MÝTUS: Mekkčania napadli moslimov v Medine

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho ľudia boli po hidžre do Mediny neustále obťažovaní a napádaní polyteistami."

---

Pravda:

Tento mýtus vďačí za svoj vznik potrebe moslimských apologétov ospravedlniť Mohamedove útoky na Kurajšovcov, rovnako ako násilné pasáže druhej kapitoly Koránu, ktorá bola vyrozprávaná krátko po Mohamedovom príchode do Mediny po hidžre.

Pasáže z tejto kapitoly pobádajú na násilie v súvislosti s ukončením "nepokoja", "útlaku" a "prenasledovania". Súčasní moslimskí čitatelia zvyčajne uplatňujú svoje osobné definície týchto pojmov a domnievajú sa, že na moslimov v Medine museli v tom čase útočiť.

Nanešťastie, to, čo Mohamed myslel pod pojmom "prenasledovanie", je jasne vyjadrené v historickom zázname a dosť sa to odlišuje od dnešného populárneho názoru. V skutočnosti to boli Mekkčania, ktorí počas tohto obdobia vo všeobecnosti konali vo vlastnej obrane.

Historici nezaznamenávajú žiaden agresívny čin mekkských Kurajšovcov proti moslimom počas obdobia, kedy Mohamed vyrozprával druhú kapitolu. Nepochodovali proti nim žiadne armády, ani neexistovali také plány. Mekkčania mali v tomto vzdialenom meste malý vplyv a moslimov vtedy nikto neprenasledoval nijakým spôsobom, ako sa to chápe dnes.

Podľa postupnosti udalostí v Síre (životopise) Mekkčanom celkom stačilo, aby nechali Mohameda po jeho vysťahovaní na pokoji (hoci on zložil sľub vojny proti nim). Ibn Kathir rozpráva, ako jeden z protivníkov povedal, "Len čo odíde, nemalo nám byť jedno, kde skončí alebo čo sa mu stane. Kým je preč, budeme bez neho a budeme schopní obnoviť naše záležitosti, aby boli také ako predtým." (Zv. 2, s. 152). A to aj urobili... alebo sa o to pokúsili.

Mohamedova česť utrpela kvôli jeho vyhosteniu a jeho dôveryhodnosť ako Alláhovho vyvoleného posla bola poškodená. Chcel sa pomstiť. Využíval "zjavenia" od Alláha, aby predefinoval prenasledovanie, s cieľom presvedčiť svojich stúpencov, že sú prenasledovaní. Chcel, aby verili, že samotný fakt, že Mekkčania ho vyhostili do Mediny a zabránili mu v návrate, bol dôvodom pre to, aby pochodoval späť s pomstychtivou armádou (t.j. 2:191 - "prenasledovanie je horšie než zabitie" - v niektorých prekladoch možno nájsť výraz "zvádzanie od viery" namiesto "prenasledovanie" - pozn. prekl.).

Ale pre Mekkčanov bolo celkom opodstatnené, aby Mohameda vyhostili a zabránili jeho návratu. V prvom rade, prorok islamu sa vyhlásil za ozbrojeného revolucionára proti nim. Ktoré mesto by pozvalo zaprisahaného nepriateľa späť za svoje brány? (Vlastne, Mekkčania boli dosť hlúpi, aby urobili presne toto o niekoľko rokov neskôr a zaplatili za to stratou svojho mesta a spôsobu života).

Druhý dôvod, prečo Mekkčania nechceli Mohameda nikde v blízkosti svojho mesta, bol, že islam bol intolerantný voči ostatným náboženstvám a požadoval výlučné vlastníctvo Kaaby, spoločného miesta uctievania. Inými slovami, nebolo to tak, že Mekkčania mali problém s moslimami krúžiacimi okolo Kaaby, ale že moslimovia to chceli zakázať všetkým ostatným. V skutočnosti, potom, ako sa Mohamed v roku 630 napokon vrátil, aby mesto dobyl, nariadil vyhostenie každého, kto odmietol konvertoval na islam (Korán, 9:18-19).

Vo svetle tejto reality nadobúdajú slová druhej súry iný význam:

"Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď prenasledovanie je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, pokiaľ oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich! ... A bojujte proti nim, pokiaľ nebude koniec zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu." (Súra 2:191, 193)

Hoci apologéti radi tvrdia, že táto pasáž sa obmedzuje na záležitosti sebaobrany, historický kontext s tým nesúhlasí. Namiesto toho je ten verš ospravedlnením pre agresiu vo veci presadzovania islamskej vlády. Ako sme poukázali, Mohamed a jeho moslimovia neboli napadnutí Mekkčanmi. Nezabíjali ich, preto to očividné rozlíšenie vo verši medzi "prenasledovaním" a zabitím.

Súra 47 bola taktiež "zjavená" v tom čase... a dosť toho odhaľuje:

"Veru tým, ktorí neuverili a od cesty Božej iných odvracali a potom ako neveriaci zomrú, Boh neodpustí. Neochabujte a nevyzývajte k mieru, keď máte prevahu." (Korán 47:34-35)

Takže moslimovia nielen, že zďaleka neboli prenasledovaní, ale v skutočnosti mali prevahu. Mnohí chceli žiť v mieri, ale Mohamed im povedal, že Alláh od nich chce, aby namiesto toho šli a zajímali karavány (toto sa vzťahuje na bitku pri Badr). Má to len dve zdôvodnenia: nevieru neveriacich a to, že "odvracali iných od cesty Božej." Na strane zamýšľaných obetí nie je nič sebaobranné alebo niečo, čo by sa týkalo (nenáboženských) hrdelných zločinov.

"Prenasledovanie" teda jednoducho znamenalo, že moslimovia žijúci takmer 483 kilometrov odtiaľ, v Medine, mali zakázané návštevu Mekky a vstup do "posvätnej mešity" (Kaaby). Mohamed sa pokúšal presvedčiť svojich ľudí, že táto (nesmrtiaca) politika je ospravedlnením pre útoky a zabíjanie Mekkčanov v mene náboženstva.

To, čo túto logiku ešte viacej oslabuje, je fakt, že moslimovia v Medine mali povolené vykonávať púte do Mekky. Mohamedova krvilačná túžba po pomste bola taká silná, že dokonca sľúbil zabiť tých Kurajšovcov, ktorí boli dosť láskaví na to, aby hostili moslimských pútnikov:

Sa'd bin Mu'adh prišiel do Mekky so zámerom vykonať 'umru (hadždž) a zostal v dome Umaija bin Chalafa Abí Safwána... (hádka neskôr pokračuje s treťou stranou)... Umaija stále hovoril Sa'dovi, "Nezvyšuj svoj hlas." a stále ho chytal. Sa'd sa nazúril a povedal (Umaijovi), "Choď odo mňa, lebo som počul Mohameda hovoriť, že ťa zabije." Umaija povedal, "Zabije ma?" Sa'd povedal, "Áno." Umaija povedal, "Pri Alláhovi! Keď Mohamed niečo povie, nikdy neklame." (Sahíh Bucharí 56:826 - www.thereligionofpeace.com/quran/bukhari/056-sbt.htm#004.056.826)

Jediným možným dôvodom pre neskorší pochod na Mekku bolo zmocnenie sa Kaaby a vyhostenie domácich nemoslimov (všimnite si, že Korán hovorí bojovať, "až kým nebude všetko náboženstvo patriť Bohu"). V rámci svojho skutočného kontextu je preto pasáž manifestom agresívnej vojny proti Mekkčanom a nie manifestom moslimov skutočne prenasledovaných toľko kilometrov odtiaľ.

V skutočnosti je dosť ironické, že "prenasledovanie", o ktorom hovoril Mohamed v tomto verši (na ospravedlnenie zabíjania), je presne tým, čo plánoval urobiť - a urobil - svojim protivníkom. Dodnes má ktokoľvek, kto je nemoslim, zakázané vstúpiť do mesta Mekka len preto, že je nemoslim.

Dodatočné poznámky:

Chronológia podľa moslimských historikov:

Nejestvuje absolútne žiaden záznam o agresii Mekkčanov proti moslimom v Medine v prvých troch rokov po ich príchode v roku 622.

Mohamed nariadil prvé nájazdy na karavány proti Mekkčanom rok po hidžre, vo februári roku 623, čo sa nakoniec ukázalo smrtiace. Nejestvuje žiaden záznam o agresii Kurajšovcov počas tohto obdobia.

Informácia o blížiacom sa moslimskom útoku na zvlášť bohatú karavánu podnietila Mekkčanov k tomu, aby vyslali armádu na obranu, kde boli vyprovokovaní do boja a porazení moslimami pri Badre v marci 624.

Mekkčania pomstili svoju prehru pri Badre (a zajatcov, ktorí boli kruto popravení Mohamedom) tým, že v marci 625 rozdrvili moslimov v meste Uhud blízko Mediny. Ak ich najvyšším cieľom bolo zabiť Mohameda a jeho stúpencov, potom by určite prepadli bezbranné mesto a porazili ich. Očividne nemali žiaden záujem urobiť to.

Mohamed sa k Mekkčanom správal slušne po dobu jedného roka, kedy si radšej zvolil podporovanie seba samého tak, že vysťahoval miestne židovské kmene a skonfiškoval ich majetok. Potom, v apríli 626, začal prepadávať karavány.

O rok neskôr, v apríli 627, po roku obnovenej moslimskej agresie, Mekkčania reagovali vyslaním armády do Mediny, kde prehrali počas obliehania známeho ako "Priekopová bitka".

Ako môžeme vidieť, historický záznam neposkytuje absolútne žiaden dôkaz, že moslimovia v Medine boli Mekkčanmi utláčaní alebo ohrozovaní akýmkoľvek spôsobom a úplne podporuje názor, že to boli Mekkčania, kto konal v sebaobrane. Mekkčania nemali nijaký záujem o Mohameda a jednoducho chceli žiť v mieri a robiť si svoje obchody. Prorok islamu ich zakaždým zbytočne obťažoval smrtiacimi a provokatívnymi skutkami, ktoré si nakoniec pri niekoľkých príležitostiach vynútili vojenské bitky.

Prevzaté z https://www.thereligionofpeace.com/pages/muhammad/persecution-medina.aspx

MÝTUS: Mohamed a jeho stúpenci boli nútení utiecť z Mekky kvôli prenasledovaniu

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho stúpenci boli vyhnaní zo svojich domovov a boli nútení hľadať útočisko (v Medine)."

MÝTUS: Jeruzalem je islamu svätý, lebo tam cestoval Mohamed

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) bol požehnaný väčšinou zázrakov, keď cestoval počas noci telom a dušou do veľkej mešity v Jeruzaleme."

---

Pravda:

Moslimské spojenie s Jeruzalemom je extrémne chabé v porovnaní s judaizmom a kresťanstvom. V skutočnosti nárok na to mesto existuje zväčša kvôli tomu, že ho západné náboženstvo považuje za posvätné. Od čias Mohameda až po súčasnosť bol islam vždy náboženstvom v štýle "toto je aj moje", ktoré sa skúša chváliť cudzím perím.

Oficiálny dôvod, prečo si moslimovia nárokujú Jeruzalem - okrem toho, že do neho napochodovali s armádou len dva roky po Mohamedovej smrti - je, že ho ich prorok raz navštívil...

Nanešťastie, toto sa udialo v sne - nie v skutočnom živote. Jednoducho neexistujú dôkazy, že Mohamedovo fyzické telo niekedy išlo na takýto výlet, ako si prajú tí, ktorí dnes požadujú úplnú kontrolu Jeruzalema.

Určite existuje hojné množstvo dôkazov o Mohamedovom tvrdení, že mal sen o ceste na to miesto. Vymyslel si to v čase, keď sa pokúšal presvedčiť pochybujúcich okolo seba, že patrí do línie židovských prorokov. Jeho príbeh o tom, ako viedol ostatných prorokov (Abrahám, Mojžiš a Ježiš) pri modlení v mešite v Jeruzaleme, bol teda vysoko príhodný (v skutočnosti tam nikdy žiadna mešita neexistovala).

Aiša, Mohamedova obľúbená manželka, neskôr trvala na tom, že to nebola fyzická cesta (Ibn Ishák/Hišám, 265) a v islame vždy existoval spor ohľadom toho, či sa tým myslela fyzická alebo "duchovná" návšteva.

V tom čase sa Mekkčania posmievali Mohamedovi kvôli jeho tvrdeniu, že jednej noci navštívil Jeruzalem, keďže cesta tam a späť trvala jeden mesiac. V skutočnosti, "mnoho moslimov sa vzdalo svojej viery" keď to počuli, tvrdí jeho životopisec (Ibn Ishák/Hišám, 265). Ale keby Mekkčania vedeli, aký veľký vesmír v skutočnosti je, nechali by si najväčší výsmech pre Mohamedovo tvrdenie, že v tom istom sne navštívil brány neba - a nie je isté, či by mu v tej chvíli niekto veril.

Pozorovateľný vesmír je široký 93 miliárd svetelných rokov, čo znamená, že i pri ceste rýchlosťou svetla trvá 93 miliárd rokov dostať sa z jednej strany na druhú. V knihe "Leaving Islam" od Ibn Warraqa mladý prispievateľ poukazuje na to, že keby Mohamed opustil (neexistujúcu) mešitu v Jeruzaleme pred 1400 rokmi, cestujúc touto mimoriadnou rýchlosťou cez chladnú prázdnotu vesmíru, stále by sa skúšal dostať z našej galaxie (s. 347). V tomto bode sa moslimovia (ktorí tvrdia, že ich náboženstvo je "najvedeckejším" z náboženstiev) uchyľujú k myšlienke, že Mohamed navštívil Jeruzalem "v duchu"... nech už to znamená čokoľvek.

Aby dokázal svoje tvrdenie, nervózny Mohamed poskytol všeobecný opis mesta "zhora" Abú Bakrovi, ktorý "potvrdil", že je pravdivý. Mohamed sa nemusel strachovať o svojho najvernejšieho apoštola, keďže Abú Bakr už sľúbil svoju vernosť čomukoľvek, čo jeho prorok musel povedať: "Ak to hovorí, potom je to pravda." (Ibn Ishák/Hišám, 265)

Naivita Abú Bakra bola legendárna. Nielen, že vydal svoju vlastnú 6-ročnú dcéru na "sobáš" na Mohamedovu žiadosť, ale jeho prorok ho v jednom okamihu donútil veriť v rozprávajúce kravy:

Alláhov apoštol raz vyslovoval rannú modlitbu, po ktorej sa obrátil čelom k ľuďom a povedal, "Keď muž hnal kravu, nečakane po nej prešiel a zbil ju. Krava povedala, 'Neboli sme stvorené na toto, ale boli sme stvorené na menej namáhavú prácu.' Na to ľudia prekvapivo povedali, 'Velebený buď Alláh! Krava rozpráva!' Prorok povedal, 'Verím tomu a Abú Bakr a Umar tiež, veria tomu, hoci ani jeden z nich tam nebol.'" (Bucharí 56:677)

Je očividné, že tí, ktorí veria Mohamedovmu tvrdeniu o ceste do Jeruzalema či už telom alebo duchom, sa spoliehajú skôr na slepú vieru než zdravý rozum. Je o ňom tiež známe, že používal závoj spánku, aby o sebe prehlasoval ďalšie veľkolepé veci, keď raz trval na tom, že "keď som spal, priniesli mi kľúče k pokladom sveta a dostal som ich do ruky." (Bucharí 52:220).

Hoci možno nikdy pred svojím "snom" necestoval do Jeruzalema, je celkom pravdepodobné, že Mohamed počul opisy mesta od obchodníkov, ktorí tam boli, zvlášť preto, lebo bol známy vyhľadávaním rozprávačov príbehov na svojich obchodných cestách.

Neexistuje jednoducho nijaký presvedčivý dôvod veriť, že Mohamedov sen bol niečím iným než snom.

Prevzaté z https://www.thereligionofpeace.com/pages/muhammad/jerusalem.aspx

"Vedecké" tvrdenie: kresťanská Biblia je "krvilačnejšia" než Korán

Raymond Ibrahim

MÝTUS: Pohania boli prví, kto prelial krv v ich konflikte s moslimami v Mekke

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho stúpenci boli vždy mierumilovní (v Mekke), napriek tomu, že znášali nevyprovokované mučenie a útoky polyteistov."

MÝTUS: Raní moslimovia boli v Mekke prenasledovaní a mnohí boli zabití

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho stúpenci si v rukách polyteistov vytrpeli mnoho mučenia a mnohí boli zabití."

MÝTUS: Mohamed bol v Mekke mučený svojimi protivníkmi

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) si v rukách polyteistov vytrpel mnoho urážok a mučenia."

---

Pravda:

Toto sa nikdy nestalo. Na rozdiel od niektorých jeho menej šťastných stúpencov, Mohamed sa tešil ochrane svojho mocného strýka Abú Táliba:

(Vodcovia Mekky) šli k Abú Tálibovi (a povedali), "Tvoj synovec preklína našich bohov, uráža naše náboženstvo, vysmieva sa nášmu spôsobu života a obviňuje našich predkov z omylu. Musíš ho buď zastaviť, alebo nám dovoľ pohroziť mu."

Ale Abú Tálib neustúpil:

Apoštol pokračoval na svojej ceste... Následne sa jeho vzťahy s Kurajšovcami (Mekkčanmi) zhoršili a muži sa od neho stiahli s pocitom nepriateľstva. (Ibn Ishák/Hišám, 168)

To najhoršie, čo sa Mohamedovi za trinásť rokov v Mekke stalo, bolo, že na neho provokatér hodil prach a príležitostne sa mu posmievali počas modlitby v Kaabe. Pokračoval v provokovaní Mekkčanov a raz im povedal, že prišiel, aby im priniesol "masaker" (Tabarí, zv. VI, strana 102). Toto spôsobilo, že Mohameda chytili a jeden človek (menom Ukba) sa ho pokúsil "zaškrtiť", ale takmer okamžite ho pustili bez toho, aby ho zranili:

Kým sa rozprávali, tak sa objavil apoštol, skočili na neho ako jeden muž a obkľúčili ho hovoriac, "Ty si ten, kto povedal tie zlé veci o našich bohoch a našom náboženstve?" Apoštol povedal, "Áno, ja som ten, kto to povedal." A videl som jedného z nich, ako ho chytil za rúcho. Potom sa Abú Bakr vsunul s plačom medzi nich a povedal, "Zabil by si človeka, ktorý povedal, že Alláh je môj pán?" Potom ho nechali. Nikdy som nevidel, že by mu Kurajšovci urobili niečo horšie. (Ibn Ishák/Hišám, 184)

Požiadal som 'Abdulláha bin 'Amr bin Al-'Asa, aby mi povedal o najhoršej veci, ktorú pohania urobili Alláhovmu apoštolovi. Povedal: "Keď sa Alláhov apoštol modlil na nádvorí Kaaby, 'Ukba bin Abí Mu'ait prišiel a chytil Alláhovho apoštola za rameno, otočil mu odev okolo krku a vážne ho priškrtil. Abú Bakr prišiel, chytil 'Ukbu za rameno, odhodil od Alláhovho apoštola a povedal, "Zabil by si človeka, lebo hovorí: 'Mojím pánom je Alláh' a prišiel za tebou s jasnými znameniami od tvojho pána?" (Sahíh Bucharí 60:339, 57:27)

Mohamed mal príležitosť odpustiť mužovi, ktorý ho chytil, keď bol 'Ukba zajatý po bitke pri Badr. Podľa jeho životopiscov sa prorok islamu namiesto toho rozhodol, že ho zabije, dokonca ako neozbrojeného zajatca prosiaceho o život.

Hadís tiež potvrdzuje, že Mekkčania Mohamedovi fyzicky neublížili:

Alláhov apoštol povedal, "Neudivuje ťa, ako ma Alláh ochraňuje od urážok a preklínania Kurajšovcov? Urážajú Mudhammam a preklínajú Mudhammam, hoci ja som Mohamed (a nie Mudhammam)" (Sahíh Bucharí 57:733)

Ako už bolo spomenuté na niekoľkých miestach, najhoršie poníženie, ktoré Mohamed pretrpel, bola epizóda, v ktorej sa mu Abú Džahl a ostatní posmievali počas modlitby tak, že mu na chrbát položili črevá zvieraťa (Sahíh Bucharí 4:241). Ľudí, ktorí to urobili, moslimovia neskôr zabili.

Ani Korán neposkytuje nijaký dôkaz pre súčasnú tézu, že Mohameda v Mekke fyzicky mučili, napriek mnohým krutým veciam, ktoré sme si povedali, ktorí ho odmietli - o čom sa v Koráne píše toľko, že tvorí väčšinu textu.

Existuje tiež celá súra venovaná opisu príšerného a sadistického mučenia čakajúceho v pekle na Abú Lahaba a jeho ženu, ktorí sú jedinými ľuďmi spomenutými v Koráne menovite (okrem Mohameda a jeho zaťa Zaida). Podľa autentického hadísu však bolo ich jediným zločinom osobné posmievanie sa "poslovi" v Mekke (Sahíh Muslim 406, Sahíh Bucharí 60:475).

Prevzaté z https://www.thereligionofpeace.com/pages/muhammad/tortured-by.aspx