piatok 3. novembra 2017

MÝTUS: Mohamed bol abolicionista, ktorý kupoval otrokom slobodu


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) nikdy neschvaľoval otroctvo. Raz kúpil život otroka, ktorý za ním prišiel, čím ho oslobodil od svojho pána!"


Pravda:

Tu je skutočný príbeh, na ktorom sa tento výňatok (z Mohamedovho "oslobodenia otroka") zakladá:

Prišiel otrok a počas migrácie prisľúbil vernosť Alláhovmu apoštolovi; on (svätý prorok) nevedel, že je to otrok. Potom prišiel jeho pán a požadoval ho späť, na čo Alláhov apoštol (nech je s ním pokoj) povedal: Predaj mi ho. A kúpil ho za dvoch čiernych otrokov, no potom už neprijal vernosť od nikoho, kým sa ho neopýtal, či je otrok (alebo slobodný človek) (Sahíh Muslim 3901).

Mohamed v skutočnosti "kúpil" otroka jeho výmenou za dvoch čiernych otrokov, čo sa len ťažko dá považovať za žiarivý príklad oslobodenia. Nie len to, ono to tiež potvrdzuje fakt, že Mohamed vlastnil a obchodoval s africkými otrokmi. Ako bohatý podnikateľ určite mohol oslobodiť všetkých troch otrokov, ale namiesto toho si vybral, že predá dvoch Afričanov, ktorých čakala neistá budúcnosť.

Z tej pasáže je tiež očividné, že Mohamed sa cítil byť podvodom donútený k oslobodeniu otroka, ktorý za ním prišiel, keďže o ňom nevedel, že je otrok. Preto sa Mohamed rozhodol, že sa nenechá znova oklamať. Do budúcna sa chcel muža vždy najprv opýtať, či je slobodný alebo nie, kým sa rozhodne prijať sľub jeho vernosti.

Neexistuje tiež žiadna správa o tom, že by Mohamed "oslobodil" otrokov zajatých v boji, pokiaľ by z toho osobne niečo nezískal. Vlastne, on zotročoval predtým slobodných ľudí, zvlášť ak to boli ženy a deti. Niekedy využíval rodiny ako páku na donútenie ich mužov prijať islam:

Apoštol im povedal, aby Málikovi odkázali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. (Ibn Ishák/Hišám 879)

Zajaté ženy boli odovzdávané ako darček jeho mužom, z ktorých niektoré boli potom poslané iným (ako to robil Islamský štát s jezídskymi ženami). Táto pasáž hovorí o tom, ako Mohamed dal ženy ako sexuálne otrokyne trom mužom, ktorí sa mali stať jeho nástupníkmi, budúcim kalifom Umarovi, Utmánovi a Alímu:

Apoštol dal Alímu dievča menom Rajta; a Utmánovi dal dievča menom Zajnab; a Umarovi dal dievča, ktoré Umar dal svojmu synovi Abdulláhovi. (Ibn Ishák/Hišám 878, Ibn Kathir zv. 3, s. 481)

Alláh dal moslimom božie splnomocnenie držať si toľko sexuálnych otrokýň, koľko chcú (Korán 4:24, 33:52,...). Súčasní apologéti niekedy predstierajú, že to platí len o ženách zajatých v boji (pozri tiež MÝTUS: Mohamed by nikdy neschválil znásilnenie), ale to isté privilégium je dané veriacim mužom vo verši 70:30, v pasáži "zjavenej" moslimom v Mekke, kedy sa neodohrávali žiadne boje.

O Mohamedovom plodnom a dobre zdokumentovanom vzťahu s otrokmi by sa toho dalo napísať mnoho, ale jeden z najpozoruhodnejších príkladov pochádza z tohto hadísu (ktorý sa opakuje aj na inom mieste):

Prorok poslal po ženu z radov emigrantov a tá mala otroka, ktorý bol tesárom. Prorok jej povedal, "Prikáž svojmu otrokovi, aby pripravil kusy (dreva) na kazateľnicu." Tak dala rozkaz svojmu otrokovi, ktorý šiel a vyťal drevo z tamarišky a pripravil kazateľnicu pre proroka. Keď kazateľnicu dokončil, žena oznámila prorokovi, že je dokončená. Prorok ju požiadal, aby mu tú kazateľnicu poslala, tak mu ju priniesli. Prorok ju zodvihol a umiestnil na miesto, ktoré teraz vidíte. (Sahíh Bucharí 47:743)

Podľa tohto hadísu bola samotná kazateľnica, z ktorej Mohamed kázal islam, postavená z otrockej práce na jeho rozkaz! Znie to, ako keby mal Mohamed problém s otroctvom?

štvrtok 2. novembra 2017

MÝTUS: Mohamed nikdy nezabil ženu


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) vždy zakazoval zlé zaobchádzanie so ženami."


Pravda:

Mohamed nariadil vo svojej dobe vraždu niekoľkých žien. Napríklad, po dobytí Mekky v roku 630 požadoval zabitie dvoch otrokýň spolu s ich pánom, a to len preto, že sa Mohamedovi posmievali v piesni (Ibn Ishák/Hišám 819, Abú Dawud 2683 a 2684, Sunan an-Nasa'i 4067).

Brutálna smrť Umm Kirfy taktiež vyvracia tento mýtus, rovnako ako zabitie žien v boji (Sahíh Bucharí 52:257), kedy Mohamedovi muži zaútočili na mesto či kmeň - hoci uprednostňoval zajatie žien na sexuálne otroctvo než ich zabitie.

Jedna správa nehovorí len o zabití bezbrannej ženy, ale tiež vyvracia všeobecnejší mylný názor, že islam je proti útočeniu na ostatných z iných dôvodov než sebaobrana:

Šli sme s apoštolom na nájazd na Dhátu'l-Riká z Nachlu a muž zabil manželku jedného z polyteistov. Keď sa apoštol vracal, jej manžel, ktorý bol preč, sa vrátil a dozvedel sa o jej smrti. Prisahal, že nebude odpočívať, kým sa nepomstí... (Ibn Ishák/Hišám 665)

Mohamed nariadil zabitie Židovky za to, že sa doslova pomiatla počas toho, ako boli mužskí členovia jej rodiny stínaní (Ibn Ishák/Hišám 691). Prorok tiež nariadil zabiť niekoľko žien za cudzoložstvo. Jeden príklad:

Ráno šiel za ňou a priznala sa. A Alláhov apoštol (nech je s ním pokoj) nad ňou vyniesol rozsudok a bola ukameňovaná na smrť. (Sahíh Muslim 4209)

Existujú aj iné príklady, ale príbehom z Mohamedovho životopisu, ktorý azda najlepšie vyvracia hlúpu myšlienku, že nikdy neschvaľoval ubližovanie ženám, je úkladná vražda Asmy bint Marwan, poetky a matky piatich detí. Za zločin "prejavu nespokojnosti", keď moslim zavraždil staršieho muža (Ibn Ishák/Hišám 995), "apoštol" nariadil jej popravu uprostred noci.

Brutálne zavraždenie tejto ženy úkladným vrahom - ktorý musel odsunúť sajúce dojča predtým, ako jej do hrude vrazil nôž - je dobre zaznamenané, rovnako ako Mohamedova škodoradosť, keď počul, že jeho rozkaz bol úspešne vykonaný.

Moslimovia, ktorí navonok ten príbeh nepopierajú (ako to niektorí zvyknú robiť), zvyčajne tvrdia, že Asma predstavovala pre Mohameda hrozbu, keďže naliehala na spoločenstvo v Medine, aby skoncovalo s moslimskou vládou teroru skôr, než bude neskoro. Zdá sa, že takíto horliví veriaci sa nikdy nevypytujú, prečo by muž, ktorý tvrdil, že je Alláhovým hovorcom, považoval za nevyhnutné reagovať na nesúhlas ženy násilím namiesto logických argumentov, najmä ak nič zlé neurobila.

Je tiež zaujímavé si všimnúť, že aj keď Mohamed zakázal zabíjanie nebojujúcich ľudí počas vojny, nepodnikol nič proti najbrutálnejším zneužívateľom zo svojich radov. Okrem správy o Umm Kirfe (o ktorej sa píše vyššie) je tu osud neznámej ženy, "ktorú Chálid ibn Valíd zabil" pred ostatnými moslimami (Ibn Ishák/Hišám 856). Hoci neschvaľoval vraždenie žien, Mohamed nepodnikol nijaké trestné opatrenia proti Chálidovi, ktorý zostal vo vedení a naďalej viedol vojenské výboje na kresťanských a perzských územiach. (Toto ani nebolo po prvý krát, kedy Chálid ibn Valíd zabil nevinných ľudí, vrátanie žien - pre farbistejšiu udalosť viď Ibn Ishák/Hišám 834-838)

Nakoniec, stojí za zmienku, že ušetrenie životov zajatých žien (a detí) nemalo ani tak do činenia so súcitom ako so skutočnosťou, že sa považovali za majetok.

streda 1. novembra 2017

MÝTUS: Mohamed nikdy neschvaľoval nečestnosť


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) nikdy neklamal a vždy svojich stúpencov nabádal k najvyšším štandardom čestnosti."


Pravda:

Hoci sa od moslimov vyžaduje, aby boli ku sebe navzájom pravdovravní, Mohamed schválil klamanie v prípadoch, kedy to pomôže islamu, či už v čase vojny alebo mieru. Jeho slávny výrok, "Vojna je klamanie", sa nachádza v Sahíh Bucharí 52:269 a na iných miestach. Pre moslima je celkom prijateľné, aby klamal nepriateľovi za účelom získania moci.

Toto neplatilo len vo vojne, ale tiež vtedy, keď bolo treba zavraždiť nepriateľov islamu. Mohamed dal moslimom povolenie klamať, aby tých, ktorí sa vyjadrovali proti "náboženstvu mieru", vytiahli z miest svojho úkrytu, aby ich mohli zabiť za vyjadrenie svojej nespokojnosti. Tak tomu bolo v prípade vraždy Ka'ba al-Ašrafa, ktorý zložil hanlivé básne o moslimkách:

Alláhov apoštol povedal, "Kto je ochotný zabiť Ka'ba bin al-Ašrafa, ktorý urazil Alláha a jeho apoštola?" Nato Mohamed bin Maslama vstal a povedal, "Ó Alláhov apoštol! Páčilo by sa ti, keby som ho zabil?" Prorok povedal, "Áno." Mohamed bin Maslama povedal, "Potom mi dovoľ povedať niečo (nepravdivé, t.j. oklamať Ka'ba)." Prorok povedal, "Môžeš to povedať." (Sahíh Bucharí 59:369)

Mohamed tiež vyslal svojich mužov, aby v Chajbare zabili Žida menom Usajr ibn Zarím. Aby obeť oklamali a donútili ju odvolať svoje stráže a opustiť svoju pevnosť, moslimovia predstierali, že Mohamed chce urovnať ich nezhody a že sa nemusí ničoho obávať:

Keď ku nemu prišli, hovorili s ním a dávali mu sľuby, pričom s ním zaobchádzali dobre a povedali, že ak príde za apoštolom, vymenuje ho do nejakej funkcie a poctí ho. Nedali mu pokoj, kým s nimi nešiel, aj s niekoľkými Židmi... (Keď boli Židia odzbrojení), všetci apoštolovi spoločníci sa vrhli na svojich židovských spoločníkov a zabili ich, až na jedného muža, ktorý ušiel po vlastných. (Ibn Ishák/Hišám 981)

Mohamed zistil, že klamstvá sú užitočné nielen na to, aby uľahčili zabitie jeho kritikov, ale tiež na zaručenie sa za dlh (Ibn Ishák/Hišám 770) a uzmierenie:

Alláhov apoštol povedal: "Ten, kto uzmieri ľudí tak, že si vymyslí dobrú informáciu alebo povie niečo dobré, nie je klamár." (Sahíh Bucharí 49:857)

Islamské právo rozviedlo túto tému do detailov a zahrňuje klamstvá, ktoré prospievajú osobným vzťahom, ako keď muž povie svojej manželke niečo, čo nie je pravda, aby sa s ňou udobril.

V súčasnosti existuje množstvo klamstiev a poloprávd o islame a Mohamedovom živote, ktorých zámerom je podporiť islam na Západe. Napríklad, aby ospravedlnili násilnú agresiu raných moslimov, mnohí súčasní učenci zveličujú, do akej miery boli prenasledovaní a často predstierajú, že Mohamedov život v Medine bol v skutočnom ohrození, hoci v skutočnosti nebol. Aj keď to vedia lepšie než ostatní, títo apologéti často tvrdia, že praví moslimovia bojujú len v sebaobrane a že islam je tolerantný voči ostatným náboženstvám a nepredstavuje nijakú hrozbu pre západné hodnoty.

To neznamená, že každý moslim, ktorý opakuje tieto klamstvá, je úmyselne nečestný. Väčšine z nich jednoducho chýba príležitosť alebo odhodlanie dozvedieť sa nepríjemnú pravdu o vlastnom náboženstve.

utorok 17. októbra 2017

Čo je skutočný islam?


Väčšina moslimov sú moslimovia preto, lebo sa narodili moslimským rodičom a nikto z nich sa moslimom nestal z vlastnej vôle.


Moslimami sú taktiež nie kvôli knihe (Koránu a hadísom), ale kvôli normálnemu ľudskému vedomiu. Medzi obyčajnými moslimami môžeme nájsť veľmi zanedbateľné percento, ktoré je naozaj dobre informované o skutočných teologických črtách islamu. Hoci sú Korán a hadísy dvomi piliermi islamu, nearabskí moslimovia všeobecne ich nikdy nečítajú, alebo, ak ich čítali, nikdy ich nechápu. Pretože Korán čítajú väčšinou (najmä) v arabčine, ktorej nerozumejú. Preto sú všetky tie koránové chyby, nesúlady, protirečenia, neetické a intolerantné spisy a hadísy bežným moslimom neznáme. A moslimovia sú od detstva učení metódou mullahov spočívajúcou vo výbere spisov a hadísov, ktoré im poskytujú celkom iný obraz o islame, čím sú im celkom vymyté mozgy. Toto otrávenie detstva mullahmi prevažuje v ich mysli aj v dospelosti. Učia ich, že "islam je náboženstvo mieru a tolerancie. Korán je čisté slovo Alláha. V Koráne nie je žiadna chyba. Islam zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako a islam zaobchádza s mužom a ženou rovnako. Alláh je súcitný a milosrdný a prorok nikdy vo svojom živote nič zlé neurobil." Normálne sú títo ľudia dobrí ako ktoríkoľvek iní normálni ľudia, ale keď prichádza náboženstvo islam, títo ľudia sa stávajú otrokmi oficiálneho náboženského vyhlásenia a správajú sa i rozprávajú ako nerozumný človek. Takže keď nejaký moslim urobí niečo zlé, títo vierou zaslepení moslimovia hovoria nasledovné:

Politické a sociálne podvody v Iráne, Afganistane a Saudskej Arábii nemajú nič do činenia so skutočnou islamskou krajinou.

Zničenie budhistických historických pamiatok Talibanom nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Nútená konverzia bezmocných kresťanov v Indonézii nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Genocída, ktorú páchajú islamisti v sudánskom Chartúme, nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Neochota saudských autorít povoliť ženám šoférovať nemá nič do činenia s islamom (článok je z mája 2001 a uvedený zákaz bol v roku 2017 zrušený - pozn. prekl.).

Sektárske násilie v Pakistane medzi sunnitmi a šiitmi nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Ženská obriezka vykonávaná moslimami v celej severnej Afrike, na Strednom východe, v Pakistane, Indonézii atď. nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Súloženie s otrokyňami v Saudskej Arábii nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Útlak žien a nerovnosť s mužmi nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Stínanie hláv obyvateľov celých dedín džihádistami v Alžírsku nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Teroristické činy páchané často po celom svete v mene islamu nemajú nič do činenia so skutočným islamom.

Hadísy vykresľujúce Mohameda ako pedofilného, vraždiaceho zlodeja, nemajú nič do činenia so skutočným islamom.

Verše v Koráne a hadísoch, ktoré ospravedlňujú masaker Banú Kurajza spáchaný Alláhovým apoštolom, nemajú nič do činenia so skutočným islamom.

Vlastne, islam samotný nemá nič do činenia so skutočným islamom.

Syed Kamran Mirza

pondelok 16. októbra 2017

Obhajoba islamu: Vrchol ľavicového pokrytectva


Od 11. septembra 2001 je islam diskusnou témou v mnohých kruhoch. Prezident George Bush kedysi vyhlásil, že islam je "náboženstvo mieru". Ľavičiari nás presviedčajú, že kritizovať islam znamená byť "intolerantný". Toto vytvorilo kultúru neochotnú nazvať islam tým, čím je.


Tu je zoznam zvyčajných diskusných argumentov používaných na obhajobu islamu, ktoré zvyčajne uvádzajú ľavičiari, aj s ich rýchlym vyvrátením dokazujúcim opak.

Ak odsudzuješ islam, si rasista

Len čo začnete kritizovať islam, prvou reakciou, ktorú vždy dostanete, je "si rasista". To nie je pravda. Islam je ideológia, nie rasa. Islam môžete kritizovať rovnako ako komunizmus, liberalizmus, feminizmus atď.

V skutočnosti sú najväčšími obeťami islamu samotní moslimovia. Každý moslim, ktorého som kedy spoznal, je bystrý a ťažko pracuje. Je nešťastné, že moslimovia sú pod čarom islamu, čo im bráni dosiahnuť vedecký a technologický pokrok, ktorý by inak nepochybne dosiahli.

Kresťanstvo vie byť práve také násilné ako islam

Keď poukážete na verše v Koráne, ktoré vyzývajú na vraždenie kresťanov, Židov, atď., alebo na to, že moslimovia zabíjajú ľudí v mene Alláha, okamžitá reakcia, ktorú dostanete, je "kresťanstvo má taktiež násilné pasáže a ľudia zabíjajú iných ľudí tiež v mene kresťanstva."

Všetko, čo k tomu môžem povedať, je: no a? Ak ľudia využívajú kresťanstvo ako dôvod na zabíjanie nevinných ľudí, tak hádajte čo: taktiež sa mýlia. Nemôžete ospravedlniť jedno zlo poukazovaním na druhé.

Okrem toho, v súčasnosti neexistujú kresťanské krajiny zodpovedné za zabitie 3000 Američanov alebo 200 Španielov. Za to sú zodpovedné islamské krajiny a organizácie.

Problémom je nesprávna interpretácia islamu

Ľavičiari trvajú na tom, že Korán nie je zlý; to je len "nesprávna interpretácia" Koránu. Nie som si istý, ako si môže niekto nesprávne vyložiť vyjadrenia ako "Želali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni, a aby ste boli rovnakí. Neberte si spomedzi nich priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu! A ak sa odvrátia, tak ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z ich radov ani priateľov, ani pomocníkov" (4:89), ale tipnem si, že som to len ja.
Keď ľavičiari hovoria, že zlá je "nesprávna interpretácia" islamu, majú tým na mysli "prečo moslimovia nemôžu proste ignorovať zlé časti Koránu?" Ľavičiari nerozumejú psyché človeka, ktorý berie všetko doslovne. Pre nich sú veci len návrhmi a nie príkazmi - dokonca zákonom.

Nie je to nesprávna interpretácia Koránu, ktorá vytvára teroristov; je to presná interpretácia Koránu, ktorá ich vytvára.

Väčšina moslimov sú milí ľudia

Emočnejším apelom je, že väčšina moslimov sú milí, ťažko pracujúci ľudia a kritizovať islam znamená kritizovať týchto milých ľudí. Samozrejme, že väčšina moslimov sú milí ľudia. Problém je vo vedení, t.j. v ľuďoch, ktorí sú zodpovední za to, že Korán je braný vážne a doslovne, nie v naivných stúpencoch.

Neobmedzuje sa to ani na vedenie na Strednom Východe. Predstaviteľ Peter T. King pri predstavovaní svojej knihy Vale of Tears (Údolie sĺz) verejne povedal, že podľa jeho odhadov 80-85% moslimského vedenia v Amerike podporuje "islamský fundamentalizmus".

Islam nie je neškodný. Ignorovať túto skutočnosť a byť politicky korektný znamená ignorovať veľmi veľkého, smrtiaceho ružového slona v miestnosti.

Islam vyprodukoval vedecké úspechy

Mnohí ľudia trvajú na tom, že moslimská kultúra vyprodukovala rôzne vedecké úspechy. Najväčším "moslimským" úspechom, na ktorý poukazujú, je, že údajne vynašli algebru. To nie je pravda. Neboli to moslimovia, dokonca ani Arabi, kto vynašiel algebru: boli to Iránci (diskutabilné - pozn. prekl.). Iránci mali veľmi osvietenú kultúru - proti ktorej radikálni moslimovia viedli vojnu v snahe o jej islamizáciu (čo ľavičiarov nikdy nebudete počuť odsudzovať). Iránci tiež mali vlastné vierovyznanie, zoroastrizmus, ktorý bol celkom opačný ako islam.

Niečo iné, na čo môžu obhajcovia islamu poukázať ako na dôkaz, že islam vie vyprodukovať vedecký pokrok, je muž menom Razí, o ktorom hovoria, že bol moslimom. Razí urobil niekoľko zistení v medicíne. Ale opäť, Razí nebol Arab či moslim, ale Iránec. V skutočnosti bol taký nepriateľský voči islamu, že napísal niekoľko kníh odsudzujúcich vieru a presadzujúcich rozum a stal sa kacírom. Razí, osvietený Iránec, bol pre islamský svet tým, čím bol pre náš svet Galileo alebo Kopernik. Po tom, ako bolo s týmito mužmi vedeckých úspechov zaobchádzané ako s kacírmi, čo ich donútilo žiť ako cigáni, je tvrdenie, že oni sú dôkazom, že islam môže vyprodukovať vedecký úspech, trochu priveľa.

Toto je môj zoznam bežných argumentov týkajúcich sa islamu. Privádza ma k tomu, čo považujem za najväčší problém našej doby a jedno z najväčších pokrytectiev.

Ľavičiari sa pokúšajú tvrdiť, že sú osvietenými, sofistikovanými ľuďmi, ktorí podporujú myseľ a nie vieru - preto odsudzujú náboženstvo, najmä kresťanstvo. A predsa sú to títo istí ľavičiari, ktorí sú najviac naklonení islamu: jednému z najviac na viere založených a najviac protiosvieteneckých náboženstiev, aké kedy existovalo.

Napriek ich pretvárke, keď vyhlasujú, že sú racionálni, ľavičiari nie sú osvietení či racionálni. Skutočné osvietenstvo prišlo, keď ľudia objavili rozum a realitu. Začalo to jedným mužom: Aristotelom. Prijatie názoru, že realita je pevná a mimo človeka, a že ľudia môžu použiť rozum na jej pochopenie a preskúmanie, umožnilo explóziu vedeckého pokroku, technológie a civilizácie ako ju poznáme.

Toto nie je to, čo ľavičiari obhajujú. Obhajujú názor, že realita sa nedá poznať a že rozum je bezmocný. Môžete sa posadiť v ktorejkoľvek univerzitnej triede a zistiť to. Ľavičiari nie sú sekulárni. Sú práve tak mystickí ako ktorékoľvek primitívne náboženstvo, ak nie ešte viac, čo je dôvod, prečo dokážu ľahko sympatizovať s náboženstvom ako islam.

Človek, ktorý vytvoril hromadu intelektuálov odporujúcich intelektu je Immanuel Kant. Kant je zlý, lebo zničil rozum v mene rozumu - prostredníctvom manipulácie s jeho definíciou. Rozumové uvažovanie je proces, pomocou ktorého človek chápe a objavuje realitu prostredníctvom svojich piatich zmyslov a mysle. Kant povedal, že rozum je "a priori", čo znamená "bez skúsenosti". Preto je "rozumným" taký človek, ktorý v podstate premýšľa o veciach bez akýchkoľvek zmyslových údajov, ktoré by do seba pojal. Toto podkopáva rozum už pri koreni. Ako môže prísť osvietenie, ak je človek úplne odrezaný od reality? Aký vedecký pokrok môže prísť od chemika, ktorý neštuduje chemikálie, alebo biológa, ktorý neštuduje zvieratá? Immauel Kant je pre dnešných ľavičiarov/liberálov tým, čím je Mohamed pre islam.

Vzhľadom k tomu, že ľavičiari očierňujú rozum v mene rozumu, sekularizmus v mene sekularizmu a osvietenstvo v mene osvietenstva, mám strach. Keďže "sekularizmus" je stále definovaný ako feminizmus, liberalizmus, komunizmus atď., ako opak rozumu, pokroku, technológii atď., ľudia by sa mohli obrátiť chrbtom k čomukoľvek "sekulárnemu". Potom sa obrátia nielen k náboženstvu, ale náboženstvu v jeho najčistejšej podobe - neovplyvnenej ničím okrem toho, čo je v texte Biblie alebo Koránu. Sme zrelí pre temnovek.

Ľavičiari obhajujúci islam sú vrcholom pokrytectva. Vo všetkých oblastiach - v oblasti ľudských práv, tolerancie, rozumu, vedy, pokroku - sa islam stále ukazuje ako jedna z najhorších pohrôm, aké kedy ľudstvo poznalo. Nie je to náboženstvo mieru; je to násilné náboženstvo. Kdekoľvek vystrčí svoju škaredú hlavu, vytvára útlak, tyraniu a nižšiu životnú úroveň. Človek, ktorý si skutočne váži rozum, toleranciu a vedu, by islam úplne a jednohlasne odsúdil. Ale ľavičiari nie. Možno preto, lebo nezastávajú nič z toho.

Amber Pawlik