Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) vždy učil, že v náboženstve niet donútenia, a že neexistuje ani žiadna okolnosť, za ktorej je konverzia pod nátlakom prijateľná."
Pravda:
Často citovaný koránový verš "v náboženstve niet donútenia" (2:256) je v ostrom kontraste s tým, čo bolo realitou počas neskorších rokov Mohamedovho života. V čase "zjavenia" tejto zdanlivo tolerantnej pasáže nemal prorok islamu žiadnu skutočnú moc. V čase prednesu deviatej súry, ktorá otvorene vyzýva k donúteniu ostatných ľudí modliť sa a platiť džízu (9:29), sa však veci mali celkom inak.
Príklady z Mohamedovho života bezpochyby dokazujú, že nebol proti núteným konverziám a potom, ako už na to mal vojenskú moc, ich dokonca prikazoval.
Pokračujme v príbehu Abú Sufjána (viď MÝTUS: Mohamed si vždy zvolil mier namiesto vojny). Keď mekkský vodca navštívil v roku 630 vojenský tábor moslimov pri pokuse presvedčiť Mohameda, aby nebojovali, bol nepriateľsky privedený do prítomnosti ich proroka. Vtedy bol "pozvaný" k prijatiu islamu:
(Mohamed) povedal, "Beda ti, Abú Sufján, nie je čas uznať, že ja som Alláhov apoštol?" On (Abú Sufján) odpovedal, "Pokiaľ ide o to, stále mám určité pochybnosti." Ja (rozprávač) som mu povedal, "Podriaď sa a dosvedč, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je apoštol Alláhov, kým neprídeš o hlavu," čo aj urobil. (Ibn Ishák/Hišám 814)
Je očividné, že toto "prijatie" islamu nebolo ani úprimné, ani z vlastnej vôle. A predsa z Mohamedovej strany nezaznelo nijaké poharkanie. Prorok islamu úplne prijal "konverziu" a Abú Sufjána okamžite využil na podporu svojich politických cieľov. (Abú Sufján a jeho potomkovia sa však smiali naposledy - a najlepšie, keďže zdedili moslimskú ríšu a zavraždili prorokove obľúbené vnúčatá... ale to už je iný príbeh).
Po dobytí Mekky začal Mohamed nariaďovať popravy ľudí, ktorí ho urazili alebo odpadli od islamu. Jedným z nich bol jeho bývalý pisár, Abdulláh bin Sa'd, ktorý prepisoval Mohamedove "zjavenia" od Alláha, ale stratil svoju vieru v "proroka", keďže ten súhlasil s navrhovanými úpravami (Alláhovo slovo malo byť nemenné). Abdulláh sa zachránil tak, že sa vrátil späť k islamu počas Mohamedovej prítomnosti v Mekke, zatiaľ čo prorok islamu čakal, kým sa nájde niekto, kto mu odsekne hlavu:
Prorok zostal dlhú dobu ticho, kým napokon nepovedal "áno". Keď Utmán (a Abdulláh) odišli, svojim spoločníkom, ktorí sedeli okolo neho, povedal, "Mlčal som, aby jeden z vás mohol vstať a odseknúť mu hlavu!" Jeden z ansárov (pomocníkov - Mohamedových stúpencov z Mediny - pozn. prekl.) povedal, "Tak prečo si mi nedal znamenie, ó apoštol boží?" Odpovedal, že prorok nezabíja ukazovaním. (Ibn Ishák/Hišám 819)
Mohamed nechal zavraždiť niekoľkých básnikov v Mekke za to, že sa mu posmievali. Ďalší taký básnik, menom Ka'b bin Zuhajr, si zachránil kožu konvertovaním na islam potom, ako nenašiel iný spôsob vyhnutiu sa poprave. (Ibn Ishák/Hišám 888-889)
Hadísy taktiež zaznamenávajú, že pod očividným nátlakom konvertovalo na islam mnoho ďalších Mekkčanov. Ako jeden znepokojený pozorovateľ vtedy upozornil Mohameda:
(Prijali islam, lebo) boli porazení (a preto sa ich vieru v islam nedá spoľahnúť). (Sahíh Muslim 4453)
Takéto konverzie Mohamed celkom uznával, ako to dokazuje tento hadís, v ktorom pokarhal vojaka za zabitie človeka, ktorý "konvertoval" len preto, aby si zachránil život:
Alláhov apoštol nás poslal k Al-Huruke a ráno sme na nich zaútočili a porazili ich. Ja a jeden z ansárov sme prenasledovali muža, ktorý bol od nich, a keď sme ho chytili, povedal, "La ilaha illal-Lah." Keď to ansár počul, zastavil sa, ale ja som ho zabil bodnutím mojej kopije. Keď sme sa vrátili, prorok sa o tom dozvedel a povedal, "Ó Usáma! Zabil si ho potom, ako povedal 'La ilaha illal-Lah?'" Povedal som, "Ale povedal to len preto, aby sa zachránil." Prorok to opakoval tak často, až som si želal, aby som predtým neprijal islam. (Sahíh Bucharí 59:568)
(Všimnite si, že Mohameda ani v najmenšom netrápi, že obete boli zavraždené počas úteku pred moslimskou armádou. Toto je ďalšia rana pre mýtus, že moslimovia majú bojovať len v sebaobrane.)
Do tej doby Mohamed šíril islam akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami. Dokonca využíval ukradnutý majetok, aby si kúpil lojálnosť:
Alláhov apoštol dal (dary) niektorým ľuďom na úkor iných. Zdalo sa, že sú kvôli tomu nespokojní. Prorok povedal , "Dávam niektorým ľuďom, aby sa neodchýlili od pravej viery". (Sahíh Bucharí 53:373)
Mohamed dokonca zajal ženu a deti jedného muža, aby ich následne využil ako páku, s ktorou ho donútil konvertovať:
Apoštol im povedal, aby Málikovi odkázali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. (Ibn Ishák/Hišám 879)
Islam bol znehodnotený. Už viac nebol náboženstvom, ale skôr politickou lojalitou nastolenou silou. Mohamed vyslal jedného zo svojich mužov do Jemenu s vojenskou jednotkou, kde miestnemu pohanskému vodcovi povedal, "Dosvedč, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha, inak ti odseknem hlavu." (Sahíh Bucharí 59:643)
Napríklad, ani neochotná "konverzia" kmeňa Takíf nebola o úprimnom náboženskom presvedčení:
(Vodcovia Takífu si hovorili) "Sme v slepej uličke. Videli ste, ako záležitosť tohto muža (Mohameda) pokročila. Všetci Arabi prijali islam a vy nemáte moc bojovať proti nim... nevidíte, že vaše stáda nie sú v bezpečí; nikto z vás nemôže ísť von bez toho, aby ho nesťali." (Ibn Ishák/Hišám 915)
Ich riešením bolo "prijať islam", a tak vyslali svojich delegátov k Mohamedovi, aby mu oznámili svoju konverziu, požiadali o prísľub, že ich moslimovia viac nebudú prenasledovať, a vyžiadali si obdobie milosti predtým, než sa budú musieť "vzdať" svojho starého náboženstva:
Jazdci z Takífu prišli, aby sa podriadili a prijali islam pod apoštolovými podmienkami, za predpokladu, že získajú dokument dávajúci ich ľuďom, krajine a zvieratám záruku. ...Medzi vecami, o ktoré žiadali apoštola, bolo, že ich modla al-Lát nebude zničená po dobu troch rokov. Apoštol to odmietol a oni ho naďalej žiadali o rok alebo dva a on to odmietol... (Ibn Ishák/Hiším 916)
Je očividné, že kmeň Takíf nekonal z pravej viery v islam, ale skôr zo zúfalstva, v ktorom sa nemoslimskí Arabi ocitali v dôsledku moslimskej agresie. Mohamed mal moc a prikazoval svojim armádam, aby vyhubili tých, ktorí sa nepodriadia islamu.
"Bojuj proti každému na ceste Alláha a zabi tých, ktorí neveria v Alláha" bol jeho pokyn jednému zo svojich vojenských vodcov (Ibn Ishák/Hišám 992). Mohamed tiež zablahoželal vzdialenému kráľovi k prijatiu islamu a "zabitiu polyteistov" pod jeho vládou, zatiaľ čo ďalšiemu vojenskému vodcovi prikázal, aby "vyzval" susedný kmeň na prijatie islamu a potom, ak to odmietnu, aby ich zabil:
Potom apoštol vyslal Chalída ibn Valída... k Banú al-Hárit a prikázal mu vyzvať ich k prijatiu islamu tri dni predtým, ako na nich zaútočí. Ak by to prijali, mal to od nich prijať; a ak by to odmietli, mal s nimi bojovať. (Ibn Ishák/Hišám 959)
Chalídov slávny výrok "Ak prijmete islam, budete v bezpečí" opakujú džihádisti ako Usáma bin Ládin do dnešných dní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára