Slovníková definícia terorizmu je "plánované použitie násilia (alebo hrozby násilia) proti civilistom, s cieľom dosiahnuť ciele, ktoré sú politickej, náboženskej či ideologickej povahy; to sa uskutočňuje prostredníctvom zastrašovania, donucovania alebo vyvolávania strachu." Žiaľ, žijeme v dobe, kedy sa nepotrebujeme pozrieť do slovníka, aby sme zistili význam pojmu terorizmus. Dokonca i naše deti o ňom vedia a sú ním ovplyvnené.
Islamský terorizmus však nezačal 11. septembra 2001 a nezačal ani s iránskou islamskou revolúciou v roku 1979. Islamský terorizmus má svoj pôvod vo výrokoch a príkladoch stanovených Mohamedom.
Mohamed počas posledných desiatich rokov života, po svojej migrácii do Mediny, zahájil nie menej než 78 nájazdov zvaných ghazwa (nájazd, prepadnutie z úkrytu, nečakaný útok). Súčasťou niektorých z týchto ghaziew bolo úkladné zabitie jedného protivníka po druhom alebo skupiny dobrovoľníkov a ostatné boli vykonané stovkami či tisícami bojovníkov. Napriek tomu bolo spoločnou charakteristikou všetkých Mohamedových nájazdov to, že boli vykonané bez upozornenia. Nepriateľ bol zaskočený a nemal šancu sa pripraviť či ozbrojiť. Všetky Mohamedove obete ako také boli civilisti.
Historik Abul Husajn Muslim Nisapuri píše:
Ibn 'Aun vyrozprával: Písal som Nafi'mu a pýtal som sa ho, či je nevyhnutné ponúknuť (neveriacim) pozvanie k prijatiu (islamu) predtým, ako sa s nimi stretneme v boji. Napísal mi (v odpovedi), že to bolo nevyhnutné v prvých dňoch islamu. Posol Alláhov (nech je s ním pokoj) uskutočnil nájazd na Banú Mustalik, keď to nečakali a keď sa ich dobytok napájal vo vode. Tých, ktorí bojovali, zabil a ostatných zajal. V ten istý deň zajal Džuvajríju bint al-Haríth. Nafi' povedal, že túto tradíciu mu vyrozprával Abdulláh bin Umar, ktorý bol (sám) medzi prepadávajúcimi vojakmi. (Sahíh Muslim 19.4292)
Mohamed využíval ten istý prvok prekvapenia doslova vo všetkých svojich nájazdoch. Bucharí píše:
Alláhov apoštol (pokoj s ním) predniesol modlitbu fadžr, kým bola ešte tma, potom nasadol na koňa a povedal, "Alláhu Akbar! Chajbar je zničený, lebo kedykoľvek sa priblížime k ľuďom, pre tých, ktorí boli varovaní, to bude nešťastné ráno." Ľudia vyšli do ulíc a hovorili, "Mohamed a jeho armáda." Alláhov apoštol ich porazil silou a ich bojovníci boli zabití; deti a ženy boli zotročené. Safíju si zobral Dihja Al-Kalbí a neskôr patrila Alláhovmu apoštolovi, ktorý sa s ňou oženil a jej mahr (veno - pozn. prekl.) bolo jej prepustenie z otroctva. (Sahíh Bucharí 2.14.68)
V tomto hadíse sa dočítame, že Mohamed povedal: "pre tých, ktorí boli varovaní, to bude nešťastné ráno." Toto si netreba vykladať tak, že oznámil svoje vojnové plány. V skutočnosti ani jeho muži nevedeli, ktoré mesto idú napadnúť, kým sa nedostali k jeho bránam. Vyslal špiónov do miest, ktoré chcel napadnúť, a prepadol ich z úkrytu, keď boli najmenej pripravené. Toto "varovanie" si treba vykladať s pochopením moslimského zmýšľania. Pokiaľ ide o moslimov, všetkých nás varovali. Vyzvali nás, aby sme konvertovali alebo aby sme sa pripravili na smrť. Toto je to varovanie. Iné varovanie už nebude. Teraz, keď vydali varovanie, sme všetci legitímnymi terčmi. Všetci nemoslimovia sú legitímnymi terčmi islamského terorizmu. Dnešní moslimskí bojovníci robia to, čo robil ich prorok a nasledujú jeho príklad. Vzorec a modus operandi sú už stanovené. Všetky moslimské vojny a výboje sa udiali vo forme nájazdov. Vždy to tak bolo a to je tajomstvom ich úspechu. V jednom hadíse sa Mohamed chválil, "Víťazom ma učinila hrôza." (Sahíh Bucharí 4.52.220)
Asi štyri roky po hidžre prišiel do Mediny pouličný predavač a oznámil, že kmene Anmar a Tha'laba (podklany kmeňa Ghatafán) sa zhromaždili v Dhat al-Rike. Keď Mohamed počul túto novinu, opustil svojho verného spoločníka Utmána, ktorý bol zodpovedný za mesto, a so skupinou štyristo (alebo sedemsto) bojovníkov okamžite zamieril na miesto zhromaždenia týchto arabských kmeňov. Nenašiel nikoho okrem zopár žien, medzi ktorými bolo krásne dievča. Zajali ich. Muži z kmeňa utiekli do hôr. (Ibn Sa'd - Tabakát, zv. 2, s. 59)
Keď nadišiel čas modlitby, moslimovia sa obávali, že by muži z kmeňa Ghatafán mohli zostúpiť zo svojej horskej skrýše a nečakane na nich zaútočiť počas modlenia. Mohamed chápal tento strach a zaviedol "modlitbu strachu", počas ktorej skupina veriacich drží stráž, zatiaľ čo druhá skupina sa modlí. Potom sa vymenia. V súvislosti s týmto ustanovením prišlo od Alláha zjavenie týkajúce sa skrátenia modlitby. (Korán 4:100-102)
Ak by ste cestovali po zemi, nebude pre vás hriechom, ak by ste skrátili modlitbu, pokiaľ by ste sa báli, že by vás mohli vystaviť skúške tí, ktorí odmietli veriť. Veru tí, ktorí odmietli veriť, sú pre vás nepriateľmi zjavnými. (Korán 4:101)
Dva mesiace po nájazde na Dhat al-Riku sa Mohamed dozvedel novinu, že veľká skupina ľudí z kmeňa Ghatafán sa zhromažďuje v oáze Dumat al-Džandal medzi Hidžázom a al-Šamom, aby si vymenili tovar. Toto miesto bolo päť nocí cesty od Mediny. Mohamed okamžite zhromaždil tisíc svojich stúpencov. Šli v noci a cez deň sa skrývali. Mohamed si tiež vzal ako sprievodcu informátora, ktorý bol z kmeňa Banú Udhrah. Dostal sa k tejto skupine v noci a stopy ich kozích a ťavích stád boli stále na zemi. Moslimovia prepadli stáda zvierat, niektorých z pastierov zabili a niektorí ušli. Moslimovia zozbierali veľkú korisť. Keď sa správy dostali k ľuďom z Dumatu, rozpŕchli sa a prorok na ich mieste nenašiel nikoho. Zostal niekoľko dní a do susedstva vyslal rôzne skupiny na prieskum, no vrátili sa bez toho, aby niekoho našli, okrem jedného muža, ktorého zajali. Mohamed sa ho opýtal na kmeň a muž povedal, že keď ľudia počuli o nájazde, ušli. Prorok ho potom vyzval, aby prijal islam, čo aj urobil, a potom sa moslimovia vrátili do Mediny. (Ibn Sa'd - Tabakát, zv. 2., s. 60)
Moslimskí historici tvrdia, že kmeň Ghatafán plánoval zaútočiť na moslimov. Toto je typické moslimské uvažovanie, ktoré vždy obviňuje svoje obete. Ako je jasné z ich vlastného príbehu, títo ľudia boli skupinou kočovníkov a pastierov, nie bojovníkov. Dnešní moslimovia využívajú rovnaké výhovorky a obviňujú svoje obete, aby ospravedlnili svoje zločiny proti ľudskosti. Ako hovorí arabské príslovie: Darabani, wa baka; Sabakani, wa'štaka. Udrel ma a začal plakať; potom šiel predo mnou a obvinil ma, že ho bijem. Toto bol modus operandi Mohameda a jeho stúpencov.
Prečítajte si tiež: Stávka o 100 000 dolárov pre všetkých obhajcov islamu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára