Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) vždy prechovával ženy v najhlbšej úcte."
Pravda:
Je proti islamu znásilniť moslimky, ale Mohamed skutočne podporoval znásilnenie iných žien zajatých v boji. Tento hadís uvádza kontext koránového verša 4:24:
Apoštol Alláhov (nech je s ním pokoj) vyslal vojenskú výpravu do Awtasu pri príležitosti bitky o Hunajn. Stretli sa so svojimi nepriateľmi a bojovali s nimi. Porazili ich a zajali. Niektorí zo spoločníkov apoštola Alláhovho (nech je s ním pokoj) sa zdráhali mať pohlavný styk so zajatkyňami v prítomnosti ich manželov, ktorí boli neveriaci. Tak Alláh, Velebený, zoslal koránový verš (súra 4:24): "A počestné vydaté ženy (sú vám zakázané), okrem tých, ktoré vlastní vaša pravica." (Abú Dawud 2150, taktiež Sahíh Muslim 3433)
Vlastne, ako hadís naznačuje, nebol to Mohamed, ale "Alláh, Velebený", kto mužom povedal, aby znásilnili ženy pred ich manželmi - čo je o dôvod viac uvažovať o islame inak ako o ostatných náboženstvách.
Všimnite si tiež, že manželia týchto nešťastných obetí boli po boji očividne nažive. Toto je dôležité, lebo si to kategoricky protirečí s tými apologétmi, ktorí radi tvrdia, že ženy, ktoré Mohamed zotročil, boli ovdovené a teda neschopné postarať sa o seba (aj keby apologéti mali pravdu, čo je to za morálny kódex, ktorý núti vdovu, aby si vybrala medzi znásilnením a hladovaním?).
Existuje niekoľko ďalších epizód, v ktorých sa Mohamedovi núka jasná príležitosť dištancovať sa od znásilnenia žien - a predsa namiesto toho ponúka radu, ako postupovať. V jednom prípade sa jeho muži zdráhali znehodnotiť svoje nové otrokyne, ktoré chceli neskôr predať, ich oplodnením. Mohameda sa zvlášť pýtali na prerušovanú súlož:
"Ó Alláhov apoštol! Dostali sme zajatkyne ako náš podiel z koristi a zaujímajú nás ich ceny, aký je tvoj názor na prerušovanú súlož?" Prorok povedal, "Naozaj to robíte? Je pre vás lepšie nerobiť to. Žiadna duša, ktorej Alláh predurčil existenciu, sa existencii určite nevyhne." (Sahíh Bucharí 34:432)
Ako bolo naznačené, prorokovi islamu neprekážalo, že jeho muži znásilňovali ženy za predpokladu, že ejakulovali do tiel svojich obetí.
Ako si iste viete predstaviť, Mohamedovo zjavné schválenie znásilňovania žien zajatých v boji a jeho osobná účasť, tak ako sú zaznamenané na mnohých miestach, sú pre moslimských apologétov našich čias veľmi nepríhodné. Z toho dôvodu sa niektorí z nich pokúšajú ospravedlniť mnohé tieto epizódy a koránové odkazy na sex so zajatkyňami predstieraním, že sú to prípady, kedy ženy ušli zo zlých manželstiev a hľadali útočisko u moslimov. Niektorí apologéti o nich dokonca hovoria ako o "manželkách", hoci Korán jasne rozlišuje medzi "tými, čo tvoja pravica vlastnila" a skutočnými manželkami (viď súra 33:50).
Okrem zúfalstva apologéta 21. storočia však v historickom texte neexistuje absolútne nič, čo by podporovalo túto ružovú revíziu moslimskej histórie. Ženy z Banú Mustalik boli po svojom znásilnení predané do otroctva:
"Vydali sme sa s Alláhovým poslom (nech je s ním pokoj) na výpravu k Banú Mustalik a vzali do zajatia niekoľko vynikajúcich Arabiek; a túžili sme po nich, lebo sme trpeli kvôli neprítomnosti našich manželiek, (ale zároveň) sme tiež túžili po výkupnom za ne. Tak sme sa rozhodli mať s nimi pohlavný styk, ale tak, že dodržíme 'azl (vytiahnutie mužského pohlavného orgánu pred vypustením semena, aby sa zabránilo počatiu). Ale povedali sme si: Robíme čin, hoci Alláhov posol je medzi nami; prečo sa ho neopýtame? Tak sme sa opýtali Alláhovho posla (nech je s ním pokoj) a on povedal: Nezáleží na tom". (Sahíh Muslim 3371)
V skutočnosti, Mohamed a jeho banda oddaných stúpencov obchodovala s otrokyňami rovnako ako s ktoroukoľvek inou komoditou:
"Potom apoštol vyslal Sa'da bin Zajda al-Ansárího, brata Abdu'la-Ašala s niekoľkými zajatkyňami z Banú Kurajza do Nadždu a predal ich za kone a zbrane." (Ibn Ishák/Hišám 693)
Je islamské predať manželku za kone? Je jasné, že to neboli manželky!
Čo je ešte dôležitejšie, "zajatá" žena podľa definície nie je taká, ktorá uteká od svojho manžela. Uteká od svojho únoscu (t.j. moslimského nájazdníka, ktorý chce zotročovať). Tento hadís opisuje typický nájazd, v ktorom sú ženy a deti zajaté pri pokuse o útek pred útočiacimi moslimami:
"...a potom sme zaútočili zo všetkých strán a dostali sme sa k ich napájadlu, kde sa bojovalo. Niektorí z nepriateľov boli zabití a niektorí boli zajatí. Videl som skupinu osôb, ktorá pozostávala zo žien a detí (utekajúcich v diaľke). Obával som sa, že sa dostanú ku hore skorej ako ja, tak som vystrelil šíp medzi nich a horu. Keď videli šíp, zastavili sa. Tak som ich priviedol, ženúc ich dopredu." (Sahíh Muslim 4345)
Moslimský rozprávač vidí ženy pokúšajúce sa utiecť (po masakre ich mužov) a odreže im trasu vystrelením šípu do ich cesty. Toto nie sú ženy pokúšajúce sa nájsť útočisko u moslimov. Pokúšajú sa vyhnúť zajatiu moslimami.
Ten istý hadís pokračuje a opisuje, že Mohamed osobne požadoval jednu zo zajatých žien pre vlastné použitie:
Hnal som ich dopredu, kým som ich nepriviedol k Abú Bakrovi, ktorý mi to dievča udelil ako odmenu. Tak sme prišli do Mediny. Ešte som ju nevyzliekol, keď ma na ulici stretol posol Alláhov (nech je s ním pokoj) a povedal: "Daj mi to dievča." (Sahíh Muslim 4345)
Prorok islamu a jeho spoločníci využívali vojnu na zhromažďovanie žien pre osobné sexuálne použitie a na obchod. Pokiaľ nebola svojvoľne vyhlásená za niekoho manželku, žena sa stala sexuálnou otrokyňou. Jej osud nebol v nijakom prípade spojený s ničím, čo osobne urobila, ani jej nebola daná voľba ohľadom svojej budúcnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára