimom
Niektoré kmene v meste Medina (Jathríb) Mohameda prijali a on sa tam presťahoval kvôli ochrane. Začal tam vládnuť a vytvárať si armádu. Mohamed začal prepadávať ľudí okolo seba.
Vyrozprával Džabir: Prorok nás vyslal ako vojenskú jednotku o sile tristo bojovníkov pod velením Abú 'Ubajdu, aby sme prepadli z úkrytu karavánu Kurajšovcov... (Bucharí 7:67:402)
Mohamed bol tiež zapojený do obranných a útočných bitiek. Arabské kmene, ktoré predtým Mohameda odmietli, boli teraz opäť požiadané, aby sa mu podriadili. U väčšiny kmeňov sa to udialo vyslaním vojenskej delegácie. Predtým, než Mohamedove armády zaútočili na kmeň, ho najprv vyzvali na prijatie islamu:
Apoštol Alláhov vyslal Chálida ibn Al-Valída so štyristo moslimami ku Banú al-Hárit... Prikázal mu, aby ich trikrát vyzval k islamu predtým, než bude proti nim bojovať... Prijali, k čomu ich vyzval. Zostal medzi nimi, aby ich učil islam, jeho obmedzenia, knihu Alláhovu a sunnu jeho proroka. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 399)
...Ali a Ibn al-Musaffa povedali: Apoštol Alláhov (pokoj s ním) nás vyslal na výpravu. Keď sme sa dostali na miesto útoku, cválal som na mojom koni, predstihol som svojich spoločníkov a ľudia z tej oblasti ma prijali s veľkým hlukom. Povedal som im: Povedzte "Niet iného boha okrem Alláha" a budete ochránení. Povedali to. Moji spoločníci ma obviňovali a hovorili: Pripravil si nás o korisť. Keď sme prišli za apoštolom Alláhovým (pokoj s ním), povedali mu, čo som urobil. Tak si ma zavolal, ocenil, čo som urobil a povedal: Alláh ti zapísal nejakú (odmenu) za každého z nich. (Abú Dawud 43:5062)
Anas bin Málik oznámil: Posol Alláhov útočil na nepriateľa za úsvitu. Počúval Adhan (islamské zvolávanie k modlitbe); takže ak počul Adhan, zastavil sa, v opačnom prípade zaútočil... (Sahíh Muslim 4:745)
Mohamed povedal, že šírenie islamu takýmto spôsobom mu prikázal Alláh:
Vyrozprával Ibn 'Umar: Alláhov apoštol povedal: "Bolo mi prikázané (od Alláha) bojovať proti ľuďom, kým nedosvedčia, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha a že Mohamed je Alláhov apoštol, kým sa nebudú dokonale modliť a nedajú zo svojej povinnej almužny, a ak to urobia, tak ich životy a majetok budú odo mňa ochránené, pokiaľ islamské zákony nestanovia inak, a zúčtovanie (účty) s nimi urobí Alláh." (Bucharí 1:2:24)
Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy... On poslal svojho posla so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami, aj keď sa to protiví modloslužobníkom. (Korán 9:29-33)
Bolo ľahké stať sa Mohamedovým nepriateľom. Ak ste ho neuznali za svojho vládcu a proroka, boli ste jeho nepriateľom. Tí, ktorí sa pridali k Mohamedovi, sa pridali k boju proti ľuďom, ktorí Mohamedovo náboženstvo neprijali:
Surad Ibn 'Abd Alláh al-Azdí prišiel s asi trinástimi až devätnástimi svojimi ľuďmi v deputácii za apoštolom Alláhovým... Apoštol Alláhov, nech ho Alláh požehná, ho (Surada) vymenoval za amira tých jeho ľudí, ktorí prijali islam a nariadil mu, aby viedol vojnu proti polyteistom z kmeňa Jaman, ktorí žili na susedných územiach. Vyrazil tam a zniesol sa na Džuraš, čo bolo silne opevnené mesto, kde sa kmeň Jaman ukrýval. Vyzval ich (Surad), aby prijali islam, no odmietli to. Mesiac ich obliehal, robil nájazdy na ich zvieratá a chytal ich. Potom sa stiahol do hory zvanej Šakar. Mysleli si, že ušiel a šli ho prenasledovať. Zoradil svoje sily a zaútočil na nich. Moslimovia ich zabíjali ako sa im zachcelo. Chytili dvadsať ich koní a bojovali proti nim po celý deň. Ľudia z Džuraša vyslali dvoch mužov za apoštolom Alláhovým, ktorý čakal na príležitosť stretnúť sa s nimi. Apoštol Alláhov, požehnaj ho Alláh, ich upovedomil o tomto boji a o Suradovom víťazstve. Tí dvaja muži prišli za svojimi ľuďmi a povedali im o okolnostiach a ostatných incidentoch. Tak sa ich deputácia vydala na cestu, počkala na apoštola Alláhovho, nech ho Alláh požehná, a prijali islam. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 397-398)
Toto obdobie výbojov bolo pre Mohameda a jeho spoločníkov veľkým zdrojom hrdosti. Na oslavu ich víťazstiev bolo zložených mnoho básní. Tu je časť básne, ktorú zložil Ka'b bin Málik pred islamským dobytím Al-Ta'ífu.
Ak ponúknete mier, prijmeme ho
A stanete sa (našimi) partnermi v mieri a vojne.
Ak odmietnete, budeme proti vám húževnato bojovať...
Budeme bojovať, kým budeme žiť
Kým sa neobrátite na islam, pokorne hľadajúc útočisko.
Budeme bojovať bez ohľadu na to, s kým sa stretneme
Či už zničíme prastaré majetky alebo novonadobudnuté zisky. ...
A odsekli sme im nosy a uši
Našimi dobre vyleštenými indickými mečmi,
Násilne ich ženúc pred nami na príkaz boha a islamu,
Kým nebude nastolené náboženstvo, spravodlivé a jasné... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 587-588)
Tieto boje neboli sebaobranné, boli to útočné boje, cieľom ktorých bolo rozšíriť islamskú ríšu a vládu Mohameda. Bola to misionárska vojna a násilný džihád.
Po celé toto obdobie vojny bolo Mohamedovo učenie stále veľmi dôležité. Inšpiroval svojich vojakov k boju prísľubom raja. Tým, ktorí bojovali, sľuboval odpustenie, postavenie, panny, drahé šaty, zalievané záhrady s množstvom ovocia, rieky vína, mlieka a medu, chlapčenských otrokov a krásne kone. Zvážte tieto verše z Koránu:
Vy, ktorí veríte. Mám vám ukázať obchod, ktorý vás zachráni pred trápením bolestivým? Uverte v Boha a jeho posla a veďte boj na ceste Božej svojimi majetkami a dušami svojimi. To je lepšie pre vás, keby ste to len vedeli. Odpustí vám vaše hriechy a dá vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky a do príbytkov dobrých v záhradách Edenu. To je veru tá výhra obrovská. (61:10-12)
Je príklad záhrady, ktorá bola bohabojným sľúbená, v ktorej sú rieky s vodou nezmenenou a rieky mlieka, ktorého chuť sa nezmenila a rieky vína, chutné pre tých, ktorí ho budú piť a rieky medu precedeného a v ktorej budú mať zo všetkých plodov a odpustenie od Pána svojho... (47:15)
Bohabojní budú na mieste bezpečnom, v záhradách a pri prameňoch čistej vody. Obliekať si budú odev z jemného hodvábu a z hodvábu hrubého, oproti sebe budú, takto to bude a oženíme ich s pannami okatými. (44:51-54)
Bohabojným sa dostane výhra, záhrady a viniče, a spanilé dievčiny rovnakého veku a pohár plný. (78:31-34)
My sme im dali vzniknúť vzniknutím a učinili sme ich pannami láskyplnými s vekom rovnakým pre tých, ktorí budú na pravej strane. (56:35-38)
Budú medzi nimi kolovať chlapci, ako keby boli perly uchované. (52:24)
Budú medzi nimi kolovať chlapci veční. (56:17, 76:19)
Tí moslimovia, ktorí za Mohameda nebojovali, nemali rovnaké postavenie ako tí, ktorí zaňho bojovali:
Nie sú na rovnakej úrovni tí z radov veriacich, ktorí ostali sedieť doma s výnimkou tých, ktorí sú boja neschopní, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Božej majetkom svojím i dušami svojimi. Boh uprednostnil o jeden stupeň tých, ktorí usilovne bojujú majetkami svojimi a dušami svojimi, pred tými, ktorí ostali doma. A všetkým Boh sľúbil dobro. Boh uprednostnil tých, ktorí usilovne bojujú, pred tými, ktorí ostali sedieť doma, obrovskou odmenou. (4:95)
Tieto Mohamedove sľuby inšpirovali moslimov k tomu, aby položili svoje životy za šírenie islamskej ríše. Zvážte príklad 'Umajra b. al-Humáma:
Potom apoštol šiel k ľuďom a podnecoval ich slovami, "Pri bohu, v ktorého rukách je duša Mohameda, žiaden muž, ktorý proti nim bude bojovať s nezlomnou odvahou, postupovať vpred a neustúpi, nebude zabitý, ale boh sa postará o jeho vstup do raja." 'Umajr b. al-Humám, brat B. Salima, jedol nejaké datle, ktoré mal v ruke. "Dobre, dobre!", povedal, "nie je medzi mnou a mojím vstupom do raja nič okrem toho, aby ma títo muži zabili?" Zahodil datle, vytasil svoj meč a bojoval proti nim, kým ho nezabili. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 300)
Vojna a kázanie raja boli teda dôležitými metódami, ktoré Mohamed využíval na šírenie islamu. Mohamed nevysielal kazateľov a misionárov. Namiesto nich vysielal armády.
Vojna proti moslimom
Mohamedovo využívanie vojny sa nezameriavalo len na nemoslimov. Pri niektorých príležitostiach vyzýval na vojnu proti moslimom. Bola to súčasť spôsobu, akým posilňoval moc islamu nad spoločenstvom raných moslimov.
Vy, ktorí veríte, bojte sa Boha a zanechajte posledné zvyšky lichvy, ak ste veriacimi! Ak tak neučiníte, pripravte sa na vojnu od Boha a posla Jeho. Ak však sa kajúcne obrátite, tak vám zostane váš kapitál - a nebudete tým škodiť a nebudete tým poškodení. (Korán 2:278-279)
Kontextom vyššie uvedených veršov je, že niektorí moslimovia chceli dostať podiel, ktorý im bol dlhovaný z čias predtým, než sa stali moslimami. Boli varovaní, že ak sa budú o tento podiel usilovať, tak proti nim Alláh a Mohamed budú viesť vojnu. Podobný rozkaz vidíme vo verši 9:73.
Prorok! Bojuj usilovne proti tým, ktorí veriť odmietajú a s pokrytcami a buď na nich prísny. Ich útočišťom bude peklo a je to veru koniec zlý. (Korán 9:73)
Kontextom tohto verša je, že Mohamed vyzýval moslimov na džihád. Niektoré z moslimských kmeňov nechceli bojovať, preto sú tí ľudia nazvaní pokrytcami a Mohamed bude proti nim bojovať dovtedy, kým sa nezapoja do džihádu. Mohamed nechal vypáliť ich mešitu.
Majitelia mešity odporu prišli za apoštolom, keď sa pripravoval na (útok na) Tabúk a povedali, "Postavili sme mešitu pre chorých, ľudí v núdzi a kvôli nociam, kedy je zlé počasie a boli by sme radi, keby si za nimi prišiel a pomodlil sa tam za nás." Povedal, že každú chvíľu odcestuje a je zaneprázdnený... a že keď sa vráti, ak to bude božia vôľa, tak za nimi príde a pomodlí sa v nej za nich. Keď sa zastavil v Dhú Awán, dostali sa ku nemu novinky o mešite a povolal si Málika b. al-Duchšuma... a Ma'na b. 'Adija... a povedal im, aby šli do mešity tých zlých ľudí, zničili ju a vypálili... a potom dvaja z nich vbehli do mešity, kde sa nachádzali jej ľudia, vypálili ju a zničili a ľudia z nej utiekli. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 609)
V súre 33 sú moslimovia opäť nazvaní pokrytcami a je im vyhrážané vojnou, ak budú naďalej spochybňovať Mohamedov morálny a vojenský úsudok.
Ak neprestanú pokrytci a tí, v srdciach ktorých je choroba a tí, ktorí šíria lži v Medine, tak ťa zlákame proti nim a potom nebudú s tebou v nej susediť, len málo. Prekliati budú, kdekoľvek sa ocitnú, a budú zajatí a bezohľadne zabití. (Korán 33:60-61)
V súre 49 dostal Mohamed príkaz bojovať proti moslimom, kým sa "nepriklonia k príkazu Božiemu."
Ak by sa dve skupiny z radov veriacich pobili, tak ich zmierte. Ak by sa niektorá z nich nevraživo správala voči druhej, bojujte proti tej, ktorá sa nevraživosti dopustila, až kým sa neprikloní k príkazu Božiemu. Ak by sa priklonila, tak napravte vzťahy medzi nimi so spravodlivosťou a dodržujte spravodlivosť. Veď Boh má rád tých, ktorí dodržujú spravodlivosť. (Korán 49:9)
V súre 66 sú moslimovia, ktorí spochybňovali Mohamedove skutky, nazvaní pokrytcami a má sa s nimi tvrdo zaobchádzať.
Prorok, bojuj usilovne proti neveriacim i proti pokrytcom a buď na nich prísny. Ich príbytkom bude peklo. Je to veru koniec zlý. (Korán 66:9)
Mohamed prikázal pravým moslimom bojovať proti tým moslimom, ktorí neprestali požívať alkohol.
Vyrozprával Dajlam al-Himjarí: Opýtal som proroka (pokoj s ním) a povedal som: Apoštol Alláhov! Žijeme v studenej krajine, v ktorej ťažko pracujeme a vyrábame destilát zo pšenice, aby sme z neho nabrali silu na našu prácu a vydržali chlad našej krajiny. Opýtal sa: Je omamný? Odpovedal som: Áno. On povedal: Musíte sa mu vyhýbať. Povedal som: Ľudia sa ho nezrieknu. On povedal: Ak sa ho nezrieknu, bojuj s nimi. (Abú Dawud 27:3675)
Aby som to uzavrel, Mohamed využíval vojnu proti moslimom, ktorí ho spochybňovali alebo sa neriadili zákonmi, ktoré vydával. Nazýval ich pokrytcami. Týmto spôsobom Mohamed upevňoval a rozširoval vplyv islamu na kmene, ktoré nedávno konvertovali.
Peniaze a dary
Vojna nebola pre Mohameda vždy najlepšou možnosťou. Ako získaval majetok, využíval na šírenie islamu tiež peniaze a dary.
Vyrozprával Anas: Prorok zhromaždil niekoľkých Ansárov a povedal, "Ľudia z kmeňa Kurajšovcov majú stále blízko ku svojmu predislamskému obdobiu nevedomosti a veľmi trpia. Chcem im pomôcť a pritiahnuť ich srdcia (tým, že im dám z vojnovej koristi)... (Bucharí 5:59:623)
Vyrozprával Abú Saíd: ...Ali poslal kúsok zlata prorokovi, ktorý ho rozdelil medzi štyroch ľudí: Al-Akru' bin Habís Al-Hanzalího z kmeňa Mudžaši, 'Ujainu bin Badr Al-Fazarího a Zaída At-Ta'iho, ktorí patrili (ku kmeňu) Banú Nabhán, a 'Alkamovi bin Ulatha Al-'Amirovi, ktorý patril (ku kmeňu) Banú Kiláb. To Kurajšovcov a Ansárov naštvalo a povedali, "On (t.j. prorok) dáva náčelníkovi Nadždu a nám nedáva." Prorok povedal, "Dávam im, aby som pritiahol ich srdcia (k islamu)..." (Bucharí 4:55:558)
Apoštol im povedal, aby Málikovi povedali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. Keď to počul, Málik odišiel... a odišiel na koni, aby sa pridal k apoštolovi... Vrátil mu (Mohamed) jeho rodinu a majetok a dal mu sto tiav. Stal sa vynikajúcim moslimom... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 593)
Potom, ako Mohamed dobyl Mekku, prikázal, aby sa peniaze z almužny (zakátu) použili na určité účely. Jedným z týchto účelov bolo podnietiť ľudí k prijatiu islamu:
Milodary sú určené chudobným, biednym, správcom, ktorí sa o ne starajú, tým, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami... (Korán 9:60)
Komentujúc pasáž "ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami", Ibn Kathir píše:
Sú takí, ktorí dostávajú almužnu, aby prijali islam. Napríklad, prorok Alláhov dal niečo Safwanovi bin Umajjovi... (Ibn Kathir, Tafsir Ibn Kathir, zv. 4, s. 455)
...Alláhov posol (nech je s ním pokoj) dal sto tiav Safwanovi b. Umajjovi. Znova mu dal sto tiav a potom mu znova dal sto tiav. Sa'id b. Musajjib tvrdí, že mu Safwan povedal: (Pri Alláhovi) Alláhov posol (nech je s ním pokoj) mi dal to, čo mi dal (a môj postoj v tom čase bol), že je podľa mňa najhnusnejším človekom medzi ľuďmi. Ale dával mi naďalej a teraz je mi najdrahším z ľudí. (Sahíh Muslim 30:5730)
Takže Mohamed niekedy využíval na šírenie islamu peniaze a dary.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára