Reverend Richard P. Bailey
[Poznámka: Táto štúdia má 26 strán. Prosím, nezačínajte, ak nemáte v úmysle pozorne a úplne si prečítať všetky tieto verše z Koránu a tradícií na tému džihádu. Mojím zámerom je jednoducho umožniť vám, aby ste si utvorili vlastný úsudok o učení islamu o džiháde.]
(Poznámka prekladateľa: V skutočnosti má táto štúdia asi 30 strán. Preto som sa rozhodol rozdeliť ju na tri časti.)
A. Z KORÁNU:
[Keď zvážime počet veršov v Koráne, ktoré sa zaoberajú témou džihádu alebo boja za Alláha, je zrejmé, že džihád je jednou z hlavných tém Koránu.
114 súr (kapitol alebo častí) Koránu nie je uvedených v chronologickom poradí, v ktorom ich Mohamed prednášal, ale zdá sa, že sú uvedené v poradí podľa dĺžky – od najdlhšej po najkratšiu. Namiesto toho, aby som verše uvádzal v poradí, v akom sú umiestnené v Koráne, som ich uviedol v chronologickom poradí, v ktorom vznikli (podľa zoznamu od Nöldekeho.) To nám pomôže zvýrazniť zrejmý vývoj myšlienok týkajúcich sa džihádu.
Ka'aba, obdĺžniková budova v Mekke, obsahovala mnoho modiel a bola centrom uctievania pohanských Arabov v časoch Mohameda. Arabi z celej Arábie prichádzali do Mekky na každoročnú púť, aby tieto modly uctievali.
Mohamed začal kázať islam v roku 610 n. l., keď ešte žil v Mekke. Jeho súkmeňovci z kmeňa Kurajšovcov sa čoraz viac hnevali, pretože odsudzoval ich modlárstvo. 90 zo 114 súr vzniklo počas 13 rokov jeho života v Mekke. Tieto súry neobsahovali žiadne pokyny k boju napriek krutému prenasledovaniu, bitiu, vyháňaniu z domovov a vyhrážkam smrťou, ktorým bola jeho skupinka stúpencov vystavená.
Posledných 24 súr pochádza z obdobia po roku 622, keď Mohamed a jeho nasledovníci migrovali do Mediny, aby unikli prenasledovaniu v Mekke. Tam sa Mohamed stal politickým vodcom mesta a jeho stúpencov výrazne pribudlo. V týchto medinských súrach sa začalo rozvíjať učenie o džiháde alebo boji „na ceste Božej“. Ako uvidíte, vývoj učenia Koránu o džiháde som zobrazil v štyroch fázach. Nepochybne existujú aj iné spôsoby, ako nazerať na túto tému, ale tento považujem za najužitočnejší.]
Kľúč:
- „verše z Koránu sú napísané hrubým písmom.“
- (v zátvorkách za každým odkazom som pridal stručné zhrnutie pasáže z Koránu.)
- [YA: „niektoré komentáre Yusufa Aliho, prekladateľa Koránu do angličtiny, sú vložené menším písmom a v hranatých zátvorkách, aby sme lepšie pochopili moslimský výklad týchto veršov.“]
- [ostatné komentáre sú moje]
PRVÁ FÁZA: (V MEKKE) – ŽIADNA ODPLATA: [Kým bol Mohamed a jeho nasledovníci stále v Mekke, nepomstili sa a nebojovali. Súry pochádzajúce z tohto obdobia obsahovali učenie, ktoré charakterizujú nasledovné verše:]
Súra 73:10,11 (buď trpezlivý a znášaj tých, ktorí ťa majú za klamára)
„A trpezlivo znášaj to, čo oni hovoria, a vzdiaľ sa od nich vhodným odchodom. Ponechaj Mne na starosť tých, ktorí za klamára ťa majú a v slastiach si žijú, [YA: „Ľudia, ktorí sa tešia z dobrých vecí života, majú osobitný dôvod na vďačnosť Bohu, Ktorý ich obdaroval. Keď sú v radoch Božích nepriateľov, nikto iný okrem Boha s nimi nemôže primerane zaobchádzať...“] a popraj im lehotu krátku!“
Súra 52:45,47,48 (nechaj ich na pokoji a trpezlivo čakaj na Pána, kým ich potrestá)
„Nechaj ich teda na pokoji až do doby, keď sa stretnú so svojím dňom, v ktorom budú bleskom zrazení... Tým, ktorí krivdili, sa veru trestu dostane a ešte niečoho viac... Ty však neochvejne na rozsudok svojho Pána čakaj, veď veru si Nám na očiach!“ [YA: „Boží človek sa musí zo všetkých síl snažiť hlásať Božie posolstvo. Pokiaľ ide o výsledky, nie je jeho úlohou ich prikazovať. Musí trpezlivo čakať s vedomím, že Boh naňho nezabudol, ale že je neustále pod Božím dohľadom – pod Jeho živou starostlivosťou a ochranou...“]
Súra 109:1,2,6 (Povedz neveriacim, „Vy máte svoje náboženstvo a ja svoje náboženstvo mám.“)
„Povedz: 'Neveriaci! Ja nebudem uctievať to, čo vy uctievate... Vy máte svoje náboženstvo a ja svoje náboženstvo mám.'“
Súra 76:8,9 (buď milý aj ku zajatcom)
„A kŕmili jedlom pre lásku svoju k nemu chudobného, sirotu i zajatca. 'My kŕmime vás z lásky k Bohu a nechceme od vás ani odmeny, ani vďaky veľkej.'“ [YA: „...odkazuje to na starý stav, keď si vojnoví zajatci museli sami zarobiť na jedlo alebo na svoje vykúpenie; dokonca aj obyčajní väzni vo väzbe za trestné činy často hladovali, ak im jedlo nezabezpečili súkromní priatelia alebo ho nedostali z vlastného zárobku.“]
Súra 20:129,130 (taktiež 38:15-17) (buď trpezlivý so zlými vecami, ktoré hovoria zlí ľudia)
„A keby nebolo slova Pána tvojho, ktoré predom bolo už zoslané, a lehoty stanovenej, bol by sa trest stal nevyhnutným. Znášaj trpezlivo to, čo oni hovoria...“ [YA: „Všetci dobrí ľudia musia byť trpezliví s tým, čo sa im okolo nich zdá zlé.“]
Súra 20:134,135 (buď trpezlivý a ukáž neveriacim, kto má pravdu)
„A keby sme ich boli zahubili trestom nejakým predtým, veru by boli povedali: 'Pane náš, prečo si k nám neposlal posla nejakého, aby sme mohli nasledovať Tvoje znamenia, skôr než sme boli ponížení a zahanbení?' Odpovedz: 'Každý je v očakávaní, čakajte teda i vy! A čoskoro sa dozviete, kto po ceste priamej kráča a kto správne je vedený!'" [YA: „Boží človek môže len povedať: 'Počkajme na výsledok. Moja viera mi hovorí, že Božia pravda musí zvíťaziť.'“]
Súra 16:93 (Boh necháva na pokoji tých, ktorým dovolí zísť z pravdy)
„Keby Boh chcel, bol by vás národom jediným učinil; avšak On dáva zblúdiť, komu chce, a uvádza na správnu cestu, koho chce; a na skutky svoje dozaista opýtaní budete. [YA: „Božou vôľou a plánom je, aby Boh, keď umožňuje človeku obmedzenú slobodnú vôľu, nevnucoval človeku svoju vôľu, ale aby mu poskytol všetko vedenie a nechal na pokoji tých, ktorí toto vedenie odmietajú, pre prípad, že by sa kajali a vrátili sa k milosti. Vo všetkých prípadoch však, pokiaľ nám je daná možnosť voľby, budeme volaní na zodpovednosť za všetky svoje činy...“]
Súra 19:83,84 (Neponáhľaj sa s bojom. Boh dovolí zlým ľuďom zničiť sa.)
„Čo nevidíš, že sme vyslali satanov proti neveriacim, aby ich navádzali ku zlým veciam? Neusiluj o urýchlenie ich lehoty; veď My počítame im presným počtom.“ [YA: „Podľa zákonov ustanovených Bohom, keď zlo dosiahne určitú fázu vzbury a vzdoru, je ponechané, aby nabralo na sile a s hnevom sa rútilo k vlastnej záhube. Dostane určitú dobu odkladu ako poslednú šancu, ale ak sa nebude kajať, jeho dni budú zrátané. Zbožní by sa preto nemali znepokojovať kvôli zdanlivému svetskému úspechu zla, ale mali by pokračovať vo svojich povinnostiach v duchu dôvery v Boha.“]
Súra 43:88,89 (odvráť sa od tých, ktorí odmietajú pravdu a povedz im „Mier“)
„A slová jeho: 'Pane môj, toto je ľud, ktorý neverí!' Odvráť sa teda od nich a povedz: 'Mier s vami!' A čoskoro sa dozvedia!“ [YA: „Prorok... je tu vyzvaný, aby ich na čas nechal na pokoji, lebo pravda čoskoro zvíťazí.“]
Súra 67:26 (Mohamed je len varovateľ, nie vykonávateľ)
„Odpovedz: 'Vedomosť o tom je u Boha jedine – ja som len varovateľ zjavný.'“ [YA: „Prorokovou povinnosťou je otvorene a jasne hlásať túto skutočnosť. Nie je jeho úlohou trestať alebo urýchľovať trest za zlo.“] Súra 22:49: „Povedz: 'Ľudia, ja som pre vás len varovateľom zjavným!'“
Súra 23:54 (ponechaj ich v omyle)
„Ponechaj ich teda v hlbinách ich omylu po dobu nejakú!“
Súra 23:96,97 (lepšie je neoplácať zlo zlom)
„Avšak radšej odrážaj zlé tím, čo je lepšie! [YA: „Nie je na vás trestať. Najlepšie je nekonať zlo na oplátku, ale robiť to, čo lepšie odrazí zlo. Dve zlá nevytvoria dobro.“] My dobre poznáme to, čo si vymýšľajú. Povedz: 'Pane môj, utiekam sa k Tebe pred satanov našepkávaním.'“
Súra 25:52 (bojuj všetkou svojou mocou proti neveriacim Božím slovom – „väčší džihád“)
„Neposlúchaj neveriacich, ale pusť sa ním proti nim do boja úporného.“ [YA: „...človek Boží nevenuje pozornosť kritikom, ktorí odmietajú vieru. Vedie najväčší džihád zo všetkých, so zbraňou Božieho zjavenia.“] [V arabčine je to „džihádan Kabír“ (väčší džihád). Moslimovia preto veria, že fyzický boj je „džihádan saghír“ (menší džihád), hoci tento výraz nie je v Koráne konkrétne spomenutý (pozri 4:74-76).]
(pozn. prekl. – výraz „ním“ vo verši 25:52 je narážka na Korán. K problematike delenia džihádu na väčší a menší pozri tu, tu a tu. Pre prehľad použitia slova džihád v Koráne pozri tu.)
Súra 17:54 (Mohamed nebol zoslaný na to, aby bol dozorcom nad ľuďmi)
„...A neposlali sme ťa, aby si bol nad nimi dozorcom.“ [YA: „Ani ľudia Boží nie sú zoslaní na to, aby riadili alebo dozerali nad ľudskými záležitosťami, ale len na to, aby učili Božie posolstvo.“]
Súra 16:125,126 (pozývaj na cestu Božiu len nádherným kázaním a argumentami)
„Vyzývaj k ceste Pána svojho múdrosťou i kázaním krásnym a veď s nimi spor slovami najlepšími... Ak trestáte, teda trestajte podobným spôsobom, ako ste boli trestaní. Veď ak ste trpezlivosti schopní, teda to lepšie je pre trpezlivých.“ [YA: „V kontexte sa táto pasáž týka kontroverzií a diskusií, ale slová sú dosť široké na to, aby pokryli všetky ľudské boje, spory a súboje. V najprísnejšej spravodlivosti nemáte právo uštedriť horšiu ranu ako je tá, ktorú dostanete vy. Ale tí, ktorí dosiahli vyššiu duchovnú úroveň, to ani nerobia. Ovládajú sa a sú trpezliví. Aby ste si nemysleli, že takáto trpezlivosť dáva výhodu len protivníkovi, hovoria vám, že je to naopak. Výhodu má trpezlivý, vyrovnaný človek, ten, kto nestráca nervy ani nezabúda na svoje zásady správania.“]
Súra 29:46 (nehádaj sa s kresťanmi a Židmi, ale rob niečo lepšie, teda zdôrazňuj našu jednotu)
„Nehádaj sa s vlastníkmi Písma, [výraz používaný pre Židov a kresťanov] jedine spôsobom najvhodnejším... A povedzte: 'Uverili sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo zoslané vám, a náš Boh a váš Boh jedno sú; a my do vôle Jeho sme odovzdaní.'“ [YA: „Aby sme dosiahli náš cieľ ako skutoční vlajkonosiči Boha, budeme musieť nájsť spoločnú pôdu viery, ako sa uvádza v druhej časti tohto verša...“]
Súra 29:69 (boh povedie tých, ktorí bojujú na jeho ceste)
„Tí, ktorí kvôli Nám sa usilovne snažia, tých veru povedieme po cestách Svojich. A Boh zaiste je s tými, ktorí dobro konajú.“ [YA: „Všetko, čo človek môže urobiť, je usilovať sa o Božiu vec. Akonáhle sa usiluje zo všetkých síl, s vytrvalosťou a odhodlaním, stretne sa s Božím svetlom a milosrdenstvom... Božia cesta (sírat al-mustakím) je priama cesta. Ale ľudia sa z nej odklonili vo všetkých smeroch. A existuje mnoho ciest, ktorými sa môžu vrátiť na správnu cestu... Všetky tieto cesty sa im otvoria, len čo odovzdajú svoje srdcia Bohu a budú pracovať v správnom úsilí (džihád) celou svojou mysľou, dušou a zdrojmi. Tak sa dostanú z pavučiny tohto krehkého sveta a dosiahnu večnú blaženosť v naplnení svojho skutočného osudu.“]
Súra 10:25,26 (Božia výzva príbytku mieru s odmenou v raji)
„A Boh pozýva ľudí do príbytku mieru [YA: „Salám, mier pochádza z rovnakého koreňa ako islam, náboženstvo jednoty a harmónie.“] a vedie po ceste priamej, koho chce. Tým, ktorí dobré konali, bude patriť odmena najkrásnejšia a ešte im bude pridané; [YA: „Odmena spravodlivých bude oveľa väčšia, ako by zodpovedala ich zásluhám. Lebo budú mať najvyššiu blaženosť byť blízko Bohu a (v jazyku súfistov) 'vidieť Jeho tvár'.“] ich tváre nepokryje ani temnota, ani poníženie a budú raja obyvateľmi a v ňom večné bude ich prebývanie.“
Súra 6:104 (nie je našou prácou byť dozorcom a uisťovať sa, že ľudia veria pravde)
„A už k vám prišli dôkazy viditeľné od Pána vášho; kto jasne ich uzrie, ku prospechu svojmu tak činí, a kto slepý je, tak to k jeho škode je a ja nie som nad vami dozorcom žiadnym.“
[Pakistanský brigádny generál S. K. Malik vo svojej knihe „Koránová koncepcia vojny“ píše, „...drobná moslimská komunita v Mekke bola od vyhlásenia islamu objektom kurajšovskej tyranie a útlaku. Neustále boli vystavení najneľudskejšiemu mučeniu, útlaku a prenasledovaniu. Boli zosmiešňovaní, bití a napádaní... Nepriateľský útlak dosiahol svoj vrchol, keď Kurajšovci odopreli moslimom prístup do posvätnej mešity (Ka'aby), aby si mohli splniť svoje náboženské povinnosti. Tento svätokrádežný čin sa rovnal otvorenému vyhláseniu vojny islamu. Moslimov to nakoniec donútilo, aby o dvanásť rokov neskôr, v roku 622 n. l., migrovali do Mediny...“ (s. 11) [Je pre mňa záhadou, prečo chceli moslimovia uctievať v tej Ka'abe, keď bola stále plná modiel!]
Keďže Mohamedových stúpencov bolo málo, v prípade, že by sa pokúsili o odvetu, by boli vyhladení. Okrem toho ich až do svojej smrti ochraňoval Mohamedov strýko. Keď Mohamed napokon dostal pozvanie prísť do Mediny, ušli z Mekky. V Medine sa mu dostalo postavenia vodcu mesta a za proroka ho uznalo mnoho ďalších Arabov. (Viď poznámka Yusufa Aliho v súre 4:74-78a nižšie.)]
DRUHÁ FÁZA: (PRVÝ POKYN V MEDINE) – POVOLENIE K OBRANNÉMU BOJU: [Niekoľko mesiacov po príchode do Mediny začali moslimovia drancovať mekkské karavány prechádzajúce touto oblasťou. (Je veľmi ťažké pochopiť, ako si mohol niekto, kto sa vyhlasoval za proroka, osvojiť telesnú, pohanskú arabskú praktiku vykrádania karaván iných kmeňov, nazvať to „bojom na ceste Božej“ a potom povedať, že jedna pätina koristi patrí Bohu!) Táto praktika napokon viedla k tomu, že ich Kurajšovci z Mekky napadli v niekoľkých bitkách, počnúc bitkou pri Badr v roku 624. Vtedy dostali povolenie brániť sa bojom a zabíjaním. Jedinými nepriateľmi na obzore boli „neveriaci“ z kmeňa Kurajšovcov v Mekke, ktorí uctievali modly.]
Súra 22:39-41 (udelenie povolenia viesť vojnu na svoju obranu)
„A tým, ktorí chcú, je dovolené, aby bojovali kvôli tomu, že im bolo ukrivdené. [YA: „Niektorí prekladatelia si nevšimli, že jukataluna je v pasívnom rode, 'aby bojovali kvôli tomu, že im bolo ukrivdené', nie 'ktorí sa chopia zbraní proti neveriacim' ako to prekladá Sale.“] A Boh veru je schopný poskytnúť im pomoc, tým, ktorí boli bezprávne vyhnaní zo svojich domovov jedine preto, že hovorili: 'Pánom naším je Boh!' [YA: „Toto bola prvá príležitosť, kedy bol boj – v sebaobrane – povolený. Táto pasáž preto nepochybne pochádza z Mediny.“] A keby bol Boh nezahnal jedných ľudí druhými, [YA: „Bolo úplne oprávnené dovoliť spravodlivým ľuďom bojovať proti krutým a zlomyseľným ľuďom. Ale v tomto prípade bolo ospravedlnenie oveľa väčšie, keďže malá moslimská komunita bojovala nielen za svoju vlastnú existenciu proti mekkským Kurajšovcom, ale aj za samotnú existenciu viery v Jedného Pravého Boha. Mali rovnaké právo byť v Mekke a uctievať v Ka'abe ako ostatní Kurajšovci, no napriek tomu boli za svoju vieru vyhnaní. Neovplyvnilo to vieru jedného zvláštneho ľudu. Ide tu o princíp uctievania, či už židovského alebo kresťanského, rovnako ako moslimského, a všetkých základov postavených na zbožné účely.“] veru by boli bývali zničené kláštory, kostoly, modlitebne a miesta klaňania, v ktorých hojne sa spomína meno Božie. A Boh vskutku pomôže tým, ktorí pomáhajú Jemu – a Boh veru je silný, mocný. On pomôže tým, ktorí – keď sme ich upevnili na zemi – dodržujú modlitbu a dávajú almužnu a nariaďujú vhodné a zakazujú zavrhnutiahodné. [Základné učenie, ktoré v prípade potreby zahŕňa použitie sily, aby ostatní moslimovia naďalej nasledovali islam.] A Bohu patrí konečné rozhodnutie o veciach všetkých.“
Súra 22:58 (odmeny pre tých, ktorí zomrú v džiháde)
„A tým, ktorí vysťahovali sa na ceste Božej a potom boli zabití alebo zomreli, Boh veru uštedrí podiel prekrásny, [YA: „všetko potrebné na to, aby bola táto osoba pripravená na plnohodnotný a šťastný budúci život, a tiež, myslím si, zabezpečenie pre tých, ktorí sú od nej závislí a sú jej blízki a drahí v tomto živote.“] lebo Boh najlepší je z darcov.“
[Opäť citácia z knihy „Koránová koncepcia vojny“ od brigádneho generálka S.K. Malika, kde sa dočítame o troch štádiách učenia o vojne v Koráne: „Migrácia moslimov do Mediny priniesla v jej dôsledku udalosti a rozhodnutia, ktoré pre nich mali ďalekosiahly význam a dôsledky. Kým boli v Mekke, neboli vyhlásení za ummu [ľud alebo spoločenstvo], ani im nebolo udelené povolenie chopiť sa zbrane proti svojim utláčateľom. V Medine ich božie zjavenie vyhlásilo za „ummu“ a udelilo im povolenie postaviť sa so zbraňou proti svojim utláčateľom. Toto povolenie sa zanedlho zmenilo na boží príkaz, ktorý z vojny urobil náboženskú povinnosť pre veriacich.“ (s. 11)]
TRETIA FÁZA: (PREHODNOTENIE POKYNU V MEDINE) – PRÍKAZ K ÚTOČNÉMU BOJU: [Niekoľko mesiacov po udelení povolenia bojovať v sebaobrane dostali príkaz, ktorý z vojny (v sebaobrane) urobil náboženskú povinnosť. Spočiatku boli jedinými nepriateľmi na obzore „neveriaci“ z kmeňa Kurajšovcov v Mekke, ktorí uctievali modly. Práve oni v istom zmysle vyhlásil vojnu moslimom. Počnúc bitkou pri Uhud (pozri odkazy na súru 3 nižšie) sa ako nepriatelia začali prejavovať pokrytci (Arabi, ktorí tvrdili, že sú moslimovia, ale v skutočnosti neboli veriaci) a neskôr boli za nepriateľov považovaní Židia. Na začiatku tejto fázy sa Židia nepovažovali za nepriateľov, lebo Mohamed od nich stále očakával, že ho prijmú za proroka tak ako Mojžiša.]
Súra 2:109 (odpusť a prehliadaj neveriacich Židov a nechaj Boha, nech sa o nich postará)
„Mnohí z vlastníkov Písma [Židia] by si priali učiniť z vás znovu neveriacich potom, čo dostalo sa vám viery, zo závisti, ktorá je v nich, i keď sa pravda stala už zjavnou. Vymažte a odpusťte im, pokiaľ nepríde Boh s rozkazom Svojím.“ [YA: „'Afa' (tu preložené ako 'odpusťte') znamená zabudnúť, vymazať z mysle. 'Safaha' (tu preložené ako 'vymažte') znamená odvrátiť sa od veci, ignorovať ju, zaobchádzať s ňou, akoby sa človeka netýkala.“] [Mohamed nateraz Židom odpustil ich nevieru. Neskôr, keď jasne odmietli jeho tvrdenie, že je prorokom, boli skutočne „vymazaní“!]
Súra 2:190-194 (bojujte obranne proti útoku ostatných arabských mekkských protivníkov, kým sa nezastaví prenasledovanie a nedôjde k nastoleniu islamu)
„A bojujte na ceste Božej proti tým, ktorí bojujú proti vám, [YA: „Vojna je prípustná len v sebaobrane a za jasne stanovených podmienok.“] avšak nečiňte bezprávie, lebo Boh nemiluje tých, ktorí sa bezprávia dopúšťajú. [YA: „nesmú sa prekračovať prísne obmedzenia: ženy, deti, starí a chorí ľudia nesmú byť obťažovaní, nesmú sa rúbať stromy a ničiť úroda, ani sa nesmie narúšať mier, keď nepriateľ pristúpi na dohodu“] Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, [Obyvatelia Mekky prenasledovali Mohameda a jeho stúpencov do takej miery, že boli nútení opustiť Mekku a presťahovať sa do Mediny] veď zvádzanie od viery je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej [v Mekke] [YA: „Táto pasáž ilustruje udalosti, ktoré sa odohrali v Hudajbíji v šiestom roku hidžri (úteku z Mekky do Mediny)... Mnohí z nich (moslimov) boli vyhnanci z Mekky, kde pohania nastolili intolerantnú autokraciu, prenasledovali moslimov, bránili im navštevovať svoje domovy a dokonca im násilím bránili vykonávať púť... Vo všeobecnosti možno povedať, že islam je náboženstvom mieru, dobrej vôle, vzájomného pochopenia a dobrej viery, ale nebude tolerovať bezprávie a jeho veriaci budú ochotní obetovať svoje životy v záujme ochrany cti, spravodlivosti a náboženstva, ktoré považujú za posvätné.“], pokiaľ oni s vami tam nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich! [YA: „Ak vám chcú násilím zabrániť vykonávať vaše posvätné obrady, tak tým vyhlásili vojnu vašej viere a bolo by zbabelosťou ignorovať túto výzvu alebo zlyhať vo vykorenení tyranie.“] Ak však prestanú... teda Boh veru je odpúšťajúci, milosrdný! A bojujte proti nim, pokiaľ nebude koniec zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu. [YA: „Keď sa to podnikne, musí sa to presadzovať s rozhodnosťou, ale nie neúprosne, len s cieľom obnoviť mier a slobodu pre uctievanie Boha... náboženstvo – arabským slovom je dín, ktoré má komplexný význam. Zahŕňa pojmy ako záväzok, povinnosť, poslušnosť, súd, spravodlivosť, viera, náboženstvo, zvykové obrady atď. Táto veta znamená: 'pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu.'“] Ak však prestanú, tak skončite nepriateľstvo, ale nie proti nespravodlivým. [YA: „Ak vás druhá strana prestane prenasledovať, vaše nepriateľstvo voči nej ako strane sa skončí, ale to neznamená, že sa stanete priateľmi nespravodlivosti. Váš boj je proti zlu; nemali by ste prechovávať nenávisť voči ľuďom.“] ...Ktokoľvek proti vám vystúpi nepriateľsky, potom i vy proti nemu tak vystúpte, podobne ako on vystupoval proti vám. A bojte sa Boha a vedzte, že Boh stojí na strane bohabojných.“ [YA: „Zároveň sa od moslimov vyžaduje, aby sa čo najviac zdržiavali násilia. Násilie je nebezpečná zbraň. Možno ho bude treba použiť na sebaobranu alebo zachovanie vlastného života, ale vždy musíme mať na pamäti, že zdržanlivosť je v Božích očiach príjemná. Aj keď bojujeme, malo by to byť v mene princípu, nie z vášne.“]
Súra 2:216,218 (boj proti mekkským Arabom je teraz nariadený, ale počas Zul-Hadždž je to priestupok)
„A je vám predpísaný taktiež boj, i keď je vám nepríjemný. [YA: „Bojovať za pravdu je jednou z najvyšších foriem dobročinnosti. Čo cennejšie môžete obetovať než svoj vlastný život? Ale aj tu sa objavujú obmedzenia. Ak ste len bitkár, sebecký agresívny človek alebo namyslený tyran, zaslúžite si najvyššie odsúdenie. Ak obetujete svoj život spravodlivému imámovi, ktorého vedie len Boh, ste nesebecký hrdina. Boh pozná hodnotu vecí lepšie ako vy.“] Je však možné, že je vám nepríjemné niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že milujete niečo, čo je pre vás zlé; jedine Boh to pozná, zatiaľ čo vy to nepoznáte. Pýtajú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. [YA: „Mesiac púte (Zul-Hadždž)“] Povedz: 'Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od ceste Božej, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú [v Mekke] a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Bohom; [YA: „Intolerancia a prenasledovanie pohanskej kliky v Mekke spôsobili svätému Poslovi islamu a jeho prvým učeníkom nesmierne utrpenie. Všetko znášali s pokorou a dlhotrvajúcou trpezlivosťou, až kým im svätý nedovolil chopiť sa zbraní na sebaobranu. Potom boli obviňovaní z porušenia zvyku o zakázaných mesiacoch, hoci boli počas tohto obdobia nútení bojovať proti svojim vlastným pocitom v sebaobrane. Ich nepriatelia ich však nielen donútili zapojiť sa do skutočnej vojny, ale zasahovali do ich svedomia, prenasledovali ich a ich rodiny, otvorene urážali a popierali Boha, nepúšťali moslimských Arabov do posvätnej mešity a vyhnali ich. Takéto násilie a intolerancia sa zaslúžene nazývajú horšie ako zabíjanie.“] zvádzať od viery je horšie než zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, pokiaľ vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak toho budú schopní. Pre tých z vás, ktorí od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto i onom svete – tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. Avšak tí, ktorí uverili, vysťahovali sa a na ceste Božej bojujú, tí môžu dúfať v milosť Božiu – a Boh veru je odpúšťajúci, milosrdný.“
Súra 2:256,257 (nenúť porazených stať sa moslimami, ale ak odmietnu islam, budú trpieť v pekle)
„V náboženstve niet donútenia! [YA: „Donútenie je nezlučiteľné s náboženstvom, pretože náboženstvo závisí od viery a vôle a tie by boli bezvýznamné, keby boli vyvolané silou.“] ...Avšak ochrancom tých, ktorí neuverili, sú Tághútovia, ktorí ich vyvedú zo svetla do temnôt – a takí budú ohňa pekelného obyvateľmi a v ňom budú nesmrteľní.“
Súra 8:1 (vojnová korisť v boji proti arabským Mekkčanom patrí Bohu)
„Pýtajú sa ťa na korisť. [YA: „Príležitosťou bola otázka delenia koristi po bitke pri Badr.“] Povedz: 'Korisť náleží Bohu a poslovi. [YA: „Korisť získaná v zákonnej a spravodlivej vojne nepatrí žiadnemu jednotlivcovi. Ak bojoval za takéto vedľajšie odmeny, bojoval z nesprávnych pohnútok. Patrí veci, v tomto prípade veci Božej, ako ju spravuje Jeho Apoštol.“] Bojte sa Boha, dohodnite sa medzi sebou a poslúchajte Boha a posla Jeho, ak ste veriaci!'“
Súra 8:12,13,15-18 (bite po krkoch a prstoch tých, ktorí sa postavili Bohu a Mohamedovi a nikdy sa neobracajte chrbtom)
„A hľa, Pán tvoj vnukol anjelom: 'Som s vami, podporte teda tých, ktorí uverili! Ja vrhnem do sŕdc tých, ktorí neveria, hrôzu a vy bite ich po šijach a bite ich po všetkých prstoch!' [YA: „Zraniteľné časti ozbrojeného muža sú nad krkom. Úder na krk, tvár alebo hlavu ho zneškodní. Ak má brnenie, je ťažké zasiahnuť jeho srdce. Ale ak mu vyradíte ruky, nebude môcť používať meč, kopiju ani inú zbraň a ľahko sa stane zajatcom.“] A toto je za to, že sa postavili Bohu a poslovi Jeho. A ten, kto sa postaví Bohu a poslovi Jeho... a Boh je strašný vo svojom trestaní. Vy, ktorí veríte! Keď sa na pochode stretnete s neveriacimi, [YA: „Zahfan v texte naznačuje pomalý a dobre naplánovaný postup k nepriateľskému vojsku. Keď už dôjde k boju, dotiahnite ho do konca. Niet miesta na rozmýšľanie. Heslom každého vojaka by malo byť smrť alebo víťazstvo. Pre neho samotného to môže znamenať smrť, ale ak má vieru, v oboch prípadoch zvíťazí jeho vec.“] neobracajte sa k nim chrbtom! A ktokoľvek sa k nim v ten deň obráti chrbtom s výnimkou toho, kto obráti sa k inému v boji alebo sa vzdiali, aby sa pripojil k inému oddielu, ten uvalí na seba hnev Boží a útulkom jeho sa stane peklo – a aký hnusný je to cieľ konečný! Nie ste to vy, kto ich zabil, ale Boh ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, [YA: „Keď sa začala bitka (pri Badr), Svätý Apoštol sa pomodlil a hodil na nepriateľa hrsť prachu alebo piesku, čo symbolizovalo ich slepé vrhnutie sa za svojím osudom. Malo to veľký psychologický účinok. Každý čin v boji sa pripisuje Bohu, lebo to bolo v jeho záujme a nebolo to vykonané inak ako na Jeho príkaz.“] ale bol to Boh, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, [YA: „Početne boli moslimovia v nevýhode tri ku jednej. Aj v iných ohľadoch boli v nevýhode: mali len málo zbraní a výstroja, zatiaľ čo nepriateľ bol dobre vybavený; boli neskúsení, zatiaľ čo Kurajšovci priviedli svojich najlepších bojovníkov. Všetko toto bolo skúškou, ale táto skúška bola sprevádzaná milostivými priaznivými okolnosťami nesmiernej hodnoty... Tak sa táto skúška stala sama o sebe požehnaním.“] od Neho prichádzajúcou, veď Boh počujúci je, vševediaci! Toto je pre vás! A Boh veru zmarí každú lesť neveriacich!“
Súra 8:38-42 (bojujte proti nim dovtedy, kým neprestanú prenasledovať veriacich a kým nedôjde k ustanoveniu islamu. Ak prestanú bojovať, prestaňte aj vy. Teraz patrí pätina všetkej koristi Bohu a Jeho vodcovi.)
„A tým, ktorí sú neveriaci, povedz, že ak prestanú, bude im odpustené to, čo sa už stalo; ak však znovu začnú, tak naplní sa obvyklý osud predošlých. Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie. Ak však prestanú, tak Boh jasne vidí všetko, čo robia. [YA: „Ak prestanú bojovať a prenasledovať pravdu, Boh ich posúdi podľa ich činov a pohnútok a nechce, aby boli ďalej prenasledovaní nepriateľstvom.“] A ak sa obrátia chrbtom, vedzte, že Boh je vaším ochrancom; aký vynikajúci to ochranca a aký vynikajúci to pomocník! A vedzte, že ak zmocníte sa akejkoľvek koristi, náleží z nej jedna pätina Bohu a poslovi, príbuzným, sirotám, núdznym a po ceste Božej idúcemu, [YA: „Pravidlom je, že pätina podielu je vyhradená pre imáma (veliteľa) a zvyšok sa rozdelí medzi vojakov. Vyhradená pätina je určená pre Boha a Apoštola a pre charitatívne účely pre tých, ktorí majú nárok na charitu... Imám má právo rozhodovať o spôsobe rozdelenia. Počas Apoštolovho života bola určitá časť pridelená Apoštolovi a jeho blízkym príbuzným.“] ak veríte v Boha a v to, čo sme zoslali služobníkovi Svojmu v deň spásy, [YA: „Spása: Furkán: kritérium medzi správnym a nesprávnym, rozhodnutie medzi silami viery a neviery. Bitka pri Badr sa označuje týmto názvom.“] v deň, keď stretli sa obe vojská. A Boh je mocný nad všetkými vecami. A hľa, boli ste na bližšom svahu a oni boli na vzdialenejšom svahu a jazdci boli nižšie pod vami; [YA: „Malé islamské vojsko z Mediny vyrazilo naproti veľkej mekkskej armáde a stretli sa na dvoch stranách údolia v Badr, zatiaľ čo kurajšovská karavána bola na vzdialenejšom svahu smerom k moru, asi 5 kilometrov od Badr.“] a keby ste si boli dohovorili schôdzku, veru by ste sa boli hádali o miesto a čas tejto schôdzky, avšak všetko sa udialo tak, aby Boh rozhodol vec, ktorá mala byť splnená, [YA: „Všetci mali protichodné zámery. Karavána smerovala do Mekky, ale sotva verila, že sa tam dostane. Kurajšovské vojsko sa snažilo zachrániť karavánu a potom zničiť moslimov. Moslimovia sa rozhodli nechať karavánu na pokoji, ale zaútočiť na kurajšovskú armádu z Mekky, o ktorej si mysleli, že bude malá, ale ukázalo sa, že je veľká – viac než trojnásobne početnejšia ako oni. Napriek tomu sa obe vojská stretli presne na tom mieste a v tom čase, keď mala prebehnúť rozhodujúca bitka a moslimovia mali skoncovať s nárokmi Mekky. Keby si starostlivo naplánovali vzájomnú schôdzku, nemohli by ju uskutočniť presnejšie.“] a aby zahynul ten, kto zahynul, v súlade s jasným dôkazom, a aby zostal nažive ten, kto zostal nažive, v súlade s jasným dôkazom. A Boh je veru počujúci, vševediaci!“
Súra 8:45,46 (vzývajte Boha, poslúchajte apoštola, buďte jednotní a vytrvajte)
„Vy, ktorí veríte! Kdekoľvek stretnete sa s nejakým oddielom, vytrvajte pevne a vzývajte často Boha – snáď dosiahnete úspechu! Poslúchajte Boha a posla Jeho a nehádajte sa, aby ste nestratili odvahu a neodvrátil sa od vás vietor priaznivý! Buďte trpezliví, lebo Boh stojí na strane trpezlivých!“
Súra 8:57-61 (Ak ich porazíte, zaobchádzajte s týmito zradcami so zradou a terorizujte ich. Boh vám nahradí to, čo vydáte. Ak žiadajú mier, daj im mier.)
„Ak sa s nimi stretneš vo vojne, zastraš potom nimi tých, ktorí prídu po nich – snáď sa spamätajú! Ak sa obávaš zrady od ľudí, hoď im naspäť zmluvu rovnakým spôsobom, lebo Boh veru nemiluje zradcov. Nech sa nedomnievajú tí, ktorí neveria, že nás predbehnú – nepodarí sa im uniknúť nášmu zásahu! Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, [YA: „Bezprostrednou okolnosťou tohto príkazu bola slabosť jazdectva a vojenského vybavenia v počiatočných bojoch islamu. Ale všeobecný význam je nasledovný. V každom boji, fyzickom, morálnom alebo duchovnom, sa vyzbrojte najlepšími zbraňami a najlepšou výstrojov proti svojmu nepriateľovi, aby ste v ňom vzbudili zdravý rešpekt voči vám a veci, za ktorú bojujete.“] aby ste zastrašili nepriateľov Božích i nepriateľov svojich a iných mimo nich, ktorých ešte nepoznáte, ale ktorých Boh dobre pozná. A čokoľvek vydáte na ceste Božej, bude vám plne nahradené a nebude vám ukrivdené. A ak budú mať ochotu k mieru, buď k nemu ochotný i ty a spoliehaj sa na Boha, veď On počujúci je i vševediaci.“
Súra 8:65 (bojuj s vytrvalosťou, lebo zvíťazíš)
„Prorok, povzbudzuj veriacich k boju! Ak bude medzi vami dvadsať vytrvalých mužov, porazia dve sto, ak ich bude medzi vami sto, porazia tisíc neveriacich, lebo to sú ľudia nechápaví.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára