Francis Buk
Bol som otrokom v Sudáne. Desať rokov som svojmu pánovi
slúžil ako pastier stáda. Po dvoch neúspešných pokusoch som v roku 1996
ušiel a napokon som sa dostal do USA, kde som sa o svoj príbeh podelil na univerzitných
kampusoch a vydal knihu
o ľudskom otroctve.
Výzvy na rasovú
spravodlivosť
Som černoch, preto som pozorne sledoval výzvy na rasovú
spravodlivosť tesne po smrti Georgea Floyda. Vyjadrilo sa niekoľko
najprominentnejších amerických politikov, športovcov, celebrít
a akademikov, za potlesku miliónov ľudí. Vznik hnutia Black Lives Matter (Na
černošských životoch záleží) mi dal nádej: ak na černošských životoch záleží
v Spojených štátoch, určite na nich bude musieť záležať aj v Afrike.
Myslel som si, že som o krok bližšie k môjmu cieľu zvýšiť povedomie o hrôzach,
ktoré moji africkí spoluobčania naďalej znášajú. Bol som však hlboko sklamaný.
Sklamanie z BLM
Hnutie BLM, založené v roku 2013, tvrdí, že je
celosvetovou organizáciou,
ktorá má za cieľ odstrániť biely šovinizmus a zorganizovať ľudí na miestnej
úrovni, aby mohli zasahovať proti násiliu páchanom na černošských komunitách.
BLM sa prezentuje ako novodobý medzinárodný zástanca rasovej spravodlivosti. Keď
som si na nich posvietil, uvedomil som si niečo zvláštne: že mimo Spojených
štátov sa zameriavajú hlavne na Izrael.
V Izraeli nie sú žiadni černošskí otroci; v skutočnosti sa tam
s černochmi, ktorí ušli zo Sudánu, zaobchádza relatívne dobre. Ale kde je
BLM, keď ide o novodobých černošských otrokov?
To pre mňa nie je úplne nová otázka. Po mojom príchode do
Ameriky v roku 1999 som si začal klásť podobnú otázku: Prečo Spojené
štáty, Európa a Organizácia spojených národov ignorujú masové vraždenie
a masové zotročovanie černochov v Sudáne? Napokon, všetci nedávno
viedli kampaň proti apartheidu v Južnej Afrike. Vraždenie a otroctvo
v Sudáne im nikto nezatajoval. Spomínalo sa v správach a štúdiách
Amnesty International, ale za celé desaťročia sa nezmobilizovalo žiadne hnutie
za ľudské práva, ktoré by zastavilo genocídu či oslobodilo otrokov. Napokon pár
malých skupín – ja pre jednu pracujem, volá sa Americká skupina proti otroctvu (AASG) – pristúpilo
k tomu, aby tú prácu urobili. A skutočne pomohli ukončiť vojnu
a čo je úžasné, oslobodili desiatky tisíc otrokov.
Prečo to mlčanie?
V súčasnosti ma neochota BLM čo i len diskutovať
o strašných zločinoch proti černochom v Afrike privádza späť
k pôvodnej otázke: Prečo to mlčanie ohľadom pokračujúceho obchodu
s černochmi v Afrike, najmä zo strany medzinárodnej organizácie černošských
aktivistov?
Toto je moje najpravdepodobnejšie vysvetlenie: Mnohým ľuďom
sa zdá, že rozhodnutie vyjadrovať sa proti porušovaniu ľudských práv závisí viac
od náboženstva či farby kože páchateľa než od samotného zločinu.
Dr. Charles Jacobs, zakladateľ AASG, tomu hovorí „komplex ľudských
práv.“ Raz vyhlásil, že keby mojich ľudí, prezývaných Dinka, zotročovali
belosi, či už kresťania alebo Židia namiesto arabských moslimov, ľudsko-právne
organizácie by ich neopustili. Preberal som túto teóriu so stovkami ľudí,
všade, kam som len išiel. Nenašiel som nikoho, kto by ju popieral.
Oslobodenie je
potrebné teraz
Verím, že západniari sa boja obvinenia z pokrytectva, pokiaľ
by kritizovali nebelochov za páchanie zločinov, ktoré sa predtým diali na Západe.
Mnoho belochov si myslí, že sa musia najskôr vyrovnať s vlastnou históriou
a dedičstvom ľudského otroctva, kým sa začnú zaoberať ostatnými
páchateľmi. Myslím si, že je to morálne nesprávne, ale chápem to. Na druhej
strane ma poburuje, keď vidím, že hnutie Black Lives Matter si nárokuje takmer
celosvetový monopol na boj za rasovú spravodlivosť, zatiaľ čo v rôznych
krajinách sveta dochádza k tým najstrašnejším zločinom proti ľudskosti – na
základe rasového a náboženského pocitu nadradenosti. BLM nie je hnutie
vytvorené či vedené výlučne belochmi, ktorí cítia historickú vinu. Ako sami
tvrdia, sú hnutím za oslobodenie černochov. Moji africkí bratia a sestry
musia byť oslobodení teraz.
V roku 2017 získala CNN video
z aukcie otrokov v Líbyi, kde predali dvoch černochov za sumu
zodpovedajúcu 400 americkým dolárom za jedného. V Mauritánii sú čierni
Afričania, ktorí pred niekoľkými generáciami prestúpili
na islam, stále zotročovaní Arabmi a Berbermi a podľa správ sa jedná
o takmer pol milióna ľudí, alebo aj viac. V Nigérii prebieha islamská
„svätá vojna“ proti kresťanským Afričanom. Rovnako ako v Sudáne, aj tam
prepadávajú dediny, zabíjajú ľudí, unášajú a zotročujú dievčatá a ženy.
Michelle Obamová bola šokovaná. V roku 2014 iniciovala kampaň „BringBackOurGirls“
(priveďte naše dievčatá späť – pozn. prekl.), ale trvala len pár spravodajských
cyklov. A v arabskom Alžírsku,
rovnako ako v Líbyi, chytajú a predávajú do otroctva černochov zo
strednej Afriky, ktorí sa snažia utiecť pred chudobou a násilím do Európy.
Kritická situácia sa politizuje
Ak bude Západ naďalej politizovať kritickú situáciu týchto kresťanských
a moslimských Afričanov v otroctve, otroci sa stanú dvojnásobnými
obeťami – obeťami otroctva vo vlastnej krajine a nezáujmu vyspelých krajín
na Západe, najmä u tamojšej černošskej populácie.
Pokračujem vo svojej práci v Americkej skupine proti
otroctvu, aby sa univerzálny štandard ľudských práv stal skutočne univerzálnym.
Vyzývam vodcov BLM: V Amerike vás teraz počúvajú. Povedzte im, aby
oslobodili otrokov. Veďte ich, aby oslobodili otrokov.
Zatiaľ čo organizácie a politické strany naďalej zápasia s predstavou rasovej nespravodlivosti v Amerike, morálne vodcovstvo nás núti hľadieť za naše hranice. Ako slávne povedal Dr. Martin Luther King: „Nikto nie je slobodný, pokiaľ nie sme slobodní všetci.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára