pondelok 16. októbra 2017

Obhajoba islamu: Vrchol ľavicového pokrytectva


Od 11. septembra 2001 je islam diskusnou témou v mnohých kruhoch. Prezident George Bush kedysi vyhlásil, že islam je "náboženstvo mieru". Ľavičiari nás presviedčajú, že kritizovať islam znamená byť "intolerantný". Toto vytvorilo kultúru neochotnú nazvať islam tým, čím je.


Tu je zoznam zvyčajných diskusných argumentov používaných na obhajobu islamu, ktoré zvyčajne uvádzajú ľavičiari, aj s ich rýchlym vyvrátením dokazujúcim opak.

Ak odsudzuješ islam, si rasista

Len čo začnete kritizovať islam, prvou reakciou, ktorú vždy dostanete, je "si rasista". To nie je pravda. Islam je ideológia, nie rasa. Islam môžete kritizovať rovnako ako komunizmus, liberalizmus, feminizmus atď.

V skutočnosti sú najväčšími obeťami islamu samotní moslimovia. Každý moslim, ktorého som kedy spoznal, je bystrý a ťažko pracuje. Je nešťastné, že moslimovia sú pod čarom islamu, čo im bráni dosiahnuť vedecký a technologický pokrok, ktorý by inak nepochybne dosiahli.

Kresťanstvo vie byť práve také násilné ako islam

Keď poukážete na verše v Koráne, ktoré vyzývajú na vraždenie kresťanov, Židov, atď., alebo na to, že moslimovia zabíjajú ľudí v mene Alláha, okamžitá reakcia, ktorú dostanete, je "kresťanstvo má taktiež násilné pasáže a ľudia zabíjajú iných ľudí tiež v mene kresťanstva."

Všetko, čo k tomu môžem povedať, je: no a? Ak ľudia využívajú kresťanstvo ako dôvod na zabíjanie nevinných ľudí, tak hádajte čo: taktiež sa mýlia. Nemôžete ospravedlniť jedno zlo poukazovaním na druhé.

Okrem toho, v súčasnosti neexistujú kresťanské krajiny zodpovedné za zabitie 3000 Američanov alebo 200 Španielov. Za to sú zodpovedné islamské krajiny a organizácie.

Problémom je nesprávna interpretácia islamu

Ľavičiari trvajú na tom, že Korán nie je zlý; to je len "nesprávna interpretácia" Koránu. Nie som si istý, ako si môže niekto nesprávne vyložiť vyjadrenia ako "Želali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni, a aby ste boli rovnakí. Neberte si spomedzi nich priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu! A ak sa odvrátia, tak ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z ich radov ani priateľov, ani pomocníkov" (4:89), ale tipnem si, že som to len ja.
Keď ľavičiari hovoria, že zlá je "nesprávna interpretácia" islamu, majú tým na mysli "prečo moslimovia nemôžu proste ignorovať zlé časti Koránu?" Ľavičiari nerozumejú psyché človeka, ktorý berie všetko doslovne. Pre nich sú veci len návrhmi a nie príkazmi - dokonca zákonom.

Nie je to nesprávna interpretácia Koránu, ktorá vytvára teroristov; je to presná interpretácia Koránu, ktorá ich vytvára.

Väčšina moslimov sú milí ľudia

Emočnejším apelom je, že väčšina moslimov sú milí, ťažko pracujúci ľudia a kritizovať islam znamená kritizovať týchto milých ľudí. Samozrejme, že väčšina moslimov sú milí ľudia. Problém je vo vedení, t.j. v ľuďoch, ktorí sú zodpovední za to, že Korán je braný vážne a doslovne, nie v naivných stúpencoch.

Neobmedzuje sa to ani na vedenie na Strednom Východe. Predstaviteľ Peter T. King pri predstavovaní svojej knihy Vale of Tears (Údolie sĺz) verejne povedal, že podľa jeho odhadov 80-85% moslimského vedenia v Amerike podporuje "islamský fundamentalizmus".

Islam nie je neškodný. Ignorovať túto skutočnosť a byť politicky korektný znamená ignorovať veľmi veľkého, smrtiaceho ružového slona v miestnosti.

Islam vyprodukoval vedecké úspechy

Mnohí ľudia trvajú na tom, že moslimská kultúra vyprodukovala rôzne vedecké úspechy. Najväčším "moslimským" úspechom, na ktorý poukazujú, je, že údajne vynašli algebru. To nie je pravda. Neboli to moslimovia, dokonca ani Arabi, kto vynašiel algebru: boli to Iránci (diskutabilné - pozn. prekl.). Iránci mali veľmi osvietenú kultúru - proti ktorej radikálni moslimovia viedli vojnu v snahe o jej islamizáciu (čo ľavičiarov nikdy nebudete počuť odsudzovať). Iránci tiež mali vlastné vierovyznanie, zoroastrizmus, ktorý bol celkom opačný ako islam.

Niečo iné, na čo môžu obhajcovia islamu poukázať ako na dôkaz, že islam vie vyprodukovať vedecký pokrok, je muž menom Razí, o ktorom hovoria, že bol moslimom. Razí urobil niekoľko zistení v medicíne. Ale opäť, Razí nebol Arab či moslim, ale Iránec. V skutočnosti bol taký nepriateľský voči islamu, že napísal niekoľko kníh odsudzujúcich vieru a presadzujúcich rozum a stal sa kacírom. Razí, osvietený Iránec, bol pre islamský svet tým, čím bol pre náš svet Galileo alebo Kopernik. Po tom, ako bolo s týmito mužmi vedeckých úspechov zaobchádzané ako s kacírmi, čo ich donútilo žiť ako cigáni, je tvrdenie, že oni sú dôkazom, že islam môže vyprodukovať vedecký úspech, trochu priveľa.

Toto je môj zoznam bežných argumentov týkajúcich sa islamu. Privádza ma k tomu, čo považujem za najväčší problém našej doby a jedno z najväčších pokrytectiev.

Ľavičiari sa pokúšajú tvrdiť, že sú osvietenými, sofistikovanými ľuďmi, ktorí podporujú myseľ a nie vieru - preto odsudzujú náboženstvo, najmä kresťanstvo. A predsa sú to títo istí ľavičiari, ktorí sú najviac naklonení islamu: jednému z najviac na viere založených a najviac protiosvieteneckých náboženstiev, aké kedy existovalo.

Napriek ich pretvárke, keď vyhlasujú, že sú racionálni, ľavičiari nie sú osvietení či racionálni. Skutočné osvietenstvo prišlo, keď ľudia objavili rozum a realitu. Začalo to jedným mužom: Aristotelom. Prijatie názoru, že realita je pevná a mimo človeka, a že ľudia môžu použiť rozum na jej pochopenie a preskúmanie, umožnilo explóziu vedeckého pokroku, technológie a civilizácie ako ju poznáme.

Toto nie je to, čo ľavičiari obhajujú. Obhajujú názor, že realita sa nedá poznať a že rozum je bezmocný. Môžete sa posadiť v ktorejkoľvek univerzitnej triede a zistiť to. Ľavičiari nie sú sekulárni. Sú práve tak mystickí ako ktorékoľvek primitívne náboženstvo, ak nie ešte viac, čo je dôvod, prečo dokážu ľahko sympatizovať s náboženstvom ako islam.

Človek, ktorý vytvoril hromadu intelektuálov odporujúcich intelektu je Immanuel Kant. Kant je zlý, lebo zničil rozum v mene rozumu - prostredníctvom manipulácie s jeho definíciou. Rozumové uvažovanie je proces, pomocou ktorého človek chápe a objavuje realitu prostredníctvom svojich piatich zmyslov a mysle. Kant povedal, že rozum je "a priori", čo znamená "bez skúsenosti". Preto je "rozumným" taký človek, ktorý v podstate premýšľa o veciach bez akýchkoľvek zmyslových údajov, ktoré by do seba pojal. Toto podkopáva rozum už pri koreni. Ako môže prísť osvietenie, ak je človek úplne odrezaný od reality? Aký vedecký pokrok môže prísť od chemika, ktorý neštuduje chemikálie, alebo biológa, ktorý neštuduje zvieratá? Immauel Kant je pre dnešných ľavičiarov/liberálov tým, čím je Mohamed pre islam.

Vzhľadom k tomu, že ľavičiari očierňujú rozum v mene rozumu, sekularizmus v mene sekularizmu a osvietenstvo v mene osvietenstva, mám strach. Keďže "sekularizmus" je stále definovaný ako feminizmus, liberalizmus, komunizmus atď., ako opak rozumu, pokroku, technológii atď., ľudia by sa mohli obrátiť chrbtom k čomukoľvek "sekulárnemu". Potom sa obrátia nielen k náboženstvu, ale náboženstvu v jeho najčistejšej podobe - neovplyvnenej ničím okrem toho, čo je v texte Biblie alebo Koránu. Sme zrelí pre temnovek.

Ľavičiari obhajujúci islam sú vrcholom pokrytectva. Vo všetkých oblastiach - v oblasti ľudských práv, tolerancie, rozumu, vedy, pokroku - sa islam stále ukazuje ako jedna z najhorších pohrôm, aké kedy ľudstvo poznalo. Nie je to náboženstvo mieru; je to násilné náboženstvo. Kdekoľvek vystrčí svoju škaredú hlavu, vytvára útlak, tyraniu a nižšiu životnú úroveň. Človek, ktorý si skutočne váži rozum, toleranciu a vedu, by islam úplne a jednohlasne odsúdil. Ale ľavičiari nie. Možno preto, lebo nezastávajú nič z toho.

Amber Pawlik

pondelok 9. októbra 2017

Kľúčové princípy šaríe


Verím, že najzraniteľnejším aspektom islamskej ideológie je právo šaría. Ktorýkoľvek racionálny človek by dospel k záveru, že právo šaría je rasistické, sexistické a diskriminuje na základe náboženstva. Tieto veci sú v 21. storočí neprijateľné.


Ak sa právo šaría dá odsúdiť z racionálnych dôvodov, potom spochybňuje celú islamskú ideológiu. Nemôžete mať jedno bez druhého. Všimnite si, ako sa apologéti islamu vždy snažia analyzovať slová, keď príde reč na právo šaría. Hovoria, "Nuž, existujú rôzne interpretácie práva šaría a my nesúhlasíme s tým, čo si práve citoval." Nie, je tu jeden štandard a ten sa odráža v "Umdat al-Salik" (Opora cestovateľa) od al-Misrího (zomrel v roku 1368), ktorý je k dispozícii od stredoveku. Anglický preklad schválila univerzita Al-Azhar v Káhire. Autentickejší už byť nemôže.

Kľúčové princípy šaríe

Nasledujú niektoré z najdôležitejších - a najmä pre západných nemoslimov hlboko problematických - princípov šaríe, zoradené v abecednom poradí. Citácie pre tieto zistenia sú čerpané z Koránu, školy islamu a ostatné uznané zdroje sú ponúknuté ako ilustratívne príklady základu pre dané metódy šaríe.

1. Abrogácia (po arabsky "Al-mansúch wa al-nasích" - zrušený a rušiaci (alebo abrogovaný a abrogujúci - pozn. prekl.)): Verše, ktoré v Koráne prichádzajú chronologicky neskôr, nahrádzajú alebo rušia skoršie verše. Vlastne to má za následok, že umiernenejšie verše z mekkského obdobia sú zrušené neskoršími, násilnými veršami z medinského obdobia.

2. Cudzoložstvo (po arabsky "ziná"): Nezákonný sexuálny styk je v šaríi hrdelným zločinom, ktorý sa trestá bičovaním a ukameňovaním na smrť.

3. Demokracia a islam: Akýkoľvek systém práva vytvoreného človekom sa v islame, pre stúpencov ktorého Alláh už poskytol jediné povolené právo, šaríu, považuje za nedovolený. Islam a demokracia nikdy nemôžu koexistovať v harmónii.

4. Džihád: Džihád je vojna na šírenie islamu.

5. Hanobenie/Rúhanie: V šaríi znamená rúhanie čokoľvek, čo by mohlo uraziť moslima.

6. Islamský šovinizmus: Presvedčenie, že islam je nadradený každej inej kultúre, náboženstvu, vláde a spoločnosti a že Alláh nariadil podmaniť si ich a vládnuť nad nimi.

7. Klamanie/Takíja: Moslim má povolené klamať, najmä nemoslimom, aby ochránil svoju osobu alebo islam.

8. Nenávisť voči Židom: Antisemitizmus je šaríi vlastný a zakladá sa na genocídnom správaní samotného Mohameda, keď vyhubil celú židovskú populáciu na Arabskom polostrove.

9. Odpadlíctvo (po arabsky "irtidad" alebo "ridda"): Stanoveným výnosom šaríe je, že odpadlíci majú byť zabití, kdekoľvek sa nachádzajú.

10. Rodová nerovnosť: Šaría otvorene degraduje ženy na podradný status oproti mužom.

- Svedectvo ženy pred súdom má polovičnú hodnotu svedectva muža.

- Žena môže zdediť len polovicu toho, čo muž.

- Moslimským mužom dáva Alláh v Koráne povolenie biť svoje manželky.

- Moslimským mužom dáva Alláh povolenie spáchať manželské znásilnenie, aké chcú.

- Moslimskí muži majú povolené oženiť sa až so štyrmi ženami a držať si ľubovoľný počet konkubín.

- Moslimské ženy sa môžu vydať len za jedného moslimské muža a majú zakázané vydať sa za nemoslima.

- Žena nesmie cestovať mimo svojho domu bez povolenia svojho mužského strážcu a ak cestuje, musí ju sprevádzať mužský člen rodiny.

- Podľa šaríe, ak moslimská žena tvrdí, že bola znásilnená, musí ukázať štyroch mužských moslimských svedkov dobrého postavenia. Islam teda kladie bremeno vyhnúť sa nedovoleným sexuálnym stykom celkom na ženu. Vlastne, podľa šaríe, ženy, ktoré tvrdia, že boli znásilnené, no nie sú schopné poskytnúť potrebných štyroch mužských moslimských svedkov, sa priznávajú k nedovolenému sexu. Ak je vydatá alebo ak je muž ženatý, považuje sa to za cudzoložstvo.

Znásilnenie je podľa západného práva ťažký zločin, no podľa práva šaría nie. Je to podobné ako poškodenie niečoho (panenskosti ženy), takže trestom je zvyčajná cena toho, čo bolo poškodené - v USA je to typicky 400 dolárov alebo viac. Za znásilnenie nie je nijaký trest odňatia slobody, jedine, ak by muž nezaplatil za škody.

- Moslimská žena, ktorá sa rozvedie a znovu vydá, stráca nárok na opateru detí z predchádzajúceho manželstva.

11. Sobáše s neplnoletými: Islamská doktrína povoľuje sobáše s dievčatami v predpubertálnom veku. Nejestvuje minimálny vek pre manželskú zmluvu a naplnenie manželstva pohlavným stykom môže nastať, keď je dievča vo veku ôsmich alebo deviatich rokov.

12. Tresty hudúd: Plurál slova hadd, je "pevne stanovený trest predpísaný ako právo Alláha. Keďže tresty hudúd patria Alláhovi, islamské právo nedovoľuje zriecť sa ich alebo ich zmierniť."

-"Šaría vyhradzuje tieto tresty a metódy popravy, ako amputácia, ukrižovanie, bičovanie a kameňovanie, za také priestupky ako cudzoložstvo, homosexualita, neoprávnené zabitie, krádež a 'šírenie pohoršenia na zemi', lebo tieto tresty sú nariadené Koránom alebo sunnou." (Islamské zákony hudúd v Pakistane, vydanie z roku 1996, s. 5)

13. Zabitie zo "cti" (známe tiež ako moslimské rodinné popravy): Moslimský rodič nečelí podľa šaríe žiadnemu právnemu trestu a zabitie svojho dieťaťa alebo vnúčaťa.

14. Zakát: Povinnosť moslimov platiť zakát sa zakladá na koránovom verši 9:60 a je jedným z piatich pilierov islamu. Zakát sa môže dať len moslimom, nikdy nie nemoslimom. Vyžaduje sa, aby to, čo predstavuje povinnú daň, bolo dané tým, ktorí konajú džihád a patria k oprávneným príjemcom.

- Podľa šaríe existuje osem kategórií príjemcov zakátu: chudobní, ľudia bez peňazí, pracovníci zakátu (tí, ktorých prácou je vyberanie zakátu), tí, ktorých duše majú byť uzmierené, tí, ktorí si kupujú svoju slobodu, zadlžení, bojujúci za Alláha (džihád) a cestovatelia potrebujúci peniaze (Umdat al-Salik, h8.7-h8.18)

- "Nie je povolené dať zakát nemoslimovi." (Umdat al-Salik, h8.24)

15. Ženská obriezka.

Nasleduje veľmi krátka ukážka učenia práva šaría, ktoré diktuje, "ako moslimskí muži jednajú so svojimi družkami":
"Dobré manželky sú poslušné... A tie, ktorých spurnosti sa obávate, varujte, opustite na lôžkach a bite ich." - Korán 4:34

Obriezka je povinná

"Opora cestovateľa", uznávaný manuál šáfiovskej právnej školy, vyhlasuje, že "Obriezka je povinná (pre každého muža a ženu) a vykonáva sa odrezaním kusu kože na žaludi mužského penisu, no ženskou obriezkou je odrezanie klitorisu." - Umdat al-Salik, e4.3

"Ak manžel zavolá svoju ženu do postele (t.j. aby mali sex) a ona odmietne, kvôli čomu on bude spať nahnevaný, anjeli ju budú do rána preklínať." - Sahíh Bucharí 4.54.46

"Pri tom, v koho rukách spočíva môj život, žena nemôže vyplniť právo svojho pána, kým nevyplní právo svojho manžela. A ak ju žiada, aby sa podvolila (na sexuálny styk), nemala by ho odmietnuť, ani keď je na ťavom sedle." - Ibn Madžáh 1854

štvrtok 5. októbra 2017

MÝTUS: Mohamed sa oženil s mnohými ženami, lebo to pre ne bola služba


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) si vzal mnoho žien, aby sa o ne postaral a aby videl, že je o ne postarané."


Pravda:

Niektorí moslimovia, ktorí sú s Koránom oboznámení lepšie než s hadísmi, mylne veria, že Mohamed mal len štyri manželky (Korán obmedzuje muža na štyri - viď verš 4:3). Avšak vzhľadom k tomu, že Mohameda prežilo deväť z jeho manželiek, je očividné, že počas svojho života si toho veľa doprial.

V skutočnosti je toto dopriatie si podrobne opísané v Koráne (33:50-51), kde "Alláh" uvádza zoznam všetkých kategórií žien, ktoré sú Mohamedovi dostupné. (Nie je jasné, prečo by tento osobný pokyn mal byť súčasťou Alláhovho univerzálneho a nemenného slova ľudstvu.)

Na tomto verši si treba všimnúť dve veci. Po prvé, jeho kontextom je, že Alláh povolil Mohamedovi toľko žien ako zvláštnu láskavosť voči nemu. Ostatní muži nemajú povolené mať toľko žien, bez ohľadu na to, ako veľmi po tom túžia (hoci majú povolené mať neobmedzený počet sexuálnych otrokýň).

Po druhé, potreby žien sa nespomínajú ako faktor pre sobáš. Mohamed sa oženil s väčšinou svojich žien vlastne kvôli ich príťažlivosti. Tak tomu očividne bolo so Zajnab, ktorá bola vydatá za jeho adoptívneho syna v čase, keď po nej dychtil (ďalší podozrivo osobný pokyn od Alláha mu dovolil, aby z nej mal potešenie - súra 33:37).

Mnohé zo žien, ktoré Mohamed zajal počas boja, boli taktiež krásne a boli by sa "vydali" za iných moslimov. Dobrým príkladom je Safíja z Chajbaru. Nielen, že Mohamed osobne zabil jej muža (Ibn Ishák/Hišám 764), ale už ju dal ako korisť inému moslimovi predtým, než sa rozhodol, že ju chce pre seba (Sahíh Bucharí 14:68).

streda 4. októbra 2017

MÝTUS: Mohamed odsudzoval sex s deťmi


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) bol najlepším príkladom vhodného etického a morálneho správania pre ľudstvo."


Pravda:

Legitimita "sobáša" s dievčatami v predpubertálnom veku, ktoré ešte nemenštruujú, sa zakladá na Koráne a "dokonalom príklade", ktorý stanovil Mohamed pre svojich moslimských stúpencov.

Korán:

Pre tie z vašich žien, ktoré už nemajú nádej na menštruáciu, ale ak ste na pochybách, nech sú čakacou lehotou tri mesiace; a rovnako platí i pre tie, ktoré menštruáciu ešte nemali. (65:4)

Pravidlo sa týka rozvodu, z čoho očividne vyplýva sobáš. Mohamed chcel, aby veriaci muži dodržali trojmesačné čakacie obdobie predtým, než vyženú svoje manželky, aby sa uistili, že nie sú tehotné.

Na inom mieste Mohamed pobádal svojich mužov, aby si brali za manželky "mladé dievčatá" pre sexuálne potešenie:

"Alláhov apoštol mi povedal, 'Oženil si sa, ó Džabír?' Odpovedal som, 'Áno.' Opýtal sa ma, 'S kým? S pannou alebo s matrónou?' Odpovedal som, 'Nie s pannou, ale s matrónou.' Povedal, 'Prečo si sa neoženil s mladým dievčaťom, ktoré by sa s tebou maznalo?'" (Sahíh Bucharí 59:382)

Aby sme sa vyhli pochybnostiam ohľadom toho, čo mal na mysli pod pojmom "mladým", Mohamed stanovil príklad svojím sobášom a sexom s Aišou, keď mala len 9 rokov:

Aiša (nech je s ňou Alláh spokojný) povedala: "Alláhov posol (nech je s ním pokoj) si ma vzal, keď som mala šesť rokov a bola som prijatá do jeho domu vo veku deväť rokov." (Sahíh Muslim 3309) Toto je tiež potvrdené v mnohých ďalších hadísoch.

Podľa najdôveryhodnejších tradícií si Aiša priniesla do Mohamedovho domu bábiky na hranie (Sahíh Muslim 3311) a on sa s dievčatkom maznal vo vani, kým sa s ňou kúpal (Sahíh Bucharí 6:298). Aiša bola len v puberte, keď Mohamed zomrel, ale už strávila viac než polovicu svojho života v manželstve s ním. Pre moslimov je ešte horšie to, že časť Koránu bola v skutočnosti "zjavená" v čase, keď bol Mohamed s týmto dievčatkom v posteli:

(Mohamed povedal) "...Božské inšpirácie ku mne neprichádzajú na žiadnej inej posteli než na Aišinej." (Sahíh Bucharí 47:755)

Takže, nie... Mohamed neodsudzoval sex s deťmi - praktizoval sex s deťmi.

utorok 3. októbra 2017

MÝTUS: Mohamed nikdy nezabíjal zajatcov


Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) vždy preukazoval vojnovým zajatcom najväčšie zľutovanie. Nikdy žiadnym rukojemníkom neublížil."


Pravda:

Islamskí teroristi zajímajú a popravujú zajatcov takmer každý deň. Hoci sme často uisťovaní, že tento zvyk nemá "nič do činenia s islamom", Mohamed v skutočnosti popravoval vojnových zajatcov a ostatných rukojemníkov.

Po bitke pri Badr bolo niekoľko bezbranných Mekkčanov zavraždených Mohamedovými spoločníkmi. Medzi nimi bol muž menom Umajja a jeho mladý syn, ktorých zajal moslim (bývalý priateľ, ktorý sa ich pokúsil ochrániť), no následne boli napadnutí davom skorej, než boli odprevadení do bezpečia:

"Povedal som, '(zaútočíš) na mojich väzňov?' Ale... Ľudia vytvorili okolo nás kruh, keď som ich ochraňoval. Potom jeden muž vytiahol svoj meč a odsekol chlapcovi nohu, kvôli čomu spadol, a Umajja (chlapcov otec) zakričal tak, ako som nikdy nepočul... Rozsekali ich svojimi mečmi na kusy." (Ibn Ishák/Hišám 449)

Ďalšia dojemná správa o islamskej galantnosti počas rovnakej bitky sa týka Abú Džahla, jedného z Mohamedových úhlavných nepriateľov v Mekke. Smrť si ho našla, keď bezbranne ležal. V tomto prípade využili dvaja moslimovia príležitosť, aby mu zasadili smrtiaci úder:

Mu'awwidha prechádzal okolo Abú Džahla, keď tam bezmocne ležal, a bil ho, kým posledný krát nevydýchol. (Ibn Ishák/Hišám 451)

Ďalší moslim menom Abdulláh potom šiel okolo, stúpil Abú Džahlovi na krk a posmieval sa mu predtým, než mu odsekol hlavu:

Potom som mu odsekol hlavu a priniesol ju apoštolovi so slovami, "Toto je hlava nepriateľa Alláha, Abú Džahla." ...Hodil som jeho hlavu pred apoštola a on vzdal vďaku Alláhovi. (Ibn Ishák/Hišám 451-452)

Je očividné, že títo Mohamedovi spoločníci si neboli vedomí toho, že "islam je proti" zabíjaniu zajatcov. Ale kto by ich aj vinil? Prorok islamu ich nielen chválil za vraždenie, ale nariadil tiež zabiť ďalšieho zajatca, ktorého pred neho priviedli.

Ukba bin Abú Mu'ajt prosil o život:

Keď apoštol nariadil, aby ho zabili, Ukba povedal, "Ale kto sa postará o moje deti, ó Mohamed?" (Mohamedova odpoveď) "Peklo." Muža zabili. (Ibn Ishák/Hišám 458, taktiež Abú Dawud 2686)

Ostatní zajatci boli prepustení po zaplatení výkupného, no Ukba si vyslúžil mimoriadne zaobchádzanie, lebo sa v Mekke posmieval Mohamedovi. Jeho zločinom bolo, že keď sa Mohamed modlil, hodil mu na chrbát vnútornosti mŕtveho zvieraťa, aby pobavil ostatných Mekkčanov (Sahíh Muslim 4422, Ibn Ishák/Hišám 277). Prorok islamu rozhodol, že tento priateľský žart stojí za to, aby ho kvôli nemu zabili, a stal sa prvou z niekoľkých ďalších okolností, za ktorých boli ľudia zabití na Mohamedov rozkaz len za to, že sa mu posmievali.

Čo je zaujímavé, zdá sa, že Mohamed ľutoval, že nezabil všetkých svojich zajatcov, lebo niekoľkých namiesto toho prepustil po zaplatení výkupného. Koránový verš 8:67 bol "zjavený" po bitke pri Badr a hovorí sa v ňom, "Neprislúchalo žiadnemu prorokovi, aby mal zajatcov, až kým silné rany na zemi nezasadí."

Prorok islamu pokračoval v popravovaní mnohých ďalších zajatcov, pričom najneslávnejším prípadom je poprava 800 mužov a chlapcov zajatých v Kurajze. Jeho muži tiež brutálne zavraždili starú ženu menom Umm Kirfa potom, ako ju zajali po nájazde na kmeň Banú Fazaráh. Podľa al-Tabarího bola zabitá tak, že jej "pripevnil lano ku nohám a dvom ťavám, ktoré hnal od seba, kým ju tie neroztrhli na dva kusy." (Dcéra tej ženy bola potom pridelená jednému z jej moslimských vrahov.)

Hoci moslimovia bežne tvrdia, že ich náboženstvo je "proti" zabíjaniu rukojemníkov, skutočná história islamu dokazuje, že nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy.

sobota 30. septembra 2017

MÝTUS: Mohamed by nikdy neschválil vraždu


Mýtus:

"O našom prorokovi (pokoj s ním) nie je známe, že by niekoho zavraždil, ani že by prikázal zabiť."


Pravda:

Podľa hadísov Mohamed nariadil vraždu homosexuálov (Abú Dawud 4447 a 4448), dospelých ľudí za konsenzuálny sex (Sahíh Bucharí 60:79 a Sahíh Muslim 17:4196) a každého, kto sa riadil svojím svedomím a opustil islam kvôli inému náboženstvu (Sahíh Bucharí 83:17 a 84:64).

Apologéti to nemusia nazvať vraždou. Civilizovaný svet áno.

Potom sú tu ostatní:

"Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci!"

Toto bol rozkaz, ktorý Mohamed vydal potom, ako jeho kmeň zabil iného Žida, ktorý sa volal Ka'b al-Ašraf. Od úkladného zavraždenia Asmy bint Marwan (poetky a matky piatich detí) v nočných hodinách po kresťanov zabitých v Tabúku je toto len jeden z mnohých príkladov zo Síry, ktoré vyvracajú hlúpu myšlienku, že prorok islamu nikdy neschválil vraždu.

Úspešná a krvavá úkladná vražda al-Ašrafa presvedčila Mohameda o tom, že je čas presadiť svoju nadvládu v Medine. Chcel vrhnúť hrôzu do sŕdc miestnych Židov, z ktorých mnohí mali iný názor na vpustenie moslimských imigrantov do svojej komunity. Mohamed ich začal zabíjať a vyháňať už osemnásť mesiacov po svojom príchode.

Zastrašovacia kampaň sa zameriavala zvlášť na posledné dva preživšie židovské kmene (Nadír a Kurajza). Škodoradostne veselý z dôvodu úspešnej vraždy vodcu kmeňa Nadír, al-Ašrafa, prorok islamu okamžite vyzval svojich mužov na zabíjanie náhodných cieľov, ktoré by prostredníctvom teroru a konverzií ešte viacej zredukovalo akýkoľvek odpor.

Po Mohamedovom príkaze zabiť "každého Žida, ktorý padne do vašej moci", moslimský stúpenec dobodal svojho židovského obchodného partnera na smrť. Brat toho moslima bol najskôr zdesený z tohto zločinu, keďže s obeťou boli nielen za dobre, ale ten obchodník bol kľúčovým pre ich vlastné živobytie:

Apoštol povedal, "Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci." Hneď nato Muhajjisa bin Mas'ud skočil na Ibn Sunajna, židovského obchodníka, s ktorým mal sociálne a obchodné vzťahy, a zabil ho. Huwajjisa nebol v tom čase moslimom, hoci bol starším bratom. Keď ho Muhajjisa zabil, Huwajjisa ho začal biť, hovoriac, "Ty nepriateľ Boží, zabil si ho, hoci väčšina sadla na tvojom bruchu pochádza z jeho bohatstva?" Muhajjisa odpovedal, "Keby mi ten, kto mi nariadil zabiť ho, nariadil zabiť ťa, odsekol by som ti hlavu." Povedal, že toto bol začiatok Huwajjisovho prijatia islamu. Ten druhý odpovedal, "Pri Bohu, keby ti Mohamed prikázal zabiť ma, zabil by si ma?" On povedal, "Áno, pri Bohu, keby mi prikázal odseknúť ti hlavu, urobil by som to." Zvolal, "Pri Bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto, je ohromné!" A stal sa moslimom. (Ibn Ishák/Hišám 554)

Neveriaci brat bol dosť ohromený Mohamedovou schopnosťou porušiť spoločenskú dohodu a ovplyvniť ľudí, aby zabili dokonca i niekoho z vlastnej rodiny. Preto na mieste prijal "náboženstvo mieru" (predpokladajme, že jeho konverzia nebola z dôvodu sebazáchovy).

Ďalší príklad, kedy Mohamed otvorene schválil vraždu, sa objavil po zbabranom pokuse o úkladnú vraždu jeho protivníka v Mekke. Mohamedovi starostlivo vybraní vrahovia boli odhalení pred vykonaním svojho poslania a museli sa ukryť v jaskyni. Čoskoro sa im dostal do cesty nevinný muž, ktorý pásol svojho koňa:

Kým sme boli v jaskyni, prišiel Utmán bin Málik bin Ubajd Alláh al-Tajmí, ktorý kosil trávu pre svojho koňa. Približoval sa čoraz viac, až kým nestál pri samotnom vstupe do jaskyne... Vyšiel som a bodol som ho pod hruď dýkou. Zareval tak hlasno, že ho Mekkčania začuli... (Ibn Ishák/Hišám T. 1439 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1439 - pozn. prekl.)

Po tomto incidente sa zabijaci neskôr ocitli v ďalšej jaskyni, do ktorej nešťastne vstúpil jednooký pastier v čase, keď oddychovali:

Keď sa ma opýtal, kto som, povedal som mu, že som jedným z moslimov. Potom si ľahol vedľa mňa a so zvýšeným hlasom začal spievať: "Nebudem moslimom, kým žijem, ani si nevšimnem ich náboženstvo."

Povedal som si, "čoskoro uvidíš", a len čo beduín zaspal a začal chrápať, zodvihol som sa a zabil som ho strašnejším spôsobom, než akým bol kto kedy zabitý. Položil som koniec svojho luku na jeho zdravé oko a potom som naň tlačil, až kým som ho nevytlačil zo zadnej strany jeho krku. (Ibn Ishák/Hišám T. 1440 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1440 - pozn. prekl.)

Vražedná horúčka napodiv ešte neskončila. Moslimovia zabili tretieho Mekkčana na ceste späť a zajali ďalšieho. Mohamed bol informovaný o rôznych vraždách, vrátane tej, kedy bol zavraždený spiaci pastier, ktorého jediným "zločinom" bolo, že nikdy nebude moslimom. Jeho reakcia:

Smial sa (Mohamed) až tak, že mu bolo vidieť zadné zuby. Opýtal sa ma, čo je nové, a keď som mu povedal, čo sa stalo, požehnal ma. (Ibn Ishák/Hišám T. 1441 (s. 674 - 675) - pozri tiež al-Tabarí 1441 - pozn. prekl.)

Ani jeden z týchto ľudí nebol vinný z hrdelného zločinu, no neboli moslimami. Keďže vražda je v islame definovaná ako zabitie iného človeka z vlastnej vrstvy (viď zákon nerovnosti, Korán 2:178), konverzia na islam bola jediným spôsobom, ako si v tom čase zaistiť, že vás Mohamedovi muži nezabijú.

štvrtok 28. septembra 2017

30 vecí, ktoré si nemôžem nevšímať na islame



1. Krutosť. Mučenie, ktoré čaká na neveriacich v pekle, je v Koráne a hadísoch (tradíciách) láskyplne opísané do detailov: vriaca voda, roztavený kov, odevy z tekutej smoly, bitie palcátmi, hnusné jedlá, ktoré uvaria vnútornosti, obesenie za prsia (ženy tvoria v pekle kvôli nevďačnosti voči svojim manželom (Sahíh Bucharí 1.2.29) väčšinu)... a vždy oheň, naveky, plus nahraditeľná koža ako vynachádzavé prečistenie.


Najmenej mučení obyvatelia pekla však budú musieť len nosiť topánky z ohňa, kvôli ktorým sa im uvarí mozog (Sahíh Muslim 1.412).

2. Mohamed dosiahol moc najprv v Medine a potom v celej Arábii nájazdmi na karavány, kmeňovými vojnami, úkladnými vraždami, mučením a genocídou. Bol to brutálny vojvodca, ktorého zámerom bolo konvertovanie, podrobenie alebo zabitie všetkých na jeho ceste. Ak o tom pochybujete, pozrite si toto a prehodnoťte tvrdenia, ktoré často počujeme:

a) že Mohamed schválil len obranné vojny
b) že "v náboženstve niet donútenia" (Korán, súra 2:256)
c) že islam sa nešíril mečom.

Možných podporovateľov motivoval primitívnou metódou cukor a bič v podobne koristi alebo smrti na tomto svete a záhradami s čiernookými pannami alebo večnými mukami na druhom.

Na úrovni s ktorými ostatnými charizmatickými postavami histórie stojí? S Ježišom ani Budhom určite nie. Čím vernejšie sa ich pokúšate napodobňovať, tým lepším sa pravdepodobne stanete. Čím vernejšie sa pokúšate napodobňovať Mohameda, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budete vojnovým zločincom. Určite je na jednej úrovni s Alexandrom Veľkým a Džingischánom s ich dravou túžbou po nadvláde... len ešte pridal nadprirodzené ozdoby.

Je znepokojujúce, že je taktiež považovaný za dokonalého človeka a ideál pre všetkých moslimských mužov.

3. Alláh. Kým Mohamed bol krutý, Alláh je pozitívne sadistický. Pokiaľ práve nenavrhuje molekuly DNA ani nevytvára galaxie, jeho hlavným záujmom sa zdá byť večné mučenie tých, ktorí v neho neveria, či dokonca tých, ktorí očakávajú, že sa s nimi podelí o svoju nekonečnú moc ako súčasť trojice. Nešťastníci ani nemajú šancu dostať sa z toho. Alláh dáva jasne najavo, že by ich mohol urobiť veriacimi, keby chcel, no radšej ich nechá v temnote, aby dodal peklu palivo (súra 32:13).

Na to, že je vševediacou bytosťou, Alláh často prejavuje slabé všeobecné vedomosti. Napríklad, očividne verí, že kresťanská trojica pozostáva z boha, Ježiša a Márie (súra 5:116).

Islam znamená podriadenosť, hovorí nám Alláh, no Alláh sa veľkoryso delí o svoju autoritu s Mohamedom, takže to v praxi vyzerá viac ako podriadenosť Mohamedovi. Napríklad, "Bojujte proti tým... ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol..." (súra 9:29).

Mohamedovi tiež poskytoval podozrivo nápomocné zjavenia, keď ich potreboval - aby napravil nešťastnú chybičku (satanské verše) (Al-Tabarí, zv. 6, s. 107-112), aby ospravedlnil boj svojich vojakov počas posvätných mesiacov (súra 2:217), alebo aby ospravedlnil sobáš s manželkou svojho adoptívneho syna napriek vtedajším zvykom (súra 33:4-5, 37).

I Aiša, jeho obľúbená manželka, vraj poznamenala, "Alláh sa ti ponáhľa na pomoc, keď ide o tvoje túžby."

Celkovo sa vzťah medzi Mohamedom a Alláhom zdá byť zreteľne naklonený v prospech Mohameda. Dokonca by sme mohli Mohameda podozrievať, že skôr on vytvoril Alláha než naopak.

4. Islamská literárna kritika. Mohamed nariadil zabitie niekoľkých básnikov v oblasti Mediny, ktorí o ňom písali posmešné verše (Ibn Ishák - Život Mohameda).

Táto tradícia žije dodnes v podobe fatwy proti Salmanovi Rushdiemu, pokusu o vraždu dánskeho karikaturistu Kurta Westergaarda a skutočnú vraždu filmára Thea van Gogha.

5. Vyhrážky smrťou, ktoré nasledujú tak ako noc nasleduje po dni, keď sa niekto príliš unáhli, aby kritizoval čokoľvek islamské, ako zistil Michael Nazir-Ali, biskup z Rochesteru, keď naznačil, že niektoré komunity sa stali oblasťami, kam sa nemoslimovia neodvážia vkročiť (no-go zóny - pozn. prekl.)... a mnohí, mnohí ďalší.

6. Náboženstvo mieru. Ježiš - "Milujte svojich nepriateľov."

Budha - "Preukazujte súcit všetkým cítiacim bytostiam."

Mahávírá (džinizmus) - "Nenásilie je najvyššie náboženstvo."

Mohamed - "Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú blízko vás a nech vo vás nájdu tvrdosť." (súra 9:123).

Všimnite si toho chlapíka vyčnievajúceho z radu.

7. Krutosť. Pre nepriateľov Alláha je trestom v tomto živote ukrižovanie alebo odseknutie rúk a nôh na opačných stranách (súra 5:33)... a potom oheň.

8. Islamofóbia. V roku 1997 Runnymede Trust definoval islamofóbiu ako "postoj alebo svetonázor zahrňujúci nepodložený strach a odpor voči moslimom, ktorý vedie k vylúčeniu a diskriminácii."

Nuž, je to ako keby homilofóbia bola nepodloženým strachom z kázní. Ale moment - kázne vám pravdepodobne neublížia, hoci to isté sa nedá povedať o islame. Možno by sme sa mali kresťanov na juh od Sahary, ktorých momentálne obliehajú rôzne militantné islamské skupiny, opýtať, či ich strach z islamu je nepodložený alebo dobre podložený. Alebo koptov v Egypte, homosexuálov v Iráne, budhistov v Thajsku, ženy v Afganistane či ľudí žijúcich si svojím životom vo Woolwichy.

Po vytvorení tejto kategórie do nej následne jej tvorcovia a islamskí apologéti zaraďujú každú kritiku islamu alebo moslimov, či už oprávnenú alebo nie. Napríklad toto sú niektoré z názorov, ktoré Runnymede Trust definuje ako islamofóbne:

"Považujú ho za barbarský, iracionálny, primitívny a sexistický. Považujú ho za násilný, agresívny, ohrozujúci, za ideológiu podporujúcu terorizmus a za jednu zo strán v zrážke civilizácií. Považujú ho za politickú ideológiu, využívanú pre politické a vojenské výhody."

Iste, že väčšina týchto vyjadrení je celkom oprávnená, a tu je ďalšie, na ktoré zabudli, a síce, že je nezmieriteľne šovinistický.

Runnymede Trust by možno mal preskúmať, prečo nie sú potrebné slová ako hindufóbia, kristofóbia, rastafóbia atď.

Na záver slová Antonyho Flewa, uznávaného britského filozofa: "Nikdy by som sa na islam nepozeral s čímkoľvek iným ako s hrôzou a strachom, pretože je v podstate zaviazaný k dobýjaniu sveta pre islam...". Dúfajme, že starý džentlmen zomrel skorej, než zistil, čím bol.

9. Denník The Guardian, v ktorom sú články vykresľujúce moslimov ako čokoľvek iné než obete zlomyseľných fóbov zriedkavejšie než rabíni v Rijáde. Pravidelne zverejňuje absurdne jednostranné články ako ten, ktorý mal názov "Poznám Abú Katadu - nie je to terorista". Autor vyťažil veľa zo skutočnosti, že jeho dom bol plný kníh a z väzenia podporoval školskú činnosť svojich detí, no zabudol spomenúť jeho desivé výzvy na zabíjanie odpadlíkov, egyptskej polície, armádnych dôstojníkov, Židov a ich ženy a deti.

Prečo to Guardian (známe semenisko ateistov, homosexuálov a áno, aj žien) robí, keď islamské postoje voči týmto skupinám sú diametrálne také odlišné od jeho vlastných? Možno je to prípad masochistickej fascinácie. Je však zaujímavé všimnúť si, že tieto články sú neustále ostro kritizovaní ľuďmi, ktorí na stránke zverejňujú komentáre. Možno sa zaregistrovali všetci členovia EDL (English Defense League - Liga na obranu Anglicka, anglické nacionalistické hnutie bojujúce proti islamizácii a šíreniu šaríe v Spojenom kráľovstve - pozn. prekl.), aby viedli vojnu komentárov, alebo Guardian naozaj začína strácať kontakt so svojimi čitateľmi?

10. Umiernenosť sociálnych služieb, polície a Kráľovskej vyšetrovacej služby, ktorí, aby nikoho neurazili, ignorujú, keď sú moslimské dievčatá (a dievčatá z iných afrických skupín) sexuálne mrzačené. Doteraz nebolo v Británii ani jedno trestné stíhanie za tieto zverstvá v domácnosti.

11. Mlčanie feministiek v rovnakej veci a tiež ohľadom islamskej mizogýnie všeobecne.

12. Demografia. V roku 1990 bolo v Británii 1,1 milióna moslimov, čo predstavovalo 2% obyvateľstva. Do roku 2010 ich počet stúpol na 2,8 milióna (4%) a podľa Pew Research Centre môžeme očakávať, že do roku 2030 dosiahne 5,5 milióna (8%). Za toto je zodpovedná imigrácia a vyššia miera pôrodnosti moslimiek v Európe.

13. Krutosť. Umm Kirfa bola starena a vodkyňa Banú Fazaráh, jedného z kmeňov, ktorý bol porazený Mohamedovými silami pod vedením jeho adoptívneho syna Zajda. K nohám jej boli priviazané laná a ťavy ju roztrhli (Al-Tabarí, zv. 8, s. 96).

Wafa Sultan, žena, ktorá pobúrila moslimský svet, keď imámovi v televízii Al-Džazíra povedala, aby čušal, nám hovorí, že ponaučením, ktoré si ľudia berú z tohto príbehu v jej rodnej Sýrii, je obdivuhodná oddanosť Mohamedových stúpencov.

14. Ajatolláh Chomejní, ktorý nás varoval:

"Islam ukladá všetkým dospelým mužom, za predpokladu, že nie sú postihnutí a nespôsobilí, povinnosť pripraviť sa na dobytie (ostatných) krajín, aby boli príkazy islamu poslúchnuté v každej krajine na svete. Tí, ktorí študujú islamskú svätú vojnu, pochopia, prečo chce islam dobyť celý svet... Tí, ktorí o islame nič nevedia, predstierajú, že islam odhovára od vojny. Tí (ktorí toto hovoria) sú hlúpi."

Podobne sa vyjadril aj Muamar Kaddáfí:

"V Európe je 50 miliónov moslimov. Je to znamenie, že Alláh udelí islamu víťazstvo v Európe - bez mečov, bez zbraní, bez dobytia - premení ju na moslimský kontinent behom niekoľkých desaťročí."

A aj Moslimské bratstvo so svojím programovým cieľom:

"Alláh je náš cieľ. Korán je náš zákon. Prorok je náš vodca. Džihád je naša cesta. Smrť za Alláha je naša najvyššia túžba."

15. Reformácia. Často sa hovorí, že islam potrebuje reformáciu, akú mala kresťanská cirkev. Nanešťastie, jednu už mal a výsledkom boli wahábisti/saláfisti, ktorí veria, že nasledujú príklad Mohameda a jeho raných stúpencov najvernejšie a oproti ktorým vyzerá Moslimské bratstvo ako liberálna demokratická strana.

Keď umiernení hovoria o reformácii islamu, v skutočnosti myslia premenu na verziu bez šaríe, džihádu alebo bez toho, aby tvrdil, že je jediným pravým náboženstvom, predurčeným nahradiť všetky ostatné, proste odľahčenú verziu islamu, ktorá skutočne dokáže vychádzať so svojimi susedmi. Realistická nádej alebo len túžobný názor? Tipnite si.

16. Otroctvo. Napodiv, je to naša rozdielna angažovanosť v obchode s otrokmi, ktorá ukazuje najostrejší morálny rozdiel medzi židovsko-kresťanskou a islamskou civilizáciou. Po 300 rokoch obchodu s otrokmi cez Atlantický oceán sa svedomie Západu pohlo a v 19. Storočí ho koloniálne mocnosti najskôr zakázali vo vlastných impériách, a potom urobili čo mohli, aby s ním skoncovali všade, vrátate moslimského sveta. Vo veľkej krajine bola občianska vojna a odvtedy je kvôli tomuto problému trýznená.

Na druhej strane, arabský obchod s otrokmi trval omnoho dlhšie a trpelo kvôli nemu omnoho viac ľudí, černosi z Afriky a belosi z Európy, proste všetci neveriaci. V islamskom svete sa kvôli tomu nikto nekajá. Prečo by aj? Mohamed vlastnil otrokov a v Koráne sa otroctvo považuje za súčasť prirodzeného poriadku vecí. V skutočnosti, v uplynulých rokoch niektorí wahábisti vyzvali na jeho opätovné zavedenie. V roku 2003 šejk Saleh Al-Fawzán, vyšší saudský učenec, právnik a imám vydal fatwu, v ktorej sa tvrdilo, že "otroctvo je súčasťou islamu. Otroctvo je súčasťou džihádu a džihád bude trvať tak dlho ako islam."

17. Viac než 100 miliárd dolárov, ktoré saudská vláda minula od roku 1975 na podporu wahábizmu po celom svete prostredníctvom mešít, imámov, islamských centier, škôl, literatúry, štipendií, akademikov, novinárov a programov na konverzie vo väzniciach. Prirodzene, váha týchto peňazí mala svoj efekt, od výskytu brád a závojov v západných uliciach po nárast dogmatického učenia v mnohých mešitách. V roku 2007 televízny program "Undercover Mosque" televízie Channel 4 vyšetroval rôzne mešity a islamské inštitúcie podporované Saudmi a zaznamenal, ako imámovia hovoria nasledovné veci:

"Nemôžete prijať vládu káfirov... musíme si vládnuť sami a musíme vládnuť ostatným."

Narážajúc na vraha britského vojaka slúžiaceho v Afganistane, "Hrdinom islamu je ten, kto mu oddelil hlavu od ramien."

"Musíte odpaľovať indické podniky a pokiaľ ide o Židov, tých zabíjajte fyzicky."

"Ste v situácii, v ktorej musíte žiť ako štát v štáte, kým neprevezmete moc."

18. Bývalí moslimovia, ktorí statočne odmietli islam, riskujúc smrť v rukách rodiny, komunity alebo štátu, a ktorí informujú nás ostatných o postojoch a zámeroch v moslimskom svete. Napríklad, Ayaan Hirsí Alí, ktorá nás varovala, že "Európa je námesačná a rúti sa do záhuby."

19. Islamská móda. Ayaan Hirsí Alí to povedala najlepšie:

"Závoj zámerne označuje ženy ako súkromný a obmedzený majetok, neosoby. Závoj oddeľuje ženy od mužov a od sveta; drží ich pod kontrolou, obmedzuje ich, pripravuje ich na poddajnosť. Myseľ môže byť ochromená tak ako telo a moslimský závoj vám dáva klapky na oči i na váš osud. Je to znak apartheidu, nie nadvlády rasy ale pohlavia."

20. Krutosť. Kinána ibn al-Rabí mal na starosti poklad Banú Nadír, židovského kmeňa, na ktorý podnikli nájazd Mohamedove sily. Potom, ako Kinána odmietol povedať, kde je ukrytý, Mohamed nariadil, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má." Na Kinánovej hrudi bol založený oheň, až kým nebol takmer mŕtvy, potom mu bola odseknutá hlava a Mohamed si vzal jeho vdovu (Al-Tabarí, zv. 8, s. 122).

21. Obozretnosť tých, ktorí si najlepšie uvedomujú, že najlepšou formou cenzúry je autocenzúra, napríklad: Grayson Perry, protináboženský umelec, ktorý sa v roku 2007 priznal, že sa vo svojej práci nevenuje islamu, "...lebo nechcem, aby mi podrezali hrdlo."

Sebastian Faulks, novelista, ktorý v roku 2009 poskytol novinám Sunday Times rozhovor, v ktorom povedal, že Korán je zreteľne chvastaním schizofrenika. Behom 24 hodín vydal veľmi citlivé prehodnotenie Mohamedovho duševného stavu a podlízavé ospravedlnenie prostredníctvom denníka The Guardian.

Televízna stanica Channel 4, ktorá v roku 2012 odvysielala dokument Toma Hollanda s názvom "Islam: The Untold Story", v ktorom vyjadril pochybnosti o všeobecne prijímanej histórii raného islamu. Autorovi sa vyhrážali násilím a druhé vysielanie v londýnskej centrále Channel 4 bolo zrušené kvôli obavám o bezpečnosť.

22. Odvaha (alebo šialená odvaha) tých, ktorí sa odmietajú nechať zastrašiť, ako:

Pat Condell ("Nerešpektujem vaše presvedčenia a je mi jedno, či vás to uráža.")

Richard Dawkins ("Islam je najväčšou silou zla v dnešnom svete.")

Sam Harris ("Pravda, s ktorou sa musíme napokon konfrontovať, je, že islam obsahuje konkrétne predstavy o mučeníctve a džiháde, ktoré celkom vysvetľujú charakter moslimského násilia.")

23. Islamský humor.

24. Internet, ktorý moslimom, prvým obetiam islamu, dovoľuje vyhnúť sa svojmu miestnemu imámovi a získať nezávislé informácie zo stránok ako WikiIslam, kritickej, no nepolemickej stránky, ktorú si častejšie pozerajú ľudia v moslimských než nemoslimských krajinách. Po prvý krát po 1400 rokoch je monopol mešít na informácie spochybnený. Kto vie, aké dôsledky by to mohlo mať?

25. Intelektuáli, ktorí radi diskutujú o tom, aké fundamentálne a umiernené sú názory ostatných ľudí. Medzitým sa bezpečnostné služby snažia monitorovať, koľko ich je... 2000? Jednotlivcov, ktorých názory sú veľmi fundamentálne a vôbec nie umiernené.

26. Politici v stave rezolútneho popierania po vražde vo Woolwichy:

David Cameron povedal, "V islame nie je nič, čo ospravedlňuje tento skutočne hrozný čin."

Nick Clegg sa poďakoval komunite vodcov za vyslovenie sa proti prekrúcaniu "náboženstva veľkej spásy."

Boris Johnson povedal, "Je úplne nesprávne, aby sme z tejto vraždy obviňovali islam."

27. Tony Blair, ktorý ľudí pred niekoľkými rokmi uistil, že islam je náboženstvo mieru, len s frakciou extrémistov, hoci umožnil, aby sa v Británii usadil bezprecedentný počet moslimov.

Nedávnejšie povedal, že "v islame existuje problém - stúpenci ideológie, ktorá je vetvou islamu... Obávam sa, že táto vetva nie je sférou pár extrémistov. Vo svojom srdci má taký názor na náboženstvo a interakciu medzi náboženstvom a politikou, ktorý nie je zlučiteľný s pluralistickými, liberálnymi spoločnosťami s otvorenou mysľou. Na extrémnom konci spektra sú teroristi, no ten svetonázor ide hlbšie a širšie, než sme si ochotní priznať. Takže celkovo vzaté si ho nepriznáme."

28. Islamské manželky. "Ak sa zdržia (zla), majú právo na svoju stravu a ošatenie v súlade so zvykom. Zaobchádzajte so ženami dobre, lebo sú s vami (ako) domáce zvieratá a nevlastnite nič pre seba" (z Mohamedovej "poslednej kázne" (Al-Tabarí, zv. 9, s. 112-113)).

29. Nenávisť voči Židom. Mohamed bol pôvodne naklonený židovským kmeňom, no potom, ako ho odmietli uznať za proroka, začal preukazovať mimoriadne nepriateľstvo. Po porážke jedného židovského kmeňa, Banú Kurajza, nechal sťať 600 mužov a ženy a deti predal do otroctva.

Dnes praktizujúci moslimovia preklínajú Židov päť krát denne vo svojich modlitbách ako tých, "na ktorých je hnev (tvoj) zoslaný" (súra 1:7).

Dobre známy hadís (ktorý je v súčasnosti zapracovaný do stanov Hamasu) cituje Mohameda ako hovorí, "...Posledná hodina nenadíde prv, než moslimovia nebudú bojovať proti Židom a moslimovia ich nezabijú, až sa Židia skryjú za skaly a stromy. Potom skaly a stromy zvolajú: och, moslim, och služobník boží! Je za mnou Žid, poď a zabi ho." (Sahíh Muslim 41:6985)

Jusúf al-Karadáví je vplyvný egyptský islamský teológ, ktorý vysiela na televízii Al-Džazíra s publikom odhadovaným na 60 miliónov ľudí na celom svete. V roku 2009 povedal:

"V priebehu celej histórie Alláh uvaľoval na Židov ľudí, ktorí ich trestajú za skazenosť... Posledný trest vykonal Adolf Hitler. Všetkým, čo im urobil - hoci oni tento problém zveličujú - sa mu podarilo uzemniť ich. Toto bol pre nich boží trest... Ak Alláh dá, nabudúce budú v rukách veriacich."

Nemožno sa čudovať, že Mein Kampf je v moslimskom svete bestseller.

30. Krutosť. Spomínal som krutosť? Dobre, tak ešte raz:

Skupina ľudí z kmeňa Uraina ukradla Mohamedovi pár tiav a zabila pastiera. Chytili ich a "prorok prikázal, aby boli kusy železa rozpálené do červena a aby im nimi vypálili oči, aby im odsekli ruky a nohy a nevypálili im ich. Potom ich dali na miesto zvané Al-Harra a keď žiadali o vodu, aby sa mohli napiť, nedostali ju a zomreli." (Sahíh Bucharí 8.82.796)