Ortodoxní moslimovia veria, že tento starodávny islamský text je nemenným slovom božím. Jeden odborník si o tom dovoľuje pochybovať.
Nemecký akademik sa bojí násilného odporu ortodoxných moslimov kvôli svojej "rúhačskej" teórii, že Korán sa menil a upravoval. Taký odpor nemožno brať na ľahkú váhu; aféra okolo Salmana Rushdieho je vážnou pripomienkou na silu nahnevanej moslimskej komunity. Potom, ako tento spisovateľ napísal svoju novelu Satanské verše, ktorú moslimovia považovali za rúhavú, bola proti nemu v roku 1989 vynesená fatwa, teda náboženský výnos, kvôli ktorej sa bál o život. Rushdie sa znovu objavil na verejnosti po takmer 10 rokoch v ústraní.
Podľa moslimskej viery je Korán večným, nezmeneným slovom božím, ktoré zostalo 14 storočí rovnaké.
Ale Dr. Gerd R. Puin, renomovaný islamológ na Saarlandskej univerzite v Nemecku, tvrdí, že to nie je jedno dielo, zachované po stáročia bez zmeny. Môže obsahovať príbehy napísané predtým, ako Mohamed začal svoje úradovanie a následne prepísané.
Puinove závery vyvolali naštvané reakcie ortodoxných moslimov. "Hovoria, že nie som skutočný odborník, aby som sa vyjadroval k týmto rukopisom," povedal.
Semitský filológ špecializujúci sa na arabskú kaligrafiu a paleografiu Koránu skúma rukopisy zo Saná, prastarú verziu Koránu objavenú v Saná, hlavnom meste Jemenu.
Jeho zistenia sú také kontroverzné, že jemenské úrady mu nedovolili žiaden ďalší prístup k rukopisom.
Tvrdí, že tieto rukopisy vrhajú nové svetlo na raný vývoj Koránu ako knihy s "textovou históriou", čo si protirečí s fundamentalistickou moslimskou vierou, že je nemenným slovom božím.
Od akýchkoľvek pochybností o autenticite textu Koránu ako slova božieho možno očakávať nepriateľskú reakciu. Fatwa, teda rozsudok smrti, bola proti Rushdiemu vydaná preto, lebo v knihe Satanské verše naznačil, že Korán môže obsahovať verše z iných zdrojov - najmä od Satana.
Akademici predkladajúci radikálne výklady Koránu riskujú svoje životy. V roku 1990 Dr. Násr Abú Zaíd, bývalý docent koránových štúdií na Káhirskej univerzite, vyvolal v Egypte celoštátne pobúrenie kvôli svojej knihe Koncept textu. Dostával vyhrážky smrťou od moslimských extrémistov, obťažovala ho všeobecná verejnosť a v roku 1995 ho egyptský najvyšší súd označil za odpadlíka. Súd ho donútil rozviesť sa so svojou ženou, lebo podľa islamského práva je sobáš odpadlíka a moslimky zakázaný.
Zaídova domnienka bola zrejme menej radikálna než Puinova. V Zaídovej knihe sa tvrdilo, že "Korán je literárny text a jediný spôsob, ako ho pochopiť, vysvetliť a analyzovať, je prostredníctvom literárneho prístupu." Zaíd, sám moslim, zostal určitý čas v Egypte, aby vyvrátil obvinenia z odpadlíctva, ale kvôli rastúcim hrozbám smrťou ušiel so ženou do Holandska.
Puin verí, že sa mu nedostane rovnakej reakcie, lebo na rozdiel od Zaída či Rushdieho nemá moslimské meno.
Jeho tvrdenie, že Korán sa od čias svojej údajnej štandardizácie zmenil a že sa doňho vkradli predislamské texty, by moslimovia napriek tomu mohli považovať za veľmi rúhavé. O svojich radikálnych zisteniach ešte nenapísal knihu, ale hovorí, že v blízkej budúcnosti chce "tento cieľ dosiahnuť" (článok je z roku 2000; v nasledujúcich rokoch vyšlo niekoľko vydaní knihy Die dunklen Anfänge, zborníka textov od rôznych akademikov vrátane Puina; v roku 2009 vyšiel tento zborník v angličtine pod názvom The Hidden Origins of Islam. V nasledujúcich rokoch vydal spolu s ďalšími akademikmi niekoľko ďalších zväzkov, postupne prekladaných do angličtiny. Pre zoznam publikácií viď tu - pozn. prekl.).
Dr. Tarif Khalidi, docent islamských štúdií na univerzite Cambridge, varuje, že kniha môže vyvolať kontroverziu podobnú Satanským veršom. "Ak sa názormi Dr. Puina začnú zaoberať médiá a roztrúbia ich a ak si zdravý rozum zachová len pár moslimov, môže to rozpútať peklo."
Khalidi sa obáva, že moslimova nebudú akceptovať Puinovu prácu o rukopisoch zo Saná ako akademicky objektívnu, ale budú ju považovať za zámerný "útok na integritu textu Koránu."
Rukopisy, považované za najstaršie dochované výtlačky Koránu, boli objavené v starobylej Veľkej mešite v Saná v roku 1972, počas reštaurovania budovy po silnom daždi, ukryté v podkroví vo zväzku starého pergamenu a papierových dokumentov. Stavitelia ich takmer zahodili, ale všimol si ich Kadhí Ismá'il al-Akwa, vtedajší prezident Jemenského úradu starožitností, ktorý si uvedomil ich význam a vyhľadal medzinárodnú pomoc, aby sa zachovali a preskúmali.
Al-Akwovi sa podarilo vzbudiť záujem Puina, ktorý v roku 1979 navštívil Jemen za účelom výskumu. Puin, naopak, presvedčil nemeckú vládu, aby zorganizovala a zafinancovala projekt obnovy. Obnova odhalila, že niektoré strany pergamenu sa datujú do siedmeho a ôsmeho storočia, dôležitých prvých dvoch storočí islamu, z ktorých sa zachovalo len veľmi málo rukopisov.
Doposiaľ existovali tri starobylé výtlačky Koránu. Jeden v taškentskej knižnici v Uzbekistane a ďalší v múzeu Topkapi v tureckom Istanbule sa datujú do ôsmeho storočia. Výtlačok zachovaný v britskej knižnici v Londýne, známy ako rukopis z Ma'il, sa datuje do konca siedmeho storočia. Ale rukopisy zo Saná sú ešte staršie. Navyše, rukopisy zo Saná sú napísané písmom pochádzajúcim z Hidžázu - arabského regiónu, kde žil prorok Mohamed, čo z nich robí nielen najstaršie dochované, ale aj jedni z najranejších výtlačkov Koránu vôbec.
Puin si všimol menšie textové variácie, nekonvenčné poradie kapitol (súr), rovnako ako ojedinelý štýl ortografie. Potom si všimol, že hárky boli palimpsesty - rukopisy so skôr zapísanými a zmytými alebo vymazanými verziami textu.
Na základe týchto zistení Dr. Puin tvrdí, že text Koránu sa vyvíjal. Inými slovami, výtlačok Koránu, ktorý máme, nie je rovnaký ako Korán údajne zjavený prorokovi.
Toto je pre moslimov urážka. Myšlienka, že Korán je doslovným slovom božím, nemenným a stálym, je v islame kľúčová. Podľa tradičného moslimského názoru Korán zjavil Mohamedovi boh po častiach v rokoch 610 až 632. Zjavené verše sa "zaznamenali na palmové listy, ploché kamene a v srdciach ľudí (t.j. naučili sa ich naspamäť)," a počas prorokovho života zostali v tomto stave.
Asi 29 rokov po Mohamedovej smrti, počas vlády tretieho kalifa, Utmána, vznikol štandardný výtlačok Koránu v podobe knihy, lebo v rozrastajúcej sa islamskej ríši už kolovali rozdielne materiály a výtlačky. Táto utmánovská revízia, ako tvrdia moslimovia, sa vykonala s úzkostlivou pozornosťou, na základe skorších výtlačkov Koránu, vytvorených podľa pokynov proroka.
Ortodoxní moslimovia trvajú na tom, že od čias utmánovskej revízie nedošlo v Koráne ku žiadnym zmenám. Ale rukopisy zo Saná, datované do obdobia krátko po utmánovskej revízii, tento názor spochybňujú.
"V texte sa nachádzajú dialektické a fonetické variácie, ktoré nedávajú zmysel," hovorí Puin. "Arabské písmo je veľmi neúplné - v raných štádiách arabskej literatúry bolo ešte neúplnejšie."
Tak ako iná raná arabská literatúra, aj Korán zo Saná bol napísaný bez diakritických znamienok, samohláskových symbolov či akéhokoľvek vodidla, ako by sa mal čítať, hovorí Puin. "Text bol napísaný tak neúplne, že sa dá bezchybne čítať, iba ak máte silnú ústnu tradíciu." Text zo Saná, rovnako ako iné rané vydania Koránu, bol pomôckou pre ľudí, ktorí ho už poznali naspamäť, tvrdí. Ľudia neznalí Koránu by ho čítali inak, lebo neobsahoval diakritické a samohláskové symboly.
Ako roky plynuli, správne čítanie Koránu sa stalo menej jasným, hovorí. Ľudia robili zmeny, aby text dával zmysel. Puin uvádza ako príklad Hadždžádža bin Jusúfa, guvernéra Iraku v rokoch 694-714, ktorý sa "hrdil vložením viac než 1000 alífov (prvé písmeno arabskej abecedy) do koránového textu."
Profesor Allen Jones, docent koránových štúdií na Oxfordskej univerzite, súhlasí.
"Hadždžádž je tiež zodpovedný za vloženie diakritických znamienok do Koránu. Jeho zmeny sú určujúcim okamihom v histórii Koránu."
Po Hadždžádžových zmenách niekedy vo ôsmom storočí "sa koránový text celkom ustálil," hovorí.
Puin s tým do istej miery súhlasí, ale hovorí, že určité slová a výslovnosti sa štandardizovali v deviatom storočí. Podľa neho bol utmánovský text kostrou, ku ktorej "sa pridalo mnoho vrstiev výkladu" - čo spôsobilo zmenu textu.
To je, podľa ortodoxných moslimov, rúhanie, a ostatní akademici s tým celkom nesúhlasia.
Jones priznáva, že v utmánovskej revízii sú "nepatrné" úpravy. Khalidi tvrdí, že tradičný moslimský príbeh o vývoji Koránu je stále viac či menej pravdivý. "Nevidel som nič, čo by radikálne zmenilo môj názor," hovorí.
Verí, že Korán zo Saná by mohol byť len zlým výtlačkom používaným ľuďmi, ku ktorým sa utmánovský text ešte nedostal. "Nie je nepredstaviteľné, že po uverejnení utmánovského textu trvalo dlho, než sa dostal k radovým veriacim."
Ďalšou Puinovou radikálnou teóriou je, že do Koránu si našli cestu predislamské zdroje. Tvrdí, že dva v ňom spomínané kmene, as-Sahab ar-Rass (obyvatelia studne) a as-Sahab al-Aika (obyvatelia húštin), nie sú súčasťou arabskej tradície, a že ľudia v Mohamedových časoch ich určite nepoznali (pre prvý prípad viď Korán 25:38, pre druhý napr. 15:78 - pozn. prekl.).
"Sú to veľmi neurčité názvy, zatiaľ čo ostatné kmene sú spomenuté presne," hovorí Dr. Puin.
Jeho výskum ukázal, že ar-Rass žili podľa Ptolemaiovho Atlasu sveta, napísaného asi v roku 150 nášho letopočtu, v predislamskom Libanone a al-Aika v egyptskom regióne Asuán. Tvrdí, že do Koránu si našli cestu predislamské zdroje, pravdepodobne v časoch, keď rastúca islamská ríša prišla do kontaktu s týmito regiónmi a zdrojmi.
Nájdenie predislamských záznamov v Koráne podľa Khalidiho nijako nediskredituje moslimskú vieru, lebo neohrozuje integritu Koránu. "Korán bol zjavený v konkrétnom čase v slovnej zásobe svojej doby," hovorí.
Puin tiež spochybňuje ďalšie posvätné presvedčenie moslimov o Koráne, a to, že bol napísaný v najčistejšej arabčine. Objavil v jeho texte mnoho slov cudzieho pôvodu, vrátane samotného slova "Korán". Vysvetlením moslimských učencov je, že "Korán" znamená recitácia, ale Puin tvrdí, že v skutočnosti je to slovo odvodené od aramejského slova qarijun, čo znamená lekcionár, teda kniha obsahujúca vybrané texty z Biblie, ktoré sa čítajú počas svätej omše. Hovorí, že Korán obsahuje väčšinu biblických príbehov, ale v kratšej podobe a je "zhrnutím Biblie, ktoré sa má čítať počas bohoslužby."
Ortodoxní moslimovia boli vždy toho názoru, že Korán je posvätný text sám o sebe, nie skrátená verzia Biblie, hoci oba texty obsahujú rovnakú prorockú tradíciu.
Khalidi tvrdí, že je unavený z neustálych pokusov západných islamológov analyzovať Korán obdobne ako Bibliu. Puin však považuje za potrebné "vedecké skúmanie textu" Koránu, a práve to zamýšľa dosiahnuť. Podľa jeho slov, moslimovia veria, že "na Koráne sa pracovalo pred tisíckami rokov" a "už sa o ňom nediskutuje".
Nie všetky reakcie moslimov voči nemu boli nepriateľské. Salim Abdullah, riaditeľ nemeckých islamských archívov, pridružený k mocnej panislamskej Moslimskej svetovej lige, mu dal pozitívnu odpoveď.
"Opýtal sa ma, či by som mu dal povolenie zverejniť jeden z mojich článkov o rukopisoch zo Saná," povedal Puin. Varujúc ho pred možnou kontroverziou, ktorú by to mohlo vyvolať, mu odpovedal: "Túžim po takejto diskusii na túto tému."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára