Prenasledovali Mohameda v Mekke?

 

Ibn Kammuna

Úvod

Je faktom, že Mohamed čelil v Mekke prenasledovaniu. Dosvedčujú to incidenty zaznamenané v knihách o islamskej histórii. Moslimovia na základe tohto naratívu tvrdia, že ku Mohamedovi a jeho stúpencom sa správali kruto, kvôli čomu museli „utiecť“ do Mediny. Prorok mal šťastie, že sa mu to podarilo.

Takýto naratív o krutom prenasledovaní Mohameda a jeho spoločenstva v Mekke však vo svetle faktov uvedených v islamských historických dokumentoch neobstojí.

Islamská literatúra k tomu uvádza mnoho faktov. Mohamed v skutočnosti opustil Mekku do značnej miery na základe vlastného načasovania a z vlastnej vôle. Treba si pamätať, že Mohamed vyslal 7-8 rokov predtým skupinu svojich učeníkov do Etiópie, aby preskúmali možnosť presťahovať sa tam. Tri roky pred svojou hidžrou (vysťahovaním) do Mediny tiež išiel do Taífu, kde sa snažil nájsť nový domov. V Taífe ľudí požiadal, aby zanechali svoje náboženstvo v prospech islamu a tiež sa v nich pokúsil vzbudiť nenávisť voči Mekkčanom. Pre ľudí v Taífe boli obidva návrhy neprijateľné. Zjavne sa im nepáčil jeho postoj voči vlastným príbuzným. Po desiatich dňoch ho z Taífu vyhodili.

Vráťme sa ale k otázke: Prenasledovali Mohameda v Mekke?

Nuž, určite sa vyskytli nepriateľské incidenty. Ale tie musíme dôkladne analyzovať, aby sme určili, či boli na vine Mekkčania alebo Mohamed a jeho nasledovníci. To je spravodlivé!

Aby sme analyzovali pravdu, budeme sa musieť spoliehať výlučne na moslimské zdroje. Takže akýkoľvek záver, ku ktorému z tejto analýzy dospejeme, bude predpojatý v prospech moslimského tábora. Napriek tomuto promoslimskému zaujatiu si počkajme na to, ku akým záverom dospejeme po preskúmaní príčin nepriateľských incidentov Mekkčanov voči Mohamedovi, ako sú uvedené v islamských zdrojoch. Budem používať citáty a príbehy zo Síry od Ibn Hišáma („Prorokov životopis“ od Ibn Hišáma, do angličtiny preložil Mohammad Mahdi Al-Sharif, Dar al-kotob Al-Ilmiyah, Libanon 2006).

O incidente, kedy Mekkčania prenasledovali Mohameda, sa v Síre píše:

...raz, keď sa Sa'd Ibn Abú Wakkás s mnohými poslovými spoločníkmi modlili v zástupe, ich uvidelo niekoľko mužov z kmeňa Kurajšovcov. Urážali ich a posmievali sa im, až kým ich nepodráždili natoľko, že sa pobili. Sa'd jedného z nich udrel ťavou čeľusťou a zranil ho. To bolo prvé krvipreliatie v islame. Lenže neveriaci začali urážať Mohameda (Alláhovo požehnanie a mier s ním) až potom, ako si on začal hanebne pripomínať a zosmiešňovať ich bohov, hoci nikdy mu nedovolili šíriť jeho nové náboženstvo. Všetci Kurajšovci sa s ním hádali, posmievali sa jeho náboženstvu a urážali jeho spoločníkov... (strana 46).

(Pozn. prekl. – vo vydaní knihy z roku 2013 znie príslušná pasáž nasledovne, str. 127:

Keď bol Sa'd Ibn Abú Wakkás, spolu so skupinou moslimov, v horskom priesmyku, niekoľko polyteistov ich uvidelo modliť sa. Neschvaľovali ich správanie, kritizovali to, čo robili a hádka medzi nimi viedla k boju. V ten deň Sa'd Ibn Abú Wakkás (nech je s ním Alláh spokojný) udrel polyteistu ťavou čeľusťou a zranil mu hlavu. To bola skutočne prvá krv preliata v islame... Keď posol Alláhov (mier s ním) začal otvorene vysvetľovať to, čo mu bolo zoslané, ako mu prikázal Alláh Všemohúci, jeho ľudia ho ani neopustili, ani naňho nereagovali agresívne. Ale keď on zhanobil ich bohov, odsúdili to, lebo to považovali za mimoriadne odporné a prejavili voči nemu odpor a nevraživosť, okrem tých, ktorých Alláh Všemohúci ochránil pomocou islamu, ktorý pred ľuďmi skrývali a bolo ich len veľmi málo.)

Analýza

Tento incident jasne hovorí, že niektorí Kurajšovci si robili žarty z moslimských modlitieb. Jasne tiež hovorí, že Kurajšovci neboli prví, kto začal s urážaním; naopak, bol to Mohamed, kto začal prvý s urážaním bohov Mekkčanov. Mekkčania sa s ním hádali a posmievali sa jeho náboženstvu až potom – oko za oko.

Kto ako prvý inicioval fyzické násilie kvôli náboženskej hádke a posmeškom v Mekke? Očividne s tým začal moslim – Sa'd Ibn Abú Wakkás – proti pohanovi z kmeňa Kurajšovcov, pričom ten mu úder nikdy nevrátil.

Takže posmešky kvôli náboženstvu, rovnako ako násilie a krviprelievanie v Mekke, inicioval Mohamed a jeho nasledovníci. Čo sa násilia a krviprelievania týka, Kurajšovci im to nikdy nevrátili.

Aby som to zhrnul, bol to Mohamed, ktorý prvý hrubo urazil náboženstvo a bohov Kurajšovcov. Posmešky voči Mohamedovmu náboženstvu zo strany Kurajšovcov boli len prirodzenou reakciou.

Mohamedov strýko Abú Tálib mal v Mekke vysoké postavenie. Konal ako Mohamedov ochranca. Keď však Mohamed aj naďalej urážal bohov Kurajšovcov, Abú Tálib neurobil nič, aby mu v tom zabránil. Preto šli za Abú Tálibom mnohí mekkskí urodzení ľudia a požiadali ho, aby svojmu synovcovi Mohamedovi dohovoril, aby neurážal ich bohov. Abú Tálib, nemoslim, bol mužom spravodlivého úsudku a sľúbil, že sa s Mohamedom porozpráva.

Mohamed jeho žiadosť, aby neurážal bohov Kurajšovcov, pravdepodobne ignoroval, keďže v tom pokračoval. V dôsledku toho narastala nevraživosť medzi moslimským táborom a Kurajšovcami. Kurajšovci, ktorí nemohli zniesť Mohamedove pokračujúce urážky voči svojim bohom, išli za Abú Tálibom po druhý krát. Vo svojom varovaní pred Mohamedovými stupňujúcimi sa urážkami voči ich bohom, pred jeho spochybňovaním ich zvykov a hanobením ich predkov, boli tentoraz presvedčivejší. Chceli, aby Abú Tálib skoncoval s Mohamedovým arogantným správaním a vyjadrovaním. Abú Tálib im sľúbil, že sa so svojím synovcom znovu porozpráva. Mohamed si jeho emočnú výzvu, aby neurážal mekkských bohov a tradície, odmietol vypočuť.

Keď Mohamed neprestal urážať bohov Kurajšovcov, Abú Tálib predvídal, že by Mohamedovi mohli ublížiť. Aby zabránil akejkoľvek možnej nepriateľskej akcii Kurajšovcov proti svojmu synovcovi, požiadal niektorých príbuzných kmeňa Kurajšovcov (Banú Hášim a Banú Muttalíb), aby spolu s ním Mohameda chránili. Všetci reagovali pozitívne, až na jedného muža, ktorého moslimovia prezývajú Abú Lahab. Šli do kaaby s Abú Tálibom, kde sa vyhrážal, že zabije všetkých Mekkčanov do jedného, pokiaľ sa Mohamedovi niečo stane.

Abú Lahab bol Mohamedov najbližší strýko. Mal dôstojné meno, „Abd Al-Uzzá.“ Slovo „uzzá“ označuje v arabčine vysoké postavenie. Moslimovia ale zmenili mená niektorých slušných ľudí na niečo hrozné len preto, že nesúhlasili s posolstvom islamu.

Keď Abú Tálib – Mohamedov neochvejný ochranca, hoci to bol pohan – v roku 619 zomrel, Abd Al-Uzzá prevzal úlohu vedenia rodiny Abd Al-Muttalíba, vrátane úlohy Mohamedovho ochrancu. Neskôr počul, že Mohamed odsúdil všetkých svojich mŕtvych pohanských predkov k večnému pekelnému ohňu. Keď sa Abd Al-Uzzá na to Mohameda opýtal, ten mu to potvrdil. To ho rozzúrilo a prestal ho ochraňovať. Napriek tomu Mohamed žil v Mekke ešte ďalšie 2-3 roky, kým sa v júni 622 nepresťahoval do Mediny.

Mohamed bol veľmi pomstychtivý muž a nikdy nezabudol na nikoho, kto proti nemu niečo podnikol, nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu. Moslimovia ho v tomto nasledujú. Mohamed zmenil meno tohto veľkého muža na „otec plameňa“, čím naznačil, že skončí v pekle. Ďalší veľký a múdry muž z Mekky, ktorého meno Mohamed zmenil urážlivým spôsobom, bol Abul Hakam. Bol to čestný, múdry muž a ľudia ho radi nazývali Abul Hakam, čo znamená „otec múdrosti“. Ale keďže bol najmúdrejším človekom, a preto aj silným kritikom Mohamedovho náboženského posolstva a myšlienok, Mohamed mu dal meno Abú Džahl, čo znamená „otec nevedomosti“. Moslimovia ho dodnes poznajú len pod týmto hanlivým menom.

Záver

Na rozdiel od moslimského presvedčenia a propagandy, najdôveryhodnejšie islamské historické dokumenty dokazujú, že to bol Mohamed, kto začal urážať bohov a náboženstvo Kurajšovských pohanov v Mekke, čo ich podnietilo k tomu, aby sa posmievali a kritizovali Mohameda a jeho islam, ako sa aj dalo očakávať. Boli to Mohamedovi stúpenci, kto prví prelial krv v reakcii na kritiku Kurajšovcov a ich posmešky z islamu. A nie sú žiadne dôkazy, že Kurajšovci sa voči Mohamedovi a jeho nasledovníkom dopustili násilia, ani len v odvete.

Prečítajte si tiež:

MÝTUS: Mohamed bol v Mekke prenasledovaný pre kázanie islamu

MÝTUS: Raní moslimovia boli v Mekke prenasledovaní a mnohí boli zabití

MÝTUS: Pohania boli prví, kto prelial krv v ich konflikte s moslimami v Mekke

MÝTUS: Mohamed a jeho stúpenci boli nútení utiecť z Mekky kvôli prenasledovaniu

Prevzaté z https://www.faithfreedom.org/was-muhammad-persecuted-in-mecca/