Nahla Mahmoud
Je mnoho dôvodov, prečo to treba povedať a začala by som osobným popudom. Nedávno som poskytla rozhovor programu 4thought.tv televízie Channel 4 o mojich názoroch na tému, "Čo môže právo šaría ponúknuť Británii?". Uvedomila som si, že som bola jediným zo siedmych opytovaných ľudí, kto bol jasne proti šaríi a za sekulárny štát. Aktivista a homosexuálny moslim Omar Kuddus, ktorý poskytol rozhovor na tú istú tému, súhlasil s tvrdením, že "šaría" diskriminuje homosexuálov a ohrozila by jeho bezpečnosť a občianske práva.
Môj rozhovor rozprúdil diskusiu v sudánskych médiách, domácich aj v diaspóre, v ktorých sa objavili kampane podnecujúce ľudí proti mne a označujúce ma za "káfira" (neveriacu) a "murtad" (odpadlíčku od islamu). Povedala by som, že sudánski vládni úradníci majú čas sledovať Channel 4, lebo facebooková stránka sudánskych ozbrojených síl zverejnila moju fotku a vyhlásili ma za neveriacu a odpadlíčku. Komu by napadlo, že som svojimi súkromnými presvedčeniami mohla zneuctiť vládu, náboženstvo a ozbrojené sily nejakej krajiny?!
Na islam a šaríu ako takú sa zameriavam najmä z dôvodu mojej skúsenosti so životom v islamskom režime. Som však dôrazne proti právu šaría, rovnako ako proti akémukoľvek inému právu založenom na náboženstve, lebo hlboko verím v sekulárne, humanistické hodnoty, ktoré kladú každého človeka na rovnakú úroveň so všetkými ostatnými ľuďmi. Medzinárodné ľudské práva sú potvrdením tohto princípu a sú v priamom protiklade s diskriminačnými metódami zahrnutými a ospravedlnenými v práve šaría.
Je dôležité, aby sme my, sekularisti, nepožadovali len sekulárnu Britániu, ale tiež sekulárny Stredný východ, severnú Afriku a svet. Šaría ako taká je náboženským právom so štátnou mocou v mnohých oblastiach sveta. V posledných niekoľkých rokoch sme tiež boli svedkami toho, ako sa islamisti zmocnili úspechov občianskej spoločnosti na Strednom východe. Nie len to, ale v Británii je v súčasnosti 85 šaríjskych rád, zavádzajúcich šaríu v uliciach Londýna, Birminghamu, Bradfordu a iných miest (článok je z roku 2013 a môžeme sa domnievať, že odvtedy ich počet stúpol - pozn. prekl.).
Považujem za dôležité objasniť, čo mám na mysli pod pojmom šaría. Aby som bola presná, zaoberám sa zákonmi a legislatívou, ktoré už fungujú v Spojenom kráľovstve a v zahraničí, nie teoretickými alebo utopickými myšlienkami existujúcimi len v mysliach ľudí, ktorí obhajujú a zvyčajne sú naklonení šaríi. Nižšie uvedené príklady zahrňujú islamské zákony v krajinách sveta, ktoré tvrdia, že realizujú šaríu - pravú šaríu - a sú uzákonené podľa hlavných zdrojov v islame, Koránu a hadísov a niekedy vo fatwách. Z antropologického hľadiska je jasné, že tieto výklady vykonali ľudia pri moci a v dôsledku toho sa uplatňovanie a tresty spájané so šaríou v rôznych krajinách sveta dramaticky líšia.
Po prvé: Ženy
Šaría diskriminuje ženy (a najmä moslimky): v porovnaní s feministickými víťazstvami v iných krajinách, vo väčšine islamských prostredí ženy stále nepovažujú za rovné. Svedectvo ženy má v islame polovičnú hodnotu oproti svedectvu muža. Dostáva polovicu dedičstva svojho mužského súrodenca; svadobná zmluva ženy sa uzatvára medzi jej mužským poručníkom a jej manželom. Muž môže mať štyri ženy a so ženou sa môže rozviesť jednoduchým zapudením slovom "Talig", zatiaľ čo žena musí mať presné dôvody, z ktorých niektoré sa nesmierne ťažko dokazujú. Starostlivosť o deti pripadá späť otcovi vo vopred stanovenom veku, aj keď je otec násilnícky. Ženy, ktoré sa znova vydajú, strácajú nárok na starostlivosť o svoje deti.
Existujú skutočné problémy nerovnosti a diskriminácie, ktorým moslimky čelia každý deň. Niektoré z nich som zažila osobne, lebo podľa šaríjskej ústavy Sudánu mám nárok len na polovicu podielu dedičstva mojich bratov a v súdnych prípadoch potrebujem aspoň dve ženy na jedného muža. Ostatné brutálne príklady končia trestom ukameňovaním, ako v prípade Iránky Sakineh Aštiani, ktorú obvinili zo vzťahu mimo "islamskej svadobnej zmluvy", alebo verejného bičovania, ako v prípade Sudánky Lubny Hussein za jej neislamské oblečenie.
Ďalším problémom je manželské znásilňovanie, vraždy zo cti a domáce násilie: z Pakistanu pochádza 300 prípadov žien obliatych kyselinou, no ich muži neboli obvinení. Tu v Spojenom kráľovstve štúdia kampane One Law for All (Jedno právo pre všetkých) preukázala, že 4 z 10 žien v šaríjskych súdnych sporoch sa podieľali na občiansko-súdnych nariadeniach proti svojim manželom. Kampaň One Law for All, rovnako ako iné skupiny, napríklad Secularism Is a Women's Issue (Sekularizmus je ženskou záležitosťou) sú v popredí obhajcov vedúcich kampane proti šaríjskym súdom, bojujú za práva žien a požadujú rodovú rovnosť.
Po druhé: Deti
Šaría diskriminuje deti. Neovplyvňuje ich, len keď sú malé, pretože následky si ponesú po celý svoj život. Na vrchole zoznamu sú detské sobáše. Podľa práva šaría je dievča vhodné na vydaj, len čo začne jej prvá menštruácia. Tým sa sťažuje zachovanie minimálneho veku, v ktorom sa dievčatá môžu vydať. Vzhľadom k tomu, že existuje najmenej päť zaznamenaných prípadov v London Borough of Islington (vrátane iba 9-ročných dievčat), nebudem sa zaťažovať počítaním detských sobášov v islamských krajinách, kde sú legálne.
Ďalšia diskriminácia detí, ktorú treba brať do úvahy, je nedostatočné vystavovanie odlišným myšlienkam a názorom. Deti z islamského zázemia sa často učia, že majú zatvoriť svoju myseľ pred novými myšlienkami a niektoré sú vychovávané, aby nenávideli svojich židovských, kresťanských a hinduistických spolužiakov, rovnako ako všetkých homosexuálnych študentov vo svojej triede.
Ak vám nestačia moje skúsenosti zo školy v Sudáne, môžete siahnuť po školských osnovách z islamskej krajiny, aby ste videli, ako obmedzujú kritické myslenie a akékoľvek spochybňovanie náboženskej doktríny. Evolučná teória je zakázaná vo väčšine vzdelávacích systémov islamských krajín, keďže protirečí kreacionistickému príbehu v Koráne. Sudánsky profesor Faroque Ahmed Ibrahim vo svojom otvorenom liste vyhlásil, že výučba evolúcie na univerzite v Chartúme bola jedným z hlavných dôvodov, prečo ho sudánska vláda mučila a väznila. Navyše, dievčatká často od narodenia učia, že sú "menejcennejšími" ľuďmi, čo má za následok nižšiu sebaúctu a nedostatok sebadôvery neskôr počas života. Tak je to však s väčšinou ostatných náboženských škôl a vzdelávaním, vrátane kresťanských a židovských, ktoré, bohužiaľ, majú rovnakú "sväto-centralistickú" ideológiu.
Po tretie: Homosexuáli
Šaría diskriminuje homosexuálov. Na túto konkrétnu záležitosť má islam, rovnako ako kresťanstvo a judaizmus, rovnaký intolerantný názor. Homosexualita je vo väčšine islamských krajín zakázaná, pričom tresty majú rozsah od pokuty alebo verejného bičovania po doživotie. Desať islamských krajín, vrátane Iránu, Mauritánie, Nigérie, Pakistanu, Saudskej Arábie, Somálska, Sudánu, Iraku, Jemenu a niektorých štátov v Malajzii, ukladá homosexuálom trest smrti. V roku 2011 gangy podporované vládou po celom Iraku zabíjali homosexuálov.
Po štvrté: Nemoslimovia
Šaría diskriminuje nemoslimov, vrátane ostatných islamských siekt ako Bahaí, Ahmadía a Šiia, ak žijú pod nadvládou sunnitskej vlády alebo naopak. Podľa práva šaría nikto nesmie nikoho nútiť konvertovať na islam, avšak ten, kto sa narodil do islamskej rodiny, vyrastie s extrémnym sociálnym nátlakom zo strany rodiny. Ak chce tento človek prestúpiť na iné náboženstvo alebo byť ateistom, často ho považujú za odpadlíka, čo sa môže trestať smrťou. Nemoslimovia podliehajú dodatočným daniam (džíza) a majú menej práv v občianskych a rodinných záležitostiach. Napríklad, nemoslimovia (okrem Židov a kresťanov) sa nemôžu ženiť s moslimkami, zatiaľ čo deti nemoslimiek nemôžu prijať ich náboženstvo. V islamských krajinách sa vyskytli prípady ťažkého násilia namiereného voči nemoslimským menšinám, ako boli bombové útoky na koptov v Egypte alebo útok na osem kostolov v malajzijskom Kuala Lumpur v roku 2011. Hoci niektoré z týchto skupín operujú ako samostatní fundamentalistickí extrémisti, ktorí nevyhnutne nereprezentujú islam hlavného prúdu ani vládnuce islamské vlády, tieto isté skupiny operujú na ich území a ochraňujú ich miestne vlády.
Po piate: Neveriaci a ateisti
Šaría diskriminuje neveriacich, ateistov a odpadlíkov. Som skutočne znechutená z toho, že v niektorých oblastiach sveta stále fungujú zákony o odpadlíctve a rúhaní. Vedeli ste, že slobodné myslenie a sloboda prejavu sú v 21. storočí zločinom, ktorý sa trestá smrťou, verejným bičovaním a väzením? Do pamäti sa mi vrylo brutálne prenasledovanie a popravy mnohých ateistov a vedcov za obyčajný zločin kritického myslenia.
Prípady ako Iránec Ali Ghorabat za odpadlíctvo, Džafar Kazemi a Mohammad Ali Hadži Aghaí za nepriateľstvo voči bohu, sudánsky teológ Mahmoud M. Taha za svoje progresívne islamské názory a Egypťan Nasr H. Abú Zajd za svoje kritické názory na Korán, ukazujú rozsiahle prenasledovanie ľudí odvažujúcich sa spochybňovať slepú vieru.
Toto nie je vec minulosti: Kuvajt uväznil Abdela Azíza Mohameda Albaza za kritiku islamu (presnejšie, za rúhanie - pozn. prekl.), Saudská Arábia uväznila Raífa Badáwího za jeho liberálne názory a tuniská umelkyňa Nadia Dželassi čelí väzeniu kvôli svojim "neislamským" umeleckým dielam. Krajiny ako Irán, Pakistan, Saudská Arábia, Sudán a Jemen vykonávajú trest smrti pre tých, ktorí sa zrieknu islamu alebo ho kritizujú, ale trestajú tiež každého, kto je progresívny, liberálny alebo chce myslieť slobodne a žiť moderný život 21. storočia.
V sekulárnom štáte by môj status ateistky a bývalej moslimky mal byť súkromnou záležitosťou. V "islamskej inkvizícii", ako ju nazvala Marjam Namazí, sa však pre disidentov, najmä pre tých, ktorých prenasledujú, stalo nevyhnutným, aby verejne vyjadrili naše názory a vyzývali na rovnaké zaobchádzanie, lebo všetko toto prenasledovanie sa neskončí, pokiaľ nebudeme stáť spolu a neprehovoríme. Rozhodla som sa prehovoriť na Channel 4 a na mnohých ďalších miestach v Spojenom kráľovstve, lebo sa nemôžem prizerať a sledovať, ako ostatní trpia kvôli rovnakej diskriminácii a prenasledovaniu, akým som čelila ja. Kvôli súčasnému prenasledovaniu piatich vyššie preberaných skupín, tu v Spojenom kráľovstve a vo svete, sme všetci povinní postaviť sa za jednoduchý princíp: všetci ľudia sú si rovní.
Pre mňa má môj ateizmus tento širší význam, lebo zaujímam politické stanovisko, aby som sa postavila proti mytológii a obhájila vedu založenú na dôkazoch a kritické myslenie. Moje stanovisko je spôsobom podpory slobody prejavu, slobody vierovyznania alebo žiadneho vierovyznania. Skutočne sa zastávam ľudských práv, aby som podporila rovnaké práva pre všetkých občanov, napriek nášmu pohlaviu, veku, sexuálnej orientácii, náboženstvu alebo etnicite.
Verím, že je to boj každého človeka, vrátane progresívnych, sekulárnych a liberálnych moslimov. Právo žiť, myslieť a slobodne vyjadrovať svoje názory je jedným z veľkých úspechov ľudskej civilizácie. Tieto hodnoty patria nám všetkým, bez ohľadu na naše zázemie alebo geografické oblasti. Nemôžeme tieto úspechy obmedziť na "západné hodnoty" alebo "kultúrnu citlivosť".
Všetci musíme silne a jednoznačne žiadať jedno rovné právo pre každého - v Spojenom kráľovstve a v zahraničí. Uistime sa, že ďalšia generácia voľnomyšlienkarov nebude musieť trpieť odsudzovanie na internete alebo mimo neho, nebude musieť čeliť uväzneniu, verejnému bičovaniu alebo smrti.
