Bol Mohamed skutočne „prvým antirasistom v histórii ľudstva“?

Stephen M. Kirby

V júni 2020 vytvoril Dr. Craig Considine, prednášateľ na katedre sociológie na Rice University, video s názvom „Kto je prvým antirasistom v histórii ľudstva?“. V tomto videu Considine určil ako tohto „prvého antirasistu“ Mohameda. Poznamenal:

„Prorok Mohamed bol zrejme prvým človekom v ľudských dejinách, ktorý jednoznačne vyhlásil, že žiaden človek nie je nadradený inému kvôli svojej rase či etnickej príslušnosti. Toto vyhlásenie sa ustálilo v jednom z významných prorokových prejavov: jeho Poslednej kázni, ako sa jej hovorí, prednesenej na hore Arafat v roku 632. V tej kázni prorok Mohamed jednoznačne odsúdil rasizmus slovami: 'Celé ľudstvo je potomkom Adama a Evy. Arab nie je nadradený nearabovi. A nearab nie je nadradený Arabovi. Beloch nie je nadradený černochovi, ani černoch nie je nijako nadradený belochovi, okrem svojej zbožnosti a dobrých skutkov.'

Učenie proroka Mohameda o rasovej rovnosti odvtedy inšpiruje ľudí k boju za rasovú rovnosť a spravodlivosť pre všetkých.“ (1)

Considineovo video a jeho prepis, spolu s mnohými inými článkami obsahujúcimi obmeny Mohamedovho výroku o Araboch a nearaboch a tiež belochoch a černochoch, zaplnili internet. A Mohamed je vyzdvihovaný ako muž, ktorý z hľadiska rasových vzťahov predbehol svoju dobu o stáročia.

Skutočne Mohamed predniesol tieto slová počas svojej „Poslednej kázne“? Je zvláštne, že tento výrok sa nenachádza v raných klasických dielach autoritatívnych moslimských učencov zmieňujúcich „Poslednú kázeň“. (2) Nenachádza sa ani v súčasných populárnych dielach, kde sa táto kázeň spomína; medzi tieto súčasné práce patrí Zapečatený nektár, ocenený Prvou cenou Moslimskej svetovej ligy (Mekka) v roku 1979 v celosvetovej súťaži o nový životopis Mohameda. (3)

Nenachádza sa ani v šiestich autoritatívnych zbierkach hadísov, ani v Al-Muwatta imáma Málika ibn Anasa. (4)

Nachádza sa len v jednej zbierke hadísov: Musnad Imám Ahmad Bin Hanbal, zozbieranou imámom Bin Hanbalom (780-855), zakladateľom hanbalovskej školy islamského posvätného práva. Do angličtiny boli preložené len štyri z 15 zväzkov Musnadu a tie štyri tento konkrétny Mohamedov výrok neobsahujú. Potom som sa oprel o nasledovný preklad Mohamedovho výroku, ktorý sa údajne nachádza v inej časti Musnadu:

„Od Abí Nadra al-Mundhir Ibn Málik Ibn Kuta... (Mohamed povedal,) vskutku, Arab nie je dokonalejší než nearab, ani nearab nie je dokonalejší než Arab, ani beloch nie je dokonalejší než černoch, ani černoch nie je dokonalejší než beloch, okrem takvy.“ (5)

Zdalo by sa, že Mohamed bol skutočným pionierom v odsudzovaní rasizmu, najmä medzi belochmi a černochmi.

Je tu však problém. Existuje množstvo správ, podľa ktorých bol Mohamed „biely“; (6) a aby sme sa vyhli nedorozumeniam v tejto veci, raný moslimský učenec vyhlásil, že každého, kto povie, že Mohamed bol černoch, treba zabiť. (7)

A biely Mohamed vlastnil čiernych otrokov. Mohamed:

1.Mal chlapčenského černošského otroka menom Mid'am. (8)

2.Mal černošského otrockého vodiča karavány menom Andžaša. (9)

3.Mal černošského otroka ako vrátnika. (10)

4.Mal černošské otrokyne. Jedna z týchto dievčenských otrokýň spáchala cudzoložstvo a Mohamed prikázal, aby dostala 50 rán bičom potom, ako prestane po pôrode krvácať. (11) A černošská otrokyňa hrávala na bubon, aby Mohameda zabavila. (12)

5.Použil dvoch svojich černošských otrokov na to, aby kúpil ďalšieho otroka. (13)

Ako teda môže byť biely Mohamed považovaný za „prvého antirasistu“, keď vlastnil čiernych otrokov? Ako mohol vyhlásiť, že belosi a černosi si nie sú nadradení, keď bol zjavne nadradený svojim čiernym otrokom?

Odpoveď sa nachádza v poslednej časti Mohamedovho výroku, kde hovorí, že belosi a černosi si nie sú nadradení, „okrem takvy“.

Keď sa pozrieme na rôzne verzie Mohamedovho výroku, najmä, keď ho citujú nemoslimovia, vidíme, že slovo takva je často nahradené všeobecnými frázami ako „zbožnosť a dobré skutky“ a „osobná zbožnosť a spravodlivosť.“

Slovo takva však nemá nič do činenia s takýmito ekumenickými všeobecnosťami. Jej významom je skôr poslušnosť voči moslimskému bohu Alláhovi:

„Realita (hakika) zbožnej oddanosti (takva) znamená robiť to, čo vám Alláh (všemohúci a veľkolepý) prikázal robiť, zanechať to, čo vám zakázal robiť a byť trpezlivý s jeho dielom... jeho dekrétmi osudu... a všetkými ostatnými jeho skúškami a súžením.“ (14)

Znamená to tiež báť sa Alláha:

„Takva je definovaná ako strach z Alláha, lebo keď sa človek bojí všemohúceho Alláha, nespácha žiadne hriechy. Takva zahrňuje vedomie a strach z Alláha, rovnako ako zbožnosť. Zbožnosť je v podstate spravodlivosť, ktorú možno dosiahnuť len poslušnosťou voči všemohúcemu Alláhovi a zdržaním sa toho, čo zakazuje... Vo svätom Koráne a sunne je takva definovaná ako pojem vlastnej ochrany pred pekelným ohňom tým, že dodržiavame príkazy všemohúceho Alláha, robíme to, čo nám prikázal a vyhýbame sa tomu, čo nám zakázal...“ (15)

Takva znamená báť sa Alláha a konať podľa jeho príkazov (16) a Mohamed o „takve z Alláha“ hovoril často. (17)

Tu je dôležité zdôrazniť, že Alláh, boh islamu, nie je rovnaký ako boh kresťanov a Židov. Zvážte tento text z moslimskej webstránky:

„Ale to, čo by moslim mal používať pri svojom uctievaní... a za všetkých ostatných okolností, keď naráža na Alláha, nech je povznesený a velebený, je slovo „Alláh“ také aké je, lebo sa stalo pre moslimov symbolom a niečím, čo ich odlišuje, čo im pomáha vyhnúť sa zmätku medzi tým, čo myslia oni a čo myslia ostatní, keď hovoria „Boh“ (zvýraznenie pridané), lebo ostatní môžu niekedy narážať na Alláha, alebo niekedy môžu narážať na niečo iné... „ (18)

Korán a učenie Mohameda dávajú dosť jasne najavo, že Alláh nie je rovnaký ako boh kresťanov a Židov. (19) A keď moslimovia narážajú na „veriacich“, narážajú tým len na moslimov; kresťanov a Židov zvlášť nepovažujú za „veriacich“. (20)

Takže slovo takva sa používa výhradne pri narážkach na Alláha, boha islamu, a len uctievanie a strach z Alláha určuje dokonalosť a nadradenosť medzi ľuďmi. Ako podotkol Dr. Abd al-Salam Ibn Burdžis na margo Mohamedovho výroku:

„A v tomto hadíse sa dokonalosť obmedzuje na takvu a ruší ju všetko iné než takva.“ (21)

To znamená, že moslimovia sú zo svojej podstaty nadradení nemoslimom. (22)

Záver

Mohamedov výrok sa bežne chápe v zmysle, že žiaden človek nie je nadradený inému kvôli svojej rase či etnickej príslušnosti. Ale to nie je to, čo Mohamed povedal.

Ako sme videli, takva znamená dodržiavanie príkazov Alláha, boha islamu. Takže v skutočnosti Mohamed povedal, že dokonalosť, respektíve nadradenosť sa určuje podľa viery v Alláha a dodržiavania jeho príkazov. Z toho dôvodu sú moslimovia zo svojej podstaty nadradení nemoslimom, ktorí už zo svojej definície neveria v moslimského boha Alláha. Preto mohol mať biely Mohamed toľko nemoslimských čiernych otrokov (a otrokov inej farby), koľko len chcel. (23)

Význam slova takva je tiež dôležitý pre pochopenie koránového verša 49:13:

„Ľudia, veru sme vás stvorili z muža a ženy a učinili sme z vás národy a kmene, aby ste sa vzájomne poznali. Avšak najvznešenejší z vás pred Bohom je ten, kto je najbohabojnejší – a Boh je vševediaci a dobre informovaný.“

Tento verš často slúži na podporu tvrdenia, že islam učí rovnosť ľudí z rôznych krajín a rôznej etnickej príslušnosti, že by sa mali navzájom spoznávať a vychádzať spolu v mieri. V skutočnosti nemá zmysel tohto verša nič do činenia s rovnosťou rôznych ľudí a s tým, aby sa učili žiť spolu v mieri; tento verš len tvrdí, že zo všetkých stvorených ľudí sú moslimovia, ktorí majú takvu, „najvznešenejšími“ v očiach Alláha.

Takže použitie slova takva znamená, že vo vyššie uvedenom hadíse Mohamed nepovedal nič o „rasovej rovnosti a spravodlivosti pre všetkých.“ Mohamed iba poukázal na to, že len strach z Alláha a jeho uctievanie sú tým, čo určuje dokonalosť a nadradenosť; tí, ktorí nemajú takvu, teda nemoslimovia, nie sú z toho dôvodu o nič lepší než hociktorý iný nemoslim.

Mohamed bol „antirasista“ len v tom ohľade, že rozdelil ľudí na dve nerasové kategórie; povedal:

„Človek je buď spravodlivým veriacim (moslimom) alebo odsúdeným zlosynom.“ (24)

Poznámky

(1) Dr. Craig Considine, “Who Is the First Anti-Racist in Human History?,” New Muslim, June 11, 2020, https://www.newmuslim.net/featured/who-is-the-first-anti-racist-in-human-history.

(2) Od 8. do 18. storočia:

Muhammad ibn Ishaq, The Life of Muhammad (Sirat Rasul Allah), trans. Alfred Guillaume (Karachi, Pakistan: Oxford University Press, 2007), pp. 649-652.

Muhammad b. ‘Umar al-Waqidi, The Life of Muhammad: Al-Waqidi’s Kitab al-Maghazi, trans. Rizwi Faizer, Amal Ismail, a AbdulKader Tayob, ed. Rizwi Faizer (London a New York: Routledge, 2013), pp. 539-541, a 543-545.

Abu Ja’far Muhammad b. Jarir al-Tabari, The History of al-Tabari: The Last Years of the Prophet, Vol. IX, trans. a annotated Ismail K. Poonawala (Albany, New York: State University of New York Press, 1990), pp. 109-115.

Abu ‘Abd Allah Muhammad ibn Sa’d ibn Mani’ al-Zuhri al-Basri, Kitab al-Tabaqat al-Kabir, Vol. 2, trans. S. Moinul Haq (New Delhi, India: Kitab Bhavan, 2009), pp. 213-235.

‘Imaduddeen Isma’eel ibn Katheer al-Qurashi, Winning the Hearts a Souls: Expeditions a Delegations in the Lifetime of Prophet Muhammad, trans. Research Department of Darussalam (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2010), pp. 239-357.

Muhammad ibn ‘Abdul Wahhab at-Tamimi, Abridged Biography of Prophet Muhammad, ed. ‘Abdur-Rahman bin Nasir Al-Barrak, ‘Abdul ‘Azeez bin ‘Abdullah Ar-Rajihi, a Muhammad Al-‘Ali Al-Barrak (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2003), pp. 309-310.

(3) Súčasné práce:

Karen Armstrong, Muhammad, A Biography of the Prophet (New York: HarperCollins, 1993), pp. 252-254.

Robert Spencer, The Truth about Muhammad: Founder of the World’s Most Intolerant Religion (Washington DC: Regnery Publishing Company, 2006), pp. 160-161.

Martin Lings, Muhammad, His Life Based on the Earliest Sources (Rochester, VT: Inner Traditions, 2006), pp. 348-351.

Karen Armstrong, Muhammad, A Prophet for our Time (New York: HarperOne, 2007), pp. 193-194.

Safiur-Rahman al-Mubarakpuri, The Sealed Nectar (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2008), pp. 538-546.

Safiur-Rahman al-Mubarakpuri, When the Moon Split, A Biography of the Prophet Muhammad (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2009), pp. 390-397.

(4) Abu ‘Eisa Mohammad ibn ‘Eisa at-Tirmidhi, Jami’ At-Tirmidhi, trans. Abu Khaliyl, 6 Volumes (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2007)

Muhammad bin Ismail bin Al-Mughirah al-Bukhari, Sahih Al-Bukhari, trans. Muhammad Muhsin Khan, 9 Volumes (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 1997)

Abu’l Hussain ‘Asakir-ud-Din Muslim bin Hajjaj al-Qushayri al-Naisaburi, Sahih Muslim, trans. ‘Abdul Hamid Siddiqi, 8 Volumes (New Delhi, India: Adam Publishers a Distributors, 2008)

Abu Dawud Sulaiman bin al-Ash’ath bin Ishaq, Sunan Abu Dawud, trans. Yaser Qadhi, 5 Volumes (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2008)

Abu ‘Abdur-Rahman Ahmad bin Shu’aib bin ‘Ali bin Sinan bin Bahr An-Nasa’i, Sunan An-Nasa’i, trans. Nasiruddin al-Khattab, 6 Volumes (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2007)

Abu ‘Abdur-Rahman Ahmad bin Shu’aib bin ‘Ali bin Sinan bin Bahr An-Nasa’i, Sunan An-Nasa’i, trans. Nasiruddin al-Khattab, 6 Volumes (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2007)

Malik ibn Anas ibn Malik ibn Abi ‘Amir al-Asbahi, Al-Muwatta of Imam Malik ibn Anas: The First Formulation of Islamic Law, trans. Aisha Abdurrahman Bewley (Inverness, Scotland: Madinah Press, 2004)

(5) Dr. ‘Abd al-Salam Ibn Burjis Ibn Nasir Al-Abd al-Karim, Prophetic Ahadith in Condemnation of Racism (Grand Rapids, MI: Sunnah Publishing, 2012), p. 28.

(6) Napríklad: Sahih Al-Bukhari, Vol. 1, Book 3, No. 63, p. 92; Sahih Muslim, Vol. 7, No. 2340, p. 44; Sunan Abu Dawud, Vol. 1, No. 486, p. 294; a Ahmad bin Muhammad bin Hanbal ash-Shaibani, Musnad Imam Ahmad Bin Hanbal (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2012),Vol. 1, No. 1300, p. 587.

(7) Qadi ‘Iyad ibn Musa al-Yahsubi, Muhammad, Messenger of Allah: Ash-Shifa of Qadi ‘Iyad, trans. Aisha Abdarrahman Bewley (Norwich, UK: Diwan Press, 2011), p. 387.

(8) Al-Muwatta of Imam Malik ibn Anas, 21.13.25, p. 179; Sunan Abu Dawud, Vol. 3, No. 2711, p. 323; a Sunan An-Nasa’i, Vol. 4, Nol. 3858, p. 449.

(9) Sahih Muslim, Vol. 7, No. 2323, p. 38; a Sahih Al-Bukhari, Vol. 8, Book 78, No. 6161, p. 106.

(10) Jami At-Tirmidhi, Vol. 6, No. 3318, p. 50; Sahih Al-Bukhari, Vol. 3, Book 46, No. 2468, p. 376; Vol. 6, Book 65, No. 4913, p. 363; a Vol. 9, Book 95, No. 7263, p. 227; Musnad Imam Ahmad Bin Hanbal, Vol. 1, No. 222, p. 144.

(11) Sunan Abu Dawud, Vol. 1, No. 332, p. 212; a Musnad Imam Ahmad Bin Hanbal, Vol. 1, No. 1142, p. 530.

(12) Jami At-Tirmidhi, Vol. 6, No. 3690, p. 368. Abú Hurajra, Mohamedov blízky spoločník, mal taktiež najmenej jednu černošskú dievčenskú otrokyňu: Sunan Abu Dawud, Vol. 2, No. 2174, p. 566.

(13) Sunan An-Nasa’i, Vol. 5, No. 4189, p. 126; Sunan Ibn Majah, Vol. 4, No. 2869, p. 107; a Jami At-Tirmidhi, Vol. 3, No. 1239, p. 49, a No. 1596, p. 360.

(14) Shaikh ‘Abd al-Qadir al-Jilani, The Sublime Revelation: Al-Fath ar-Rabbani, Trans. Muhtar Holland (Fort Lauderdale, FL: Al-Baz Publishing, Inc. Kindle Edition), p. 358.

(15) “Importance of Taqwa in Islam a its Benefits from Quran,” Quran Reading, January 2, 2018, http://www.quranreading.com/blog/importance-of-taqwa-in-islam-and-its-benefits-from-quran/.

(16) Pre ďalšie príklady, kedy takva odkazuje konkrétne na Alláha, pozri: Prophetic Ahadith in Condemnation of Racism, p. 81; Sunan Ibn Majah, Vol. 5, p. 527; Sunan An-Nasa’i, Vol. 6, p. 480; Sunan Abu Dawud, Vol. 5, p. 588; Jami’ At Tirmidhi, Vol 6, p. 640; Abu ‘Abdullah Muhammad ibn Ahmad al-Ansari al-Qurtubi, Tafsir Al-Qurtubi: Classical Commentary of the Holy Qur’an, Vol. 1, trans. Aisha Bewley (London: Dar Al Taqwa Ltd., 2003), p. 780; a Jalalu’d-Din al-Mahalli a Jalalu’d-Din as-Suyuti, Tafsir Al-Jalalayn, trans. Aisha Bewley (London: Dar Al Taqwa Ltd., 2007), p. 1369.

(17) Napríklad: Sunan Abu Dawud, Vol. 3, No. 3124, p. 570; Jami’ At-Tirmidhi, Vol. 6, No. 3445, p. 172; a Al-Muwatta of Imam Malik ibn Anas, 18.5.13, p. 113.

(18) “Translating the names a attributes of Allah into other languages a swearing by them,” Islam Question & Answer, April 16, 2012, https://islamqa.info/en/answers/171528/translating-the-names-and-attributes-of-allah-into-other-languages-and-swearing-by-them.

(19) Stephen M. Kirby, “Do We All Believe in the Same God?” FrontPage Mag, December 22, 2014, https://archives.frontpagemag.com/fpm/do-we-all-believe-same-god-dr-stephen-m-kirby/.

(20) Stephen M. Kirby, “The Fantasy Islam of the University of Chicago’s Fred Donner (Part 1),” Jihad Watch, January 30, 2019, https://www.jihadwatch.org/2019/01/the-fantasy-islam-of-the-university-of-chicagos-fred-donner-part-1.

(21) Prophetic Ahadith in Condemnation of Racism, p. 29.

(22) Prirodzená nadradenosť moslimov voči nemoslimom je vyjadrená v koránových veršoch ako 3:110, 98:6 a 98:7.

(23) Pre viac informácií o Mohamedovej angažovanosti v otroctve, pozri https://web.archive.org/web/20200220181013/http://perfectmantruth.com/slaves.php.

(24) Sunan Abu Dawud, Vol. 5, No. 5116, p. 419.

Prevzaté z https://www.jihadwatch.org/2020/10/was-muhammad-really-the-first-anti-racist-in-human-history