piatok 8. decembra 2017

MÝTUS: Mohamed nikdy nezabil starších ľudí


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) bol skvelý človek, ktorý svojim mužom vždy povedal, aby ušetrili starších a nemohúcich."


Pravda:

Podľa jeho životopiscov Mohamed nariadil svojim mužov zabiť aspoň troch starších ľudí: Umm Kirfu, Abú Afaka a muža s neznámym menom, ktorý si odmietol ľahnúť tvárou k zemi v Kaabe.

Po nadobudnutí vojenskej presily v Arábii Mohamed vyslal svojho adoptovaného syna Zajda bin Harítha na nájazd proti kmeňu, ktorý nechcel mať s islamom nič do činenia. Prvému pokusu o začlenenie do moslimského košiara odolali, a tak Mohamed poslal Zajda naspäť, pričom sa mu podarilo zabiť mužov a zajať ženy, pokúšajúce sa ujsť aj s deťmi:

"...a potom sme zaútočili zo všetkých strán a dostali sme sa k ich napájadlu, kde sa bojovalo. Niektorí z nepriateľov boli zabití a niektorí boli zajatí. Videl som skupinu osôb, ktorá pozostávala zo žien a detí (utekajúcich v diaľke). Obával som sa, že sa dostanú ku hore skorej ako ja, tak som vystrelil šíp medzi nich a horu. Keď videli šíp, zastavili sa. Tak som ich priviedol, ženúc ich dopredu." (Sahíh Muslim 4345)

Medzi zajatými ženami bola Umm Kirfa:

Bola to veľmi stará žena, manželka Málika. Jej dcéra (a ďalšia) bola taktiež zajatá. Zajd prikázal Kajsovi, aby zabil Umm Kirfu, a on ju kruto zabil tak, že jej pripevnil lano ku nohám a dvom ťavám, ktoré hnal od seba, kým ju tie neroztrhli na dva kusy. (Ibn Ishák/Hišám 980)

Dcéra tej stareny bola prividená späť do Mekky spolu s ostatnými zajatcami, kde bola udelená svojmu únoscovi ako "cena". To sa stalo predtým, ako si ju všimol Mohamed:

Hnal som ich dopredu, kým som ich nepriviedol k Abú Bakrovi, ktorý mi to dievča udelil ako odmenu. Tak sme prišli do Mediny. Ešte som ju nevyzliekol, keď ma na ulici stretol posol Alláhov (nech je s ním pokoj) a povedal: "Daj mi to dievča". (Sahíh Muslim 4345)

Keďže tá starena bola "kruto zabitá", bola ušetrená od toho, aby videla, ako jej dcéra prechádza cez žiadostivých mužov, medzi ktorých patril aj samotný prorok islamu.

Význačný učenec Sir William Muir poznamenal:

Nedočítame sa, že by prorok nesúhlasil s neľudským zaobchádzaním s Umm Kirfou, a preto máme právo považovať ho za komplica tohto krutého činu. (Život Mahometa)

Mohamed tiež nariadil smrť staršieho muža menom Abú Afak. Toto sa odohralo menej než dva roky potom, ako prišiel do Mediny. O Abú Afakovi sa hovorilo, že má 120 rokov. Jeho "zločinom" bolo, že skladal posmešné básne o Mohamedovi na protest proti mnohým úkladným vraždám, ktoré prorok islamu nariadil.

Za "prejavenie nespokojnosti" sa Abú Afak sám stal Mohamedovou ďalšou obeťou:

Apoštol povedal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?" Na čo (Mohamedov stúpenec) šiel a zabil ho. (Ibn Ishák/Hišám 995)

Oficiálny dôvod je, že Abú Afak "obviňoval Alláhovo náboženstvo zo lži". Úkladný vrah sa svojej obeti vraj posmieval tak, že jej vrazil nôž do tela, pričom hovoril, "vezmi si to, Abú Afak, napriek svojmu veku." (Ibn Ishák/Hišám 995)

Mohamed neskôr zabil ženu (a matku piatich detí) za to, že protestovala proti smrti Afaka. Skutočnosť, že samozvaný prorok Alláhov musel zavraždiť ľudí, ktorí sa proti nemu vyjadrili, namiesto toho, aby odpovedal na ich slová argumentmi, vypovedá o chabej legitimite jeho tvrdení.

Ďalší starší muž bol zabitý potom, ako Mohamed prikázal zabiť každého nemoslima, ktorý zostal v Mekke po jej dobytí v roku 630 (začiatočná časť deviatej kapitoly Koránu prikazuje tieto vraždy). V Sahíh Bucharí je zaznamenaná smrť muža:

"Prorok v Mekke prednášal Suratan-Nadžm (103) a ľahol si tvárou dolu, zatiaľ čo ju recitoval, a tí, ktorí boli s ním, urobili to isté, okrem starého muža, ktorý vzal za hrsť kameňov alebo zeme, zodvihol si ich na čelo a povedal, 'Toto mi stačí.' Neskôr som videl, že ho zabili ako neveriaceho." (Sahíh Bucharí 19:173)

utorok 5. decembra 2017

MÝTUS: Mohamed neschvaľoval mučenie


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) zakázal mučiť akýchkoľvek ľudí, moslimov či nemoslimov."


Pravda:

Jediný dôvod, prečo vo väčšine moslimských krajín skutočne existuje mučenie - a prečo sa skupiny ako Rada pre americko-islamské vzťahy (CAIR) na to len zriedkavo sťažujú, je - že samotný Mohamed schválil mučenie ako vypočúvaciu techniku, aj ako spôsob zabitia previnilca. Existuje na to niekoľko príkladov zo Síry, hadísov a Koránu.

Keď bola Mohamedova obľúbená manželka Aiša obvinená z cudzoložstva, zahájil vyšetrovanie, súčasťou ktorého bolo brutálne vypočúvanie otrokyne:

Tak apoštol zavolal Burajru, aby sa jej opýtal, a Ali vstal a násilne ju zbil so slovami, "Povedz apoštolovi pravdu." (Ibn Ishák/Hišám 734)

Keď Mohamed chcel zaútočiť na mekkskú armádu v meste Badr, jeho muži zajali dvoch otrokov, ktorí niesli vodu pre karavány, a priviedli ich ku nemu. Počas vypočúvania ich mučili, zatiaľ čo Mohamed stál neďaleko od nich a modlil sa:

"...priviedli ich so sebou a kládli im otázky, zatiaľ čo apoštol stál a modlil sa... Ľuďom ich výpoveď nestačila... a tak ich zbili. Keď ich poriadne zbili..." (Ibn Ishák/Hišám 436; Ibn Kathir, zv. 2, s. 264: "vážne zbili")

Počas tej istej kampane Mohamedovi muži zajali "čierneho mladíka", ktorého taktiež mučili, aby získali informácie... potom ho ešte zbili:

Vydali sa na cestu a dorazili do Badru. Ľudia za nimi prišli so správami o Kurajšovcoch a jedným z nich bol čierny mladík z Banú al-Hadždžadž, ktorého zajali. Spoločníci posla božieho (mier a požehnanie s ním) sa ho opýtali na Abú Sufjána a mužov, ktorí sú s ním. Odpovedal, "Neviem o Abú Sufjánovi..." Keď to povedal, zbili ho. Potom, ako to urobili, im povedal, "Áno, poviem vám to! Bol to Abú Sufján." Keď ho nechali ísť a opýtali sa ho, povedal, "Neviem o Abú Sufjánovi..." Keď povedal aj toto, zbili ho. (Ibn Kathir, zv. 2, s. 261)

Mohamed nariadil zbičovanie a zbitie muža, ktorý pil, dokonca mu následne hodil do tváre piesok:

Vyrozprával Abdur Rahmán ibn Azhar: "Videl som apoštola Alláhovho (pokoj s ním)... Muž, ktorý pil víno, bol privedený (pred neho) a naradil im (aby ho zbili). Tak ho zbili s tým, čo mali v rukách. Niektorí ho udierali bičmi, niektorí palicami a niektorí sandálmi. Posol Alláhov (pokoj s ním) mu hodil do tváre trocha piesku." (Abú Dawud 39:4474)

Neslýchaným príkladom príšerného mučenia je Mohamedov rozkaz k poprave niekoľkých vrahov. Namiesto toho, aby vykonal jednoduchú vraždu v štýle oko za oko, prorok islamu prikázal, aby boli muži pomaly popravení fyzicky najbolestnejším spôsobom:

...chytili ich a priviedli ku nemu (svätému prorokovi). Rozkázal, čo sa im má stať, a tak im odsekli ruky a nohy, vypálili im oči a potom ich hodili na slnko, kde zostali, kým nezomreli. (Sahíh Muslim 4131 táto správa je tiež potvrdená aspoň tromi ďalšími príbehmi).

Korán tiež predpisuje podobnú formu popravy:

Odplata tých, ktorí bojujú proti Bohu a jeho poslovi a šíria na zemi skazu, je, aby boli pozabíjaní alebo ukrižovaní alebo aby boli odseknuté ich ruky a nohy v opačnom poradí... (Korán 5:33)

Čo predstavuje "šírenie skazy na zemi" je ponechané interpretácii toho, kto má moc nad ostatnými.

Keď Mohamed vyslal svoju armádu, aby obsadila mierumilovnú farmársku komunitu Chajbar, nebol spokojný s korisťou a mal pocit, že pokladník mesta mu možno niečo tají. Dal si toho muža priviesť:

Keď sa (Mohamed) opýtal na zvyšok, odmietol odpovedať, preto apoštol vydal rozkazy al-Zubajrovi bin al-Awwámovi, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má," tak zapálil oheň s kresacím kameňom a oceľou na jeho hrudi, až kým nebol takmer mŕtvy. Potom ho apoštol odovzdal Mohamedovi bin Maslamovi a on mu odsekol hlavu." (Ibn Ishák/Hišám 764) - tento príbeh je tiež potvrdený v Ibn Kathir, zv. 3, s. 268.

Šťastná vedľajšia poznámka k príbehu - brutálna vražda toho muža zanechala peknú mladú vdovu menom Safíja, s ktorou sa Mohamed následne mohol "oženiť". Ako uvádza jeho životopisec, v deň, kedy zabil jej manžela, s ňou prorok islamu "strávil noc vo svojom stane." (Ibn Ishák/Hišám 767)

sobota 2. decembra 2017

MÝTUS: Mohamed sa nikdy nepomstil


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) sa za seba nikdy nikomu nepomstil."


Pravda:

Na to, že bol mužom, ktorý sa "nikdy" nepomstil, je okolo proroka islamu navŕšený nezvyčajný počet tiel:

...Ka'b bin Al-Ašraf zosmiešňoval proroka a podnecoval neveriacich z radov Kurajšovcov proti nemu... Urážali proroka a jeho spoločníkov... Keď Ka'b bin Al-Ašraf odmietol prestať s urážaním proroka, ten nariadil Sa'dovi bin Mu'adhovi, aby vyslal skupinu ľudí a zabili ho... Keď ho zabili, Židia a polyteisti boli vydesení... (Abú Dawud 3000)

A

Abú Afak bol jedným z Banú Amr bin Auf z klanu Banú Ubajda. Prejavil svoju nespokojnosť, keď apoštol zabil al-Harítha bin Suwajda bin Samíta... Apoštol povedal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?", na čo Sálim bin Umajr, brat z Banú Amr bin Auf, jeden z "uplakancov", šiel a zabil ho. (Ibn Ishák 995)

A

(Asma bint Marwan) bola z Banú Umajja bin Zajd. Keď bol Abú Afak zabitý, prejavila nespokojnosť... Keď obviňovala islam a jeho stúpencov, povedala: "Pohŕdam kmeňom Banú Málik, al-Nabít, Auf a Banú al-Chazradž. Poslúchate cudzinca, ktorý nie je jedným z vás... Očakávate od neho dobré, potom, ako zabil vašich náčelníkov?"... Keď apoštol počul, čo povedala, tak povedal, "Kto ma zbaví Marwanovej dcéry?" Umajr bin Adij al-Chatmí, ktorý bol s ním, ho počul, a ešte v tú noc šiel do jej domu a zabil ju. (Ibn Ishák 996)

Toto boli traja básnici zavraždení na Mohamedov rozkaz preto, že ho kritizovali (zvyčajne za to, že zavraždil niekoho iného). Zdá sa, že tieto príklady vyvracajú dva alebo tri hadísy, v ktorých niekto hovorí, že Mohamed sa "nikdy nepomstil".

Bližší pohľad na tie hadísy ukazuje, že znejú skôr ako názor redakcie než žurnalistický fakt. Napriek tomu je tu značná medzera:

Posol Alláha sa nikdy za nič nepomstil vo vlastnom mene, pokiaľ niektorí z Alláhových zákazov nebol porušený, lebo v takom prípade sa pomstil za Alláha. (Abú Dawud 4767)

Takže Mohamed sa v skutočnosti pomstil, keď to bolo "za Alláha"! Pozrime sa na život a smrť Ukbu, člena Kurajšovského kmeňa v Mekke, aby sme videli, ako to fungovalo v praxi.

Ukba údajne zosmiešnil Mohameda tak, že mu počas modlitby chodil na chrbát ťavie vnútornosti. Venujte pozornosť Mohamedovej reakcii:

Keď sa Alláhov apoštol modlil vedľa Kaaby, na zhromaždení sedelo niekoľko kurajšovcov. Jeden z nich povedal, "Nevidíte ho (toho, ktorý robí skutky len preto, aby sa predviedol)? Kto spomedzi vás pôjde a prinesie výkaly, krv a brušný obsah (črevá atď.) zabitých tiav z nejakej rodiny a potom počká, kým si neľahne tvárou k zemi a položí mu to medzi ramená?" Najnešťastnejší spomedzi nich (Ukba bin Abí Mu'ait) šiel (a priniesol ich) a keď si Alláhov apoštol ľahol tvárou k zemi, položil mu ich medzi ramená. Prorok zostal ležať a oni sa smiali tak veľmi, že na seba popadali...

Keď Alláhov posol dokončil svoju modlitbu, povedal, "Ó Alláh! Pomsti sa Kurajšovcom!" Povedal to trikrát a dodal, "Ó Alláh! Pomsti sa... Ukbovi bin Abí Mu'aitovi..." (Sahíh Bucharí 9:499)

V tomto prípade je Mohamed obeťou ponižujúceho účelného žartu v čase, kedy nemal moc na uskutočnenie odvety (ako tomu bolo neskôr, keď nechal zavraždiť básnikov). Namiesto toho privoláva "Alláhovu pomstu". A akú podobu nadobudla Alláhova pomsta? Blesk? Alebo hádam nešťastná nehoda? Ani jedno z toho. Ukbovi sa napokon stalo toto:

Polyteistickí zajatci boli s poslom Božím (Mohamedom)... Medzi zajatcami boli Ukba bin Abí Mu'ait... Keď posol Boží nariadil, aby ho zabili, Ukba povedal, "Kto sa postará o moje deti, Mohamed?" "Pekelný oheň", odpovedal Mohamed. (Tabarí, zv. 7, s. 66, Abú Dawud 2686)

Ako je uvedené, Ukba bol k Mohamedovi privedený ako bezbranný zajatec a hneď nato háklivý prorok islamu nariadil jeho popravu.

Alláh určite vie, prečo sa to stalo!

"Pomsta za Alláha" je trochu nejasná. Nedokáže sa Alláh pomstiť sám? Čo je s ním?

Aby veci skomplikoval, Alláh vždy hovoril prostredníctvom Mohameda... na tom nie je nič podozrivé... a dokonca previazal Mohamedovu česť s tou svojou:

Korán hovorí: Veru tých, ktorí urážajú Boha a posla Jeho, Boh prekľaje na tomto i onom svete a pripraví pre nich trest zahanbujúci. Prekliati budú, kdekoľvek sa ocitnú, a budú zajatí a bezohľadne zabití. (33:57-61)

Takže Mohamed hovorí, že má od Alláha zvláštny status, a ktokoľvek, kto ho uráža, má byť zajatý a zabitý. Predstava, že sa "nikdy nepomstil", je očividne neúprimná slovná hra.

piatok 1. decembra 2017

Prečo bojujeme proti (politickému) islamu



Nedávno sa ma opýtali: Prečo bojujete proti islamu? Krátkou odpoveďou je, že preto, lebo islam bojuje proti nám a keďže nepozná hraníc ani zľutovania, bude proti nám bojovať, kým nás neporazí alebo kým ho - dúfajme - navždy nezastavíme.


Cieľom islamu je vláda nad svetom a ústrednou časťou náboženskej praxe každého moslima je šíriť svoju vieru všetkými možnými spôsobmi, kým úplne nepokryje zem. Už od 6. storočia, kedy sa zakladateľ a samozvaný prorok islamu Mohamed (ktorý možno nikdy neexistoval) vydal dobyť susedné mestá, pričom zabil, zmrzačil, znásilnil a zotročil mnoho ľudí, islam šíri svoju potláčajúcu a ničivú doktrínu čo naďalej.

Kresťanské, židovské, hinduistické a budhistické krajiny a kultúry boli zlikvidované neúprosnými vlnami džihádistov (po arabsky mudžahidínov), ktorí po sebe zanechali 270 miliónov mŕtvych nemoslimov, väčšinou zabitých neobyčajne barbarskými spôsobmi.

Nedávne islamské ovládnutie oblastí v Afrike, na Strednom východe a v západných mestách, ktoré donedávna neboli pod vládou šaríe, nie je novým javom.

Je to len ďalšia fáza 1400 rokov starej vojny proti nemoslimom s cieľom upevnenia moslimskej moci nad nemoslimami a islamskej vlády nad demokraciou a ľudskými právami. S miliónmi moslimov utekajúcimi na Západ pred zverstvami, ktoré sami vytvorili, sa islam bude šíriť do krajín, ktoré boli takmer bez moslimov.

Občania východnej Európy a baltský krajín, ktorí si myslia, že západná Európa si s týmto problémom poradí bez nich, sú naivní a chýba im solidarita: je čas, aby demokratický svet držal spolu. Keďže podstatou islamu je to, aby sa nakoniec rozšíril všade, nikto nie je v bezpečí.

Čo chcú?

Konečným cieľom islamu je celosvetový kalifát, v ktorom vládne šaría. Svet, o ktorom snívajú stúpenci islamu, je planéta riadená podľa túžob Alláha a jeho proroka. V takom svete nejestvuje sloboda prejavu, keďže najjemnejšia kritika systému sa má trestať smrťou.

Neexistuje v ňom ani sloboda myslenia, keďže každý musí veriť v Alláha a Mohameda ako jeho proroka, modliť sa päť krát denne, jesť halal a zabiť členov rodiny a ostatných, ktorí sa vykrúcajú z islamských pravidiel. Podľa šaríe sú ženy efektívne majetkom mužských členov svojej rodiny a muži majú dovolené mať štyri manželky a všetky ich biť.

Židia a kresťania budú ušetrení od smrti, ak budú platiť ochrannú daň, džízu, a prijmú status dhimmí, status druhotriednych občanov, ktorých majú moslimovia dovolené týrať a znásilňovať z rozmaru.

Ľudia neveriaci v Starý zákon - hinduisti, budhisti, ateisti a ostatní - budú mať na výber medzi zabitím alebo konvertovaním na islam (čo predstavuje psychologické znásilnenie a núti človeka žiť prísnym životom moslima, vrátane zabíjania ostatných nemoslimov).

Spoločnosť, v ktorej musia byť veda a výskum zosúladené so svetonázorom šialeného pedofila žijúceho v 6. storočí (Mohamed sa oženil a začal maznať s Aišou keď mala šesť rokov a sex s ňou mal keď mala deväť) nebude samozrejme schopná vytvoriť fungujúcu, stabilnú ekonomiku, politický systém alebo výhody modernej medicíny, technológie a infraštruktúry.

Pokiaľ ide o ľudskú slobodu a práva, Sovietsky zväz bol utópiou v porovnaní s ktorýmkoľvek islamským kalifátom, ktorý sa najlepšie dá porovnať s totalitnými svetmi hnevu, bez radosti a lásky, aké vykresľuje J.R.R. Tolkien v Pánovi prsteňov a George Lucas vo Hviezdnych vojnách.

Ak sa naša civilizácia zrúti kvôli islamskej agresii - za pomoci našej vlastnej politickej korektnosti, zbabelosti a lenivosti - jediné známe miesto s inteligentným životom v tomto vesmíre bude temnou a zničenou planétou túlajúcou sa vesmírom, obývanou miliardami ľudí, pochádzajúcimi prevažne z príbuzenského kríženia, žijúcimi v úplnej biede, zotročení slobodu nenávidiacou, smrť milujúcou, brutálnou a myseľ znecitlivejúcou šaríou.

Aká tragédia môže byť horšia než toto?

Môže sa nám to stať?

Nuž, milióny nemoslimov, ktorí kedysi žili tam, kde teraz vládne islam, si pravdepodobne kládli rovnakú otázku... A áno, stane sa to aj nám, ak islam nezastavíme. Západné výzvedné služby čoraz viac varujú, že tisíce moslimov mimo našich krajín i v nich sa pripravujú na splnenie svojej náboženskej povinnosti.

Medzitým sa upokojujeme nádejou, že moslimov utíšime našimi starostlivými sociálnymi štátmi a uisťujúcimi médiami, ako sme utíšili aj seba.

Islam nepozná hraníc ani zľutovania a ak ho naša generácia nezastaví, ďalšia generácia nebude mať ani šancu pokúsiť sa o to. Naši starí otcovia porazili nacizmus, generácia našich rodičov premohla komunizmus.

Veľkou výzvou našej doby je islam - nepriateľ slobody, ktorý je prítomnejší, fanatickejší a početnejší než akýkoľvek totalitný systém pred ním. Tento nepriateľ je iný než čokoľvek, s čím sme sa predtým stretli: nemôžete zastrašiť nepriateľa, ktorý miluje smrť viac než život.

Polícia už nie je schopná presadzovať právo v mnohých moslimských getách, ktoré všade vyrastajú ako huby po daždi, dokonca i v menších mestách. Čoraz pravidelnejšie prepuknutia niečoho, čo sa najlepšie dá opísať ako menšie incidenty občianskej vojny, nám dávajú zakúsiť, čo na nás čaká neskôr počas tohto desaťročia (podľa prorockého plánu Al-Kájdy vytvoreného v 90-tych rokoch sa stane toto - arabské vlády by mali byť asi od roku 2010 zvrhnuté a založenie islamského štátu bolo naplánované na rok 2013...).

Počet a neohrozenosť oblastí ovládaných moslimami sa zvyšuje - čo je podporené chýbajúcou reakciou zo strany západných autorít - a je len otázkou času, kedy sa vyvinú na trvalo bojujúce moslimské enklávy, bojujúce za protiústavné náboženské práva.

Prostredníctvom invázie, ktorú sme sami spôsobili, si vytvárame vlastné pásma Gazy, ktoré už spôsobujú nekonečný prúd útokov proti nemoslimom a okolitej neislamskej spoločnosti. Moslimská imigrácia ničí našu ekonomiku, podkopáva našu ťažko vybojovanú bezpečnosť, útočí na slobodu prejavu a fyzicky čoraz viac mení oblasti v našich mestách na nespoznanie, nebezpečné no-go šaría zóny.

Moslimovia veriaci v džihád nie sú ani extrémisti ani menšina. Moslimovia veriaci v povinnosť viesť džihád, aby si splnili svoje náboženské povinnosti, sú stúpencami základov islamu hlavného prúdu, tak, ako sú jednoznačne a opakovane zapísané v Koráne a rovnako posvätnom životnom príbehu Mohameda, hadísoch.

75 percent z približne 56 miliónov moslimov žijúcich v Európe verí, že Korán treba brať doslovne, a 65 percent si myslí, že šaría je dôležitejšia než demokratické zákony. 80 percent mladých Turkov v Holandsku verí, že džihád proti nemoslimom je v poriadku.

27 percent všetkých francúzskych mladých a 14 percent všetkých britských mladých - pravdepodobne spolu s veľkou väčšinou mladých moslimov v týchto krajinách - podporuje Islamský štát. Čo tieto čísla znamenajú? Znamenajú, že nespočetné moslimské getá, ktoré pohlcujú mestá a veľkomestá na Západe, sú obývaných stovkami tisíc, dokonca možno miliónmi ľudí podporujúcimi džihádistickú doktrínu. Čo sa stane, keď sa budú cítiť dostatočne silní, aby zničili našu spoločnosť a prebrali nad ňou moc?

Zostanú pasívni a mierumilovní, alebo sa budú chopiť šance? Mnohí určite urobia to druhé. Namiesto toho, aby boli vďační za bezpečnosť a blaho poskytované ťažko pracujúcimi západnými daňovými poplatníkmi, moslimovia v Európe vychovali armádu džihádistov podporujúcich genocídnu agendu islamu.

Čo môžeme urobiť?

Alebo skôr: čo musíme urobiť, aby sme zvíťazili v záujme ľudstva a budúcich generácií? Demokratickými prostriedkami musíme zmobilizovať obrovskú silu a organizačné nadanie, ktoré stoja za vytvorením najslobodnejšej, najbohatšej a technologicky najvyspelejšej spoločnosti v dejinách ľudstva a nasmerovať ich na naše prežitie. Ak sa nám podarí prebudiť tohto spiaceho obra skorej, ako naše krajiny zničia barbari - tak ako všetky ostatné vyspelé kultúry pred nami - budeme schopní poraziť hordy príbuzensky skrížených fanatikov bez paniky či nenávisti.

Počas tohto dôležitého historického obdobia nesmieme stratiť svoju ľudskú tvár a zničiť tie isté hodnoty, ktoré sa pokúšame chrániť. Musíme zostať čestní a úprimní a využívať realistické prostriedky a silu, no zároveň zostať sústredení na dlhodobé riešenia výhodné pre obe strany.

Keď budeme k problému pristupovať bez strachu, len s duševným prebytkom a širokým prehľadom, môžeme uspieť a napáchať pritom len minimálne množstvo nevyhnutných škôd. Reagovanie totalitnými opatreniami, ako je zákaz slobody prejavu na ochranu "súdržnosti spoločnosti" alebo podľahnutie nezrelým emóciám pomsty nebude našej veci na úžitok.

Mierumilovné spoločnosti so sociálnymi hodnotami a vysokým stupňom morálky sú využívané do zničujúcej miery - ekonomicky, kultúrne a demograficky - nesčíselným množstvom moslimských imigrantov a utečencov.

Súčasný blahobyt a desaťročia mieru uviedli náš inštinkt prežitia do stavu hibernácie. Preto sa nám tak ťažko chápe, že túto historickú výzvu neprekonáme bez použitia skutočnej sily. Vľúdny prístup, ktorý by sme si mohli dovoliť za zdravých demografických podmienok, je samovražedný, keď sme konfrontovaní so zbraňou hromadného ničenia akou je islam. Dospeli sme do tohto bodu, lebo sme slobodu pridlho považovali za samozrejmú.

Moslimovia budú považovať našu úprimnú čestnosť a racionálne sebaobranné opatrenia za útok voči svojim náboženským právam a ako výzvu na bohom danú povinnosť brániť svoje náboženstvo všetkými možnými prostriedkami. Keď moslimovia dospejú k záveru, že ich náboženstvo je napadnuté, aktivujú sa všetky druhy násilných koránových paragrafov. Ochrana seba a našich potomkov pred touto rakovinou, ktorá už sužuje každú životne dôležitú časť našej spoločnosti, si vyžaduje nesmierne vytrvalé politické a verejné odhodlanie.

Odvetný útok vyprovokuje nášho samozvaného nepriateľa a posilní jeho svetoznámu, detinskú mentalitu hnevu a obete. Ale nemáme dôvody vyhnúť sa konfrontácii, keďže skutočnej zrážke sa nedá vyhnúť - a čím skorej nastane, tým menej ich bude a tým menej budú organizované. Riskovanie niekoľkých priateľov na Facebooku alebo povýšenia v práci kvôli tomu, že sa pripojíte k demonštrácii alebo že dokonca verejne vyjadríte názor je malá cena v porovnaní s tým, aké vážne je nebezpečenstvo a čo navždy stratíme, ak počas týchto dôležitých rokov zostaneme pasívnymi.

Nebezpečenstvo islamu je veľmi skutočné a neodíde samo od seba. Stačí sa pozrieť do histórie. Je našou povinnosťou prevziať zodpovednosť, ktorú odvážne prevzali naši predkovia, často za vysokú cenu: aby sme ochránili a odovzdali naše ťažko nadobudnuté hodnoty a slobodu budúcim generáciám, čím im umožníme hľadať šťastie a šancu rozvinúť a prežiť svoj ľudský potenciál na maximum.

Vzoprenie sa vojakom islamu a politickej korektnosti aktivuje a zvyšuje najvznešenejšie ľudské vlastnosti: čestnosť, statočnosť, intuíciu, spoluprácu, ťažkú prácu, inteligenciu a súcit. Nie je prekvapením, že človek stretne najlepších ľudí v protiislamskom hnutí.

Je jasné, že nemôžeme veriť tomu, že naše médiá a súčasní politici nám poskytnú fakty o islame a následkoch masovej imigrácie moslimov. Takže je to na nás - ľuďoch - aby sme hovorili očividné pravdy, vyrozprávali svoje príbehy, šírili dôležité informácie, fakty a štatistiky a inšpirovali našich spoluvoličov, aby volili zodpovedných vodcov. Používanie Facebooku, Twitteru a ďalších moderných prostriedkov masovej komunikácie dobrým štýlom (hŕstka príspevkov súvisiacich s islamom za týždeň stačí) je jednoduché a odporúčam ho.

To isté platí o zasielaní článkov a sťažností novinárom a politikom. Písanie listov do novín zdokonaľuje myseľ a argumenty jednak vlastné, ale aj u druhých ľudí, a ak tie listy aj nebudú vytlačené, upovedomia redaktorov o tom, čo ich čitatelia považujú za zaujímavé - a o čom musia ich noviny informovať, aby sa predávali. Mali by sme hlasno a verejne protestovať, ak školy našich detí klamú našim potomkom o islame alebo vedome začínajú servírovať halal.

K rovnakej reakcii by malo dôjsť, ak miestny plánovací výbor zvažuje povoliť mešity alebo "islamské kultúrne centrá" - ktoré efektívne fungujú ako centrá propagandy pre genocídne posolstvo Koránu a ktoré kontrolujú a radikalizujú miestnych moslimov.

Povzbudzovanie a podporovanie politických strán, organizácií a jednotlivcov, ktorí obhajujú slobodu prejavu, demokraciu a ľudské práva tak, že podstupujú riziká spojené s verejným odporom voči islamu, moslimskej imigrácii a politickej korektnosti, je prirodzené.

Ak by ste chceli ešte viac rozvinúť svoje obranné schopnosti, posilňujte, učte sa bojové umenia a zvážte vstup do domobrany. Ak sa angažujete v politických aktivitách, udržujte byrokraciu na minime, staňte sa skutočnými priateľmi a nesúťažte so svojimi kolegami z protidžihádistického hnutia. Mali by sme byť vďační za to, že ľudia pracujú rôzne: problém je mnohostranný a svet potrebuje mnoho rôznych hlasov, aby pochopil a uvedomil si, čo je potrebné urobiť.

Začnite tak, že sa budete vzdelávať čítaním stránok ako JihadWatch.org, VladTepesBlog.com, TheReligionOfPeace.com (tie sú v angličtine; pokiaľ po anglicky neviete, prečítajte si napríklad blog Islamoklast, blog Centra pre štúdium politického islamu alebo iné podobne zamerané stránky v slovenčine a češtine - viď odkazy na ľavom okraji tohto blogu - pozn. prekl.). Existuje tiež značné množstvo facebookových skupín a Twitterov - taktiež vo vašom jazyku - ktoré sa oplatí sledovať.

Použite ich ako základ pre šírenie a prekladanie dôležitých faktov vašim spoluobčanom a spoluobčiankam, vrátane médií a právnikov. Zapojte sa do demonštrácií (a priveďte aj priateľov), noste tričká so sloganmi súvisiacimi so slobodou a naučte sa zopár dôležitých štatistík a citátov z Koránu.

Bojujte proti nevedomosti, podporujte odvahu

Používanie demokratických nástrojov ako sú tieto nie je nič iné než mierumilovným odstraňovaním nevedomosti, ktorá je príčinou utrpenia v toľkých oblastiach života - nevedomosti, ktorá v tomto prípade môže našu spoločnosť priviesť k úplnému zničeniu a naše budúce generácie do otroctva.

Inšpirujte ostatných svojím statočným príkladom a vyhnite sa hnevu: môžeme nenávidieť systém, ale nemôžeme nenávidieť ľudí. Keďže ľudia sa správajú predovšetkým tak, ako sa cítia, môžeme im želať len dobré pocity a minimum nevyhnutných, pedagogických škôd.

Pamätajte, že moslimovia sú prvou obeťou islamu, keďže ich systém je plný pravidiel a brutálnych trestov namierených proti nim. Moslimovia sú skutoční islamofóbovia: len strach dokáže vysvetliť podriadenosť ľudí voči takému neradostnému, neslobodnému a bolestnému systému, ktorý ich núti myslieť a správať sa spôsobmi, ktoré vytvárajú ešte viacej utrpenia v ich životoch.

Kým sa moslimovia neoslobodia z okov šaríe, musíme sa uistiť, že ťažkosti, s ktorými im ich náboženstvo vymýva mozgy a do ktorých ich núti, sa dejú z dostatočne bezpečnej vzdialenosti. Preto musíme zastaviť nezápadnú (moslimskú) imigráciu a stúpencom náboženstva podriadenosti musíme čo najviac sťažiť žitie na tomto území, a to tak, že zakážeme akýkoľvek druh islamizácie. Ak chcú mešity, halal, miestnosti na modlenie, príbuzenské sobáše a islamské sviatky, musia sa usídliť inde.

Nechceme žiadne mešity či minarety, žiadne verejné alebo zahraničné financovanie islamských organizácií a imámov. Všetci moslimovia prichádzajúci do našich krajín musia aktívne a verejne odmietnuť násilné a trestné pasáže islamských náboženských spisov. Vykonávanie alebo podporovanie džihádu je zradou mala by mať za následok stratu občianstva.

To znamená, že pravdepodobne budeme musieť vymyslieť, ako ubytovať veľké množstvo ľudí (viď hore uvedené štatistické príklady z Holandska, Francúzska a Anglicka) v islamských krajinách alebo blízko pri nich, kde nebudú trpieť kvôli tomu, že žijú mimo svojho kultúrneho okruhu.

Jediným obojstranným víťazstvom je, že peniaze, ktoré ušetríme deportáciou džihádistov (každého, ktorý nás zvyčajne stojí stovky tisíc eur v sociálnych dávkach a dodržiavaní práva), použijeme na to, aby sme krajinám z tretieho sveta zaplatili za to, že sa v nich bude rodiť menej detí (čím obmedzíme preľudnenie, ktoré je ďalšou príčinou enormného utrpenia a miliónov utečencov) a za ubytovanie moslimských utečencov z celého sveta a našich deportovaných podporovateľov džihádu.

Takýmto spôsobom môžeme zachrániť ľudstvo od toho, čo je pravdepodobne najväčšou katastrofou v dejinách ľudstva: monštruóznou zbraňou hromadného ničenia, ktorá už zabila milióny ľudí a zničila nespočetne veľa kultúr a spoločností pred nami.

Systémom, ktorý okráda vlastných stúpencov o najzákladnejšie ľudské práva a ktorý ich núti utláčať a zabíjať vlastných. Systémom, ktorý si kladie za cieľ podriadenie všetkých ľudí - moslimov a nemoslimov - barbarským, totalitným zákonom.

Systémom, ktorý sa nazýva náboženstvom, ale je omnoho viac.

Systémom, ktorý ospevuje smrť viac než život.

Systémom, ktorý nepozná zľutovania ani hraníc.

Systémom, ktorého názov znamená "podriadenosť".

Systémom, ktorý nesie názov islam.

Nicolai Sennels

piatok 10. novembra 2017

Ospravedlniť sa za križiacke výpravy? Nikdy!


Ako súčasť svojich snáh vykresliť Západ ako vinníka z dnešného globálneho džihádu, Al Azhar (najuznávanejšia sunnitsko-moslimská autorita na svete) požiadal Vatikán o ospravedlnenie za križiacke výpravy (článok je z 23.3.2005 - pozn. prekl.). Šejch Fawzí Zafzaf, prezident Výboru medzináboženského dialógu na Al Azhar, vysvetlil, že "Al Azhar žiada len o podobné zaobchádzanie" potom, ako sa Vatikán ospravedlnil ostatným skupinám. Podľa veľvyslanca Vatikánu v Egypte nad tým Svätá stolica premýšľa.

utorok 7. novembra 2017

Prekvapenie! Štúdia ukazuje, že islamský terorizmus je islamský


Západní lídri trvajú na tom, že islamský terorizmus nemá nič do činenia s islamom. Dôkazy o opaku sa opäť objavili len nedávno, keď Mohamed Jamal Khweis, odvedenec ISIS zo Spojených štátov v roku 2016 v rozhovore s Kurdistan24 povedal, "Náš každodenný život bolo v podstate modlenie, jedenie a učenie sa náboženstva asi osem hodín."


Khweis bol 27. októbra odsúdený na 20 rokov väzenia za poskytovanie materiálnej podpory ISIS, tvrdí CBS News.

Už v roku 2001, okamžite po útokoch z 11. septembra, vtedajší prezident George W. Bush predniesol príhovor, v ktorom tvrdil, že teroristické činy v Spojených štátoch, pri ktorých bolo zabitých viac ako 3000 ľudí, "porušujú základné princípy islamskej viery" a že "islam je mier".

O dvanásť rokov neskôr a po mnohých teatrálnych teroristických útokoch, v roku 2013, kedy dvaja džihádisti zavraždili Leeho Rigbyho za bieleho dňa v Londýne, vtedajší premiér David Cameron vyhlásil, že útok je "zradou islamu... v islame nie je nič, čo ospravedlňuje tento skutočne hrozný čin".

V januári 2015 džihádisti v Paríži, kričiaci "Alláhu Akbar", zaútočili na Charlie Hebdo a kóšer supermarket, pričom zabili 15 ľudí. Francúzsky prezident Francois Hollande povedal, že džihádisti "nemajú nič do činenia s moslimskou vierou".

O dva roky neskôr, keď sa džihádisti zamerali na samotné srdce európskej demokratickej civilizácie, Westminsterský palác a most Westminster Bridge, britská premiérka Theresa Mayová povedala: "Je nesprávne opísať to ako islamský terorizmus. Je to islamistický terorizmus a je prekrútením skvelého náboženstva".

Navzdory stovkám moslimských teroristov kričiacich "Alláhu Akbar" počas toho, ako odpaľujú bomby, strieľajú, bodajú a narážajú autami do tisícov nevinných civilistov, kým ich nezabijú, a zraňujú tisíce ďalších, by bolo rozumné domnievať sa, že zvolení zástupcovia by sa mohli cítiť povinní odložiť svoje popieranie reality na dostatočne dlhú dobu na to, aby si prečítali aspoň krátke časti Koránu. Mohli by začať prečítaním príkazov "zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete..." (9:5) alebo "Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie" (8:39).

Ak tým žiadame priveľa, azda by mohli byť ochotní vziať do úvahy nedávnu štúdiu islamského teológa a profesora islamského náboženského vzdelávania na Viedenskej univerzite Ednana Aslana, ktorú si objednalo rakúske ministerstvo zahraničných vecí. Cieľom 310-stranovej štúdie, ktorá trvala viac ako 18 mesiacov a jej súčasťou boli rozhovory s 29 moslimami, ktorí boli uväznení alebo v diagnostickom ústave (viac než polovica za spáchanie teroristických trestných činov), bolo údajne preskúmať úlohu, ktorú hrá islam v radikalizácii mladých moslimov v Rakúsku. Štúdia ukázala, že džihádisti nie sú, ako tvrdia západní lídri, neinformovaní ohľadom islamu, kvôli čomu ho "prekrúcajú". Naopak, džihádisti očividne hlboko chápu islamskú teológiu. Aslan otvorene varuje pred zjednodušovaním problému islamského terorizmu na otázky "frustrovaných jednotlivcov, ktorí nemajú perspektívu, sú negramotní a zle chápu islam".

Štúdia zistila, že pre proces radikalizácie opytovaných ľudí boli zvlášť relevantné tri faktory. Prvým faktorom bol samotný islam: opytovaní ľudia sa aktívne podieľali na vlastnej radikalizácii tak, že sa zaoberali obsahom, normami a štandardmi islamskej doktríny, a túto činnosť očividne považovali za pozitívny bod zvratu vo svojom živote. Štúdia opisuje prístup týchto mužov k islamu ako "saláfizmus", ktorý definuje ako názor, že islam zahrňuje všetky aspekty života, náboženské, osobné a spoločenské. Navyše, väčšina mužov očividne pochádzala zo zbožných moslimských rodín a boli preto už oboznámení so základmi islamu. Štúdia otvorene uvádza, že prevažujúci predpoklad, že väčšina zradikalizovaných moslimov vie o islame veľmi málo, sa zisteniami o opytovaných osobách nedá potvrdiť.

Druhým faktorom bolo prostredie: konkrétne mešity a imámovia, za ktorými muži chodili a na ktorých sa spoliehali. Hoci internet očividne hral úlohu v procese radikalizácie, štúdia ukázala, že osobné stretnutia boli dôležitejšie, a že dawa, obracanie ľudí na islam, hrala v tomto procese ústrednú úlohu, keďže muži sami sa stali misionármi islamu. Čo je pozoruhodné, štúdia ukázala, že úroveň teologických vedomostí určovala rolu jednotlivca v hierarchii - čím viacej toho vedeli o islame, tým väčšiu autoritu mali.

Tretím faktorom bolo rozlišovanie na "oni a my" medzi zradikalizovanými mužmi a zvyškom sveta, najmä presvedčenie, že Západ je nepriateľom moslimského sveta. Rozlišovanie tiež zahrňovalo odmietanie demokracie a záväzok nastoliť kalifát riadený právom šaría, čo muži chceli privodiť buď prostredníctvom dawy (obracania na vieru) alebo násilia (džihádu).

Kritici by mohli tvrdiť, že kvalitatívna štúdia 29 radikálnych moslimov nie je reprezentatívna pre väčšinu islamských teroristov, ale sotva je to tak. V roku 2015 šejch Muhamad Abdulláh Nasr, učenec islamského práva a absolvent egyptskej univerzity Al Azhar vysvetlil, prečo prestížne inštitúcie, ktoré vzdelávajú islamských učencov hlavného prúdu, odmietli odsúdiť ISIS ako neislamský:

"Islamský štát je vedľajším produktom programov Al Azharu. Tak môže Al Azhar odsúdiť sám seba ako neislamský? Al Azhar hovorí, že musí existovať kalifát a že je to povinnosťou pre moslimský svet. Al Azhar učí zákon o odpadlíctve a zabíjaní odpadlíkov. Al Azhar je nepriateľský voči náboženským menšinám a učí také veci, ako napríklad, že sa nemajú stavať kostoly, atď. Al Azhar presadzuje zavedenie džízy (vyberania poplatku od nemoslimov). Al Azhar učí kameňovanie ľudí. Tak môže Al Azhar odsúdiť sám seba ako neislamský?"

Západní lídri nepočúvajú. Nepočúvali tiež ani vtedy, keď v roku 2015 portál The Atlantic zverejnil štúdiu Graemea Wooda, ktorý skúmal Islamský štát a jeho ideológiu do hĺbky. Hovoril s členmi Islamského štátu a jeho odvedencami a dospel k záveru:

"Skutočnosťou je, že Islamský štát je islamský. Veľmi islamský. Áno, priťahuje psychopatov a dobrodruhov, naverbovaných z väčšej časti z nespokojného obyvateľstva Stredného východu a Európy. Ale náboženstvo kázané väčšinou jeho najhorlivejších stúpencov je odvodené od logických a dokonca študovaných výkladov islamu".

Ešte ako dlho si Západ môže dovoľovať ignorovanie reality?

Judith Bergman, redaktorka pravidelnej rubriky, právnička a politická analytička.

pondelok 6. novembra 2017

MÝTUS: Mohamed skoncoval s primitívnou poverčivosťou a vierou v mágiu

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) osvietil svet a nahradil arabskú mytológiu a poverčivosť vedeckým skúmaním a pravdou."


Pravda:

Hoci súčasní moslimovia radi veria tomu, že islam je zrelé abrahámske náboženstvo, v ktorom niet miesta pre zastaranú poverčivosť, pravdou je, že Mohamed veril v čiernu mágiu a kliatby. Je to zdokumentované v Koráne a hadísoch.

Korán, najsvätejšia kniha islamu, skutočne obsahuje niekoľko zmienok o mágii a čarodejníctve. Podľa verša 2:102 satani učili ľudí čary. Samotný Mojžiš vedel robiť kúzla (7:116). Mohamedovi bolo v súre 113 povedané, aby sa "dával pod ochranu" pred čarodejníctvom, a to v pasáži, ktorú majú zbožní moslimovia recitovať šesť krát denne (113:1 - pozn. prekl.).

V hadísoch Mohamed potvrdzuje, že "uhrančivý pohľad" je skutočný:

Ibn 'Abbás oznámil, že Alláhov posol (nech je s ním pokoj) povedal: Vplyv uhrančivého pohľadu je skutočný; ak niečo predchádza osudu, je to vplyv uhrančivého pohľadu, a keď vás žiadajú, aby ste sa okúpali (ako liečba) od vplyvu uhrančivého pohľadu, mali by ste sa okúpať. (Sahíh Muslim 5427)

Nepriatelia Mohamed boli dokonca schopní počarovať ho (alebo to aspoň tvrdil):

Aiša oznámila, že Žid spomedzi Židov z Banú Zuraík, ktorý sa volal Labid bin Al-A'sam, počaroval Alláhovmu poslovi (nech je s ním pokoj) a následkom toho mal (pod vplyvom kúzla) pocit, ako by niečo robil, hoci to v skutočnosti nerobil. (Tento stav trval) až kým jedného dňa či počas jednej noci Alláhov posol (nech je s ním pokoj) úpenlivo nepoprosil (o zmiernenie jeho účinkov). (Sahíh Muslim 5428). (V Sahíh Bucharí 54:490 sa opakuje ten istý príbeh a dodáva, že Mohamed bol "zakliaty").

Hadís Sahíh Bucharí 71:660 taktiež ide do väčších detailov a tvrdí sa v ňom, že Mohamed si myslel, že mal sex so svojimi manželkami, hoci ho nemal (kvôli mágii). Tá pasáž tiež uvádza zoznam materiálov používaných na počarovanie, kam patril chumáč jeho vlasov - čo pripomína praktiky vúdú.

Mohamed nariadil zjesť sedem datlí ráno na zažehnanie zlých čarov (Sahíh Muslim 5081, Sahíh Bucharí 65:356).

V niektorých fanaticky islamských krajinách sú ženy doteraz zatýkané či dokonca zabíjané kvôli podozreniu z "čiernej mágie".

Prorok islamu skutočne tvrdil, že má obrovskú silu nad viditeľnými démonmi:

"Prorok povedal, 'Minulú noc za mnou prišiel veľký démon (ifrít) od džinov a chcel prerušiť moje modlitby (alebo povedal čosi také), ale vďaka Alláhovi som ho premohol. Chcel som ho priviazať k jednému zo stĺpov mešity, aby ste ho ráno mohli všetci vidieť, ale spomenul som si na výrok môjho brata Šalamúna (ako je uvedený v Koráne): Pane môj! Odpusti mi a daj mi kráľovstvo, aké nebude náležať nikomu po mne. (38:35)'" (Sahíh Bucharí 8:450)

Jeho dôverčiví stúpenci verili, že pre Mohameda je dôležitejšie odpustiť démonovi a prepustiť ho, než ho nechať priviazaného ku stĺpu na nejakú dobu, aby si mohli overiť tento fantastický príbeh.

Mohamed bol tiež extrémne poverčivý. Veril, že:

- dieťa sa podobá na toho z rodičov, ktorý dosiahne vyvrcholenie ako prvý (Sahíh Bucharí 55:546)

- Satan spôsobuje zívanie (Sahíh Bucharí 73:245)

- lyžice by mali byť pred spaním zakryté (Sahíh Bucharí 69:527)

- príliš dlhé spanie je spôsobené tým, že sa Satan vymočí človeku do ucha (Sahíh Bucharí 54:492)

- do kúpeľne treba vchádzať ľavou nohou (Fiqh - islamské právo)

- mať psa ako domáce zviera bude stáť jeho majiteľa nebeskú odmenu (Sahíh Bucharí 67:389)

- človek by mal pľuť len doľava (Sahíh Muslim 7149)

- pri močení by muži mali držať svoj penis len v ľavej ruke (Sahíh Muslim 512)

- človek by si po vyprázdnení mal vytrieť zadok párnym počtom kameňov (Sahíh Bucharí 4:163)

- Satan spí v nose človeka, preto treba každý deň šnupať vodu (Sahíh Bucharí 54:516)

- nikto by nemal ležať na chrbte a mať pritom jednu nohu preloženú krížom cez druhú

- zlé sny sa dajú zažehnať zapľutím ponad ľavú stranu postele (Sahíh Bucharí 87:115)

- pravú topánku si treba obuť skorej ako ľavú (Sahíh Muslim 514)

- nikto by nemal vstupovať do domu zo zadnej strany (Korán 2:189)

Mohamed tiež moslimom povedal, ktorým smerom majú byť otočení pri vyprázdňovaní (preč od Mekky, ako uvádza Sahíh Muslim 507), a ktorým smerom by mali byť pochovaní (smerom k Mekke).

Azda najväčšou poverou (ktorá spôsobila moslimom nevýslovné peňažné výdavky a stratu života) je, že veriaci musia cestovať do Mekky a sedem krát obísť do kruhu meteorit. Tento zvyk si vypožičal od arabských pohanov, čo dokonca i Mohamedovi nástupníci považovali za zvláštne (Sahíh Muslim 2915).

Z modiel uctievaných pohanmi v Mekke za Mohamedových čias mohol ostať len čierny kameň, keďže jeho Kurajšovskému kmeňu bol svätý.