Ali Sina
Moslimovia sa ma často pýtajú, "Ak je islam taký zlý, ako ho opisujete, prečo ho potom toľko západných spisovateľov chváli?"
Jeden človek napísal, "poviete mi tiež, že Encyklopédia Britannica taktiež klame a je platená saudskou vládou, aby hovorila klamstvá?"
Nie, vydavatelia encyklopédií neklamú. Tieto encyklopédie však nie sú vždy presné. Vydavatelia žiadajú odborníkov, aby napísali krátke úvody k oblastiam ich kvalifikácie. A predsa väčšina takzvaných odborníkov na islam nemusí byť celkom poctivá. Saudi míňajú 4% svojho rozpočtu na propagáciu islamu. To sú miliardy dolárov. Veľa peňazí ide tým, ktorí im s ich cieľom pomáhajú. Prijímatelia týchto láskavostí sa cítia zaviazaní svojim finančným podporovateľom a pravidelne je im to pripomínané. Takže to, čo píšu, je len polopravda. Škaredá polovica zostáva nevyslovená. Preto je islam, ktorý učia, jeho prikrášlenou verziou.
Napríklad profesor Michael Sells z Univerzity v Severnej Karolíne napísal miernu verziu Koránu, ktorá vynechala násilné verše, ktoré Mohamed napísal počas posledného desaťročia svojho života. Toto nie je poctivá vedecká práca. Nemám poňatia, prečo profesor Sells urobil čosi také. Napísal som mu list, v ktorom som ho žiadal o vysvetlenie, no nedostal som žiadnu odpoveď.
Pozval som tiež profesora Johna Esposita, šéfredaktora Oxfordskej encyklopédie súčasného islamského sveta a Oxfordskej histórie islamu, aby so mnou diskutoval o histórii islamu a bránil svoj názor, že islam sa rozširoval mierumilovne. Dr. Esposito taktiež neodpovedal.
Pravdu nie je ťažké zistiť. Všetko, čo musíme urobiť, je prečítať si pôvodnú históriu islamu napísanú ranými historikmi, prečítať si hadísy kvôli historickým informáciám a prečítať si Korán. Keď to urobíte, spoznáte pravý islam. Toto je čistý islam, tak ako ho učia wahábisti a praktizuje Taliban. Potom, keď si prečítate knihy napísané týmito súčasnými apologétmi islamu, uvidíte, že zatajujú pravdu.
Aby sme zistili pravdu, musíme ísť ku zdroju. Zdrojmi sú pôvodné dejiny napísané Ibn Ishákom, Al-Vakídím, Al-Tabarím a hadísy. Toto sú rané knihy o dejinách islamu, napísané moslimskými historikmi. Všetci neskorší bádatelia musia, alebo by mali, nahliadnuť do týchto kníh. Nejestvujú iné zdroje o histórii islamu. Takže ak si tvrdenia súčasných islamských spisovateľov protirečia s tým, čo hovoria vyššie uvedené knihy, hovoria tí ľudia pravdu?
Prečo by odborníci na islam klamali? Odpoveď je komplexná. Nie je to len chamtivosť, čo núti týchto súčasných apologétov, aby klamali. Niektorí z nich v skutočnosti nikdy nečítali pôvodné zdroje, ktoré som spomenul. Spoliehajú sa na to, čo napísali ostatní, relatívne súčasní historici a apologéti. Táto prikrášlená verzia islamu je tým, čo sa učí na univerzitách. Ak sa nejaký profesor odváži učiť pravdu, riskuje pravdepodobný scenár, že moslimovia zaplavia tú univerzitu tisícami sťažností a hrozieb, donútiac ho ustúpiť. Jedným do očí bijúcim príkladom tohto islamského chuligánstva je fatwa proti Salmanovi Rushdiemu a druhým je, keď vydavateľstvo Amber Books zo Spojeného kráľovstva bolo nútené ospravedlniť sa za vytlačenie obrázku Mohameda, ktorý moslimovia považovali za urážlivý.
Mnohí moslimovia terorizujú tých, ktorí píšu knihy, čo odhaľujú škaredú stranu islamu. V takej represívnej atmosfére sa využíva klamanie a obeťou je pravda.
Je tu však ďalší faktor, ktorý treba vziať do úvahy.
Politická korektnosť: Pokánie bieleho muža
V minulom storočí Európania začali nemať radi kresťanstvo a považovať každú inú kultúru za lepšiu než svoju vlastnú. Idealizovanie indickej kultúry, čínskej kultúry či islamskej kultúry sa stalo módou. Aby človek spĺňal podmienky na intelektuála, všetko, čo musel robiť, bolo kritizovať židokresťanstvo a vzdávať hold ostatným kultúram. Táto mentalita v skutočnosti dala zrod kultu, ktorý teraz preniká západným postojom. Nazýva sa politická korektnosť. Aby ste zapadli do spoločnosti, musíte patriť do tohto kultu. A aby ste do neho patrili, nesmiete hovoriť pravdu, ak tá pravda môže uraziť niekoho z inej kultúry. Máte hovoriť veci, ktoré sú "pekné", aby ste nezranili útlocit druhých ľudí. Inými slovami, politická korektnosť znamená účelne klamať, keď je pravda urážlivá. Samozrejme, kritika židokresťanstva sa nepovažuje za politicky nekorektnú. Môžete urážať Židov či kresťanov, ale nie iných. Takže, ovplyvnení touto kultúrou sebaklamu, mnohí Západniari, a najmä Európania, vyprodukovali revizionistický nezmysel, pričom klamú o historických faktoch.
Vynárajúc sa z temných dôb kolonializmu, keď noviny začali odhaľovať brutálne činy páchané ich vládami v kolonizovaných krajinách a to, čo urobila ich cirkev, najmä v Amerikách, Európania boli šokovaní. Boli znechutení z neľudskosti vlastného étosu. Preto bolo vychvaľovanie iných kultúr a hanobenie vlastnej formou pokánia.
Následne bol vytvorený nový étos, taký utláčateľský ako kult, kde sú odpadlíci nálepkovaní a pohŕda sa nimi. Aby boli politicky korektní, vyprodukovali fakticky nesprávnu literatúru a dokonca tie lži učili svoje deti. Učebnice sa prepísali, aby vyhovovali nežidovsko-kresťanským móresom. Myšlienkou bolo vzdelať nové generácie, aby boli tolerantné a prijímali iné kultúry. Myšlienka bola vznešená; bola niečím, čo by moslimovia neboli schopní ani len pochopiť. Avšak smutnou skutočnosťou je, že keď to urobili, pravda bola obetovaná na oltári politickej korektnosti. Toto poskytlo islamu prostredie, aby sa rozširoval na Západ. Islamu sa darí v prostredí, kde je pravda potlačená.
Politická korektnosť je duchovným dieťaťom ľudí s dobrým úmyslom. Avšak, ako sa hovorí, cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.
Jedným z cieľov Faith Freedom International (a blogu Islamoklast - pozn. prekl.) je bojovať s étosom politickej korektnosti a potvrdzovať pravdu, aj keď je tá pravda menej účelná. Je naším presvedčením, že jedine pravda, preniknutá faktami a nie presvedčeniami, nás oslobodí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára