Tento článok preberá monoteistické náboženstvo islam a jeho predislamské pohanské dedičstvo.
Uctievanie v Kaabe
Podľa hadísov bola Kaaba v Mekke centrom uctievania modiel, kde ich bolo umiestnených 360:
Rozprával 'Abdulláh bin Masúd: Prorok vstúpil do Mekky a (v tom čase) bolo okolo Kaaby tristošesťdesiat modiel. Začal bodať modly s palicou, ktorú mal v ruke, a recitoval: "Pravda (islam) prišla a faloš (neviera) zmizla." (Sahíh Bucharí 3:43:658)
Prorok Mohamed vyhodil 360modiel, no pre islam uchoval Kaabu s jej čiernym kameňom, čo ospravedlnil tvrdením, že pôvodne ju postavili Abrahám a Izmael. Nejestvujú však nijaké historické či archeologické dôkazy pre existenciu Kaaby viac než pár storočí pred životom Mohameda. V skutočnosti samotné Mohamedove slová popierajú akékoľvek spojenie medzi Abrahámom, Izmaelom a Kaabou, ktoré sa pokúšal vytvoriť.
Korán tvrdí, že ju postavil Abrahám: A hľa, učinili sme chrám tento miestom návštev i útočiskom pre ľudí a povedali sme: "Učiňte si miesto Abrahámovo modlitebňou!" A uložili sme Abrahámovi a Izmaelovi v zmluve, aby udržovali chrám Môj v čistote pre tých, ktorí obchádzanie konajú, ktorých sa u neho zdržujú a ktorí sa skláňajú a na tvár padajú. (Korán 2:125)
Mohamed povedal, že to bolo 40 rokov pred chrámom v Jeruzaleme:
Rozprával Abú Dhaar: Povedal som, "Ó Alláhov apoštol! Ktorá mešita bola postavená prvá?" Odpovedal, "Al-Masdžíd-al-Haram." Opýtal som sa, "Ktorá (bola postavená) potom?" Odpovedal, "Al-Masdžíd-al-Aksá (t.j. Jeruzalem)." Opýtal som sa, "Aká dlhá doba medzi nimi ubehla?" Odpovedal, "Štyridsať rokov". (Sahíh Bucharí 4:55:636)
Chrám v Jeruzaleme postavil Šalamún približne v rokoch 958-951 pred Kristom. Z toho vyplýva, že ak máme Mohamedovi veriť, tak Kaaba musela byť postavená približne v rokoch 998-991 pred Kristom. Ale Abrahám žil asi 2000 rokov pred Kristom a on aj Izmael už museli byť vtedy mŕtvy.
Ak má Mohamed pravdu, potom sa Korán (a teda Alláh) mýli. Ale ak má Korán pravdu v tom, že Kaabu postavili Abrahám a Izmael, potom sa mýli Mohamed a sahíh hadísy.
Kaaba nemá nič do činenia s Abrahámom alebo Izmaelom. Má celkom pohanské dedičstvo. Egyptský profesor a popredná autorita na arabskú literatúru, Dr. Taha Husajn, povedal nasledovné:
Argumenty pre túto epizódu sú veľmi očividné, pretože je nedávna a stala sa obľúbenou len pred vzostupom islamu. Islam ju využil z náboženských dôvodov.
Taktiež, podľa sahíh hadísov, Mohamed dokonca zvažoval jej rozobratie:
Rozprával Aswad: Ibn Az-Zubajr mi povedal, "Aiša ti potajomky povedala niekoľko vecí. Čo ti povedala o Kaabe?" Odpovedal som, "Povedala mi, že Prorok raz povedal, 'Ó Aiša! Či nie sú tvoji ľudia stále blízko predislamskej dobe nevedomosti (neviery)! Rozobral by som Kaabu a urobil v nej dvoje dverí; jedny pre vstup a druhé pre odchod.'" Neskôr Ibn Az-Zubajr urobil to isté. (Sahíh Bucharí 1:3:128)
Uctievanie v Kaabe a bozkávanie čierneho kameňa sú len prvé z mnohých praktík prevzatých z pohanstva 7. storočia a opätovne zabalené do monoteistického islamu.
Uctievanie čierneho kameňa
Pohanskí bohovia predislamskej Arábie boli uctievaní v podobe obdĺžnikových kameňov a skál. Napríklad, pohanské božstvo Al-Lát, spomínané v Koráne 53:19 a považované predislamskými pohanmi za jednu z dcér Alláha, bolo kedysi uctievané ako kocková skala v Taífe v Saudskej Arábii. Nad skalou bola postavená budova, aby bola označená ako dom uctievania.
Al-Lát stála v al-Táife a bola novšia než Manáh. Bola kockovou skalou, vedľa ktorej istý Žid pripravoval svoju jačmennú kašu (savík). Starostlivosť o ňu bola v rukách banú Attáb ibn Málik z Taífu, ktorý nad ňou postavil budovu. (...) Ona je modlou, ktorú boh spomenul keď povedal, "Videli ste Al-Lát a Al-Uzzá (súra 53:19)?" (Kitab Al-Asnam - Kniha modiel, s. 14)
"Hlavným posvätným predmetom v arabskom náboženstve bol kameň, či už skalný výbežok alebo väčší balvan, často obdĺžnikový alebo nepravidelný čierny čadičový kameň... alebo niekoľko baetylov (uctievaných kameňov - pozn. prekl.), najznámejším je čierny kameň Kaaby v Mekke, ktorý sa stal ústrednou svätyňou v islame." (Encyklopédia Britannica)
Nikto nepopiera, že čierny kameň bol jedným spomedzi mnohých kameňov a modiel uctievaných v Kaabe predislamskými pohanmi. Čierny kameň bol bozkávaný počas predislamského pohanského uctievania. Hoci Mohamed vyhodil 360 iných predmetov v Kaabe, uchoval tento čierny kameň a pokračoval vo zvyku jeho bozkávania. Je to ten istý kameň, ktorý kedysi bozkávali predislamskí pohania a ktorý moslimovia bozkávajú dnes pri návšteve Mekky.
Modlitba 5-krát denne smerom k Mekke
Pohania pred islamom sa modlili päť krát denne smerom k Mekke. Mohamed zachoval pre islam tento predislamský zvyk, schvaľujúc ho príbehom o nočnom výlete do neba na mýtickom zvierati zvanom al-Burak. Hadísy nám hovoria, že v nebi Alláh požadoval 50 modlitieb denne od každého moslima. Na radu od Mojžiša sa Mohamed dohadoval s Alláhom a úspešne ich znížil na päť modlitieb denne.
Od zoroastrijcov sa taktiež očakáva, že budú recitovať svoje (kusti) modlitby aspoň päť krát denne, pričom sa najprv umyjú vodou (očista). Takže ani dnes nie je tento zvyk jedinečný len pre islam. Ale na rozdiel od moslimov oni sa modlia v smere slnka (v každú dennú dobu) a/alebo svätého ohňa (ak sú v chráme ohňa).
Pôst v desiaty deň Muharrámu
Mohamedov pohanský kmeň, Kurajšovci, držal pôst v desiaty deň Muharrámu. Hoci to bolo dobrovoľné, Mohamed zachoval aj tento pohanský zvyk.
Rozprávala Aiša: 'Ašura' (t.j. desiaty deň Muharrámu) bol dňom, kedy kmeň Kurajšovcov v predislamskej dobe nevedomosti držal pôst. Prorok sa v tento deň taktiež postil. Takže keď migroval do Mediny držal počas neho pôst a nariadil (moslimom), aby počas neho držali pôst. Keď si užívali pôst Ramadánu, stalo sa pre ľudí dobrovoľným, aby sa postili či nepostili v deň Ašura. (Sahíh Bucharí 5:58:172)
Tawaf medzi Safou a Marwou
Vykonávanie tawafu medzi Safou a Marwou je islamský rituál spájaný s púťou do Mekky. Safa a Marwa sú dve hory nachádzajúce sa v Mekke. Počas tohto rituálu moslimovia horúčkovito chodia medzi nimi, sedem krát. Toto bol pôvodne pohanský predislamský zvyk. Mohamed ho uchoval pre islam, schvaľujúc ho ďalším koránskym odhalením.
As-Safá a al-Marwa veru patria k posvätným miestam Božím; a kto plní povinnosť púti ku Chrámu alebo koná malú púť, ten nedopustí sa hriechu, keď vykoná obchádzanie okolo oboch týchto miest. (Korán 2:158)
Rozprával 'Asim: Opýtal som sa Anasa bin Málika: "Nemal si rád tawaf medzi Safou a Marwou?" Povedal, "Áno, keďže to bol jeden z obradov dní predislamskej doby nevedomosti, až kým Alláh nezjavil: 'As-Safá a al-Marwa veru patria k posvätným miestam Božím; a kto plní povinnosť púti ku Chrámu alebo koná malú púť, ten nedopustí sa hriechu, keď vykoná obchádzanie okolo oboch týchto miest.'" (Korán 2:158) (Sahíh Bucharí 2:26:710)
Hadís jasne dosvedčuje, že Mohamed iba prevzal tento pohanský obrad z predislamskej "doby nevedomosti" a ospravedlnil ho ďalším príhodným koránskym zjavením.
Bol tiež vytvorený mýtus o Hagar bežiacej medzi týmito horami pri hľadaní vody, až kým nenašla studňu Zamzam. Aj keby bol tento príbeh pravdivý, prečo by to mal byť dôvod na to, aby ľudia behali hore-dolu medzi dvomi horami, aby urobili radosť bohu? Tento mýtus nevznikol na ďalšie ospravedlnenie rituálu, ale z iného dôvodu; Mohamed sa pokúšal ponúkať Zamzam, ktorú vlastnila jeho rodina, ako obchodnú špekuláciu prinášajúcu zisk.
Požiadavka na Ihrám
Ihrám je stav, do ktorého sa moslim dostáva kvôli svojej púte do Mekky. Zahrňuje sériu procedúr ako rituálne umývanie, nosenie "odevov Ihrámu" atď. Ihrám bola pôvodne pohanská požiadavka pre uctievanie modiel počas predislamských čias. Mohamed zachoval tento zvyk pre islam. Moslimovia berú na seba Ihrám, aby mohli vykonať hadždž alebo umru.
Rozprával 'Urwa: Opýtal som sa Aiši: ...Ale v skutočnosti bola zjavená táto božská inšpirácia týkajúca sa Ansar, ktorí si osvojili "Ihrám" pre uctievanie modly zvanej "Manat", ktorú uctievali na mieste zvanom Al-Mušallál predtým, ako prijali islam, a ktokoľvek si osvojil Ihrám (pre modlu), by nepovažoval za správne vykonávať tawaf medzi Safou a Marwou. (Sahíh Bucharí 2:26:706)
Sedemnásobná cirkumambulácia
Cirkumambulácia znamená chodiť do kruhu okolo konkrétneho predmetu. V islame to uctievatelia a pútnici robia okolo Kaaby v Mekke. Predislamskí pohania to robili, aby sa zapáčili mesačnému bohu Hubalovi, 360 božstvám a Alláhovi (ktorý bol len jedným z mnohých božstiev, ktoré tam boli uctievané). Robil to aj Mohamed sám, ešte pred odstránením 360 modiel zvnútra Kaaby.
Judaizmus a kresťanstvo (náboženstvá ľudí považovaných za ľud knihy) nepraktizujú rituálnu cirkumambuláciu, aby sa zapáčili bohu. Dve iné náboženstvá, ktoré áno, sú hinduizmus a budhizmus, náboženstvá staršie než islam a islamom obviňované z "pohanstva" a praktizovania modloslužobníctva.
Symbol polmesiaca
Hubal bol mesačný boh uctievaný v Kaabe. Hubalovým symbolom bol polmesiac. Mohamedov pohanský starý otec Abd al-Muttalib takmer zabil Mohamedovho otca Abdulláha v Káábe pre Hubala. Od Ibn Hišáma:
Šíp ukázal, že je to 'Abdulláh, kto má byť obetovaný. 'Abdul-Muttalib potom vzal chlapca do Kaaby s britvou, aby ho zabil. Kurajšovci, jeho strýkovia z kmeňa Machzum a jeho brat Abú Tálib sa ho však pokúšali odradiť. Navrhli, aby privolal vešticu. Tá nariadila, že šípy na veštenie by sa mali ťahať s ohľadom na Abdulláha rovnako ako desať tiav. ...počet tiav (sa nakoniec) vyšplhal na sto. ...Boli zabité pre potešenie Hubala.
Kaaba, najsvätejšia svätyňa islamu, je miestom, kde sa konali takéto pohanské ľudské obete a jatky pre Hubala. Keď Mohamed založil islam, Hubala vyhodil. Počas bitky o Badr jeho nepriateľ Abú Sufján chválil vysoké postavenie mesačného boha Hubala hovoriac, "Ó Hubal, buď vysoko". Mohamed požiadal svojich stúpencov, aby odpovedali, kričiac "Alláh je vyšší".
Mesačný boh Hubal už nie je "vyšší"? Zbavil sa islam úplne vplyvu "mesiaca"? Pozrite sa z bližšia na mešity po celom svete a pravdepodobne nájdete Hubalov symbol, polmesiac, umiestnený na vrchole mešity. Tak ako kríž v kresťanstve a Dávidova hviezda v judaizme, polmesiac je dnes univerzálnym symbolom islamu.
Nemusí to byť zámerná snaha uctievať Hubala. A predsa, čo je zaujímavé, prostredníctvom islamu bola pohanská modlitba Mohamedovho nepriateľa Abú Sufjána v Badr vyslyšaná, "Ó Hubal, buď vysoko".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára