piatok 13. septembra 2019

Väčší a "menší" džihád? Vyvrátenie väčšieho džihádu


Abú Chubajb a Abú Zubajr (z proislamskej stránky)

Urážka džihádu

K mylným predstavám zameraným na utlmenie ducha džihádu v tejto umme (islamskom spoločenstve - pozn. prekl.) patrí myšlienka "väčšieho" a "menšieho" džihádu. Podľa tohto presvedčenia sa boj proti vlastným túžbam považuje za väčší džihád, čo robí z džihádu na bojisku menší džihád. Táto myšlienka sa zakladá na príbehu spomenutom v knihe "Dejiny Bagdadu" od Chatíba al-Bagdádího, prostredníctvom Jahju ibn al-'Ala', ktorý povedal,

Povedal nám Lajt, z poverenia 'Atu', z poverenia Abú Rabáha, z poverenia Džabíra, ktorý povedal, "Prorok (mier a požehnanie s ním) sa vrátil z jednej zo svojich bitiek a hneď nato nám povedal, 'Prišli ste s vynikajúcim návratom, prišli ste z menšieho džihádu k väčšiemu džihádu - boju služobníka (Alláhovho) proti svojim túžbam.'"

Napriek skutočnosti, že táto predstava sa zakladá na hadíse, je vyvrátiteľná z niekoľkých dôvodov, z ktorých uvediem nasledovné.

Po prvé:

Tento hadís nemožno považovať za dôkaz, lebo Al-Bajhakí v súvislosti s ním povedal, že "jeho reťazec rozprávačov je slabý (da'íf)." Al-Sujutí vo svojej knihe "Al-Džam'í al-Saghir" taktiež skonštatoval slabý reťazec.

Niekto by mohol tvrdiť, že da'íf (slabé) hadísy môžeme uznávať v záležitostiach zbytočných cnostných skutkov. To je neprijateľné, lebo neveríme, že džihád môže byť zbytočný skutok. Ako by vlastne aj mohol byť, keď posol Alláhov povedal, že askéza jeho ummy spočíva v džiháde?

Navyše, ak sa niekto podrobne zaoberá Jahjom ibn al-'Ala'om, rozprávačom hadísu, nájde v jeho životopise veci, na základe ktorých musí jeho hadísy zavrhnúť. Ibn Hadžar al-'Askalání o ňom v knihe "Al-Takrib" povedal,

"obviňovali ho z vymýšľania si hadísov."

Al-Dhahabí v knihe "Al-Mizan" povedal,

"Abú Hátim povedal, že nie je spoľahlivým rozprávačom, Ibn Mu'in ho klasifikoval ako nespoľahlivého, al-Darakutní povedal, že si ho netreba všímať a Ahmad ibn Hanbal povedal, že je to klamár a falšovateľ hadísov."

Po druhé:

Tento hadís si otvorene protirečí s jasnými veršami Koránu. Alláh hovorí,

"Nie sú na rovnakej úrovni tí z radov veriacich, ktorí ostali sedieť doma s výnimkou tých, ktorí sú boja neschopní, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Božej majetkom svojím i dušami svojimi. Boh uprednostnil o jeden stupeň tých, ktorí usilovne bojujú majetkami svojimi a dušami svojimi, pred tými, ktorí ostali doma. A všetkým Boh sľúbil dobro. Boh uprednostnil tých, ktorí usilovne bojujú, pred tými, ktorí ostali sedieť doma, obrovskou odmenou, stupňami Ním udelenými a odpustením a milosťou. Boh je odpúšťajúci a milostivý." (4:95-96)

Po tretie:

Tento hadís si protirečí s mutawatir (hromadne vyrozprávanými) hadísmi nahlásenými od proroka a objasňujúcimi dokonalosť džihádu. Zopár ich tu uvediem.

"Ráno alebo večer strávený na ceste Alláhovej je lepší než svet a všetko, čo je na ňom." (Sahíh 4:52:50 a napr. Sahíh Muslim 20:4639)

"Zotrvať hodinu v bojovom šíku na ceste Alláhovej je lepšie než zotrvať šesťdesiat rokov (v modlitbe)." (Sahíh al-Džámi as-Saghír 4305)

Abú Hurajra povedal, "Dokáže niekto z vás zotrvať v modlitbe bez prestávky a nepretržite sa postiť celý život?" Ľudia povedali, "Ó, Abú Hurajra! Kto by to vydržal?" On povedal, "Pri Alláhovi! Deň mudžáhida na ceste Alláhovej je lepší!"

Tvrdenie tých, ktorí hovoria, že "boj proti sebe" je väčší džihád, lebo človek je podrobovaný skúškam vo dne v noci, sa dá vyvrátiť nasledujúcim hadísom:

Z poverenia Rašída, z poverenia Sa'da, z poverenia jedného zo Spoločníkov, istý muž povedal, "Ó, posol Alláhov! Prečo sú veriaci postavený v hrobe pred súd ale mučeníci nie?" On povedal, "Skríženie mečov nad hlavou bolo pre neho dostatočným súdom." (Sahíh al-Džámi)

Po štvrté:

Súčasťou tejto mylnej a urážlivej predstavy je, že je nespravodlivé a zlé byť mudžahidínom. Alláh prikázal moslimom byť spravodlivými vo svojich úsudkoch, lebo povedal,

"Buďte spravodliví, je to bližšie k bohabojnosti. A bojte sa Boha. Veď Boh dobre vie všetko o tom, čo konáte." Korán 5:8

Je čo i len trochu spravodlivé povedať, že naši bratia v záujmovej krajine a v boji sú v menšom džiháde, keď im pod nohami vybuchujú míny, ich telá sú vyhadzované do vzduchu a ich končatiny a krv sú roztrúsené všade naokolo, takže sa ich telá nedajú uložiť do hrobu?

A to je za Alláha a ak On bude chcieť,
Môže požehnať končatiny a telo, roztrhané na kusy.

Boli títo mladíci v menšom džiháde, zatiaľ čo náš pôst a jeho porušenie kvôli najchutnejším jedlám je väčší džihád?

Pri Alláhovi! To je nerovné rozdelenie a keby ste túto záležitosť predložili najmúdrejším ľuďom na svete, nikdy by nedospeli k takému nezlučiteľnému rozsudku.

Po piate:

Egypťan, Dr. Muhammad Amin vo svojej knihe "Cesta šírenia islamu" tvrdí,

Džihád svojím životom a džihád majetkom, ak človeka nevedú k nastoleniu volania pravdy a k tomu, aby človek stál po jej boku, užívajúc si, čo je správne a zakazujúc, čo je zlé, a prispievaniu životom a majetkom človeka na ceste Alláha, sú nedostatočné džihády, obsahujúce neprimeranosť.

Je udivujúce, že hodina skúšania a krutosti, počas ktorej sa trasú nohy a srdce vyskočí do hrdla, sa môže nazvať hodinou menšieho džihádu, kým hodiny bezpečia a pohody v bezpečných domoch, uprostred vlastnej rodiny a priateľov, sa môžu nazývať hodinami väčšieho džihádu!

Pri podobných označeniach ako toto, radujú sa ľudia zdržujúci sa vzadu, z toho, že neposlúchajú posla Alláha (mier a požehnanie s ním) a jeho spoločníkov (nech je s nimi Alláh spokojný)? Takí ľudia nachádzajú spokojnosť a pohodu v tomto, kým v skutočnosti len klamú svoje slabé duše, pretože pravé hodnoty skutkov sú celkom opačné.

Nakoniec tento článok zakončíme niekoľkými veršami mudžahidského učenca 'Abdulláha ibn al-Mubaraka z krajiny džihádu, zaslanými svojmu priateľovi al-Fudajlovi ibn 'Ijadovi, ktorý robil kázne panovníkom a ktoré ich rozplakali, no nešlo mu o peniaze, keďže bol úprimným veriacim.

Ó, veriaci v dvoch svätyniach, keby si nás len mohol vidieť
Videl by si, že ty, vo svojich modlitbách, sa len hráš.
Ak si ten, koho líce je sfarbené slzami,
Tak naše hrude sú sfarbené krvou.

Abú Chubajb

Predstieraný džihád

Niektorých ľudí môže udiviť, keď niekoho počujú opisovať džihád osobou ako menší džihád, alebo keď niekto považuje boj na ceste Alláhovej za podradný v porovnaní s inými zbožnými skutkami. Keď však sledujeme život týchto ľudí, keď sa pozrieme na ich históriu a skúmame dôvody ich zmätenia v tejto veci, zistíme, že vysvetlenie ich postoja je jednoduché. Sú to ľudia podhodnocujúci džihád a uprednostňujúci štúdium na univerzitách, písanie pre časopisy a prednášanie prejavov na konferenciách o boji a mučeníctve. Pri skúmaní života týchto ľudí nájdeme spoločného menovateľa, ktorý ich spája v omyle a spoločnom hľadisku.

Spoločný menovateľ u slabých a tých, ktorí sa zdržujú džihádu (ľudia teórií a myšlienok) je, že sa nezúčastnili na džiháde. Týmto ľuďom sa nenaskytla príležitosť (z vôle Alláha), ani nemali to šťastie, aby vstúpili do tábora mudžahidínov. V takom tábore chýba luxusný tovar a je tam nedostatok základných životných potrieb, čím by pocítili rozdiel medzi dňom v tábore a podobným dňom na univerzite s jej jedlom, zábavou a klimatizovanými učebňami.

Ako môžu títo ľudia uznať skutočnú hodnotu džihádu, keď neboli súčasťou bojových plukov, ani nevstúpili do nepokojných oblastí?

Ak sa človek vrhne do jediného boja, postačí to na nápravu všetkých jeho mylných názorov. Vojak môže len behom pár hodín vidieť veci, z ktorých by deti od hrôzy ošediveli: bomby a črepiny ničia duše najmilovanejších z jeho bratov, s ktorým cestoval, cvičil, býval v spoločnom ribate (strážil frontovú líniu) a bojoval v džiháde. A v akej situácii budú títo ľudia, keď im budú nad hlavami a pod nohami vybuchovať rakety a granáty? Aké to bude, keď na vlastné oči uvidia porozhadzované ruky, nohy a vnútornosti, čím sa zdravé telo so súmernými končatinami zmení na postihnuté, roztrhané alebo paralyzované?

Toto je teda základný dôvod nejasnosti u ľudí podceňujúcich džihád.

Behom pár hodín počas dňa mudžahíd na vlastné oči uvidí také utrpenie, útrapy a strasti, aké iní neuvidia ani za niekoľko desaťročí. Ak sa niekto zapojí do takéhoto džihádu, nebude môcť dať na jednu úroveň fyzický džihád s inými mierumilovnými prostriedkami, teda s da'wou. Preto by každý, kto sa háda s mudžahídom kvôli džihádu, alebo kto vyzýva ľudí na zanechanie boja, mal vstúpiť do tábora, hoci len ako sluha. Alebo sa môže zapojiť do boja len ako kuchár.

Potom sa uvidí, či si bude podľa jeho názoru pero rovné s Kalašnikovom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára