X. Maltézski korzári
Berberskí korzári mali kresťanské náprotivky sídliace na ostrove Malta, ktorých podporoval kresťanský Rád rytierov špitálu svätého Jána (známy tiež jednoducho ako Maltézsky rád - pozn. prekl.) a prepadávali lode a posádky moslimských krajín. (226) Jediným rozdielom medzi maltézskymi a berberskými korzármi bolo, že samotní maltézski rytieri mali legitímne vojnové loďstvo, ktoré prepadávalo moslimské lode, no neoperovali kvôli zisku. (227) Toto vojnové loďstvo bolo finančne podporované z pozemkov, ktoré rytierom zanechali v závetoch generácie pobožných ľudí po celej Európe. (228) Kresťanskí korzári, regulovaní rytiermi, ktorí im udeľovali povolenia, produkovali zisky a delili sa o ne. (229) Títo korzári slúžili ako druhá línia útoku na moslimských obyvateľov Stredozemného mora. (230) Maltézska korzárska flotila dosiahla svoj vrchol v 60-tych rokoch 17. storočia, kedy mala okrem mnohých galejí tridsať plachetníc. (231) Flotila zamestnávala asi 4000 mužov a využívala ďalších 3000 otrokov, čo predstavovalo zhruba jednu pätinu celej dospelej maltézskej populácie. (232)
A. Dejiny rytierov špitálu svätého Jána
Rytieri špitálu svätého Jána (známy tiež ako johaniti či hospitaliti - pozn. prekl.) pôvodne vznikli v Jeruzaleme, aby poskytovali pomoc kresťanským vojakom a chorým pútnikom cestujúcim do Svätej zeme. (233) V roku 1291 moslimská armáda dobyla Akko, poslednú križiacku pevnosť vo Svätej zemi, a hospitaliti sa stiahli najprv na Cyprus a nakoniec na ostrov Rodos, kde sa usadili na viac než dvesto rokov. (234) V roku 1522 sa Osmanská ríša rozšírila a hospitaliti boli opäť vyhnaní. (235) Cisár Svätej ríše rímskej a kráľ Španielska Karol V. udelil hospitalitom ostrov Malta, kde sa stali známymi ako "maltézski rytieri". (236)
B. Pravidlá a tribunály
Okrem vybudovania mocnej námornej základne na Malte rytieri tiež podporovali a systematicky organizovali korzárov z ostrova. (237) Príchodu rytierov predchádzala malá kresťanská korzárska flotila, ktorá pôvodne mala od Sicílie povolenie na prepadávanie tureckých lodí. (238) V roku 1530 sa však títo korzári dostali pod jurisdikciu rytierov, v dôsledku čoho začali podliehať ich predpisom. (239) Dodržiavanie predpisov vynucovala komisia nazývaná "Tribunale degli Armamenti." (240) Tribunál založil v roku 1605 veľmajster rytierov kvôli lepšej kontrole a regulácii prekvitajúceho obchodu korzárov. (241) Tribunál od korzárov požadoval, aby vztýčili vlajku rádu a smeli prepadávať len moslimské lode. (242) Ďalej museli korzári rešpektovať všetky doklady zaručujúce bezpečnú cestu, ktoré moslimským lodiam vydali ktoríkoľvek kresťanskí panovníci. (243)
Tribunál tiež vysvetlil postupy, podľa ktorých sa malo postupovať, ak niektorý z korzárov porušil pravidlá. (244) Zaviedli sa aj postupy týkajúce sa metód a geografických oblastí, na ktoré sa vydávali povolenia, a práv rôznych žiadateľov, ktorí chceli mať podiel z koristi. (245) Konkrétne súdne procesy zahrňovali záležitosti neoprávneného zajatia, najmä Grékov a Židov, spory týkajúce sa rozdelenia koristi, nedostatok podnikavosti u kapitánov a spreneveru zo strany posádok. (246) Hociktorá poškodená strana mohla predložiť prípad na mimoriadne zvolané maltézske súdy s Vatikánom ako konečným odvolacím súdom. (247) Súdne pojednávania sa konali pravidelne, keď maltézski korzári nedokázali odolať nutkaniu prepadnúť náhodnú kresťanskú loď. (248) Existuje napríklad záznam o benátskych kupcoch, ktorí na maltézskych súdoch získali odškodnenie, hoci niekedy mohol takýto súdny proces trvať roky. (249) Vďaka konfiškácii niektorých rytierskych statkov na území Benátok mohli Benátčania zvlášť účinne presviedčať maltézskych rytierov, aby držali svojich ambicióznych korzárov na krátko. (250) Rytieri potom od všetkých korzárov, ktorí vyplávali, požadovali, aby vložili do tribunálu hotovostnú záruku. (251) Ak bola vznesená žaloba proti korzárskej lodi a zistilo sa, že bola na vine, táto záloha sa použila na uhradenie rozsudku. (252)
Okrem pravidiel stanovených a vynucovaných tribunálom maltézski rytieri organizovali a skomercionalizovali kresťanských korzárov systémom udeľovania povolení. (253) Tieto povolenia vydával veľmajster rádu a zakladali sa na geografickom regióne hliadkovania a dĺžke plavby. (254) Korzári mali povolenie sústreďovať svoje snahy buď na berberské pobrežie alebo Levantu (východné Stredomorie), hoci na základe represálií voči pútnikom do Palestíny existovali rôzne výhradné zóny. (255) Najlukratívnejšia z týchto povolených oblastí bola na východnom konci Stredomoria, kde lodné trasy spájali Konštantínopol a Egypt. (256) Osmanské obchodné lode sa zvyčajne pohybovali v konvoji, takže sa na ne ťažko útočilo. (257) Preto bývali korzárske útoky v tejto oblasti úspešnejšie voči menším lodiam plaviacim sa osamote okolo dôležitých ostrovov v oblasti, vrátane Rodosu, Kréty a Cypru. (258) Povolenia pre berberské pobrežie sa zvyčajne vydávali na krátke plavby trvajúce pár týždňov alebo mesiacov, zatiaľ čo plavby do Levanty mávali povolenie na dobu až do piatich rokov. (259)
C. Galeje a taktika
V maltských lodeniciach rytieri stavali a opravovali neobyčajné lode a galeje. (260) Tieto galeje boli veľmi podobné galejam z berberského pobrežia, ale viacej sa spoliehali na delostreľbu a boli teda lepšie vyzbrojené a ťažšie skonštruované. (261) Tak ako berberské galeje, aj tieto veslovali hlavne otroci. (262) Väčšinu z nich tvorili moslimovia, ale na niektorých miestach na lavičkách sedávali kresťania, ktorí si odpykávali tresty za zločiny spáchané v talianskych mestských štátoch. (263) Boli tam tiež muži známi ako "buonavoglie," čo znamená "ochotní" (alebo niečo v zmysle "ľudia s dobrou vôľou", keďže výraz vznikol zo slov buono - dobrá a voglia - vôľa - pozn. prekl.), hoci s konotáciou "darebáci". (264) Títo veslári boli formálne slobodní dlhoví otroci, s ktorými sa zaobchádzalo podobne ako s ostatnými otrokmi, ale mali niekoľko mimoriadnych privilégií - mohli nosiť fúzy a boli pripútaní len jednými putami namiesto dvoch. (265)
Korzárske galeje niekedy viedli samotní rytieri a na väčších z nich sa zvyčajne nachádzal plný oddiel bojujúcich rytierov, ktorých bolo do tridsať a veľký kontingent platených žoldnierov (zodpovedajúcich berberským (presnejšie osmanským - pozn. prekl.) janičiarom), okrem posádky námorníkov a galejných otrokov. (266) Tieto maltézske galeje sa zvyčajne priblížili k obeti a pokúsili sa zostreliť takeláž (všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná so zariadením a výstrojom na ich ovládanie - pozn. prekl.), potom išli pozdĺž svojej koristi, aby ju predbehli za použitia streľby z malých zbraní a svoju výškovú výhodu využili na to, aby na paluby svojich protivníkov zhodili primitívne granáty skôr, než sa na ne nalodili a začal boj zblízka. (267) Rytieri tvrdili, že majú procesné právo "Visita" ako pokračovanie vojny proti neveriacim. (268) K Visite dochádzalo vtedy, keď maltézska korzárska galeja pozdravila loď a išla vedľa nej, aby sa posádky opýtala na ich destináciu, majiteľov nákladu a miesto pôvodu lode, posádky a cestujúcich. (269) Ak existovalo podozrenie, že loď nesie turecký tovar alebo cestujúcich, korzári sa nalodili a vykonali inšpekciu. (270) Toto vyvolávalo spory medzi Malťanmi a ostatnými námornými národmi, lebo korzári často rabovali lode a spôsobovali škodu a zdržanie. (271) Túto hrozbu zdržania využívali maltézski korzári ako vyjednávaciu páku, lebo brali úplatky od kapitána lode výmenou za to, že sa vzdajú práva Visita. (272)
D. Delenie lupu
Maltézske korzárske lode mali pokladníka, ktorý viedol účtovnú knihu zaznamenávajúcu hodnotu všetkých skonfiškovaných vecí a ziskov nadobudnutých z predaja otrokov. (273) Na konci plavby a následného predaja otrokov slúžili pokladníkove knihy na určenie zisku, ktorý nahromadili, aby si rôzne strany, ktoré do plavby investovali, mohli nárokovať svoj podiel. (274) Tak ako na berberskom pobreží, prvú pohľadávku mal štát a veľmajster si vzal jednu desatinu zo všetkých ziskov. (275) Ďalší podiel šiel "Cinque Lanie", ktorý sa skladal prevažne z úradníkov so záväzkami týkajúcimi sa plavby. (276) Potom si kapitán nárokoval asi jedenásť percent zisku. (277) Zvyšok sa napokon rozdelil na tri rovnaké časti. Jedna tretina sa rozdelila, často nerovnomerne, medzi posádku. (278) Zvyšné dve tretiny dostali tí, ktorí financovali výstavbu, výstroj a zásoby lode. (279) Také financovanie pochádzalo od držiteľov dlhopisov, ktorým sa vrátila počiatočná investícia plus úrok. (280) Ako na berberskom pobreží, držitelia dlhopisov pochádzali zo všetkých sociálnych vrstiev. (281) Financovanie pochádzalo aj od vlastníkov kapitálu a obchodníkov, ktorí nadobudli zisky v súlade s ich počiatočným vkladom do plavby. (282) Kapitán bol zodpovedný za doplnenie výplaty pre vyšších dôstojníkov z vlastného podielu, no mal tiež nárok na všetky stratené peniaze, ktoré sa na lodi našli. (283) Navyše, remeselníci ako galejní kuchári si mohli nechať vybavenie ukradnuté z koristi, ktoré súviselo s ich remeslom. (284)
E. Otroci
Rovnako ako na berberskom pobreží, s otrokmi sa zaobchádzalo veľmi biedne, strhli z nich oblečenie a zbičovali ich, aby sa priznali, kde sú ukryté cennosti. (285) Moslimských otrokov vzali späť na Maltu, kde ich neskôr predali na druhom najväčšom kresťanskom trhu s otrokmi. (286) Otroci boli vydražení, aby pracovali pre rytierov alebo súkromníkov a zopár ich predali na medzinárodnom trhu, napríklad ako veslárov pre benátske galeje. (287)
Veľký prístav na Malte obklopovali tri hlavné väznice pre otrokov. (288) Tak ako kresťanskí otroci Berberov, aj títo mali povolené podnikať, aby sa pokúsili vyzbierať dosť peňazí na kúpenie vlastnej slobody. (289) Mnohí si ostrihali vlasy, viedli krčmy a predávali tovar zo stánkov. (290) Keď boli otroci cez deň mimo väzníc, ich postavenie bolo jasné z ich arabského štýlu obliekania (nemohli nosiť kresťanské oblečenie), z ich na krátko ostrihaných vlasov a železného prstenca na nohách. (291) Podobnosť medzi podmienkami zajatých otrokov na Malte a na berberskom pobreží sa vysvetľuje ako systém represálií v tom zmysle, že ak sa podmienky zhoršili u jednej skupiny, únoscovia druhej sa rýchlo odplatili. (292)
XI. Záver
Berberskí aj maltézski korzári boli dobre regulovaní a integrovaní do právnych systémov svojich štátov. Ich aktivity podnietili vznik všeobecne efektívnych systémov občianskeho a trestného zákonodarstva a jeho presadzovania. Korzárske aktivity okrem toho podnietili vznik rozsiahlych obchodných sietí zahrňujúcich predaj a platenie výkupného za otrokov. To viedlo k ďalšiemu vývoju občianskeho právneho systému. Hoci korzárske aktivity sa v 19. storočí vo všeobecnosti zastavili, korzárske právne systémy sú fascinujúce v tom, že trvali toľko storočí a že sa vyvinuli okolo takýchto zdanlivo nelegálnych aktivít. Je tiež zvlášť zaujímavé porovnať berberských a maltézskych korzárov ako zrkadlové systém s relatívne nemnohými odlišnosťami.
(226) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 11.
(227) Earle, supra poznámka 4, na str. 47.
(228) Id.
(229) Id.
(230) Id.
(227) Earle, supra poznámka 4, na str. 47.
(228) Id.
(229) Id.
(230) Id.
(244) Id.
(245) Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(246) Id.
(247) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 93.
(248) Id. na str. 97.
(249) Id.
(250) Id.
(251) Id. na str. 93.
(252) Id.
(245) Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(246) Id.
(247) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 93.
(248) Id. na str. 97.
(249) Id.
(250) Id.
(251) Id. na str. 93.
(252) Id.
(253) Viď Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(254) Viď Cordingly, supra poznámka 1, na str. 95; Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(255) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 95.
(256) Id.
(257) Id.
(258) Id.
(259) Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(254) Viď Cordingly, supra poznámka 1, na str. 95; Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(255) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 95.
(256) Id.
(257) Id.
(258) Id.
(259) Earle, supra poznámka 4, na str. 48.
(260) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 93.
(261) Id.
(262) Id.
(263) Id. na str. 94.
(264) Id.
(265) Id.
(261) Id.
(262) Id.
(263) Id. na str. 94.
(264) Id.
(265) Id.
(268) Id. (hoci tento argument zoslabol s tým, ako sa križiacke výpravy stali súčasťou vzdialenej minulosti).
(269) Id.
(270) Id.
(271) Id.
(272) Id.
(269) Id.
(270) Id.
(271) Id.
(272) Id.
(273) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 97.
(274) Id.
(275) Id.
(276) Id.
(277) Id.
(278) Id.
(279) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 97.
(280) Id.
(281) Id.
(282) Id.
(283) Id.
(284) Id.
(274) Id.
(275) Id.
(276) Id.
(277) Id.
(278) Id.
(279) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 97.
(280) Id.
(281) Id.
(282) Id.
(283) Id.
(284) Id.
(285) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 96.
(286) Id. Najväčší trh s otrokmi v kresťanskom svete bol v Toskánsku. Id.
(287) Id.
(286) Id. Najväčší trh s otrokmi v kresťanskom svete bol v Toskánsku. Id.
(287) Id.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára