Syed Kamran Mirza
Slovo "mier" znamená pokoj, stav bez vojny, bez úzkosti, stav harmónie medzi ľuďmi atď. Všetci ľudia si v živote radi užívajú mier. Moslimovia často nazývajú islam mierom. Najmä po 11. septembri islamisti nepretržite opakovali - "islam znamená mier". Islam preto nemôže ospravedlňovať terorizmus či vojnu. Pozná však niekto islamskú predstavu mieru? Viete, že islamský mier neznamená to isté ako to, čo sa píše v slovníku? Tu je skutočný význam islamského mieru.
Islamské chápanie mieru znamená podriadenie sa alebo odovzdanie sa. Mier nastáva (podľa islamu) len vtedy, keď sa človek odovzdá alebo podriadi. Ale komu? Jedná sa o podriadenosť Alláhovi (islamskému bohu) a jeho poslovi Mohamedovi. Z toho dôvodu existuje (islamský) mier len v dar al-islam - dome podriadenia, po prestúpení na islam. To je hlavný význam islamského mieru. Nepravý význam slova islam ako mier zavádza naivných západných nemoslimov. Prefíkaní islamisti zavádzali amerického prezidenta Busha a jeho štáb z Bieleho domu svojimi zavádzajúcimi poznámkami o islamskom mieri.
Mier s nemoslimami (hinduistami, modlármi) a tiež s ľuďmi knihy (kresťanmi a Židmi) nie je v islame možný. Podľa Koránu a jeho učenia by mali dostať šancu/pozvanie prijať islam, alebo by mali byť podrobení a zabití, ak to bude nevyhnutné. Proti ľuďom knihy (kresťanom a Židom) treba bojovať, pokiaľ sa nepodriadia. Toto hovorí svätý Korán:
9:29: Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma (Židia a kresťania) pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou pociťujúc pokoru.
Tvrdenie, že islam je náboženstvo mieru, je úplne nepravdivé. Islam je povinný byť vo vojne na základe príkladu proroka Mohameda (ktorý bojoval proti pohanom a tiež proti ostatným kmeňom a náboženstvám, kým si nepodrobil Mekku a Medinu) aj učenia Koránu, podporeného mnohými sahíh hadísmi. Korán učí, že moslimovia nikdy nemajú začať vojnu, ale majú ponúknuť nemoslimom možnosť/pozvanie prijať islam. Ak nemoslimovia odmietnu prijať islam, považuje sa to za agresiu proti Alláhovi a islamu. Preto majú moslimovia legitímne povolené bojovať proti týmto agresorom, kým nekonvertujú alebo nezomrú.
Väčšina platných príkladov môjho tvrdenia sú nasledovné koránové verše:
3:85: Ktokoľvek by chcel iné náboženstvo než islam, nebude od neho prijaté a bude v živote poslednom patriť medzi tých, ktorí prehrali.
8:39: Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie.
4:89: Želali by si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú oni, a aby ste boli rovnakí. Neberte si spomedzi nich priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu! A ak sa odvrátia, tak ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete! A neberte si z ich radov ani priateľov, ani pomocníkov.
22:19-22: Hľa, to sú dvaja protivníci, ktorí sa sporia o Pánovi svojom. Pre tých, ktorí odmietli veriť, je odseknutý odev z ohňa, ponad ich hlavy sa bude liať vriaca voda. Bude ňou tavené to, čo je v ich bruchách aj ich kože. Budú pre nich určené prúty zo železa. Vždy, keď by chceli z neho vyjsť von pre utrpenie, budú do neho vrátení. "Okúste trápenie ohňa." (Čo je to za sadistického boha?)
47:4: Keď stretnete neveriacich, údery na krky im zasaďte. Až im silné rany zasadíte, potom ich pevne spútajte. Potom, buď ich omilostite, alebo za výkupné prepustite, a to až kým vojna nepoloží svoje bremená. Tak je určené. Keby Boh bol chcel, bol by víťazstvo nad nimi určil, ale podrobil vás skúške tak, že ste sa stretli jeden proti druhému. Tí, ktorí boli zabití za cestu, ktorú Boh určil, tých skutky On nenechá zblúdiť.
A teraz niekoľko sahíh hadísov a citátov islamských mysliteľov:
1) Al-Sajl al-Džarrar (4:518-519) od Aš-Šavkáního. Šavkání:
"Islam zaujíma jednomyseľné stanovisko, že proti neveriacim treba bojovať a vnútiť im islam, alebo si ich treba podrobiť a donútiť ich platiť džízu (ochranné peniaze len od Židov a kresťanov), alebo ich treba zabiť. Verše, podľa ktorých im treba odpustiť, sú jednomyseľne zrušené povinnosťou bojovať za všetkých okolností."
2) Bajdáví vo svojej knihe (Svetlá zjavenia, strana 252) uvádza:
"Bojujte proti Židom a kresťanom, lebo znesvätili pôvod svojho náboženstva a neveria v náboženstvo pravdy (islam), ktoré zrušilo všetky ostatné náboženstvá. Bojujte proti nim, pokiaľ nezaplatia daň z hlavy (džízu) pociťujúc pokoru a poníženie."
3) Známy egyptský učenec Sajjid Qutb (v knihe Míľniky, kapitola 4, "Džihád za boha") uvádza štyri štádiá vývoja džihádu:
1. Kým najranejší moslimovia zotrvávali v Mekke pred svojím útekom do Mediny, Boh im nepovolil bojovať;
2. Moslimovia dostali povolenie bojovať proti svojim utláčateľom;
3. Boh prikázal moslimom bojovať proti tým, ktorí proti nim bojujú;
4. Boh prikázal moslimom bojovať proti všetkým polyteistom.
Sajjid Qutb zastával názor, že každé štádium má byť nahradené ďalším štádiom v tomto poradí, pričom štvrté štádium má byť trvalé.
4) Úvodná časť anglického prekladu zbierky hadísov Sahíh Bucharí od Dr. Muhammada Muhsin Khana, Medinská islamská univerzita. V nej Dr. M. Muhsin Khan píše:
"Potom Alláh v súre Bara'at (9) zjavil príkaz odložiť (všetky) povinnosti (zmluvy atď.) a prikázal moslimom bojovať proti všetkým pohanom, rovnako ako proti ľuďom knihy (Židom a kresťanom), ak neprijmú islam, pokiaľ nezaplatia džízu (daň vyberanú od Židov a kresťanov, ktorí neprijali islam a sú pod ochranou islamskej vlády) s pokorou a pocitom poníženia (9:29). Preto (moslimovia) nesmú zanechať "boj" proti nim (pohanom, Židom a kresťanom), zmieriť sa s nimi a pozastaviť nepriateľské akcie proti nim na neobmedzenú dobu, kým sú silní a majú možnosť bojovať proti nim."
5) Názor islamistického generála: Hamíd Gul - islamista a bývalý pakistanský generál poskytol v pondelok, 2. augusta 2002 rozhovor pre BBC News. Džihádistický generál z Pakistanu povedal, "Ozbrojený odpor utláčaných ľudí, prenasledovaných ľudí, zotročených ľudí - taký džihád má schválenie od OSN. Kto je Pervez Mušaraf, keď hovorí, že by sme s tým mali prestať, keď to hovorí Korán a podporuje Charta OSN? Mušaraf hovorí: 'Zastavte džihád, urobte toto, hento a tamto.' Nie, nie, nie. Nemôže. Je tu jasný rozkaz Koránu."
(6) Sahíh Bucharí 9:84:64: Vyrozprával Alí: ...Bez pochyby som počul Alláhovho apoštola, ako hovorí, "Počas posledných dní sa objaví niekoľko mladých, hlúpych ľudí, ktorí budú hovoriť najlepšie slová, ale ich viera nebude siahať ďalej ako za ich hrdlá (t.j. nebudú mať vieru) a odídu zo svojho náboženstva tak ako šíp odchádza z hry. Preto nech ich nájdete kdekoľvek, zabite ich, lebo ktokoľvek ich zabije, bude mať odmenu v deň vzkriesenia." (pozri tiež Sahíh Bucharí 4:56:808 - pozn. prekl.)
Vyššie uvedené verše, názory rôznych islamských mysliteľov a sahíh hadísy urobili z islamu náboženstvo strachu a hrôzy, nie náboženstvo mieru (sahíh, teda autentických hadísov o džiháde je omnoho viac a sú im venované samostatné kapitoly najuznávanejších zbierok hadísov - 52. kniha Sahíh Bucharí, 19. kniha Sahíh Muslim, 14. kniha Abú Dawud, 22. a 23. kniha Džamí at-Tirmidhí, 24. kniha Sunan Ibn Madžah, 25. kniha Sunan an-Nasa'i, popr. 21. kniha Muwatta Málik - pozn. prekl.). Vo svete bude stále prebiehať vojna, pokiaľ budú niektorí fanatici veriť v Mohameda, jeho príklad a jeho učenie. Islamská predstava mieru, ktorá znamená, že celý svet bude moslimský, je nepochybne príkazom k vojne. Potom na Alláhovej zemi prevládne mier. To je konečný výklad arabského slova "islam".
Našli sme výhovorku menom wahhábizmus (?)
Prefíkaní islamisti a tiež niektorí západniari našli istú nepresvedčivú výhovorku a hovoria, že to nie je "skutočný islam", ale vplyv "wahhábizmu", ktorý po celom svete robí z mierumilovného islamu náboženstvo terorizmu. Preskúmajme takzvaný wahhábizmus.
Čo je wahhábizmus? Mnohí prefíkaní islamisti chcú z vrodenej intolerancie skutočného islamu obviniť wahhábizmus. To znamená, že chcú wahhábizmus vykresliť ako samostatnú islamskú entitu, ktorú si (západniari) mýlia so skutočným, mierumilovným islamom. Väčšina západných nemoslimov je tiež pomýlená takzvaným wahábovským typom islamu, ktorý, podľa niektorých ľudí, nie je skutočným/pravým mierumilovným islamom. Tak čo je teda wahhábizmus?
Wahhábizmus nie je samostatné náboženstvo, ani samostatná odnož islamu. Wahhábizmus je skutočne novou silou na obnovu islamu do jeho pôvodnej podoby, ktorá existovala v ranom islamskom období v 7. storočí. To boli časy proroka Mohameda a jeho štyroch obľúbených učeníkov - al-Chulafá ar-Rášídún. Začiatkom 18. storočia Mohamed Ibn Abd al-Wahháb, slávny saudský náboženský extrémistický vodca, vyzval na obnovu islamského ducha, morálnu očistu a odstránenie všetkých novôt, ktoré sa v islame objavili od 7. storočia. Jeho stúpenci sa nazývajú wahhábisti alebo wahhábistickí islamisti. Wahhábizmus nie je novou odnožou islamu, ani nijakou jeho vetvou; wahhábizmus nemá nijakú samostatnú knihu, skôr je to skutočný islam. Stúpenci wahhábizmu sa sami označujú ako Muwahhidún - čo znamená "zjednotitelia" (slovo je odvodené od výrazu tawhíd, ktoré označuje vieru v jedného boha; Muwahhidún by sa teda dalo preložiť aj ako veriaci v jedinosť, popr. monoteisti - pozn. prekl.). Wahhábizmus je jednoducho politický islam, ktorý bol prijatý pre účely podieľania sa na moci. Nemá žiadne zvláštne zvyky, ani nijaké zvláštne obrady a žiaden zvláštny výklad islamu, ktorý by sa odlišoval od hlavnej časti sunnitského islamu. Stúpenci wahhábizmu sa domnievajú, že každý moslim by sa mal riadiť islamom tak ako wahhábistickí moslimovia a všetkých, ktorí ich nenasledujú, považujú za pohanov a nepriateľov islamu. Usáma bin Ládin bol pravým stúpencom wahhábizmu.
Stúpenci wahhábizmu, vrátane saudskoarabskej vládnucej rodiny Saudovcov, trvajú na tom, že oni iba praktizujú "pravý" islam proroka Mohameda. Wahhábizmus získal na Západe a v moslimskom svete popularitu počas dozvukov iránskej revolúcie z roku 1979. Saudi minuli miliardy dolárov na posilnenie wahhábistickej ideológie ako protiváhy iránskej šiitskej ideológie po celom moslimskom svete prostredníctvom výstavby tisícov mešít, madras, islamských centier atď. Pakistan bol zaplavený wahhábistickými madrasami (islamskými školami alebo továrňami na terorizmus), čo bola hlavná vec, na ktorú sa americké médiá po 11. septembri zamerali ako na semenisko džihádistickej armády Talibanu a al-Kájdy.
Šejk Šišu, kurdský imám, ktorý je stúpencom wahhábizmu, pri otázke kurdského reportéra ohľadom wahhábizmu povedal: "Čo je wahhábizmus? Neexistuje žiaden wahhábizmus, len pravý islam." Saudskí študenti a saudskí občania majú na wahhábizmus podobné názory.
Záver
Islam nie je náboženstvo mieru, islam znamená skôr odovzdanie sa náboženstvu islamu. Islam znamená mier len vtedy, keď sa niekto odovzdá islamu! V iných situáciách islam znamená mier len vtedy, keď sú moslimovia malou menšinou (príklad: moslimovia na Západe); ale keď sa moslimovia stanú väčšinou alebo keď sa ich počet značne zvýši, islam znamená násilie a intoleranciu voči ostatným. V takej situácii islam dostáva božský príkaz (výroky Koránu a hadísov) pozývať, vnucovať, podrobovať si a dokonca i bojovať, aby ostatní ľudia konvertovali na islam. Len vtedy islam znamená mier!
"Bolo by naivné ignorovať hlboké pocity intolerancie voči neveriacim v islame." Andrew Sullivan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára