Tento obrázok znázorňuje hlavné obchodné trasy na Saharskej púšti počas 1200-ročného arabského obchodu s otrokmi. (1)
Arabský obchod s otrokmi nie je na dnešnom Západe zvlášť známy, napriek masívnej snahe, ktorá za ním stála. Milióny ľudí presídlili cez veľké oblasti zeme do nového miesta určenia, o ktorom nič nevedeli, aby sa stali otrokmi. Nikto ich tam nepodporoval, ani nepovažoval za nič iné než otrokov. Celkovo tento obchod presídlil 12 až 18 miliónov ľudí a zotročil celé rodiny, vrátane detí (2). Arabský obchod s otrokmi nie je ani zďaleka taký významný ako transatlantický obchod s otrokmi a zaslúži si omnoho viac pozornosti, než koľko sa mu v súčasnosti dostáva, keďže bol integrálnou časťou islamského života počas dlhého časového obdobia, zahrňoval viac ľudí, mal podobne brutálne metódy a trval omnoho dlhšie než transatlantický obchod (3). Arabský obchod s otrokmi fungoval od 8. storočia a trval do 20. storočia, s hlavným zameraním na Afričanov, ale taktiež aj na niektorých Európanov. Dúfame, že tento článok odhalí arabský obchod s otrokmi, trocha ho porovná s transatlantickým obchodom a napokon uvedie argumenty, prečo si zaslúži ďalšie štúdium a pozornosť západného sveta.
Toto je obrázok trhu s otrokmi v Jemene počas 13. storočia (4)
Otroctvo existovalo v islamskej kultúre od jej počiatku. Jedným z najdôležitejších rozdielov oproti západnému otroctvu, hoci sú si podobné, sú myšlienky dar al-islam a dar al-harb. To prvé predstavuje ľudí, ktorí sa podriadili islamu a to druhé zahŕňa tých, ktorí sa mu nepodriadili. Islamské právo výslovne zakazuje zotročovanie ľudí v prvej kategórii. Je to podobné transatlantickému obchodu s otrokmi, keďže zákony zakazovali zotročovanie bielych ľudí v mnohých štátoch na juhu USA. Človeku ihneď napadne, že to prvé platí len pre moslimov, ale to je omyl, pretože ľudia boli často ušetrení otroctva, ak zaplatili svoje dane a prijali právo šaría (5). To viedlo k nešťastnej situácii, že Afričania na pokraji islamskej expanzie boli najčastejšie vyhľadávaní (6). Jedným z jednoduchších spôsobov, ako pochopiť vzťah medzi pánom a otrokom, je uvažovať o islamskom sobáši. V ňom žena odovzdáva svoje sexuálne ja svojmu manželovi, zatiaľ čo otrok odovzdáva právo na svoje používanie pánovi (7). Obidvaja sa zriekli svojej slobody v prospech iného človeka, len iným spôsobom. Na tomto začíname vidieť, ako táto viera a jej stúpenci chápu túto zvláštnu inštitúciu. Ďalšie významné využitie otrokov bolo v armádach mocností ako Osmanská ríša či mamlúcky Egypt. Jedným zaujímavým aspektom bolo, keď v 13. storočí predali otrockých chlapcov veliteľom, po dospení ich zaradili ku elitným oddielom a neskôr ich prepustili a dali im príjem primeraný hodnosti (8). Ibn Battuta si na svojich cestách do Mali v 14. storočí všimol, že miestni medzi sebou súperili v počte vlastnených otrokov (9). Preto sa zdá, akoby islam mal dlhú a bohatú históriu otroctva, keďže preniklo zdanlivo všetkými oblasťami niektorých islamských spoločností.
Obrázok znázorňuje oblasti Východnej Afriky zahrnuté do dar al-islam a oblasti, ktoré doň zahrnuté nie sú (10).
Hlavným miestom, odkiaľ bola odvedená väčšina otrokov, bola Východná Afrika, presnejšie, územie súčasnej Etiópie a jej okolie. Medzi 7. a 15. storočím však bol veľký kontingent odvedený z Európy (11). Mnohí otroci boli v skutočnosti európskeho pôvodu a podľa jedného odhadu bolo medzi 16. a 19. storočím zotročených 1,25 milióna Európanov (12). Ďalší dôležitý faktor je, že moslimskí obchodníci s otrokmi nevstupovali na panenskú pôdu, keďže mnohé z ich obchodných trás sa predtým využívali v rímskom obchode s otrokmi (13). Počas obdobia osmanskej vlády nad časťami Afriky bolo otroctvo dôležitým politickým prvkom, od ktorého záviseli štáty ako Bornu. Bornuský obchod s otrokmi poskytuje dôkladný pohľad na typický proces zotročenia, predaja a vlastníctva otrokov. Vo väčšine prípadov otrokov pochytali na koňoch počas výprav v suchom období a následne ich poslali na sever do Kawaru, kde veľká soľná baňa v Bilme slúžila ako centrum všetkých obchodných trás strednej Sahary a Sudánu. Po tejto troj až štvortýždňovej ceste, najnáročnejšej časti trasy a nutnej pomoci ľudí z národa Tuba, sa ocitli vo Fezzane. Bolo to miesto určenia pre obchodníkov, ktorí ho využívali na vyliečenie, ošatenie a napokon predaj otrokov severoafrickým kupcom (14). Táto správa názorne ukazuje, akým podnikom otroctvo bolo, keďže zahrňovalo obrovské množstvá zdrojov a pracovnej sily. Vlastne, pre štáty ako Bornu, ktoré mali nedostatok slonoviny alebo zlata, sa otroci stali nevyhnutnou a hodnotnou menou na obstaranie zbraní (15).
Toto je mapa severozápadnej Afriky, na ktorej sa nachádza Bornu, štát, ktorý existoval v rokoch 1380 až 1883. Sú na nej tiež oblasti zahrnuté v dar al-islam v roku 800 a 1300 (16).
Niekto by sa mohol opýtať, o koľko menej známy je v skutočnosti arabský obchod s otrokmi na Západe. Historik Ehud Toledano tvrdí, že arabský obchod s otrokmi nie je ani zďaleka tak dobre preskúmaný v porovnaní s atlantickým obchodom a v skutočnosti o ňom nikdy nebola vytvorená komplexná štúdia (17). Historik John Willis s týmito komentármi súhlasí a povedal, že islamský obchod s otrokmi nevzbudil záujem v porovnaní s transatlantickým obchodom a tiež, že o ňom nevznikla žiadna podrobná monografia (18). Navyše súhlasí aj s tým, že táto téma si vyžaduje ďalšie štúdium, bez ktorého si človek nedokáže úplne uvedomiť sociálne, ekonomické či politické rozmery Afriky (19). Pokiaľ ide o mylné predstavy, tvrdí sa, že ohľadom islamského otroctva sme sa dopustili niekoľkých nesprávnych domnienok, keď sme ho jednoducho porovnali so západným otroctvom (20). Historik John Wright tvrdí, že americké otroctvo je jediný, trestuhodný model spájaný s otroctvom, preto zatienilo arabský obchod s otrokmi (21). To nám ukazuje, že hoci je mu podobné, človek sa jednoducho nemôže domnievať, že tieto dva systémy otroctva sú rovnaké a dúfať, že takto pochopí obidva.
Arabský obchod s otrokmi, do značnej miery tak ako jeho západný náprotivok, bol brutálnou inštitúciou, ktorá zasiahla milióny ľudí. Jedným z najneslávnejších a najrozšírenejších aspektov tohto obchodu s otrokmi bola kastrácia mužov. Tá sa robila z mnohých dôvodov, no jedným z najbežnejších bolo, že muži mali strážiť ženy v dome plodnosti a zabrzdenie ich hormonálneho vývoja bolo spôsobom zaistenia poddajnosti (22). Toto je veľký rozdiel oproti transatlantickému obchodu s otrokmi, keďže tam ku kastrácii v podstate nedochádzalo, prinajmenšom nie v takej miere. Samozrejme, existujú ojedinelé incidenty, ale nedialo sa to bežne ako v arabskom obchode s otrokmi. Odhaduje sa, že v Osmanskej ríši zomrel kvôli kastrácii jeden muž zo štyroch (23). Dokazuje to, že podľa súčasných štandardov to nebol len brutálny zvyk, ale mal aj vysokú mieru úmrtnosti. Na rozdiel od transatlantického obchodu, v ktorom figuroval vyšší počet mužských otrokov, v arabskom obchode s otrokmi sa vyskytovalo viacej otrokýň (24). Tieto otrokyne sa zvyčajne využívali ako domáce slúžky a konkubíny. Vzhľadom k vyššiemu počtu žien môžeme vidieť, aké dôležité bolo postavenie konkubíny v islamskej spoločnosti počas tohto dlhého časového obdobia. Arabský obchod s otrokmi, tak ako ten transatlantický, bol v mnohých ohľadoch krutou inštitúciou, ale nemali by sme ich hádzať do jedného vreca, lebo skúsenosti otrokov sa dosť líšili.
Táto mapa znázorňuje iný obchod s otrokmi v Atlantickom oceáne a tiež to, kam sa posielali určité druhy tovaru (25).
Jeden z hlavných rozdielov medzi atlantickým a arabským obchodom s otrokmi spočíval v tom, na čo sa otroci využívali po chytení. Na Západe sa v drvivej väčšine využívali na poľnohospodárske účely, akým bola práca na plantáži. Na rozdiel od toho, otroci v arabskom svete často pracovali v domácnostiach ako domáci sluhovia. Mehmet Ali Paša v Egypte sa pokúsil vytvoriť poľnohospodársku pracovnú silu, vytvorenú podľa vzoru európskeho otroctva. Nepodarilo sa to a ukázalo to odlišnú povahu týchto dvoch obchodov s otrokmi, zakladajúcu sa na faktoroch ako geografia (26). Ako už predtým poznamenal Ibn Battuta, mohlo to mať spoločenské dôvody, ale musíme tiež rešpektovať geografiu regiónu. Ďalším veľkým rozdielom je predtým spomenutý fakt, že otroci sa kupovali na doplnenie armád. K tomuto v americkom kontexte nikdy nedošlo a aj počas svojich najzúfalejších čias Konfederácia odmietala vyzbrojiť otrokov. Ďalším veľkým rozdielom je, že arabskému obchodu s otrokmi z niekoľkých dôvodov chýbal rozsiahly vnútorný rast a teda potreboval nepretržitý dovoz nových otrokov (27). To je v kontraste s transatlantickým obchodom, ktorý mal v Spojených štátoch dostatočný vnútorný rast na uspokojenie dopytu. Zdá sa tiež, že v arabskom obchode s otrokmi boli veľkou zložkou Európania, zatiaľ čo na Západe bola populácia otrokov prevažne afrického pôvodu. Tieto kľúčové rozdiely si iste zaslúžia samostatnú štúdiu arabského obchodu s otrokmi.
Napriek rozdielom existovalo medzi týmito dvoma obchodmi s otrokmi niekoľko podobností, z ktorých najočividnejšou je skutočnosť, že dochádzalo ku zotročovaniu ľudí. Otroci boli vo vlastníctve zvyčajne po celý život, hoci islam pobádal k ich prepúšťaniu, a aj keď sa to vyskytovalo zriedkavo, nebolo to nemožné ani v transatlantickom obchode s otrokmi (28). Určité skupiny ľudí boli zo zotročovania vyňaté, belosi v prvom prípade a tí, ktorí sa podriadili islamu, v druhom prípade. Všeobecne sa dá povedať, že ľudia angažovaní v oboch obchodoch s otrokmi mali negatívne rasové názory na subsaharských Afričanov, čo pomohlo ospravedlniť ich zotročenie (29). V oboch prípadoch vykonávali väčšinu terénneho prieskumu, ktorý bol súčasťou chytania Afričanov a ich zotročovania, ostatní Afričania. Hoci to nebolo také bežné, transatlantický obchod s otrokmi produkoval domácich pracovníkov, tak ako arabský obchod poľnohospodárskych pracovníkov. Tieto podobnosti ukazujú, že by malo existovať dostatočné spoločné východisko, aby človek oboznámený s transatlantickým obchodom s otrokmi študoval ten arabský.
Na záver, arabský obchod s otrokmi trval dlhšie, presídlil viacej ľudí a podľa niektorých kritérií bol krutejší než západný obchod. Napriek tomu si na Západe vyslúžil malú pozornosť a masívne ho zatieňuje transatlantický obchod s otrokmi. Rozvoj v tejto oblasti by nielen predložil dôležité historické pravdy o islamskej kultúre, ale tiež ich vzťah ku otroctvu. Navyše, ďalší výskum by mohol na Západe pozdvihnúť všeobecné pochopenie otroctva, dôležitej časti histórie. Takže hoci rozdiely medzi týmito dvoma obchodmi by mali stačiť na vyvolanie záujmu o iný obchod s otrokmi, podobnosti by mali prispieť ku väčšiemu pochopeniu známejšieho transatlantického obchodu.
2 - News.bbc.co.uk,. 2001. "BBC News | AFRICA | Focus On The Slave Trade". http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/1523100.stm
3 - Willis, John Ralph. 1985. Slaves And Slavery In Africa. London, England: F. Cass: 47
5 - Alexander, J. 2001. 'Islam, Archaeology And Slavery In Africa'. World Archaeology 33 (1): 45
6 - Tamtiež, 45
7 - Willis, Ralph, Slaves and Slavery in Africa, 1
8 - Oliver, Roland Anthony, Anthony Atmore, and Roland Anthony Oliver. 2001. Medieval Africa, 1250-1800. Cambridge, UK: Cambridge University Press: 15-16
9 - Ibn Batuta, Said Hamdun, and Noel Quinton King. 1994. Ibn Battuta In Black Africa. Princeton: M. Wiener Publishers: 54
10 - Alexander, J, Islam, Archaeology And Slavery In Africa, 51
11 - Zuberi, Tukufu. 1995. Swing Low, Sweet Chariot. Chicago: University of Chicago Press: 11
12 - Davis, Robert C. 2003. Christian Slaves, Muslim Masters. Houndmills, Basingstoke, Hampshire: Palgrave Macmillan: 45
13 - Alexander, J, Islam, Archaeology And Slavery In Africa, 45
14 - Oliver, Roland Anthony, Medieval Africa, 1250-1800, 46-47
15 - Tamtiež, 46
16 - Alexander, J, Islam, Archaeology And Slavery In Africa, 47
17 - Toledano, Ehud R. 1982. The Ottoman Slave Trade And Its Suppression, 1840-1890. Princeton, N.J.: Princeton University Press: xvii
18 - Willis, Ralph, Slaves and Slavery in Africa, vii
19 - Tamtiež, vii
20 - Alexander, J, Islam, Archaeology And Slavery In Africa, 44
21 - Wright, John. 2007. The Trans-Saharan Slave Trade. London: Routledge:1-2
22 - Alexander, J, Islam, Archaeology And Slavery In Africa, 49
23 - Ayalon, David. 1999. Eunuchs, Caliphs And Sultans. Jerusalem: Magnes Press, The Hebrew University: 346
24 - Toledano, Ehud R. 1998. Slavery And Abolition In The Ottoman Middle East. Seattle: University of Washington Press: 13-14
26 - Toledano, Ehud, The Ottoman Slave Trade, 8-9
27 - Lewis, Bernard. 1990. Race And Slavery In The Middle East. New York: Oxford University Press: 10
28 - Gordon, Murray. 1989. Slavery In The Arab World. New York: New Amsterdam: 40
29 - Tamtiež, 54
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára