Na túto neustále omieľanú frázu, že mladí moslimovia sa obracajú k "militantnému islamu", "islamizmu" alebo niečomu takému kvôli chudobe, sa dá odpovedať dvoma spôsobmi.
Prvým je poukázanie na to, že rozsiahle štúdie sociológov o zázemí mnohých stoviek či dokonca tisícov moslimských teroristov dospeli k záveru, že, celkovo vzaté, sú bohatší a omnoho lepšie vzdelaní než priemerný moslim. K teroristom patria potomkovia niekoho, kto sa dá opísať ako vedúce rodiny Egypta (brat starého otca Ajmana al-Zavahirího bol Azzám Paša, prvý tajomník Arabskej ligy; Al-Zavahirí bol doktor) a Saudskej Arábie (rodina Bin Ládina je po rodine Al-Saud asi najbohatšia rodina v Saudskej Arábii), rovnako ako urbanisti (Mohamed Atta), úspešní počítačoví inžinieri ("Mike" Hawash), umiernene vystupujúci účtovníci a tak ďalej.
Takže myšlienka, že chudoba je problém - čo všetkým pomáha vyhnúť sa tomu, aby sa poctivo pozreli na teóriu a viac ako 1300 rokov praxe islamu - sa dá ľahko vyvrátiť ako nezmysel.
Druhým spôsobom je však na minútku predstierať, že "chudoba" s tým niečo môže mať do činenia - že keď sú moslimovia chudobní, tak nevyhnutne nájdu útechu v islame a stanú sa "neumiernenými" moslimami. Dajme tomu, že je to pravda. Čo by to znamenalo? Majú neveriaci zaručiť konkrétny životný štandard všetkým moslimom žijúcim na Západe, nehovoriac už o iných miestach, aby sa nikdy necítili príliš zneužití a necítili, že zaostávajú vo vlastnom životnom štandarde? Dávalo by to zmysel? Je to nové bremeno neveriaceho muža?
A čo ostatné druhy nezdarov? Čo hovoríte na moslima, ktorého odmietne neveriaca žena, ktorej dvorí, kvôli čomu sa cíti ignorovaný a dotknutý a... veď viete. A čo moslim, ktorý príde o prácu a je naštvaný na svojho neveriaceho šéfa a... veď viete. Problémom je toto: existuje tisíc či milión dôvodov, prečo sa ľudia majú zle, prečo trpia takým či onakým spôsobom. My, nemoslimovia, nemáme po ruke pripravený čarovný prútik, ktorý nás učí obviňovať a nenávidieť neveriacich. My, nemoslimovia, nemáme po ruke prizmu vytvorenú z veršov Koránu, príbehov v hadísoch a údajných faktov údajnej Mohamedovej existencie, prizmu, cez ktorú sa moslimovia pozerajú na svet - a opäť, obviňujú neveriacich.
Tak čo máme my, neveriaci, robiť? Stráviť zvyšok svojho života uisťovaním sa, že žiadni moslimovia nie sú nešťastní, alebo ísť priamo k problému samotnému - ideológii islamu, a pracovať na tom, aby sme moslimov zbavili hlavných prostriedkov, ktorými nám spôsobujú ujmu - prostredníctvom terorizmu a otvorenej vojny (vziať im ich hlavné zbrane), alebo prostredníctvom demografie (ukončiť všetku moslimskú imigráciu do krajín neveriacich a zvrátiť jej prúd kdekoľvek, kde sa to dá) a dawy (identifikovať a vzdorovať všetkým spôsobom, akými je dawa (islamská misionárska činnosť - pozn. prekl.) vykonávaná, na všetkých miestach, kde nachádza svoje najpravdepodobnejšie obete).
A potom vytvoriť podmienky, v ktorých samotní moslimovia jednoduchým pozorovaním zistia alebo budú donútení zistiť, že za problémy s ich spoločnosťou - politické, ekonomické, sociálne a intelektuálne - môže len učenie samotného islamu. Sovietsky zväz sa zrútil, lebo o komunizme sa zistilo, že zlyhal. Vonkajší svet, hlavne Spojené štáty, pomohli vytvoriť podmienky, v ktorých sovietski občania nemohli to zlyhanie ignorovať či ospravedlniť. To isté môžeme urobiť, hoci omnoho pomalšie a s omnoho väčšími ťažkosťami, s islamom - ukázať jeho stúpencom, že je to napríklad inšaláh-fatalizmus, ktorý im bráni vybudovať skutočnú ekonomiku, duch podriadenosti voči autorite a slepá poslušnosť, kvôli čomu je despotizmus takou prirodzenou súčasťou islamu. A ak moslimovia netúžia len po tovaroch a službách zo sveta neveriacich, ale tiež byť schopní vyprodukovať si ich sami, budú musieť aspoň obmedziť islam, ako to urobil Ataturk, ak nedokážu - z detinskej zbožnosti - otvorene priznať, ako islam brzdí ľudí a bráni úspechu, vedeckému bádaniu a umeleckému vyjadreniu jednotlivca.
Hugh Fitzgerald
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára