Farid Mahally
(Poznámka prekladateľa – veľa už bolo popísaného o násilných
veršoch v Koráne, o násilí v Biblii a podobne, ale čo tak
pozrieť sa na to, čo sa v Koráne píše o láske? Nájdeme v ňom vznešenejšie
a krajšie verše o láske než aké nájdeme v Biblii či iných
náboženských textoch? Účelom článku nie je obhajoba kresťanstva, ale len samotná
analýza lásky v Koráne. Pôvodný článok Farida Mahallyho však obsahuje niekoľko
faktických chýb a nepresností, ktoré som musel opraviť. Napriek tomu ho
považujem za skvelý príspevok do diskusie o islame. Niektoré časti pôvodného
článku som z prekladu vynechal, keďže zabiehajú do obhajoby kresťanstva, o ktorú
na tomto blogu nejde. Doplnil som ho však o moje komentáre.)
Zatiaľ čo „Boh je veľký“ (Alláhu akbar) je vyjadrením viery,
vyhlásením a výrazom, „Boh je láska“ (Alláhu muhibba) v atribútoch boha chýba.
Taký hlboký kontrast medzi dvomi náboženstvami, islamom a kresťanstvom, si
však vyžaduje, aby sme preskúmali, prečo to tak je. Keďže kresťania sú v Koráne
označovaní ako „ľudia knihy“, bolo by dobré, aby sme sa pozreli do moslimskej
svätej knihy a pokúsili sa rozlíšiť prvky božej povahy opísanej v tomto
texte. V tomto článku sa pokúsim kategorizovať a analyzovať rôzne
koránové verše obsahujúce slovo „láska“.
Vo veršoch Koránu budú vedľa seba uvedené kľúčové slová
a ich arabský originál, aby ste si ich mohli porovnať. Ak sa niektoré
verše budú zdať nepresne preložené, upozorním na to.
Ako som už povedal, kresťania sú označovaní ako „ľudia
knihy“. Hoci by bolo zaujímavé zahrnúť odkazy na veľké množstvo hadísov
obsahujúcich slovo láska, presahovalo by to rámec tejto analýzy. I keď
moslimovia prechovávajú hadísy vo vysokej úcte, je sporné, či majú rovnakú
autoritu ako Korán. Mnohé hadísy (tradície) tvrdia, že boh povedal to alebo
hento. Ale keďže svedectvo vychádza z ústneho podania niekoho, kto ho počul,
posúdenie jeho autenticity je hodnotovým súdom vyjadreným bezúhonnosťou zberateľa.
Stačí povedať, že ďalšie skúmanie by sa mohlo zameriavať na hadísy. V zbierke
Sahíh Bucharí je slovo láska použité 95-krát a slovo milovaný 36-krát. V zbierke
Sahíh Muslim je slovo láska použité 22-krát a slovo milovaný 4-krát. V zbierke
Sunan Abú Dawud je láska spomenutá len 10-krát a slovo milovaný len raz. Málikova
zbierka Muwatta obsahuje 12 výskytov slova láska a 4 výskyty slova
milovaný (tieto tvrdenia som si neoveroval a neručím za ich správnosť – pozn. prekl.).
Vzhľadom ku značnému množstvu materiálu v ich textoch, aj v skrátenej
podobe, sa zdá, že sa jedná o obmedzené množstvo. Väčšina z nich má
do činenia s ľudskou láskou alebo láskou k veciam a len
obmedzený počet odkazuje na božiu lásku. To je vo výraznom kontraste
s Bibliou, v ktorej je slovo láska použité 409-krát. Len v Novom
zákone je použité 223-krát (ani tieto tvrdenia som si neoveroval – pozn.
prekl.).
Slovo láska, hubb, je vo svojich rôznych gramatických
podobách použité v Koráne 71-krát (v pôvodnom článku autor mylne tvrdí, že
slovo láska je v Koráne použité 69-krát. Koreň hbb sa však v Koráne nachádza
95-krát, z toho
vo význame láska je použitý 71-krát. V ostatných prípadoch má význam zrno,
poprípade obilie, ako napríklad vo verši 6:99 alebo 36:33. Verše, ktoré sa
v pôvodnom článku nenachádzajú a mali by v ňom byť, som doplnil sám
a označil zelenou farbou – pozn.
prekl.). Autor ich rozdelil do piatich kategórií:
(1) Láska človeka k veciam
(2) Ľudská láska
(3) Láska človeka k bohu
(4) Božia láska v negatívnom
zmysle, čiže „Boh nemiluje...“
(5) Božia láska k človeku
(1) Láska človeka k veciam
(18-krát)
Keď sa pozrieme na zbierku veršov roztrúsených v 13 súrach,
kde sa nachádza slovo láska, všimneme si, že má negatívny význam. Opakovaná
téma sa týka tých, ktorí milujú svet.
14:3 - Tým, ktorí život pozemský viac než budúci milujú (istahib), od cesty Božej
odvádzajú, a aby krivá bola, si prajú. Tí veru ďaleko zablúdili!
16:107 – A to preto, že milovali (istahib) život pozemský viac než budúci, a tiež preto,
že Boh nevedie ľud, ktorý neverí.
75:20 – Však pozor! Vy naopak milujete (istahib) rýchlo plynúci.
76:27 – Tí, ktorí milujú
(hubb) tento svet pominuteľný, nedbajú na deň náročný, ktorý majú pred sebou.
89:20 – A len bohatstvo v láske (hubb) vášnivej máte.
100:8 - Horlivý však je veru v láske (hubb) k majetku!
Vyššie uvedená téma je podrobnejšie definovaná v súre
3:14:
3:14 – Je okrášlená pre ľudí láska (hubb) vášnivá k ženám, k synom, k nahromadeným kintárom
zlata a striebra, k čistokrvným koňom, ku stádam i k poliam obrábaným.
To všetko je však len užívanie života pozemského, zatiaľ čo u Boha je útočisko
najkrajšie.
Tento dôraz na lásku k veciam je ďalej definovaný
v súre 3:92:
3:92 – Nikdy nedosiahnete pravej zbožnosti, pokiaľ nebudete
rozdávať z toho, čo milujete (hubb) –
a čokoľvek z vecí rozdáte, Boh o tom dobre vie.
Tu je opäť narážka na lásku k majetku a veciam, no
spravodlivosť sa dá dosiahnuť rozdávaním alebo míňaním (nafuq) na to, čo človek
miluje.
Ostatné verše v tejto kategórii narážajú na:
Zdržanlivosť veriacich bojovať:
2:216 – A je vám predpísaný
taktiež boj, i keď je vám nepríjemný. Je však možné, že je vám nepríjemné
niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že milujete
(hubb) niečo, čo je pre vás zlé; jedine Boh to vie, zatiaľ čo vy to neviete.
Hrdosť a pokrytectvo:
3:189 – Nedomnievaj sa, že tí, ktorí
sa radujú z toho, čo urobili, a radi
(hubb) sa nechávajú chváliť za to, čo vôbec neurobili – nedomnievaj sa, že títo sú v bezpečí pred trestom. Pre nich je
určený trest bolestný.
Modloslužobníctvo:
6:76 – A keď sa nad ním rozprestrela
noc, zbadal hviezdu a zvolal: „Toto je Pán môj!“ Keď však zapadla, povedal:
„Nemám rád (hubb) zapadajúce.“
Odmietnutie rady:
7:79 – I odvrátil sa od nich Sálih a povedal: „Ľud môj, predal
som vám posolstvo Pána svojho a udelil som vám dobrú radu, ale vy zrejme nemilujete (hubb) radcov.“
Varovanie pred tými,
ktorým je odmietanie viery milšie ako viera:
9:23 – Vy, ktorí veríte! Neberte si za priateľov otcov
svojich a bratov svojich, pokiaľ je im odmietanie viery milšie (hubb) než viera. A tí z vás, ktorí sa s nimi priatelia, sú
nespravodliví.
Tých, ktorí rozširujú
nehanebnosť:
24:19 – Tým, ktorí si prajú
(hubb), aby sa rozšírila nehanebnosť medzi veriacimi, tým dostane sa trestu bolestného
na tomto i na onom svete; a Boh dobre pozná, zatiaľ čo vy nepoznáte.
Prísľub víťazstva:
61:13 – A dá vám i iné, ktoré budete milovať (hubb): víťaznú pomoc od Boha a blízke víťazstvo. Oznam
veriacim zvesť radostnú!
Väčšina z vyššie uvedených veršov odráža
v podstate negatívne použitie slova láska. Označuje sa ním láska
k nevhodným alebo zlým veciam. Jediný pozitívny verš sa týka víťaznej pomoci
milujúceho boha a blízkeho víťazstva. Vidíme tu arabský zvyk vyjadrovať veci
negatívnym spôsobom, aby podporili hlavnú myšlienku? „Niet iného boha okrem
Boha“ využíva negatívne na podporu pozitívneho.
3:152 – Boh splnil voči vám sľub
Svoj, keď z dovolenia Jeho ste ich porážali, pokiaľ ste nestratili odvahu a
neupadli medzi sebou do sporu o tú vec a neboli neposlušní potom, keď ukázal
vám to, čo máte radi (tuhibbúna). A
sú medzi vami tí, ktorí túžia po živote pozemskom, a sú medzi vami iní, ktorí
túžia po živote budúcom. A potom vás od nich odvrátil, aby vás vyskúšal, a veru
vám už teraz odpustil – a Boh je plný láskavosti voči veriacim.
9:24 – Povedz: „Ak sú vám vaši otcovia,
vaši synovia, vaši bratia, vaše manželky, váš rod a majetok, ktoré ste získali,
a obchod, ktorého úpadku sa obávate, a príbytky vaše, v ktorých zaľúbenie máte,
milšie (ahabba) než Boh a Jeho posol
a tí, ktorí na ceste Jeho bojujú, tak počkajte, kým Boh príde so Svojím
rozhodnutím! A Boh nevedie cestou správnou ľud nehanebníkov.“
41:17 - A čo sa Thamúdovcov
týka, tým dali sme správne vedenie, no oni viacej slepotu než vedenie milovali (fa-is'tahabbú) a zasiahlo ich
hromobitie trestu potupného za to, čo si vyslúžili.
(2) Ľudská láska
(15-krát; hubb – 5-krát; mawadda – 7-krát; výkladová vsuvka – 3-krát)
V nasledovných koránových súrach sa nachádza päť
použití slova láska (hubb) v zmysle ľudskej lásky:
3:119 – Hľa, vy ste tí, ktorí týchto ľudí milujú (hubb), zatiaľ čo oni vás nemilujú (hubb); vy veríte v Písmo v
jeho celku, zatiaľ čo oni, keď vás stretnú, hovoria „Uverili sme“, keď však zostanú
sami, hryzú si prsty zlobou. Povedz: „Zomrite zlobou, veď Boh pozná i to, čo hrude
vaše skrývajú!“
To je narážka na tých, ktorí nepatria k veriacim. Veriaci
im môžu preukázať lásku, ale táto láska nie je opätovaná. Je to len
predstieraná láska a keď sú neveriaci ďaleko, ohradzujú sa proti veriacim.
12:8 – Hľa, povedz bratovi jeho: „Jozef a brat jeho sú
veru otcovi nášmu milší (ahubb) než my,
hoci jedno príbuzenstvo sme – a otec náš je veru v bludu zjavnom.
Pasáž odkazuje na príbeh zo Starého zákona
o žiarlivosti Jozefových bratov, ktorých znepokojuje, že Jakub miluje
Jozefa a Benjamína viacej ako ostatných synov. Tu máme príklad, kedy
otcovská láska vytvára v srdciach ľudí hnev.
12:30 – A hovorili ženy v meste tom: „Veľmožova žena zvádzala
mladého sluhu svojho, ktorý vzbudil lásku
(hubb; šaghafaná hubban inná) vášnivú v nej. A veru ju vidíme v zjavnom poblúznení.“
Toto je narážka na Putifarovu ženu. Je to príklad, kedy je
láska opísaná ako erotická, lebo je tu dôraz na jej vášnivú povahu. Grécky
jazyk so svojimi rôznymi slovami na vyjadrenie erotickej, bratskej alebo
skutočnej lásky poskytuje presnejšiu definíciu pre takéto prípady.
28:56 – Nemôžeš viesť tých, ktorých by si rád (hubb) viedol, avšak Boh, ten vedie,
koho chce. A On dobre pozná tých, ktorí správne sú vedení.
Okolnosťou tohto verša bola smrť Abú Táliba, Mohamedovho milovaného
strýka. Z toho vyplýva, že Mohamed by nebol schopný viesť každého, koho
miloval, ani to od neho nebolo možné očakávať. Vyskytli by sa ľudia, ktorí by
sa držali svojho náboženstva napriek jeho osobnej túžbe.
59:9 – Tí, ktorí pevne sídlia v
tomto obvode a utvrdili sa vo viere ešte pred nimi, tí milujú (juhibbúna) tých, ktorí sa k nim vysťahovali, a nenachádzajú
v hrudiach svojich žiadnu závisť kvôli tomu, čo dané bolo vysťahovalcom. A dávajú
im prednosť pred sebou, i keby sami mali nedostatok. A tí, ktorí ochránia duše
svoje pred lakotou, tí budú blažení.
Mawadda
(koreň wdd sa v Koráne nachádza 29-krát, vo väčšine
prípadov nesie význam túžby, poprípade priania niečoho, ako napríklad vo verši 2:96
alebo 8:7. Pre účely tohto článku je však relevantných len pár veršov – pozn.
prekl.)
5:82 – A veru zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími
nepriateľmi veriacich, sú Židia a tí, ktorí k Bohu pridružujú; a zistíš,
že ľudia, ktorí sú najväčšími priateľmi
(mawadda) veriacich, sú tí, ktorí hovoria: „Sme kresťania!“ A je to preto, že sú
medzi nimi kňazi a mnísi a že nie sú pýchou naplnení.
29:25 – I zvolal Abrahám: „Vy vzali ste si veru miesto Boha
modly len z lásky (mawadda) svojej
spoločnej k životu pozemskému, ale neskôr, v deň zmŕtvychvstania, vy jeden
druhého zapriete a vzájomne sa preklínať budete, no útočiskom vaším bude oheň
pekelný a nebudete mať pomocníka žiadneho.“
30:21 – Medzi Jeho znamenia patrí, že vám stvoril z vašich
duší družky, aby ste u nich pokoj našli a učinil medzi vami láskavosť (mawadda) a milosť. V tom sú
veru znamenia ľuďom, ktorí premýšľajú.
42:23 – A toto je to, čo Boh oznamuje ako zvesť radostnú
služobníkom Svojím, ktorí uverili a zbožné skutky konali. Povedz:
„Nežiadam od vás odmenu žiadnu, iba lásku
(mawadda) k blížnym!“ Ktokoľvek uskutoční niečo dobré, tomu rovnako rozmnožíme
dobré, veď Boh veru je odpúšťajúci a za vďačnosť uznanlivý.
60:1 – Vy, ktorí veríte. Neberte si nepriateľov Mojich i
svojich za priateľov, obraciate sa ku nim s láskou (mawadda), zatiaľ čo oni neveria v to, čo k vám prišlo z
pravdy. Veď vyhnali posla i vás za to, že veríte v Boha, Pána svojho. Ak
ste sa vydali do boja na Mojej ceste a snažíte sa získať Moje zaľúbenie, ako môžete
im prejavovať tajne svoju lásku (mawadda)?
Veď Ja poznám, čo skrývate i čo najavo dávate. A kto z vás tak
učiní, ten zblúdil z cesty priamej.
60:7 – Možno, že Boh spôsobí, že medzi vami a tými, s ktorými
ste v nepriateľstve, zavládne láska
(mawadda), lebo Boh je všemohúci a Boh je najviac odpúšťajúci a milosrdný.
Slovo mawadda má význam lásky a priateľstva. Slovesná
podoba wadda je podobná ako: „mať rád, milovať“. Rôzne iné slovesné podoby majú
význam stať sa priateľmi alebo preukázať náklonnosť. Preto sú vyššie uvedené príklady
použitia výrazmi priateľstva medzi ľuďmi. Tu je pozitívnejší dôraz na lásku k ostatným.
V súre 5:82 je tiež myšlienka, že kresťania sú najbližšími priateľmi
veriacich moslimov.
Výkladové vsuvky
14:37 – Pane môj, usadil som časť potomstva svojho v údolí
bez polí obilných blízko chrámu Tvojho posvätného, Pane náš, aby tu modlitbu
konali. Učiň, aby srdcia ľudí sa k nim priblížili (v láske), a uštedri im plody ako obživu – snáď budú vďační! (výkladová
vsuvka)
V niektorých prekladoch je uvedené slovo láska , čo je dedukciou,
ale v súlade s významom frázy.
3:103 – Pridržujte sa pevne povrazu Božieho všetci a nerozdeľujte
sa! Spomínajte na dar Boží k vám, keď boli ste nepriateľmi a On opäť zblížil
srdcia vaše (v láske) a stali ste sa
– vďaka milosti Jeho – bratmi; a boli ste už na okraji priepasti ohnivej a
On vás pred ňou spasil. A takto vám Boh objasňuje Svoje znamenia – snáď budete správne
vedení. (výkladová vsuvka)
7:189 – A On je ten, ktorý vás stvoril z bytosti jedinej a z nej
utvoril i manželku jej, aby prebývala u nej (v láske). A keď u nej pobudol, otehotnela najskôr ľahkým
tehotenstvom a ľahko s ním chodila; keď sa potom cítila ťažkou, obaja
volali k Bohu, Pánu ich oboch: „Ak nám dáš syna bezúhonného, vskutku budeme patriť
medzi vďačných!“ (výkladová vsuvka)
Tieto tri verše tu uvádzam len pre úplnosť. Slovo láska je
vo všetkých príkladoch výkladovou vložkou. Verš 3:103 naznačuje, že božia
priazeň alebo milosť zjednotila ich srdcia. Vo verši 7:189 je slovo láska kvôli
kontextu verša a manželského vzťahu, z ktorého vzíde dieťa.
(3) Láska človeka k bohu
(12-krát; raghban, anab, uruban – každý raz, výkladová vsuvka – dvakrát)
2:165 – Sú medzi ľuďmi niektorí, ktorí berú si vedľa Boha
iných, jemu na úroveň postavených, a ktorých milujú (hubb), ako milujú
(hubb) Boha. Avšak tí, ktorí uverili, tí v láske (hubb) svojej k Bohu sú silnejší. Kiež by videli tí, ktorí sú
nespravodliví, keď uvidia trest, že sila je jedine u Boha a že Boh strašný
je vo svojom trestaní!
Toto je zaujímavý verš, keďže slovo láska (hubb) je použité
na modloslužobníkov, rovnako ako na ľudí skutočne milujúcich boha. Z toho
vyplýva, že ich láska je skutočná, ale nesprávne usmernená. Skutoční
uctievatelia sú vraj silnejší vo svojej láske k bohu. Tu je to slovo použité
v podobe podstatného mena.
2:177 – Zbožnosť nespočíva v tom, že obraciate tváre svoje
smerom k východu či západu, ale zbožný je ten, kto uveril v Boha, v deň
súdny, v anjelov, Písmo a prorokov a rozdáva z majetku svojho bez ohľadu na lásku k Jemu ('ala hubbahu) príbuzným,
sirotám, núdznym, po ceste (Božej) idúcemu, žobrákom a na otrokov vykúpenie, a ten,
kto modlitbu dodržuje a almužnu dáva. A zbožní sú tí, ktorí dohody svoje
dodržujú, keď ich raz uzavreli a v protivenstve, v nešťastí a v
dobách násilia sú trpezliví – to sú tí, ktorí vieru pravú majú, a to sú bohabojní.
Tu je láska k bohu naznačená ako motivačný faktor
veriacich, spolu s láskou ku svojim príbuzným, sirotám, ľuďom v núdzi
a ostatným, na ktorých človek míňa svoj majetok.
38:32 – A povedal: „Vskutku som dával prednosť láske (hubb) ku statkom pozemským pred
spomínaním na Pána svojho, pokiaľ sa slnko neskrylo za noci závojom.
Je to narážka na kráľa Dávida, ktorý miloval pekné kone. Kone
vznešeného plemena mu priniesli preto, aby ich obdivoval, ale najprv sa snažil
vykonať svoje večerné modlitby ešte pred preskúmaním koní. To sa v Starom
zákone nikde nespomína, ale je tu zmienka o Šalamúnovej láske ku koňom.
76:8 – A kŕmili jedlom pre lásku ('ala hubbahu) svoju k Nemu chudobného, sirotu i zajatca.
76:9 – „My kŕmime vás z lásky k Bohu a nechceme od vás ani odmeny, ani vďaky veľkej.
Je to narážka na spravodlivých a ich starostlivosť
o menej šťastných ľudí.
21:90 – Vypočuli sme ho a darovali sme mu Jána a učinili sme
manželku jeho plodnou. A všetci tí sa predstihovali v dobročinnom konaní
a modlili sa k Nám z túžby
(raghban) a úcty a boli voči Nám pokorní.
Toto je narážka na Zachariáša, jeho ženu a Jána
krstiteľa. Výraz doslova znamená „rozpoltený medzi chamtivosťou a strachom“,
alebo „medzi túžbou a strachom“. Preto sa modlili k bohu, lebo po ňom túžili,
no túto túžbu zmiernili úctou.
31:15 – Ak ťa však nútia usilovne, aby si ku Mne pridružoval
niečo, o čom nemáš vedenie žiadne, tak ich neposlúchaj! Buď k nim na tomto
svete láskavý podľa zvyklosti uznanej, avšak nasleduj cestu tých, ktorí kajúcne
(v láske) sa ku Mne obrátili (anab)!
Ku Mne sa potom uskutoční návrat váš a Ja vás poučím o tom, čo ste konali.
(doplnené)
Toto je výkladová vsuvka. Výraz znamená „kajúcne sa obrátiť
k Bohu.“ Alebo „často navštevovať“. V kontexte to znamená pridať sa k
tým, ktorí odmietli modly a obrátili sa k bohu.
56:37 – Láskyplnými
('uruban), veku rovnakého.
Pasáž odkazuje na tých, ktorí si užívajú potešenia raja
a pôžitky spoločníkov, čiže panny. Fráza sa trochu ťažko prekladá. Skladá
sa len z dvoch arabských slov, uruban atraban. Možný preklad by bol „praví
arabskí spoločníci“, teda vhodní spoločníci pre Arabov. Toto etnicky nevhodné znenie
mohlo byť pre prekladateľa popudom, aby zvolil výraz „láskyplnými“, aby priblížil
význam nearabským čitateľom. Maulana Muhammad Alí vo svojom preklade preložil
frázu ako „milujúci, v rovnakom veku“.
4:69 – Tí, ktorí poslúchajú Boha a posla, budú spolu s
prorokmi, bezúhonnými (sadikijín; milujúcimi
pravdu), mučeníkmi a zbožnými, ktorým všetkým Boh preukázal milosť. A ako
prekrásni to budú spoločníci! (výkladový vsuvka)
57:19 – Veru tí, ktorí uverili v Boha a poslov Jeho, sú
spravodliví (sadikijín; milujúcimi pravdu)
a svedkami pred Pánom svojím; im dostane sa ich odmeny a ich svetla. Tí však,
ktorí znamení Naše za lož prehlasovali, tí budú plameňa pekelného obyvateľmi. (výkladová
vsuvka)
Predchádzajúce dva verše sú výkladovými vsuvkami. Preklad
výrazu sadikijín ako „milujúcimi pravdu“ môžeme odporučiť, ale jeho význam ukazuje
na tých, ktorí sú spravodliví a veriaci, z čoho tiež vyplýva, že milujú aj
pravdu.
12:33 - I zvolal Jozef: „Pán
môj, väzenie je mi milšie (ahabbu)
než to, na čo ma vyzývajú. Ak odo mňa neodvrátiš úklady ich, zatúžim po nich a
z nerozumných budem jedným.“
49:7 - Vedzte, že keby posol
Boží, ktorý medzi vami dlie, vás poslúchol vo väčšine záležitostí, veru by ste
škodu utrpeli! Avšak Boh spôsobil, že milujete
(habbaba) vieru, a učinil ju krásnou v srdciach vašich, zatiaľ čo vám znechutil
nevieru, hanebnosti a neposlušnosť. A to sú tí, ktorí riadia sa cestou
správnou.
(4) Božia láska
v negatívnom zmysle, čiže „Boh nemiluje...“ (22-krát)
V tomto výbere veršov si opäť všimnime, že Arabi dávajú
prednosť negatívnym slovám, aby vyjadrili opak. Hoci nasledovné verše netvrdia,
že boh nenávidí, rozhodne podporujú myšlienku, že božia láska je odopretá ľuďom
konajúcim určité skutky, alebo ľuďom opisovaným ako niekto, kto sa prejavuje
určitou povahou. Niekoľko veršov sa opakuje, preto sú tu nasledovné kategórie.
1. Boh nemiluje al-mua'tadín
– ľudí páchajúcich krutú agresiu.
Ľudia dopúšťajúci sa bezprávia alebo prekračujúci mieru.
2:190 – A bojujte na ceste Božej proti tým, ktorí bojujú
proti vám, avšak nečiňte bezprávie, lebo Boh nemiluje tých, ktorí sa bezprávia dopúšťajú. (la uhubb al-mua'tadín)
5:87 – Vy, ktorí veríte! Nezakazujte vynikajúce pokrmy, ktoré
vám Boh dovolil, a neporušujte Jeho príkazy – veď Boh veru nemiluje tých, ktorí príkazy porušujú. (la
uhibb al-mua'tadín)
7:55 – Vzývajte Pána svojho pokorne a skryto – veď On veru nemiluje tých, ktorí mieru prekračujú!
(la uhibb al-mua'tadín)
2. Boh nemiluje al-mufasidín,
skazených.
2:205 – A keď sa odvráti chrbtom, chodí po zemi, aby šíril
pohoršenie a ničil sadbu i dobytok; Boh však nemiluje (hubb) pohoršenie. (alfsad)
5:67 – A hovoria Židia: „Božia ruka je spútaná okovami!“
Nech sú jej ruke spútané okovami a nech sú prekliaty za to, čo hovoria! Obe
Jeho ruky sú roztvorené a On uštedruje, ako chce. To, čo ti bolo zoslané od
Pána tvojho, v mnohých z nich len rozmnožuje spurnosť a nevieru. A uvrhli sme
medzi nich nepriateľstvo a nenávisť až do dňa zmŕtvychvstania. A kedykoľvek
zažnú oheň vojny, Boh ho uhasí; a usilujú šíriť po zemi pohoršenie, avšak
Boh nemiluje (hubb) tých, ktorí pohoršenie
šíria. (al-mufasidín)
28:77 – Skôr usiluj pomocou toho, čo ti Boh daroval, o dosiahnutie
príbytku posledného! Nezabúdaj na údel svoj v živote pozemskom a čiň dobré
tak, ako Boh učinil dobré tebe! A neusiluj o pohoršenie na zemi, veď Boh nemá rád (hubb) tých, ktorí pohoršenie šíria!“
(al-mufasidín)
Slovo al-mufasidín je v skutočnosti oveľa silnejšie než
uvedený preklad, „pohoršenie“. Arabské slovo vyjadruje silnejšiu myšlienku
skazenosti, úpadku a rozkladu. V morálnom zmysle sa to stáva nemravnosťou,
hanebnosťou, zvrhlosťou a v dnešnom použití naznačuje nemorálnosť. Takže
to nie je narážka na ľudí, ktorí mohli urobiť pohoršujúce veci, ale na niekoho,
kto sa stal skazeným a nemorálnym. Prekladateľ si nemusel byť vedomý
slabšieho významu slova pohoršenie v našom preklade.
3. Boh nemiluje al-kafirín,
neveriacich.
V nasledujúcich veršoch je použitá intenzívna podoba slova
označujúca niekoho, kto je zarytým neveriacim. Niekoho, kto odmieta pravdu.
Použitie slova „hriešneho“ nevystihuje dostatočne intenzívny význam arabského
slova.
2:276 – Boh zničí lichvu, avšak zúročí almužny. Boh nemiluje (hubb) žiadneho neveriaceho hriešneho.
(kul kffar)
3:32 – Povedz: „Poslúchajte Boha a posla Jeho! Ak sa
obrátite chrbtom, Boh veru nemá rád (hubb)
neveriacich.“ (al-kafirín)
30:45 – Aby tak Boh tých, ktorí uverili a zbožné skutky
konali, z láskavosti svojej mohol odmeniť. A On nemiluje (hubb) neveriacich. (al-kafirín)
4. Boh nemiluje az-zálimín,
nespravodlivých.
Slovo súvisí s temnotou, pochmúrnosťou a v širšom
zmysle s odporným utláčateľom, nespravodlivým tyranom. Čiže niekým, kto je
nespravodlivý.
3:57 – Zatiaľ čo tým, ktorí uverili a zbožné skutky konali, sa
dostane odmeny ich – a Boh veru nemá rád
(hubb) nespravodlivých! (az-zálimín)
3:140 – Ak ste utrpeli poranenie, tak podobné poranenia
utrpeli i tí druhí. Také dny šťastné i nešťastné nechávame striedať medzi ľuďmi,
aby Boh rozoznal tých, ktorí uverili, a vybral si medzi vami mučeníkov –
a Boh veru nemiluje (hubb) nespravodlivých.
(az-zálimín)
42:40 – A odmenou za zlé je len zlo podobné. Ten, kto
odpúšťa a o nápravu sa snaží, toho odmena je u Boha, ktorý veru nespravodlivých
nemiluje (hubb). (az-zálimín)
5. Boh nemiluje
musafirín, márnotratných.
6:141 – A On je ten, kto dáva vyrásť záhradám s viničom
podopreným i nepodopreným latovou stenou; i palmám datľovým, i obiliu
dávajúcemu mu stravu rozličnú, i olivovníkom a granátovým jabloniam podobným
i nepodobným. Požívajte z plodov ich, keď dozrejú, a rozdávajte z
nich podiel patričný v deň žatvy ich, avšak nebuďte márnotratní, lebo Boh nemiluje (hubb) márnotratných.
(al-musarifín)
7:31 – Synovia Adamovi! Odievajte sa do šiat ozdobných v
modlitebne každej! Jedzte a pite, avšak nepreháňajte, veď On nemiluje (hubb) tých, ktorí preháňajú!
(al-musarifín)
6. Boh nemiluje domýšľavých
namyslencov.
31:18 - Neodvracaj tvár svoju od ľudí a nechoď naduto po
zemi, lebo Boh veru nemiluje (hubb) domýšľavých
namyslencov! (kul mchtál fchúr)
57:23 - A jedná tak, aby ste si nezúfali nad tím, čo vám
uniklo, a aby ste sa neradovali príliš z toho, čoho sa vám dostalo. Boh nemiluje (hubb) žiadneho domýšľavého namyslenca.
(kul mchtál fchúr)
4:36 – Ctite Boha a nepridružujte k Nemu nič! Chovajte
sa vľúdne k rodičom, príbuzným, sirotám, chudobným, susedovi pokrvne spriaznenému
i cudziemu, priateľovi zo susedstva a idúcemu po ceste Božej a tým, ktorým
vládne vaša pravica! Boh veru nemiluje
(hubb) tých, ktorí sú domýšľaví a namyslení. (mchtálan fchúr)
7. Boh nemiluje domýšľavých.
16:23 – A niet pochýb, že Boh dobre vie, čo skrývajú i čo
najavo dávajú, a On veru nemiluje ľudí domýšľavých.
8. Boh nemiluje tých,
ktorí príliš jasajú.
28:76 – Qárún bol jedným z ľudu Mojžišovho, avšak spurne
jednal s nimi, lebo sme mu toľko pokladov dali, že kľúče jeho ťažké boli i pre
húf ľudí plných sily. A hľa, vravel mu ľud jeho: „Nejasaj príliš, lebo Boh nemá
rád (hubb) tých, ktorí príliš jasajú!
(al-frahín)
9. Boh nemiluje zradcov.
8:58 – Ak sa obávaš zrady od ľudí, hoď im naspäť zmluvu
rovnakým spôsobom, lebo Boh veru nemiluje
(hubb) zradcov. (al-cha'inín)
22:38 – Boh ubráni tých, ktorí
uverili, lebo Boh veru nemiluje
(juhibbu) žiadneho zradcu neveriaceho.
10. Boh nemiluje hriešnikov
a ľudí rozširujúcich zlé reči.
4:107 – Nevstupuj s nami do sporu v prospech tých,
ktorí sami seba podvádzajú, lebo Boh nemiluje
(hubb) podvodníkov ani hriešnikov.
4:148 – Boh nemiluje
(hubb) rozširovanie zlých rečí, iba u toho, ktorému bolo ukrivdené. A Boh
veru je počujúci, vševediaci.
(5) Božia láska
k človeku (20-krát)
Tu nájdeme zopár kategórií jedincov, ktorí sú prijímateľmi
božej lásky vďaka svojim činom. Človek by si pomyslel, že tieto pozitívne
výroky o božej láske nám odhalia osobnú a nekonečnú lásku boha
k ľudstvu. Nájdeme však len výroky o podmienečnej láske, založenej na
konaní človeka.
1. Boh miluje tých,
ktorí konajú dobro.
Muhasinín, teda tí, ktorí konajú dobré skutky (hasanaty).
V niektorých kontextoch to naznačuje rozdávanie peňazí alebo majetku na
Alláhovu vec.
2:195 – Rozdávajte na ceste Božej, avšak nevrhajte sa do skazy
vlastnými rukami! Konajte dobré skutky, lebo Boh miluje (hubb) tých, ktorí dobré skutky konajú. (al-muhasnín)
3:134 – Ktorí rozdávajú almužny v šťastí i v nešťastí
a ktorí krotí hnev svoj a odpúšťajú ľuďom. Boh veru miluje (hubb) tých, ktorí dobro činia.
(al-muhasinín)
3:148 – A Boh im dal odmenu v živote pozemskom a ešte
krajšiu odmenu v živote budúcom. A Boh miluje (hubb) tých, ktorí dobro konajú. (al-muhasinín)
5:13 – Pretože však porušili svoju zmluvu, prekliali sme ich
a zatvrdili sme srdcia ich, takže premiestňujú slova z ich miest a zabudli
na časť toho, čo im bolo pripomenuté. A stále sa budeš dozvedať, ako zrádzajú –
až na niekoľko málo z nich. Odpusť im a prepáč, lebo Boh veru miluje (hubb) tých, ktorí dobro konajú.
(al-muhasanín)
5:93 – Nie je hriechom pre tých, ktorí uverili a zbožné
skutky konali, to, čo pojedajú, pokiaľ sú bohabojní, veriaci a zbožné skutky konajú
a sú naďalej bohabojní a veriaci a zostanú bohabojnými a
zbožnými. A Boh miluje (hubb)
tých, ktorí zbožné skutky konajú. (al-muhasanín)
2. Boh miluje čistých.
2:222 – A pýtajú sa ťa na menštruáciu. Povedz ;,To je
neduh; zdržujte sa teda žien svojich po dobu menštruácie a nepribližujte
sa k nim, pokiaľ sa neočistia. A keď sa očistia, prichádzajte k nim tak, ako
Boh vám to prikázal. A Boh veru miluje
(hubb) tých, ktorí sa kajajú, a miluje tých, ktorí sa očisťujú!“ (al-mutazrín)
9:108 – Nikdy v nej nekonaj modlitbu! Mešita založená
od prvého dňa na bohabojnosti je na to, aby si sa v nej modlil, veru
vhodnejšia, a sú v nej muži, ktorí milujú očisťovanie a tiež Boh
miluje (hubb) tých, ktorí sa očisťujú.
(al-mutazrín)
3. Boh miluje bohabojných.
3:76 – Však nie! Kto presne dodržuje svoju zmluvu a je
bohabojný. Veď Boh miluje (hubb)
bohabojných. (al-mutakín)
9:4 – Výnimku tvoria tí modloslužobníci, s ktorými ste uzavreli
zmluvu a ktorí vám potom nijako neškodili a nikomu proti vám nepomáhali.
Dodržujte teda plne voči nim zmluvu až do vypršania lehoty jej, lebo Boh veru miluje (hubb) tých, ktorí sú bohabojní.
(al-mutakín)
9:7 – Ako by mohli mať modloslužobníci okrem tých, s ktorými
ste uzavreli zmluvu pri Posvätnej mešite, zmluvu s Bohom a Jeho poslom? Pokiaľ
budú priami v jednaní s vami, buďte i vy voči nim priami, lebo Boh miluje (hubb) bohabojných! (al-mutakín)
19:96 – Tým, ktorí uverili a zbožné skutky konali, tým veru Milosrdný
lásku (hubb) Svoju poskytne.
4. Boh miluje spravodlivých,
nestranných a poctivých.
5:42 – Naslúchajú lžiam a pohlcujú to, čo neprávom
získali. Ak k tebe prídu, tak medzi nimi buď rozsúď, alebo sa od nich odvráť! Ak
sa od nich odvrátiš, nemôžu ti nijako uškodiť, ale ak budeš súdiť, súď medzi
nimi spravodlivo, lebo Boh veru miluje
(hubb) spravodlivých. (al-mukasitín)
49:9 – Ak medzi sebou bojujú dve skupiny veriacich, uzmierte
ich! A ak jedna skupina z tých dvoch činí bezprávie druhej, bojujte
proti tým, ktorí činia bezprávie, pokiaľ sa pred rozkazom Božím nesklonia!
A keď sa sklonia, uzmierte obe strany spravodlivo a buďte nestranní, lebo
Boh veru miluje (hubb) tých, ktorí sú
nestranní! (al-mukasitín)
60:8 – Boh vám nezakazuje, aby ste boli dobrí
a spravodliví voči tým, ktorí nebojovali proti vám kvôli náboženstvu
a nevyhnali vás z príbytkov vašich, lebo Boh veru miluje (hubb) poctivých. (al-mukasitín)
5. Boh miluje tých,
ktorí sa na neho spoliehajú.
3:159 – Vďaka milosrdenstvu Božiemu si by ku nim zhovievavý;
keby si bol hrubý a srdca tvrdého, boli by veru od teba odpadli. Odpusť im
teda a pros za ne o odpustenie a poraď sa s nimi
v každej súvislosti. A keď dospeješ k rozhodnutiu, spoľahni sa
na Boha, lebo Boh miluje (hubb) tých,
ktorí na Neho sa spoliehajú. (al-mutawakilín)
6. Boh miluje vytrvalých.
3:146 – Koľko prorokov bojovalo, majúc na svojej strane
zástupy početné? A predsa neochabli na ceste Božej kvôli tomu, čo ich
postihlo z nešťastia, ani nezoslabli a neustúpili. A Boh miluje (hubb) vytrvalých. (al-sabrín)
7. Boh miluje tých,
ktorí ho milujú a nasledujú proroka.
3:31 – Povedz: „Ak milujete
(hubb) Boha, tak ma nasledujte a Boh vás za to bude milovať (ihbbikum) a odpustí vám viny vaše, veď Boh je odpúšťajúci
a milosrdný.“
8. Samotný boh stvorí
ľudí, ktorých bude milovať.
5:54 – Vy, ktorí veríte! Kto z vás sa zriekne
náboženstva svojho. A Boh privedie ľudí, ktorých bude milovať (hubb) a ktorí budú milovať (hubb) Jeho a ktorí budú pokorní voči veriacim
a prísni voči neveriacim, budú bojovať na ceste Božej a nebudú sa báť
výčitiek nikoho. A toto je láskavosť Božia a On ju uštedruje, komu
chce, a Boh je veľkorysý, vševediaci.
9. Boh miloval
Mojžiša.
20:39 – „Do truhly ho vlož a do mora ho vhoď,
a nech more ho na breh vyvrhne, a vtedy sa ho nepriateľ Môj
i jeho ujme.“ A ja som na teba Svoju lásku (muhiba minahu) vrhol, aby si pred Mojimi očami vyrástol.
10. Boh miluje tých,
ktorí bojujú na jeho ceste.
61:4 – Avšak Boh veru miluje
(hubb) tých, ktorí bojujú na ceste Jeho v zovretom šíku, ako by boli
stavbou olovom spojenou.
99 mien božích
Ako som už spomenul v úvode, Alláhu muhibba, čiže „Boh
je láska“, sa medzi 99 menami božími v islame nenachádza. Je však medzi
nimi meno Al-Wadúd, teda „láskyplný“, nachádzajúce sa v súre 11:90
a v súre 85:14. V oboch prípadoch to prekladateľ preložil ako „láskyplný“.
To je samo o sebe zaujímavé, lebo to naznačuje, že táto vlastnosť je zakorenená
v povahe samotného boha a v takom prípade je, samozrejme, nekonečná.
Islam však dáva jasne najavo, že nijako nemôžeme poznať povahu boha. Môžeme
poznať len jeho vôľu. Arabské slovo „wadúd“ viacej súvisí s oblasťou priateľstva
a náklonnosti. Vzťahuje sa na človeka vo vzťahu s niekým a vyjadruje nežnú
lásku. Slovo „hubb“ má omnoho silnejší význam a používa sa v iných
svojich gramatických podobách označujúcich „láskyplného“, „milujúceho“, „dvorenie“,
„milenca“ a „vzájomnú náklonnosť“. Je tiež pružné ako naše slová pre lásku,
ktorými môžeme vyjadriť lásku ku športom, filmom, jedlu či iným bežným záujmom.
No akýkoľvek atribút prisúdený samotnému bohu nadobúda nekonečnú hodnotu
a význam.
Práve tu sa moslimovia dostávajú do slepej uličky. Deväťdesiat
deväť mien – treba ich chápať ako atribúty alebo vlastnosti Alláha? Doktrína
tawhídu, teda jedinosti boha, má prednosť pred akoukoľvek úvahou o bohu.
Ak niekto povie, že 99 mien sú atribútmi najvyššieho boha a sú teda
nekonečné, ako môže byť boh jeden? Ak je atribút súčasťou boha, tak tawhíd
hovorí, že máme „širk“, čiže spoločníka s bohom, čo je odporné rúhanie
voči bohu, ktorý je jediný. Čokoľvek, čo je nekonečné, musí byť boh, no ako
potom môžeme mať viacerých bohov?
Moslimovia potom musia hovoriť o jednote boha, ale
v skutočnosti myslia „jednotnosť“ alebo absolútnu jednotu boha. Ak je boh
jeden, nemôže mať žiadne časti. A ak niekto hovorí o častiach, naznačuje
tým, že boh sa nejakým spôsobom spolieha na svoje vnútorné časti, aby udržal
svoju existenciu. To môže spôsobiť nedorozumenie medzi kresťanmi, ktorí veria v trojicu,
a moslimami, ktorí sú extrémni monoteisti.
Teraz prichádzame ku podstate toho, prečo som považoval za
dôležité preskúmať učenie Koránu o láske božej. Všimli sme si, že hoci Korán hovorí o láske božej, vo väčšine
prípadov je vyjadrená negatívnym spôsobom, „Boh nemiluje...“, alebo je
podmienená konaním ľudí. (zvýraznenie pridané – pozn. prekl.) Boh miluje
toho, kto koná dobro, čistého, bohabojného, spravodlivého, toho, kto sa naňho
spolieha a je vytrvalý, toho, kto vezme zbraň a bojuje na jeho ceste. Ale
kde je tu miesto pre boha, ktorý vzbudzuje lásku, aby si získal stratených a chybujúcich?
Kde je boh, ktorý nás miloval ešte kým sme boli hriešnikmi? Kde je tu miesto
pre niekoho, kto bol bohatý, no stal sa chudobným, aby sme my zbohatli? Ten kontrast
je taký veľký, že si ho nemôžeme nevšimnúť. Nemohli by sme odpovedať, že áno,
taktiež milujeme tých, ktorí konajú dobré skutky, sú spravodliví a preukazujú
dobré vlastnosti? Ale to by znamenalo, že ak je božia láska podmienená, boh vyjadruje
ľudskú lásku.
(poznámka prekladateľa – čo z tejto analýzy vyplýva? Iste
by sa z nej dali vyvodiť rôzne závery. Populárnym tvrdením obhajcov islamu je,
že aj Biblia obsahuje násilie. To je nepochybne pravda, podrobnejšie je to
rozoberané tu,
tu
a tu,
ale pri porovnávaní Biblie a Koránu by sme mali byť dôslední a porovnávať
oba texty vo svojej celosti – Biblia obsahuje aj mnoho veršov o láske,
ktoré v Koráne nemajú obdoby. Korán má približne 6236 veršov, v závislosti
od prekladu, no obsahuje len 71 zmienok o láske, pričom ani v jednom verši
nevyzýva k láske k neveriacim, ale zato jasne vyjadruje, že Boh neveriacich
nemiluje. Z toho všetkého dosť jasne vyplýva, že láska nezohrávala v učení
Mohameda významnú úlohu. V čom je teda islam lepší ako kresťanstvo?)
Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Quran/Themes/love.htm
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára