Medzi čisto podvodné výrazy v súčasnej politike (zatieňujúcim ešte aj pojem "sociálna spravodlivosť") patrí "islamofóbia". Fóbia - slovo pochádzajúce zo starovekej gréčtiny a viac-menej znamenajúce "panika" - je neodbytný, ochromujúci, paniku vyvolávajúci a predovšetkým iracionálny strach z niečoho, čo sa vo všeobecnosti považuje za neškodné. Mačky, klauni, uzavreté priestory a číslo 13 patria k obrovskému množstvu takých predmetov.
Poznal som malého chlapca, ktorý veľmi nečakane prepadol strachu a kričal pri zmienke alebo zahliadnutí kostí. Nejedol rybu či iné mäso, ak existovala možnosť, že sa dotkne kosti, ktorá v nich je, ani nevstúpil do miestnosti, v ktorej bola detská vlajka s lebkou a prekríženými kosťami. Jeho matka, zdravotná sestra, musela vystrihnúť všetky obrázky kostier zo svojich učebníc.
A predsa, pred prepuknutím tejto fóbie ho jeho matka vzala na ošetrovateľskú výstavu a celkom s potešením tam preskúmal kostru. Dokonca sa prevádzal prednášaním názvov kostí, ktoré ho jeho matka naučila. Jeho stav pretrval do puberty a potom utíchol (šikanovanie v škole mu pravdepodobne ukázalo racionálnejšie obavy). To je fóbia. Je celkom iracionálna a často sa vylieči uplynutím času alebo dokonca skutočným kontaktom s predmetom strachu. "Islamofóbia" vôbec nie je fóbia, hoci preživší islamského teroru môžu pociťovať strach z moslimov, čo sa dá absolútne pochopiť, tak ako sa preživší Osvienčimu boja uniforiem SS.
Fóbia nie je to, keď kritizujete islamský útlak žien, doslova nespočetné teroristické aktivity po celom svete alebo obrovské, pokračujúce masakre kresťanov v treťom svete. Nedávno sa odohral prípad, keď v islamskej krajine začala horieť dievčenská škola. Náboženská polícia zatlačila utekajúce dievčatá späť do plameňov, lebo neboli vhodne oblečené (prípad sa odohral v roku 2002 na dievčenskej škole v Mekke v Saudskej Arábii a zahynulo pritom 15 dievčat - pozn. prekl.). Je iracionálne alebo "fobické" kritizovať náboženstvo či sektu, ktorá umožňuje alebo podporuje takéto veci?
Prax mrzačenia ženských pohlavných orgánov je bežná nielen v mnohých islamských krajinách, ale tiež v islamských komunitách v mnohých západných krajinách, kde babizne, ktoré vykonávajú operácie (často za použitia žiletiek alebo rozbitého skla) prilietavajú z iných krajín výhradne kvôli vykonaniu tohto zákroku. Účelom je zbaviť ženy akejkoľvek možnosti sexuálnej rozkoše - jednej z najradostnejších a najnaplňujúcejších životných skúseností. Jediným zdôvodnením je, že vďaka tomu zostávajú verné manželom, majetkom ktorých sú.
Moslimské sväté texty schvaľujú znásilnenie zajatých žien a takmer všetky moslimské krajiny sú zaviazané nielen dobyť, ale aj vyhladiť Izrael a Židov, o ktorých učia, že sú potomkami prasiat a opíc. Aj Austrália je tým, samozrejme, poznačená.
Strach z obvinenia z islamofóbie a pridružených druhov zla hral veľkú úlohu v britskom škandále z Rotherhamu, kde boli dievčatá sexuálne napadnuté moslimami, zatiaľ čo úrady nerobili nič. Kresťanka v súčasnom, jadrovými zbraňami vyzbrojenom Pakistane, Asia Bibi, bola odsúdená na smrť za pitie z pohára moslima. Miestny guvernér, ktorý sa to pokúsil zastaviť, bol sám zavraždený; jeho vraha oslavovali veľké davy ako hrdinu. Nie je potrebné spomínať ohavnosti Iránu a ISIS. A nie je "islamofóbne" alebo iracionálne kritizovať toto všetko.
Islamský náboženský extrémizmus nie je, ako mnohí naznačujú, charakteristikou drobnej menšiny. Prieskumy v Británii a inde ukazujú, že veľký počet mladých moslimov - v niektorých prípadoch prevažná väčšina - súhlasí s rôznymi extrémistickými návrhmi, vrátane podpory pre mučenie, barbarstva v podobe odsekávania hláv Islamským štátom a úplného zničenia Izraela. Medzitým boli v Nemecku ženám vydané bežecké topánky, ktoré im majú pomôcť utiecť pred znásilnením imigrantmi.
Masové prepuknutia násilia a sexuálne útoky moslimských "žiadateľov o azyl" a iných ľudí v Nemecku, Švédsku, Holandsku, Francúzsku, Británii a bohvie ktorých špinavých dierach tretieho sveta nie sú bezvýznamné. Ani fakt, že islam sa od svojho vzniku rozširoval takmer výlučne prostredníctvom ozbrojených výbojov, neutíchajúco útočiac na Európu z východu po Viedeň a zo západu po Tours vo Francúzsku; a ktoré sa podarilo udržať pod kontrolou len vďaka západnej vede, technológii a vojenskej chrabrosti. Samozrejme, kvázivýnimkou je dnes Švédsko, kde zvláštne, Eloiom podobné vládnuce štátne orgány (Eloiovia - rasa naivných a hlúpych ľudí z románu Stroj času od Herberta Wellsa, ktorí obývajú povrch zeme, žijú v zdanlivo spravodlivom spoločenstve a majú všetko čo potrebujú - pozn. prekl.) nielen nedokážu vzdorovať svojim novým dobyvateľom, ale zdá sa, že im pozitívne vyhovujú, štedro im dávajú sociálne dávky a tiež lejú peniaze extrémistickým vodcom, podľa všetkého na uzmierenie rastúceho počtu islamských voličov hlásiacich sa k najhnusnejšiemu druhu antisemitizmu, ktorý sa v súčasnosti zdá byť skutočne oficiálnym v niektorých oblastiach vlády. Dagens Nyheter, najsofistikovanejšie švédske noviny, zverejnili násilne antisemitský článok istého autora s názvom "Je dovolené nenávidieť Židov". Toto zhrňuje celé medzinárodné zbytočné úsilie množstva ľudí v súvislosti s rasovými vzťahmi a jeho jednosmernú kampaň proti Židom a proti Západu, no proti nikomu inému. Vo vyhlásení čistého samovražedného kultúrneho kapitulantstva, aké by zahanbilo i maršala Pétaina, švédsky "minister pre demokraciu" Jens Orback vyhlásil: "Musíme byť otvorení a tolerantní voči islamu a moslimom, aby keď sa staneme menšinou boli aj oni takí voči nám." Toto nie je islamofóbia! A toto vyjadrenie pochádza z národa, ktorý kedysi dal svetu Erika Krvavú Sekeru a Thorfinna Štiepača Lebiek. Nečudo, že mnohí mladí Švédi hľadia na dobu Vikingov s nostalgiou. Švédsko a viac či menej i ostatné západné krajiny skutočne čelia obnove prastarej existenčnej hrozby. Akú podobu, ak vôbec nejakú, nadobudne reakcia, môžeme len hádať.
Čo je veľmi znepokojivé, v Austrálii, kde sa značný počet poslancov labouristickej strany - väčšinou vo volebných okresoch s početným moslimským obyvateľstvom - zlomyseľne a násilne obrátil proti obkľúčenému demokratickému Izraelu, sa tento nový Štokholmský syndróm opakuje. Vzhľadom k tomuto všetkému "islamofóbia" vôbec nie je fóbia v medicínskom alebo psychologickom zmysle, ani sa nedá zďaleka porovnať s fóbiami, ktoré sú zo svojej podstaty iracionálne. Je diskutabilné, či vôbec niekedy existoval jediný prípad "islamofóbie" v klinickom zmysle premáhajúceho, paralyzujúceho, iracionálneho strachu a paniky, hoci existujú dobré dôvody pre racionálny strach z islamského extrémizmu, či už vyjadreného priamym terorizmom alebo kradmou inváziou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára