Väčšina ľudí vám vie povedať, kto sú potenciálni džihádisti, najmä tí v Európe a USA. Môžete na nich ukázať v skupine: sú to imigranti, alebo, ešte častejšie, deti imigrantov, ktorí prišli zo Stredného východu alebo severnej Afriky. Často sa navzájom rozprávajú po arabsky. Mnohí sa chcú pridať k Islamskému štátu a iným teroristickým skupinám v Sýrii, alebo tam už išli a vrátili sa. Sú to prevažne muži, zvyčajne vo veku 20 rokov alebo menej, a vyrástli s pocitom odcudzenia od spoločností, v ktorých žijú.
Väčšina z tohto je omyl.
V skutočnosti, britská Henry Jackson Society zistila, že "ľudia, ktorí konvertujú na islam, sú štvornásobne náchylnejší stať sa teroristami než rodení moslimovia." A v roku 2015 Washington Post varoval, že konvertiti sa ukázali "ako jedni z najnebezpečnejších a najfanatickejších stúpencov radikálneho islamu."
A teraz nedávna štúdia z Holandska ukazuje, že "podiel konvertitov k islamistickému extrémizmu má tendenciu byť významne vyšší" než podiel tých, ktorí sa narodili do islamskej rodiny. Ku kalifátu sa pridalo až 17 percent holandských konvertitov, tvrdia autori štúdie - sedem krát viac než je percentuálny podiel konvertitov k celej holandskej moslimskej komunite. A väčšina z nich sú ženy.
Tú štúdiu podporujú predchádzajúce správy, ktoré ukazujú, že až 25 percent francúzskych moslimov, ktorí podstúpili hidžru do Sýrie, sú konvertiti z iných náboženstiev. Čísla pre Nemecko sú mierne nižšie - jeden zo šiestich alebo asi 17 percent. Hoci v Spojenom kráľovstve, ako tvrdí denník Economist, tvoria konvertiti menej než 4 percentá všetkých moslimov, tvoria 12 percent "domácich džihádistov". A hoci v Amerikesúkonvertiti jednou pätinou moslimov, dve pätiny, alebo 40 percent, zatknutých v roku 2015 pre podozrenie z väzieb na ISIS boli konvertovaní.
Preskúmanie nedávnych útokov to potvrdzuje. Konvertiti boli zapletení do pokusu o útok na súťaž v kreslení proroka Mohameda v meste Garland v Texase v roku 2015; do zabitia štyroch ľudí pred budovou britského parlamentu v Londýne; a bombových útokov v Londýne zo 7. júla 2005. Samantha Lewthwaite, "biela vdova", ktorá je údajne zodpovedná za smrť viac než 400 ľudí - vrátane ľudí zabitých 7. júla 2005, je konvertitka, tak ako bola Belgičanka Muriel Degauque, ktorá sa v roku 2005 vyhodila v Iraku do vzduchu. A v Amerike Colleen La Rose, známa tiež ako Džihádistka Jane, kolaborovala s inou konvertitkou, Jamie Paulin-Ramirezovou, pri neúspešnom sprisahaní s cieľom zavraždiť Larsa Vilksa, švédskeho karikaturistu, ktorý nakreslil karikatúry islamského proroka Mohameda.
Počet žien medzi nimi je pozoruhodný: podľa BBC, na rozdiel od mužov, "veľká väčšina" žien zo Západu, ktoré sa pridajú k ISIS, sú konvertitky. Podobne, podľa holandskej správy, z holandských konvertitov, ktorí sa pridali k islamskému štátu, 61 percent boli ženy - čo je číslo, ktoré sa zdá byť zhodné s ostatnými krajinami. Medzi tie známejšie patria: Jaelyn Delshaun Young, študentka chémie na University of Mississippi zadržaná na ceste do Islamského štátu v roku 2015; Fatima Az Zahra, vlastným menom Maria Giulia Sergio, talianska rímskokatolícka konvertitka, ktorú talianske médiá teraz nazývajú "Lady Džihád"; a bývalá britská punk-rockerka Sally Jones, ktorú odborníci na boj proti terorizmu považujú za aktívnu, efektívnu a preto nebezpečnú náborárku.
V holandskej štúdii stojí za povšimnutie taktiež vek jednotlivcov, ktorí odišli do Sýrie: v priemere majú 23 rokov (hoci podľa inej analýzy priemerný Nemec alebo Američan, ktorý sa vydal na cestu, má 26 rokov). Priemerný džihádista ISIS je, inými slovami, starší než si o týchto mladých radikáloch mnohí myslia.
Podľa Mubina Shaikha, bývalého moslimského radikála, ktorý sa neskôr stal odborníkom na boj proti terorizmu a napísal knihu Undercover Jihadi: Inside the Toronto 18, nič z tohto nie je náhoda. V nedávnom telefonickom rozhovore povedal, že v raných dňoch Islamského štátu dostali náborári ISIS "bonus, ak so sebou priviedli ženy. Existovali jednotky zamerané na verbovanie západných žien, ktoré by použili pre propagandu, najmä na zameriavanie sa na konvertitov."
Všetko toto naznačuje, že náš súčasný "profil" vášho priemerného zradikalizovaného moslima možno treba aktualizovať. A možno by sme tiež mali celosvetovo vylepšiť prvky prístupov k boju proti terorizmu. Shaikh verí, že v prvom rade sa treba sústrediť na "ľudskú rozviedku" a lepšie monitorovanie vnútri (moslimskej) komunity. "Stadiaľ pochádzajú najlepšie tipy," povedal. "Ale je to citlivá téma. Musíme poslať do komunity ďalších špiónov? Potom bude komunita mať pocit, že už nikomu nemôže viac dôverovať. Ale to je cena, ktorú za to platíte. Ak hrozba pochádza z konkrétnej komunity, musíte ich presvedčiť, aby sa prihlásili a pomohli."
Do tej komunity patria rodiny konvertitov, ktoré sú o islame často neinformované a len zriedka venujú pozornosť tomu, čo alebo kto ovplyvnil rozhodnutie nového konvertitu. A ako povedal, problémom je, že mnohí z týchto mladých konvertitov "v skutočnosti nekonvertujú na islam. Konvertujú k extrémizmu." Preto rodiny, najmä rodičia, "musia byť ostražití. Identifikovať, na čo konvertujú. Ľudia musia vedieť, čo sú tieto skupiny zač. Kto sú saláfisti? Kto sú sunniti? Súfisti? Musíte zistiť, aká je ich ideológia."
Ale len toto nestačí. "Silno verím v pasce na zločincov," povedal Shaikh, "lebo často ich od nich neviete odhovoriť. Pokračujú na ceste extrémizmu až po cestu terorizmu." A ako poukázal, ak komunita aj zájde k úradom, "ako často počujeme, že 'bol známy polícii'? Dvaja z troch útočníkov v Londýne boli 'nahlásení polícii'. Ale čo to znamená? Takže potrebujete viacej ľudskej rozviedky. Potrebujete špiónov."
Bart Schuurman, odborný asistent na Inštitúte bezpečnosti a globálnych záležitostí Leidenskej univerzity a spoluautor dokumentu "Konvertiti a islamistický terorizmus", politického výťahu vytvoreného Medzinárodným centrom pre boj proti terorizmu v Hágu, v nedávnom rozhovore zároveň varoval, že "Nechceme, aby všetci konvertiti boli považovaní za teroristickú hrozbu. Veľká väčšina sa vôbec nezapája do terorizmu." Ako povedal, z toho dôvodu, napriek "nadmernému zastúpeniu konvertitov" medzi teroristami a extrémistami, "konverzia samotná by sa nemala považovať za rizikový faktor pre násilie."
A predsa počet násilných, zradikalizovaných konvertitov na islam tiež ukazuje, že mnohé súčasné protiteroristické iniciatívy môžu byť nevhodné. Schuurman aj Shaikh poukazujú na populárne návrhy na zákazy vstupu moslimov do Spojených štátov a do niekoľkých európskych krajín. Tie zákazy sú zvlášť neefektívne, poznamenal Shaikh, ak zahrňujú len konkrétne moslimské regióny Stredného východu a severnej Afriky. "Rýchlo sa to rozširuje," povedal, odkazujúc na radikálny islam. "A napokon, aj tak to nefunguje, lebo väčšina hrozieb pochádza zvnútra." Podobne, poznamenáva Schuurman, "ak chcete ľuďom zabrániť, aby škodili spoločnosti, môže vám pomôcť, keď v prvom rade pochopíte, prečo škodia; a ak máte 'zákaz cestovania moslimov', ak živíte príbeh, že Západ je vo vojne s islamom, nepomôže to bezpečnosti v Amsterdame alebo Chicagu."
Čo však pomáha, povedal Shaikh, ktorý praktizuje súfizmus - mystické, duchovné hnutie v islame - a ktorého manželka konvertovala na islam z katolicizmu, je vytvoriť odlišný príbeh jednak pre ľudí narodených do moslimských rodín ako aj pre konvertitov. "Nemyslím si, že môžeme zastaviť konverzie. Ale dá sa vzniesť prozápadný argument, že moslimovia, ktorí vo svete prosperujú, prosperujú v nemoslimských krajinách, konkrétne kvôli ich medzináboženským, sekulárnym kultúram. Kde vo svete priniesol radikálny islam bohatstvo, úspech či dôstojnosť? Vymenujte mi jedno miesto a ja rozpredám všetok majetok a pôjdem tam žiť. Také miesto neexistuje."
Abigail R. Esman
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára