Niektoré popredné verejné osobnosti a predstavitelia často tvrdia, že islam nemá nič do činenia s džihádistickým teroristickým násilím šíriacim sa vo svete. Nedávna akademická štúdia spochybňuje tento zavádzajúci názor, pretože jej autori sa rozprávali so zahraničnými teroristickými bojovníkmi.
Autori štúdie Rozhovor so zahraničnými bojovníkmi: Náhľady do motivácií pre hidžru do Sýrie a Iraku - sociológ z Univerzity Waterloo, Lorne L. Dawson, a jeho kolega z Programu univerzity Georgea Washingtona o extrémizme, Amaranth Amarasingam - zverejnili svoje zistenia po mnohých rozhovoroch s 20 zahraničnými bojovníkmi, prevažne zo Západu. Žiaden z džihádistov necitoval socioekonomické krivdy či iné formy vylúčenia ako hlavnú úlohu v ich rozhodnutí viesť džihád v zahraničí. Rozhovory sa točili skôr okolo ich islamistických presvedčení.
Náboženstvo v rozhovoroch dominovalo natoľko, tvrdí správa, že sa "zdá nevierohodné naznačovať, že nábožnosť (t.j. úprimná náboženská vernosť, bez ohľadu na to, ako zle sformovaná či neortodoxná) nie je primárnou motiváciou pre ich činy. Náboženstvo poskytuje dominantný rámec, ktorý títo zahraniční bojovníci využívajú na interpretáciu takmer každého aspektu svojho života..."
Napríklad, autori citujú britského moslima, ktorý sa pridal ku Džabat al-Nusra, sýrskej pobočky Al-Kájdy, ktorá sa v súčasnosti nazýva Džabat Fateh al-Šam.
"Nadšenie pre džihád ma zasiahlo vždy, keď som sedel vo svojej izbe a čítal Korán s anglickým prekladom," povedal. "Uvažoval som o tom, ako sa dnes vedie džihád. Keď v roku 2011 vypukla vojna v Sýrii, začal som premýšľať nad odchodom a bratia z mesta, ktorí už odišli, mi boli inšpiráciou."
Predchádzajúce štúdie o motiváciách zahraničných bojovníkov mali tendenciu zameriavať sa výhradne na hnacie faktory, ako biedny socioekonomický stav či psychologické faktory. Ostatné štúdie o radikalizácii tiež tvrdili, že dôležitým faktorom vysvetľujúcim, prečo niektorí Západniari, vrátane Američanov, prijímajú ideológiu Islamského štátu, je hľadanie zmyslu a identity. Ďalšia nedávna správa zdôrazňovala kriminálnu minulosť u mnohých západných zahraničných bojovníkov, ktorí odišli do Sýrie a Iraku.
Hoci tieto faktory môžu v procesoch radikalizácie zohrávať úlohu, nevysvetľujú úplne, prečo niektorí ľudia prijímajú násilie alebo vedú džihád v zahraničí. V niektorých súvislostiach teroristi pochádzajú z relatívne vyššieho socioekonomického a vzdelanostného stavu, ako palestínski samovražední atentátnici a teroristi. Ideológia a indoktrinácia zjavne hrajú dôležitú úlohu v ich radikalizácii. Mnohí jedinci vo svete čelia sociálnym, ekonomickým a psychologickým problémom, ale to nevyhnutne neznamená, že sa stanú teroristami.
Pri pokuse pochopiť radikalizáciu a motivácie zahraničných bojovníkov musia výskumníci klásť väčší dôraz na úlohu náboženstva a radikálnej islamistickej ideológie, tvrdí správa. Hoci mnohí americkí islamisti a ich poprední sympatizanti tvrdia, že islam či islamizmus nemá nič do činenia s teroristickým násilím, ktoré sužuje svet, skutočný rozhovor s niektorými z týchto teroristov naznačuje opak.
Steven Emerson
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára