Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) trpel v rukách polyteistov len pre kázanie náboženstva Alláhovho chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti."
nedeľa 9. apríla 2017
piatok 7. apríla 2017
Mohamed: Vzor etického správania
Úvod
Islam učí, že prorok Mohamed je najlepším príkladom správneho etického a morálneho správania pre ľudstvo. Skutočne, Mohamed je vzor, podľa ktorého treba merať naše správanie. Inými slovami, ak to urobil Mohamed, tak by sme to mali urobiť aj my.
A veru máte teraz v poslovi Božom príklad prekrásny pre každého, kto dúfa v Boha a v deň posledný a kto Boha hojne spomína. (Korán 33:21)
Ak má Korán pravdu a Mohamed je "príklad prekrásny", mali by sme byť schopní preskúmať jeho život a pozrieť sa, ako tento vzor správania (sunna) vyzerá, aby sme si ho taktiež mohli brať za príklad.
Nasledujúce záznamy sú len malou vzorkou toho, ako Mohamed reagoval v niekoľkých etických situáciách. Nejako sme ich roztriedili, hoci mnoho z citovaných príkladov spadá do viacerých kategórií. Väčšina z týchto príkladov je prevzatá z najranejšieho životopisu Mohameda od Ibn Isháka.
Mohamedovo správanie
Urážky
Mohamed netoleroval nijaký druh urážok voči sebe. Trestom za jeho urážanie bola smrť, ako tomu bolo v prípade Ka'ba bin Ašrafa, ktorý bol zavraždený na rozkaz Mohameda. Čo je ale pokrytecké, Mohamed nemal nijaké výčitky svedomia za to, že urážal nemoslimov.
- Pred obliehaním kmeňa Banú Kurajza za účelom jeho zmasakrovania sa Mohamed priblížil k ich pevnostiam s urážkami. Nazýval ich "bratia opíc".
- Mohamed tiež pobádal svojich stúpencov, aby robili to isté a urážali ich svojimi básňami.
Hnev
V živote Mohameda nachádzame mnoho príkladov hnevu, z ktorých mnohé vyústili do fyzických násilných skutkov spáchaných prorokom islamu. Ak chcete malú vzorku mnohých záznamov o Mohamedových násilných výbuchov hnevu, zvážte nasledovné:
- Skupina židovských rabínov sa smiala a robila si žarty z islamu a moslimov. Mohamed nariadil, aby boli vyhodení z mešity, a hneď nato boli niektorí vytiahnutí z mešity za vlasy a vážne zbití.
- Mohamed nariadil zabitie dvoch dievčat, Fartany a jej priateľky, za spievanie satirických piesní o ňom.
- Ďalšie mladé dievča menom Sara bola nemilosrdne udupaná na smrť nasadeným vojakom, ktorého vyslal Mohamed potom, ako ho urazila.
- Žena menom Asma bint Marwan bola brutálne zavraždená s plným vedomým Mohameda, opäť za písanie básní vysmievajúcich sa Mohamedovi. Mohamed požiadal o niekoho spomedzi svojich mužov, kto by ju zabil, a jeden z jeho mužov sa prihlásil ako dobrovoľník. Keď mu nasledujúce ráno povedal o vražde, Mohamed povedal, "dve kozy sa nepobijú kvôli jej smrti." Táto žena zanechala po sebe piatich synov ako siroty. Podľa iných výpovedí tejto istej udalosti, vojak, ktorý Asmu zabil, najprv odstránil sajúce dojča z jej hrudníka predtým, ako do nej vrazil svoj meč.
Takže vidíme, že Mohamed sa nevyrovnal s hnevom v súlade s normami občianskej spoločnosti.
Krádeže
- Mohamed sa dopočul o obchodnej karaváne zo Sýrie prichádzajúcej do Mekky. Vyslal niekoľkých zo svojich stúpencov, aby zastavili karavánu a vydrancovali jej peniaze a tovar, hovoriac "snáď nám to dá boh ako korisť". Jediným účelom nájazdov na karavánu bolo ukradnúť majetok, ktorý nebol jeho, a rozdeliť ho svojim stúpencom, aby si získal ich oddanosť.
- Mohamed sa istej žene priznal, že materiálne bohatstvo, o ktorom môžeme predpokladať, že bolo výsledkom podobných nájazdov na karavány a rabovania neďalekých kmeňov vo vojne, sa použilo na pritiahnutie neveriacich k islamu.
Vražda
Mohamed stanovil príklad pre svojich stúpencov a ten ukazuje, že bol chladnokrvným vrahom. Toto pravdepodobne nie je úplne v súlade s oddanými moslimami, no jeho životopis zaznamenáva mnoho príkladov, kedy sa Mohamed buď priamo zúčastnil vraždy svojich protivníkov, alebo ju výslovne schválil, niekedy za skutky také bezvýznamné ako písanie urážlivých básní. Zvážte nasledovné:
- Mohamed vzdával vďaku Alláhovi, keď mu priniesli hlavu Abú Džahla. Jeho zločinom bolo posmievanie sa Ibn Mas'údovi, jednému z Mohamedových stúpencov.
- Ka'b bin Al-Ašraf zložil básne urážajúce moslimky. Za tento skutok Mohamed požiadal o dobrovoľníkov spomedzi svojich mužov, ktorí by Ka'ba zabili. Vylákali Ka'ba do noci na priateľský rozhovor a na vhodnom mieste ho zabili. Ibn Warraq dodáva (v knihe Proč nejsem muslim - pozn. prekl.), že Ka'bova hlava bola prinesená Mohamedovi, ktorý chválil ich dobrú prácu v mene božom.
- Po smrti Ka'ba Mohamed nariadil zavraždenie - z akéhokoľvek dôvodu alebo bez akéhokoľvek dôvodu - ľubovoľného Žida bez rozdielu.
- Al-Harit b. Sawajd bol považovaný za pokrytca potom, čo najskôr prijal islam a neskôr ho odmietol. Za toto Mohamed nariadil Umarovi zabiť ho, ak na to bude mať príležitosť.
- Mohamed schválil vraždu Amr b. Džihaša, ktorý sa sprisahal, aby zabil Mohameda hodením skaly zo strechy. Ale ešte znepokojivejšie je, že neznámemu človeku boli dané peniaze, aby zabil b. Džihaša, čo bola vlastne platená vražda podobná dnešným plateným zásahom mafie. Ak aj súhlasíme s tým, že b. Džihaš si zaslúžil to, čo sa mu stalo za jeho účasť na sprisahaní s cieľom zabiť Mohameda, je toto dokonalejší príklad toho, čo by človek mal robiť so svojimi nepriateľmi?
Poznámka: Príbeh o Amr b. Džihaš b. Ka'bovi, ktorý sa prihlásil ako dobrovoľník, aby zhodil skalu zo strechy keď Mohamed a jeho spoločníci prišli do pevnosti kmeňa Banú Nadír, je očividne neskorším doplnením, za ktorým je Mohamed. Kvôli výpovedi Ibn Isháka o tomto incidente to chápeme tak, že to bol Gabriel, kto povedal Mohamedovi o tomto pláne, kým sedel s Abú Bakrom a ostatnými svojimi spoločníkmi. Žiaden z Mohamedových spoločníkov to nemohol vnímať zmyslami a Mohamed potreboval svoje alter ego, aby si vymyslelo sprisahanie. Hovorí nám to, že pokus o vraždu bol len príbeh vymyslený Mohamedom (pre viac podrobností viď Ibn Ishák: 652).
- Mohamed osobne schválil vraždu Salláma ibn Abu'l-Hukajka, o ktorom sa hovorilo, že prechováva voči Mohamedovi nepriateľstvo.
- Mohamed považoval Abdulláha bin Sa'da za odpadlíka za to, že najskôr prijal islam, no neskôr ho zanechal. Mohamed chcel, aby bol Sa'd zavraždený, no nechcel prevziať zodpovednosť za jeho vraždu dúfajúc, že jeden z jeho pomocníkov sa prihlási ako dobrovoľník a zabije ho.
Takže, Mohamed schválil, prehliadol a dokonca osobne nariadil vraždu iných ľudí, niekedy za najbezvýznamnejšie urážky voči sebe alebo islamu všeobecne. Ako je jasné, príklad stanovený Mohamedom by sa nemal stať predpisom pre spoločnosť, aby sme sa neocitli v stave nepretržitého strachu o naše životy, bez záruky života, slobody alebo honby za šťastím.
Pomsta
Väčšina civilizovaných spoločností žije podľa niečoho, čo je podobné "zlatému pravidlu": rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe. Príklad Mohameda je v tomto ohľade práve opačný. Jeho skutky hovoria samé za seba. Tu je len pár príkladov z jeho životopisu.
- Počas bitky o Uhud, jednej z mnohých bitiek, kedy sa islam šíril mečom, bol zabitý Mohamedov strýko Hamza. Žena menom Hind d. 'Utba zmrzačila telo Hamzu, pričom mu odrezala nos a uši a vyrezala mu pečeň, aby sa pomstila za stratu svojho otca, brata a svojho prvorodeného syna v bitke o Badr. V reakcii Mohamed vyjadril nesmiernu túžbu osobne zmrzačiť 30 mužov z kurajšovského kmeňa. Jeho vyjadrená túžba podnietila jeho mužov, aby vyhlásili, že v budúcich bitkách "ich zmrzačíme tak, ako žiaden Arab ešte nikdy nikoho nezmrzačil." Hoci tento druh Mohamedovej reakcie sa z hľadiska ľudskej logiky môže zdať oprávnený, zdá sa, že sa dosť vymyká charakteru proroka božieho, o ktorom sa hovorí, že je "najláskavejší, najmilosrdnejší."
- V záchvate extrémneho hnevu a odplaty na konci bitky o Priekopu Mohamed osobne sťal až do 900 Židov za jednu noc, po čom nahádzal ich bezhlavé telá do priekopy vykopanej okolo Mediny. Ženy, deti a osobný majetok týchto 900 mužov sa rozdelili medzi Mohameda a jeho stúpencov.
- Mohamed zosnoval sprisahanie, aby zaútočil na ľudí z Lihjanu a pomstil sa za smrť niekoľkých zo svojich mužov, ktorí boli zabití v al-Radži, hoci prekvapivý útok zlyhal, keď sa ľudia z Lihjanu dopočuli o Mohamedových plánoch a pripravili sa.
- Mohamed nariadil zbičovanie niekoľkých zo svojich mužov, ktorí boli obvinení zo šírenia klebiet, že jeho žena Aiša má nedovolený vzťah s mužom, ktorý ju našiel stratenú v púšti potom, ako ju karavána nechala pozadu.
Z týchto niekoľkých príkladov je jasné, že Mohamed bol veľmi pomstychtivý človek, ktorý svojim nepriateľom nepreukázal strpenie, lásku či súcit, ale hnev a nepriateľstvo, ktoré v niektorých prípadoch viedli k prípadom extrémneho násilia z jeho strany. Tento druh správania určite nie je jedným zo základov civilizovanej spoločnosti.
Sexuálne túžby, incest a cudzoložstvo
Existujú dôkazy, že Mohamed mal sexuálne túžby a praktizoval incest a možno i nedovolené vzťahy. Mohamedov adoptívny syn Zaid mal ženu menom Zajnab, ktorá bola Mohamedovou sesternicou z otcovej a očividne bola dosť príťažlivá. V histórii je zaznamenané, že Mohamed šiel jedného dňa navštíviť Zaida, ale bol preč a Zajnab, oblečená veľmi sporo, uvítala Mohameda vo dverách. Mohamed sa podľa všetkého ospravedlnil zo strachu z podľahnutia svojej telesnej túžbe po nej. Jeho stúpenci si všimli, že Mohamed bol očarený jej fyzickou príťažlivosťou a poznamenali, že ju túžil mať za svoju manželku. Zaid, ktorý chcel zostať verný Mohamedovi a urobiť všetko, aby ho potešil, sa so Zajnab rozviedol, aby sa s ňou Mohamed mohol oženiť. V súčasných spoločnostiach by sa sobáš s vlastnou dcérou a sesternicou považoval za incest. Je jasné, že dôkazy poukazujú na fakt, že Mohamedova túžba po Zajnab sa zakladala čisto na sexuálnej túžbe a telesnej túžbe po nej.
Navyše, v hadísoch existuje prinajmenšom náznak, že Mohamed sa správal ku Zajnab nedovoleným spôsobom predtým, ako sa s ňou oženil. Abú Dawúd zaznamenáva ženu menom Hamnah, sestru Zajnab, ktorá raz hľadala Mohameda kvôli rade a našla ho aj so Zajnab samých v jej dome. Môžeme len špekulovať, prečo by sa Mohamed dostal do situácie, o ktorej vedel, že v nej bude v pokušení pohlavného styku so Zajnab, sám v jej dome a ďaleko od dohľadu kohokoľvek iného.
Klamanie
Mohamed povolili klamanie a tolerované klamanie ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. V jeho životopise nájdeme:
- Tri kmene sa zhromaždili, aby bojovali s Mohamedom: Kurajza, Kurajšovci a Ghatafán. Jeden z nových konvertitov na islam z kmeňa Ghatafán pristúpil k Mohamedovi, aby sa ho opýtal, ako by mohol pomôcť v bojovom úsilí. Keďže oni stále nevedeli o jeho konverzii, Mohamed ho vyslal medzi tieto tri kmene s výslovným príkazom, aby ich oklamal uveriteľným príbehom, pretože vojna je klamanie. Príbeh fungoval a medzi tri kmene bola zasiata nedôvera, takže boj proti Mohamedovým ľuďom bol odvrátený. Hoci niektorí ľudia môžu tvrdiť, že to bolo múdre, strategické rozhodnutie na strane Mohameda, aby sa vyhol niečomu, o čom bolo isté, že to bude zdrvujúci konflikt proti trom kmeňom dokopy, predsa len to zdôrazňuje, že Mohamed nebol proti používaniu klamania vo svoj prospech.
- V ďalšej situácii mal jeden z Mohamedových konvertitov značnú sumu peňazí roztrúsenú medzi obchodníkmi z Mekky, ktorú chcel pozbierať. Keby týmto obchodníkom povedal pravdu o svojom vzťahu s Mohamedom, nikdy by svoje peniaze nezískal späť. Pristúpil k Mohamedovi kvôli povoleniu získať späť svoje peniaze a priznal sa mu, "Musím povedať klamstvá." Mohamedova reakcia bola, "Povedz ich."
Takže opäť sme zistili, že Mohamed bol menej než ideálnym príkladom etického a morálneho správania.
Záver
Po tomto stručnom preskúmaní niekoľkých konkrétnych príkladov morálneho a etického správania Mohameda musíme dôjsť k záveru, že Mohamed neposkytuje štandard morálnej dokonalosti, o ktorú by sa mal každý človek usilovať.
Morálna charakteristika, príklad ktorej nájdeme v živote Mohameda, sa typicky nachádza u despotov hladných po moci, ktorých záujmy sú čisto sebecké.
Po získaní politickej moci v Medine sa Mohamedov život stal obrazom bezuzdnej moci, ktorú využíval na uspokojenie každej túžby, ktorú mal, od rabovania susedných kmeňov len aby zhabal ich bohatstvo až po ovplyvňovanie svojich stúpencov, aby sa vzdali svojich manželiek, aby ich mohol mať on.
Ako povedal britský historik Lord Acton, "Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne." Taký bol Mohamed.
piatok 31. marca 2017
Pohanský pôvod islamu
Tento článok preberá monoteistické náboženstvo islam a jeho predislamské pohanské dedičstvo.
Uctievanie v Kaabe
Podľa hadísov bola Kaaba v Mekke centrom uctievania modiel, kde ich bolo umiestnených 360:
Rozprával 'Abdulláh bin Masúd: Prorok vstúpil do Mekky a (v tom čase) bolo okolo Kaaby tristošesťdesiat modiel. Začal bodať modly s palicou, ktorú mal v ruke, a recitoval: "Pravda (islam) prišla a faloš (neviera) zmizla." (Sahíh Bucharí 3:43:658)
Prorok Mohamed vyhodil 360modiel, no pre islam uchoval Kaabu s jej čiernym kameňom, čo ospravedlnil tvrdením, že pôvodne ju postavili Abrahám a Izmael. Nejestvujú však nijaké historické či archeologické dôkazy pre existenciu Kaaby viac než pár storočí pred životom Mohameda. V skutočnosti samotné Mohamedove slová popierajú akékoľvek spojenie medzi Abrahámom, Izmaelom a Kaabou, ktoré sa pokúšal vytvoriť.
Korán tvrdí, že ju postavil Abrahám: A hľa, učinili sme chrám tento miestom návštev i útočiskom pre ľudí a povedali sme: "Učiňte si miesto Abrahámovo modlitebňou!" A uložili sme Abrahámovi a Izmaelovi v zmluve, aby udržovali chrám Môj v čistote pre tých, ktorí obchádzanie konajú, ktorých sa u neho zdržujú a ktorí sa skláňajú a na tvár padajú. (Korán 2:125)
Mohamed povedal, že to bolo 40 rokov pred chrámom v Jeruzaleme:
Rozprával Abú Dhaar: Povedal som, "Ó Alláhov apoštol! Ktorá mešita bola postavená prvá?" Odpovedal, "Al-Masdžíd-al-Haram." Opýtal som sa, "Ktorá (bola postavená) potom?" Odpovedal, "Al-Masdžíd-al-Aksá (t.j. Jeruzalem)." Opýtal som sa, "Aká dlhá doba medzi nimi ubehla?" Odpovedal, "Štyridsať rokov". (Sahíh Bucharí 4:55:636)
Chrám v Jeruzaleme postavil Šalamún približne v rokoch 958-951 pred Kristom. Z toho vyplýva, že ak máme Mohamedovi veriť, tak Kaaba musela byť postavená približne v rokoch 998-991 pred Kristom. Ale Abrahám žil asi 2000 rokov pred Kristom a on aj Izmael už museli byť vtedy mŕtvy.
Ak má Mohamed pravdu, potom sa Korán (a teda Alláh) mýli. Ale ak má Korán pravdu v tom, že Kaabu postavili Abrahám a Izmael, potom sa mýli Mohamed a sahíh hadísy.
Kaaba nemá nič do činenia s Abrahámom alebo Izmaelom. Má celkom pohanské dedičstvo. Egyptský profesor a popredná autorita na arabskú literatúru, Dr. Taha Husajn, povedal nasledovné:
Argumenty pre túto epizódu sú veľmi očividné, pretože je nedávna a stala sa obľúbenou len pred vzostupom islamu. Islam ju využil z náboženských dôvodov.
Taktiež, podľa sahíh hadísov, Mohamed dokonca zvažoval jej rozobratie:
Rozprával Aswad: Ibn Az-Zubajr mi povedal, "Aiša ti potajomky povedala niekoľko vecí. Čo ti povedala o Kaabe?" Odpovedal som, "Povedala mi, že Prorok raz povedal, 'Ó Aiša! Či nie sú tvoji ľudia stále blízko predislamskej dobe nevedomosti (neviery)! Rozobral by som Kaabu a urobil v nej dvoje dverí; jedny pre vstup a druhé pre odchod.'" Neskôr Ibn Az-Zubajr urobil to isté. (Sahíh Bucharí 1:3:128)
Uctievanie v Kaabe a bozkávanie čierneho kameňa sú len prvé z mnohých praktík prevzatých z pohanstva 7. storočia a opätovne zabalené do monoteistického islamu.
Uctievanie čierneho kameňa
Pohanskí bohovia predislamskej Arábie boli uctievaní v podobe obdĺžnikových kameňov a skál. Napríklad, pohanské božstvo Al-Lát, spomínané v Koráne 53:19 a považované predislamskými pohanmi za jednu z dcér Alláha, bolo kedysi uctievané ako kocková skala v Taífe v Saudskej Arábii. Nad skalou bola postavená budova, aby bola označená ako dom uctievania.
Al-Lát stála v al-Táife a bola novšia než Manáh. Bola kockovou skalou, vedľa ktorej istý Žid pripravoval svoju jačmennú kašu (savík). Starostlivosť o ňu bola v rukách banú Attáb ibn Málik z Taífu, ktorý nad ňou postavil budovu. (...) Ona je modlou, ktorú boh spomenul keď povedal, "Videli ste Al-Lát a Al-Uzzá (súra 53:19)?" (Kitab Al-Asnam - Kniha modiel, s. 14)
"Hlavným posvätným predmetom v arabskom náboženstve bol kameň, či už skalný výbežok alebo väčší balvan, často obdĺžnikový alebo nepravidelný čierny čadičový kameň... alebo niekoľko baetylov (uctievaných kameňov - pozn. prekl.), najznámejším je čierny kameň Kaaby v Mekke, ktorý sa stal ústrednou svätyňou v islame." (Encyklopédia Britannica)
Nikto nepopiera, že čierny kameň bol jedným spomedzi mnohých kameňov a modiel uctievaných v Kaabe predislamskými pohanmi. Čierny kameň bol bozkávaný počas predislamského pohanského uctievania. Hoci Mohamed vyhodil 360 iných predmetov v Kaabe, uchoval tento čierny kameň a pokračoval vo zvyku jeho bozkávania. Je to ten istý kameň, ktorý kedysi bozkávali predislamskí pohania a ktorý moslimovia bozkávajú dnes pri návšteve Mekky.
Modlitba 5-krát denne smerom k Mekke
Pohania pred islamom sa modlili päť krát denne smerom k Mekke. Mohamed zachoval pre islam tento predislamský zvyk, schvaľujúc ho príbehom o nočnom výlete do neba na mýtickom zvierati zvanom al-Burak. Hadísy nám hovoria, že v nebi Alláh požadoval 50 modlitieb denne od každého moslima. Na radu od Mojžiša sa Mohamed dohadoval s Alláhom a úspešne ich znížil na päť modlitieb denne.
Od zoroastrijcov sa taktiež očakáva, že budú recitovať svoje (kusti) modlitby aspoň päť krát denne, pričom sa najprv umyjú vodou (očista). Takže ani dnes nie je tento zvyk jedinečný len pre islam. Ale na rozdiel od moslimov oni sa modlia v smere slnka (v každú dennú dobu) a/alebo svätého ohňa (ak sú v chráme ohňa).
Pôst v desiaty deň Muharrámu
Mohamedov pohanský kmeň, Kurajšovci, držal pôst v desiaty deň Muharrámu. Hoci to bolo dobrovoľné, Mohamed zachoval aj tento pohanský zvyk.
Rozprávala Aiša: 'Ašura' (t.j. desiaty deň Muharrámu) bol dňom, kedy kmeň Kurajšovcov v predislamskej dobe nevedomosti držal pôst. Prorok sa v tento deň taktiež postil. Takže keď migroval do Mediny držal počas neho pôst a nariadil (moslimom), aby počas neho držali pôst. Keď si užívali pôst Ramadánu, stalo sa pre ľudí dobrovoľným, aby sa postili či nepostili v deň Ašura. (Sahíh Bucharí 5:58:172)
Tawaf medzi Safou a Marwou
Vykonávanie tawafu medzi Safou a Marwou je islamský rituál spájaný s púťou do Mekky. Safa a Marwa sú dve hory nachádzajúce sa v Mekke. Počas tohto rituálu moslimovia horúčkovito chodia medzi nimi, sedem krát. Toto bol pôvodne pohanský predislamský zvyk. Mohamed ho uchoval pre islam, schvaľujúc ho ďalším koránskym odhalením.
As-Safá a al-Marwa veru patria k posvätným miestam Božím; a kto plní povinnosť púti ku Chrámu alebo koná malú púť, ten nedopustí sa hriechu, keď vykoná obchádzanie okolo oboch týchto miest. (Korán 2:158)
Rozprával 'Asim: Opýtal som sa Anasa bin Málika: "Nemal si rád tawaf medzi Safou a Marwou?" Povedal, "Áno, keďže to bol jeden z obradov dní predislamskej doby nevedomosti, až kým Alláh nezjavil: 'As-Safá a al-Marwa veru patria k posvätným miestam Božím; a kto plní povinnosť púti ku Chrámu alebo koná malú púť, ten nedopustí sa hriechu, keď vykoná obchádzanie okolo oboch týchto miest.'" (Korán 2:158) (Sahíh Bucharí 2:26:710)
Hadís jasne dosvedčuje, že Mohamed iba prevzal tento pohanský obrad z predislamskej "doby nevedomosti" a ospravedlnil ho ďalším príhodným koránskym zjavením.
Bol tiež vytvorený mýtus o Hagar bežiacej medzi týmito horami pri hľadaní vody, až kým nenašla studňu Zamzam. Aj keby bol tento príbeh pravdivý, prečo by to mal byť dôvod na to, aby ľudia behali hore-dolu medzi dvomi horami, aby urobili radosť bohu? Tento mýtus nevznikol na ďalšie ospravedlnenie rituálu, ale z iného dôvodu; Mohamed sa pokúšal ponúkať Zamzam, ktorú vlastnila jeho rodina, ako obchodnú špekuláciu prinášajúcu zisk.
Požiadavka na Ihrám
Ihrám je stav, do ktorého sa moslim dostáva kvôli svojej púte do Mekky. Zahrňuje sériu procedúr ako rituálne umývanie, nosenie "odevov Ihrámu" atď. Ihrám bola pôvodne pohanská požiadavka pre uctievanie modiel počas predislamských čias. Mohamed zachoval tento zvyk pre islam. Moslimovia berú na seba Ihrám, aby mohli vykonať hadždž alebo umru.
Rozprával 'Urwa: Opýtal som sa Aiši: ...Ale v skutočnosti bola zjavená táto božská inšpirácia týkajúca sa Ansar, ktorí si osvojili "Ihrám" pre uctievanie modly zvanej "Manat", ktorú uctievali na mieste zvanom Al-Mušallál predtým, ako prijali islam, a ktokoľvek si osvojil Ihrám (pre modlu), by nepovažoval za správne vykonávať tawaf medzi Safou a Marwou. (Sahíh Bucharí 2:26:706)
Sedemnásobná cirkumambulácia
Cirkumambulácia znamená chodiť do kruhu okolo konkrétneho predmetu. V islame to uctievatelia a pútnici robia okolo Kaaby v Mekke. Predislamskí pohania to robili, aby sa zapáčili mesačnému bohu Hubalovi, 360 božstvám a Alláhovi (ktorý bol len jedným z mnohých božstiev, ktoré tam boli uctievané). Robil to aj Mohamed sám, ešte pred odstránením 360 modiel zvnútra Kaaby.
Judaizmus a kresťanstvo (náboženstvá ľudí považovaných za ľud knihy) nepraktizujú rituálnu cirkumambuláciu, aby sa zapáčili bohu. Dve iné náboženstvá, ktoré áno, sú hinduizmus a budhizmus, náboženstvá staršie než islam a islamom obviňované z "pohanstva" a praktizovania modloslužobníctva.
Symbol polmesiaca
Hubal bol mesačný boh uctievaný v Kaabe. Hubalovým symbolom bol polmesiac. Mohamedov pohanský starý otec Abd al-Muttalib takmer zabil Mohamedovho otca Abdulláha v Káábe pre Hubala. Od Ibn Hišáma:
Šíp ukázal, že je to 'Abdulláh, kto má byť obetovaný. 'Abdul-Muttalib potom vzal chlapca do Kaaby s britvou, aby ho zabil. Kurajšovci, jeho strýkovia z kmeňa Machzum a jeho brat Abú Tálib sa ho však pokúšali odradiť. Navrhli, aby privolal vešticu. Tá nariadila, že šípy na veštenie by sa mali ťahať s ohľadom na Abdulláha rovnako ako desať tiav. ...počet tiav (sa nakoniec) vyšplhal na sto. ...Boli zabité pre potešenie Hubala.
Kaaba, najsvätejšia svätyňa islamu, je miestom, kde sa konali takéto pohanské ľudské obete a jatky pre Hubala. Keď Mohamed založil islam, Hubala vyhodil. Počas bitky o Badr jeho nepriateľ Abú Sufján chválil vysoké postavenie mesačného boha Hubala hovoriac, "Ó Hubal, buď vysoko". Mohamed požiadal svojich stúpencov, aby odpovedali, kričiac "Alláh je vyšší".
Mesačný boh Hubal už nie je "vyšší"? Zbavil sa islam úplne vplyvu "mesiaca"? Pozrite sa z bližšia na mešity po celom svete a pravdepodobne nájdete Hubalov symbol, polmesiac, umiestnený na vrchole mešity. Tak ako kríž v kresťanstve a Dávidova hviezda v judaizme, polmesiac je dnes univerzálnym symbolom islamu.
Nemusí to byť zámerná snaha uctievať Hubala. A predsa, čo je zaujímavé, prostredníctvom islamu bola pohanská modlitba Mohamedovho nepriateľa Abú Sufjána v Badr vyslyšaná, "Ó Hubal, buď vysoko".
štvrtok 23. marca 2017
streda 22. marca 2017
štvrtok 16. marca 2017
Ako sa islam stal miláčikom západných apologétov
Ali Sina
Moslimovia sa ma často pýtajú, "Ak je islam taký zlý, ako ho opisujete, prečo ho potom toľko západných spisovateľov chváli?"
Jeden človek napísal, "poviete mi tiež, že Encyklopédia Britannica taktiež klame a je platená saudskou vládou, aby hovorila klamstvá?"
Nie, vydavatelia encyklopédií neklamú. Tieto encyklopédie však nie sú vždy presné. Vydavatelia žiadajú odborníkov, aby napísali krátke úvody k oblastiam ich kvalifikácie. A predsa väčšina takzvaných odborníkov na islam nemusí byť celkom poctivá. Saudi míňajú 4% svojho rozpočtu na propagáciu islamu. To sú miliardy dolárov. Veľa peňazí ide tým, ktorí im s ich cieľom pomáhajú. Prijímatelia týchto láskavostí sa cítia zaviazaní svojim finančným podporovateľom a pravidelne je im to pripomínané. Takže to, čo píšu, je len polopravda. Škaredá polovica zostáva nevyslovená. Preto je islam, ktorý učia, jeho prikrášlenou verziou.
Napríklad profesor Michael Sells z Univerzity v Severnej Karolíne napísal miernu verziu Koránu, ktorá vynechala násilné verše, ktoré Mohamed napísal počas posledného desaťročia svojho života. Toto nie je poctivá vedecká práca. Nemám poňatia, prečo profesor Sells urobil čosi také. Napísal som mu list, v ktorom som ho žiadal o vysvetlenie, no nedostal som žiadnu odpoveď.
Pozval som tiež profesora Johna Esposita, šéfredaktora Oxfordskej encyklopédie súčasného islamského sveta a Oxfordskej histórie islamu, aby so mnou diskutoval o histórii islamu a bránil svoj názor, že islam sa rozširoval mierumilovne. Dr. Esposito taktiež neodpovedal.
Pravdu nie je ťažké zistiť. Všetko, čo musíme urobiť, je prečítať si pôvodnú históriu islamu napísanú ranými historikmi, prečítať si hadísy kvôli historickým informáciám a prečítať si Korán. Keď to urobíte, spoznáte pravý islam. Toto je čistý islam, tak ako ho učia wahábisti a praktizuje Taliban. Potom, keď si prečítate knihy napísané týmito súčasnými apologétmi islamu, uvidíte, že zatajujú pravdu.
Aby sme zistili pravdu, musíme ísť ku zdroju. Zdrojmi sú pôvodné dejiny napísané Ibn Ishákom, Al-Vakídím, Al-Tabarím a hadísy. Toto sú rané knihy o dejinách islamu, napísané moslimskými historikmi. Všetci neskorší bádatelia musia, alebo by mali, nahliadnuť do týchto kníh. Nejestvujú iné zdroje o histórii islamu. Takže ak si tvrdenia súčasných islamských spisovateľov protirečia s tým, čo hovoria vyššie uvedené knihy, hovoria tí ľudia pravdu?
Prečo by odborníci na islam klamali? Odpoveď je komplexná. Nie je to len chamtivosť, čo núti týchto súčasných apologétov, aby klamali. Niektorí z nich v skutočnosti nikdy nečítali pôvodné zdroje, ktoré som spomenul. Spoliehajú sa na to, čo napísali ostatní, relatívne súčasní historici a apologéti. Táto prikrášlená verzia islamu je tým, čo sa učí na univerzitách. Ak sa nejaký profesor odváži učiť pravdu, riskuje pravdepodobný scenár, že moslimovia zaplavia tú univerzitu tisícami sťažností a hrozieb, donútiac ho ustúpiť. Jedným do očí bijúcim príkladom tohto islamského chuligánstva je fatwa proti Salmanovi Rushdiemu a druhým je, keď vydavateľstvo Amber Books zo Spojeného kráľovstva bolo nútené ospravedlniť sa za vytlačenie obrázku Mohameda, ktorý moslimovia považovali za urážlivý.
Mnohí moslimovia terorizujú tých, ktorí píšu knihy, čo odhaľujú škaredú stranu islamu. V takej represívnej atmosfére sa využíva klamanie a obeťou je pravda.
Je tu však ďalší faktor, ktorý treba vziať do úvahy.
Politická korektnosť: Pokánie bieleho muža
V minulom storočí Európania začali nemať radi kresťanstvo a považovať každú inú kultúru za lepšiu než svoju vlastnú. Idealizovanie indickej kultúry, čínskej kultúry či islamskej kultúry sa stalo módou. Aby človek spĺňal podmienky na intelektuála, všetko, čo musel robiť, bolo kritizovať židokresťanstvo a vzdávať hold ostatným kultúram. Táto mentalita v skutočnosti dala zrod kultu, ktorý teraz preniká západným postojom. Nazýva sa politická korektnosť. Aby ste zapadli do spoločnosti, musíte patriť do tohto kultu. A aby ste do neho patrili, nesmiete hovoriť pravdu, ak tá pravda môže uraziť niekoho z inej kultúry. Máte hovoriť veci, ktoré sú "pekné", aby ste nezranili útlocit druhých ľudí. Inými slovami, politická korektnosť znamená účelne klamať, keď je pravda urážlivá. Samozrejme, kritika židokresťanstva sa nepovažuje za politicky nekorektnú. Môžete urážať Židov či kresťanov, ale nie iných. Takže, ovplyvnení touto kultúrou sebaklamu, mnohí Západniari, a najmä Európania, vyprodukovali revizionistický nezmysel, pričom klamú o historických faktoch.
Vynárajúc sa z temných dôb kolonializmu, keď noviny začali odhaľovať brutálne činy páchané ich vládami v kolonizovaných krajinách a to, čo urobila ich cirkev, najmä v Amerikách, Európania boli šokovaní. Boli znechutení z neľudskosti vlastného étosu. Preto bolo vychvaľovanie iných kultúr a hanobenie vlastnej formou pokánia.
Následne bol vytvorený nový étos, taký utláčateľský ako kult, kde sú odpadlíci nálepkovaní a pohŕda sa nimi. Aby boli politicky korektní, vyprodukovali fakticky nesprávnu literatúru a dokonca tie lži učili svoje deti. Učebnice sa prepísali, aby vyhovovali nežidovsko-kresťanským móresom. Myšlienkou bolo vzdelať nové generácie, aby boli tolerantné a prijímali iné kultúry. Myšlienka bola vznešená; bola niečím, čo by moslimovia neboli schopní ani len pochopiť. Avšak smutnou skutočnosťou je, že keď to urobili, pravda bola obetovaná na oltári politickej korektnosti. Toto poskytlo islamu prostredie, aby sa rozširoval na Západ. Islamu sa darí v prostredí, kde je pravda potlačená.
Politická korektnosť je duchovným dieťaťom ľudí s dobrým úmyslom. Avšak, ako sa hovorí, cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.
Jedným z cieľov Faith Freedom International (a blogu Islamoklast - pozn. prekl.) je bojovať s étosom politickej korektnosti a potvrdzovať pravdu, aj keď je tá pravda menej účelná. Je naším presvedčením, že jedine pravda, preniknutá faktami a nie presvedčeniami, nás oslobodí.
utorok 14. marca 2017
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)