Silas
štvrtok 23. júla 2020
pondelok 20. júla 2020
Dilema doktríny džihádu: Mýtus o varovaniach v Koráne verzus príkazy k násiliu - 3. časť
Ak predchádzajúce príklady Mohamedovho učenia neposlúžili ako varovanie týkajúce sa významu džihádu pre moslima, nasledovný hadís by nás mal znepokojovať. V snahe zdôrazniť význam džihádu a jeho nebesných odmien pre svojich stúpencov, Mohamed v nasledovnom hadíse učil, že aj nový konvertita na islam získa hojnú nebeskú odmenu, ak bude bojovať a zomrie za boha ihneď po svojom prestupe na islam.
pondelok 13. júla 2020
Dilema doktríny džihádu: Mýtus o varovaniach v Koráne verzus príkazy k násiliu - 2. časť
Al-Tabarí vo svojom komentári k tejto pasáži poznamenal, že bola zjavená po Mohamedovom presťahovaní do Mediny. Tvrdil, že to bol prvý Alláhov príkaz svojim nasledovníkom, aby bojovali proti pohanom. Dodal, že tento verš zrušil všetky predchádzajúce verše v Koráne, ktoré zakazovali odplatu. (17) Ďalším zaujímavým postrehom v súvislosti s týmto veršom je, že niektorí čitatelia Koránu v Kufe a Basre ho zvykli čítať takto: "A tým, ktorí vedú boj, je dovolené..." Inými slovami, povolenie dostali moslimovia, ktorí už viedli vojnu a bojovali proti ostatným. Takéto čítanie je veľmi dôležité, lebo z neho vyplýva, že moslimovia už boli vo vojne s neveriacimi ešte skôr, než na to dostali schválenie od boha.
streda 8. júla 2020
utorok 16. júna 2020
Mohamed a smrť Kinánu
Silas
Abstrakt
Mohamed agresívne napadol niekoľko skupín ľudí vo svojom okolí. Jednou z nich boli Židia z Chajbaru. Mohamed veril, že k útoku na Chajbar ho naviedol boh. Po dobytí Chajbaru boli Židia buď zotročení, popravení alebo mohli zostať za predpokladu, že moslimom dajú polovicu všetkej svojej produkcie. V jednom z najbrutálnejších Mohamedových činov figuroval väzeň menom Kinána. Bol jedným z vodcov Chajbaru. Mohamed chcel, aby mu prezradil, kde sa ukrýva časť zakopaného pokladu. Kinána mu to odmietol prezradiť. Mohamed ho nechal umučiť na smrť a následne mu nechal odseknúť hlavu.
Úvod
Keď Mohamed začal so svojím poslaním, vyhlásil, že je pre ľudí len "tým, kto je poverený pripomínať". Ako sa píše v súre 88:21-22:
"Pripomínaj, veď ty si poverený pripomínať, nie si poverený ich ovládať."
V čase, keď Mohamed vyslovil tento verše, mal len zopár stúpencov a boli slabí. Nemali ich radi a Mohamedovi sa posmievali a prenasledovali ho. Vyhlásil, že mu Alláh povedal, aby ľuďom len pripomínal. Lenže o niekoľko rokov neskôr Mohamed a jeho stúpenci nadobudli moc. Viedol silnú a oddanú armádu. Mohamed mal malú, ale nie celkom zanedbateľnú moc. Pravidlá hry sa zmenili. Keď bol slabý, prosil Mekkčanov, aby sa odvrátili od pohanstva a uctievali len Alláha. Teraz, keď mal primeranú vojenskú silu, agresívne niesol meč islamu.
Na strane 515 v knihe "Život Mohameda", čo je v podstate preklad knihy "Sírat Rasúl Alláh" (Život proroka božieho) od Ibn Isháka, sú podrobne uvedené udalosti okolo dobytia Chajbaru. K tomu došlo asi 3 roky pred Mohamedovou smrťou otrávením. Chajbar bola veľká židovská usadlosť asi 153 kilometrov severne od Mediny. Židia boli najmä farmári. Chajbar bol známy svojimi datľovníkmi, ktoré patrili medzi najlepšie v oblasti. Tamojší Židia boli majetní, lebo ťažko pracovali a svoj majetok si zarobili.
Predtým, ako Mohamed dobyl Chajbar, mu Mekkčania zabránili v púti do Mekky. Za Mekkou tiež podpísal ponižujúcu dohodu s Mekkčanmi - dohodu, ktorá sa niektorým z jeho popredných stúpencov nepáčila. Aby ich Mohamed upokojil, tvrdil, že dostal "zjavenie", že boh im dá majetok Židov z Chajbaru. O šesť týždňov neskôr pochodoval na Chajbar s cieľom dobyť a vydrancovať ho.
Zdroje
Najstarší zachovaný životopis Mohamed sa nazýva "Sírat Rasúl Alláh" - "Život proroka Alláhovho". Túto knihu napísal Ibn Ishák, zbožný moslimský učenec, a neskôr ho zrevidoval Ibn Hišám. Napísal ho skôr, než vznikla akákoľvek z hlavných prác z oblasti hadísov. Považuje sa za najautentickejší Mohamedov životopis. Do angličtiny ho preložil A. Guillaume pod názvom "The Life of Muhammad" (Život Moahmeda).
Na strane 515 sa píše:
"Kinána bin al-Rabí, ktorý sa staral o poklad kmeňa Banú Nadír, bol privedený k apoštolovi, ktorý sa ho na neho opýtal. Poprel, že by vedel, kde sa nachádza. K prorokovi prišiel Žid a povedal, že videl, ako Kinána ide k istej zrúcanine každý deň zavčas rána. Keď sa apoštol opýtal Kinánu, 'Vieš, že keď zistíme, že ho máš (poklad), tak ťa zabijem?', on povedal, 'Áno.' Apoštol vydal rozkazy, aby tú zrúcaninu vykopali a niečo z pokladu sa našlo. Keď sa opýtal na zvyšok, odmietol odpovedať, preto apoštol vydal rozkazy al-Zubajrovi bin al-Awwámovi, 'Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má.' Tak zapálil oheň s kresacím kameňom a oceľou na jeho hrudi, čím ho takmer zabil. Potom ho apoštol odovzdal Mohamedovi bin Maslamovi a on mu odsekol hlavu z pomsty za svojho brata Mahmúda."
Diskusia
Mohamedove rozkazy mučiť Kinánu, aby prezradil, kde sa nachádza "zakopaný poklad", sú podľa mňa podobné tomu, čo robia zločinci, keď chcú od ľudí získať peniaze či majetok. Predstavujem si organizovaných zločincov mlátiacich alebo mučiacich niekoho, aby ho prinútili hovoriť. "Hovor! Povedz nám, kde sú peniaze! Inak pocítiš ešte horšiu bolesť!"
V tomto prípade nechal Mohamed mučiť muža, aby ho donútil "hovoriť". Napokon, keď už bol takmer mŕtvy, mu Mohamed nechal odseknúť hlavu.
Nespomínam si, že by Mojžiš mučil ľudí na svojich cestách a pri dobytí Kanaánu. Ani Ježiš svojich učeníkov určite nikdy neučil, že je v poriadku mučiť ľudí. Lenže ani po vyplienení Chajbaru, bohatého mesta, nebol Mohamed spokojný a chcel viac.
Otázky
1) Premýšľajte o Mohamedovom výroku, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má." Toto bol prorok islamu v akcii, keď mal moc meča. Čo za človeka bol prorok islamu? Ako by ste sa cítili, keby ste sledovali aktuálne udalosti a dozvedeli sa o tom, že sa to deje vo vašej štvrti?
2) Moslimovia sa sťažujú na to, čo niektorí Srbi urobili moslimom v Bosne, v čom s moslimami súhlasím. Ale ak si niekto preštuduje tento Mohamedov čin, pochopí, že aj Mohamed robil ľuďom niektoré z rovnakých brutálnych vecí. Ak majú súčasní moslimovia pocit, že majú právo sa sťažovať na činy niektorých Srbov v Bosne, nemajú tiež pocit, že by sme mali odsúdiť aj Mohamedove činy?
3) Aké množstvo lupu mu stačilo? Mohamed už tískal majetok Chajbaru. Niet pochýb, že získal obrovské bohatstvo. Bolo nutné, aby Mohamed toto urobil Kinánovi?
4) Ak Mohamed išiel príkladom v rabovaní, zotročovaní, mučení a vraždení, môžeme sa čudovať, že v súčasnosti dochádza v moslimskom svete ku podobným udalostiam? Všetci vieme o udalostiach v Alžírsku, Afganistane, Pakistane, Egypte, Mali a Mauritánii. Tieto brutálne činy nepáchajú drogové gangy, organizovaní zločinci či dokonca politickí revolucionári, ale zbožní moslimovia. Títo moslimovia chcú nastoliť svoju odnož islamu, podobnú tej, ktorú praktizoval Mohamed. Preto veria, že majú právo robiť to, čo on. Pamätajte si, že moslimovia sú povinní nasledovať Mohamedov životný štýl, čiže "sunnu". Ak Mohamed mohol mučiť a popraviť muža len preto, aby získal peniaze, potom môžu dnešní moslimovia robiť to isté. Naozaj chcú moslimovia vybudovať spoločnosť na tomto?
5) Moslimovia, ktorí chcú nasledovať príklad Mohamed, chcú ospravedlňovať a podporovať jeho zlé činy. Prečo by ste vkladali svoju večnosť, či už v nebi alebo pekle, do rúk muža ako Mohamed? Je on tým mužom, kvôli ktorému ste ochotní riskovať svoju večnosť?
Záver
Mohamedov čin bol žiadostivý. Bol hriešny. Motivovala ho chamtivosť a nenávisť. Tieto činy neboli skutkami skutočného proroka božieho, ale muža odhodlaného konať svoju vlastnú vôľu a uskutočňovať vlastné túžby.
Mohamedova chamtivosť ho motivovala ku páchaniu zla, mučeniu a následnej vražde muža len preto, aby získal peniaze.
pondelok 1. júna 2020
streda 20. mája 2020
Židovské posvätné miesta, ktorých sa zmocnili arabskí moslimovia
Zoznam židovských posvätných miest zničených arabskými moslimami, spolu s miestami, kde si postavili mešity ako symbol islamskej nadvlády nad judaizmom.
- Chrámová hora v Jeruzaleme. Najsvätejšie miesto judaizmu. Miesto dvoch židovských chrámov. Moslimovia tam postavili dve mešity.
- Jaskyňa patriarchov v Hebrone. Nemožno poprieť, že sú tam pochovaní židovskí patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob. Moslimovia tam postavili mešitu.
- Ezechielova hrobka v Iraku. 2500-ročná hrobka proroka Ezechiela bývala bežným pútnickým miestom irackých Židov. V roku sa 1860 miestni Arabi pokúsili vziať toto miesto Židom, no zasiahla britská vláda a rozhodla, že miesto patrí Židom. Stránka diarna.org informovala, ..."V roku 2003 boli zo synagógy ukradnuté zvitky Tóry patriace synagóge, spolu s ďalšími knihami, a doteraz sa ich nepodarilo získať späť... V roku 2010 odstránili irackí robotníci, renovujúci susednú mešitu, hebrejský nápis..." Ariel Arkham v článku pre American Thinker napísal, "... rôzne dozorné skupiny informujú, že iracké kultúrne a pamiatkové úrady uskutočňujú plány na výstavbu mešity na Ezekielovej hrobke... Proces začal minulý mesiac, kedy boli prastaré hebrejské nápisy zdobiace vnútro hrobu počmárané, možno nenapraviteľne, a prekryté omietkou. Ak máme v pamäti nie tak dávne zničenie sôch Budhu v Afganistane príslušníkmi Talibanu, hroziaca islamizácia židovskej svätyne v podobe hrobky sa môže zdať ako produkt výlučne súčasného kultúrneho javu. Ale v skutočnosti história Ezekielovej hrobky odráža tisícročný príliv a odliv islamskej moci..."
- Hrobka proroka Jonáša v irackom Mósule. 24. júla 2017 Sigal Samuel napísala v článku pre The Atlantic o zničení Jonášovej hrobky v Mósule. "Keď sme 24. júla 2014 videli prvé zábery zničenej Jonášovej hrobky v Mósule, cítili sme sa šokovaní a hlboko znepokojení... Predpokladá sa, že to bolo posledné miesto odpočinku biblického proroka Jonáša, ktorého prehltla veľryba a ktorý varoval obyvateľov asýrskeho mesta Ninive (dnešný Mósul), že boh ich zničí, ak sa nebudú kajať za svoje hriechy... bol to stály, mocný symbol... Svojím vyčnievaním ponad mesto všetkým Mósulčanom pripomínal vzájomnú prepojenosť rozmanitého irackého náboženského obyvateľstva. Bol protikladom sektárstva. Rozhodnutie ISIS vyhodiť ho do vzduchu treba chápať ako pokus vymazať spoločnú históriu mnohých veriacich ľudí žijúcich v Mósule... Sigal vyrástla v rodine irackých Židov, no nikdy sa jej nepodarilo Irak navštíviť. Jej starý otec, ktorý sa zúfalo pokúšal uniknúť prenasledovaniu po arabsko-izraelskej vojne v roku 1948, ušiel z Iraku spolu s takmer celou židovskou populáciou. Hoci Jonášovu hrobku nikdy nevidela, cítila, že je smerodajnou časťou jej histórie a osobnej identity. Počas dospievania počúvala, ako v synagóge počas sviatku Jom Kippur, najsvätejšieho dňa v židovskom kalendári, čítajú knihu Jonášovu. Hrobka bola viditeľnou pripomienkou, že Židia v Iraku stáročia prosperovali: Mósul bol kedysi domovom mnohých synagóg, hoci v súčasnosti vraj slúžia ako smetiská..."
- Zničenie Jozefovej hrobky. V roku 2000 Palestínčania zničili Jozefovu hrobku. Sidney Brounstein napísal pre Los Angeles Times: "Kde je pobúrenie? Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa židovská polícia prizerala a nechala židovský dav zničiť moslimské posvätné miesto! Zaslúži si zničenie židovského posvätného miesta arabským davom za prizerania sa palestínskej polície (po jej sľube, že ho bude chrániť) niečo iné než zaradenie na zoznam škôd spôsobených demonštrantami? Znamená to, že útoky na Židov a židovské objekty máme akceptovať ako normálnu súčasť života? Je to výsmech každej myšlienke, že Arabom treba dať akúkoľvek moc nad židovskými posvätnými miestami. Zničenie desiatok takých miest v Starom meste Jeruzaleme v rokoch 1948 až 1967, spolu s úplným odopretím vstupu Židom do ich najsvätejšieho miesta, Západného múru, bolo zjavne to isté ako súčasné zničenie."
- Zničenie Danielovej hrobky. Prorok Daniel má dve možné hrobky: jednu v Iráne, jednu v Iraku - obe boli zničené. Stránka Complete Pilgrim informuje: "Danielova služba babylonským a perzským panovníkom bola nápomocná, aby Židia ako národ zostali nedotknutí. Svoj vplyv nepochybne využíval na to, aby minimalizoval ich ťažkosti, hoci ho tiež úprimne využívali aj cudzí panovníci, ktorým slúžil. Jeho snahy tiež pomohli položiť základy priateľských vzťahov medzi Židmi a Peržanmi, trvajúcimi až do 19. storočia. Napodiv, jeho politické úspechy boli zatienené jeho schopnosťami ako proroka, prinajmenšom z biblického pohľadu. Daniel strávil posledné roky svojho života v meste Súsa, kde zomrel a bol pochovaný približne v čase, kedy sa babylonské zajatie skončilo."
Obrázky zničenej Danielovej hrobky v Iráne si môžete pozrieť tu. Stránka Christian News informovala o zničení Danielovej hrobky v Iraku: "Al-Sumaria News vo štvrtok tiež informovala, že miestny mósulský úradník Zuhair al-Chalabí povedal médiu, že ISIS podobne 'uložil výbušniny okolo hrobky proroka Daniela v Mósule a odstrelil ju, čo viedlo k jej zničeniu.'"
- Ezdrášova hrobka v Iraku. Stránka Complete Pilgrim informovala: "Ezdráš sa, na druhej strane, viac zameriaval na obnovu židovského náboženstva a dedičstva, ktoré od čias zajatia spustlo. Osobne viedol päťtisíc Židov späť do Judei, po čom prečítal celú Tóru obyvateľom Jeruzalema v snahe inšpirovať a duchovne ich posilniť. Neskôr založil predchodcu rady Sanhedrinu, ktorý sa neskôr stal najvyššou náboženskou autoritou Židov. Podľa niektorých odborníkov to bol Ezdráš, kto dokončil zloženie a kánon kníh, ktoré sa neskôr stali hebrejskou Bibliou. Vďaka všetkým týmto úspechom ho mnohí považujú za otca judaizmu ako ho poznáme. V neskorších rokoch strávil veľa času cestovaním medzi Judeou a Mezopotámiou, kde ostatných Židov podnecoval, aby sa vrátili. Zomrel v Mezopotámii niekedy koncom 5. storočia pred Kristom. Jeho svätyňa bola jedným z najuctievanejších miest v Iraku až do 20. storočia, kedy väčšina miestnych Židov emigrovala do Izraela." 15. februára 2015 sa na stránke Arutz Sheva písalo, že podľa arabských médií sa islamistické sily operujúce na juhu krajiny zmocnili prastarej svätyne, uctievanej ako hrobka biblického pisára a kňaza Ezdráša. Panarabská spravodajská stránka Al-Araby informovala, že militanti zničili veľké časti svätyne zahrňujúcej synagógu i mešitu a teraz ju chcú využívať ako svoje veliteľstvo v južnom Iraku. Podľa Al-Araby, teroristi odrezali prístup ku Ezdrášovej hrobke, aby novinárom zabránili informovať o ich dobytí a zničení posvätného miesta...".
- Hrobka Samuela severne od jeruzalemskej štvrte Ramot. Arabi postavili vedľa hrobky mešitu a narušili tamojšie židovské modlitby.
- Hrobka Ráchel južne od Jeruzalema. 8 novembra 2010 Nadav Shragai napísal v JCPA: "UNESCO vyhlásilo, že hrobka Ráchel neďaleko Jeruzalema je mešita Bilal ibn Rabah - čím podporilo nárok Palestínčanov, ktorý sa prvý krát objavil až v roku 1996 a ktorý ignoruje stáročia moslimskej tradície. Na rozdiel od Chrámovej hory a jaskyne patriarchov, taktiež slúžiacich ako miesta mešít, hrobka Ráchel moslimom nikdy neslúžila ako mešita. Moslimská spojitosť s miestom sa odvodzuje od ich vzťahu s Ráchel a nesúvisí s Bilal ibn Rabahom, Mohamedovým prvým muezínom. Hrobka Ráchel, nachádzajúca sa asi 460 metrov južne od jeruzalemskej mestskej hranice, je viac než 1700 rokov označovaná za hrob židovskej matriarchy Ráchel. Hoci niektorí dnešní archeológovia naznačujú iné miesta, mnohé generácie Židov navštívili miesto kvôli modlitbám. Kresba Ráchelynej hrobky sa objavila v tisíckach židovských náboženských kníh, kresieb, fotografií, pečiatok a umeleckých dielach."
- Áronova hrobka v Jordánsku. 2. augusta 2019 stránka Arutz 7 informovala: "Jordánsky minister náboženstva Abed al Nasr abú Bassel rozhodol o zatvorení hrobu Árona Kohena v Petre pre turistov. Podľa miestnych médií sa o tom rozhodlo potom, ako bolo v Jordánsku zverejnené video Židov modliacich sa v uzavretom areáli, s tvrdením, že púť je 'ilegálna'."
Počas svojej histórie a ideológie ozbrojených výbojov islam vysielal armády, ktoré napadli mnohé krajiny. V procese ich islamizácie islam zlikvidoval pôvodné kultúry a posvätné miesta premenil na mešity. Posvätné miesta ukradnuté islamskými armádami v minulosti zostávajú okupované dodnes.
Od vzniku štátu Izrael sa Židia môžu brániť voči islamskému prenasledovaniu (ostatné menšiny, ako Jezídi, sú dnes naďalej ohrozené prenasledovaním zo strany islamských násilníkov, lebo nemajú vlastný štát, čo by ich ochránil).
Židia po stáročia znášali ponižovanie a zneužívanie za vlády islamu, po stáročia im bola odopieraná sloboda modliť sa na najposvätnejších miestach judaizmu, premenených na mešity, po stáročia boli objektom inštitucionalizovaného finančného zneužívania v mene džízy.
Je čas žiadať kompenzáciu - a prístup.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)