Islamské právo je absolútne nezlučiteľné s pravou demokraciou. Je to teokratický systém, na čele ktorého je samotný Alláh. Alláhovo právo vykladá vládnuci orgán duchovných. Neexistuje v ňom priestor pre sekulárny politický systém, v ktorom je so všetkými ľuďmi zaobchádzané ako s rovnými.
Korán
33:36 - "Neprislúcha veriacemu mužovi a ani veriacej žene, ak by Boh a jeho posol rozhodol o nejakej veci, aby im náležal výber v tejto veci."
18:26 - "A On (Alláh) nečiní nikoho spoločníkom Svojich rozhodnutí."
45:21 - "Mysleli si snáď tí, ktorí získali zlé skutky, že ich učiníme na roveň tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, že rovnými si budú v živote ich aj smrti? Zle veru usudzujú." Neveriaci si nie sú rovní s moslimami. Toto sa poctivo odráža v islamskom práve.
5:44 - "A kto by nerozhodoval podľa toho, čo Boh zoslal, to sú tí, ktorí vieru odmietajú." Vláda riadená "pravými" moslimami je teokracia. Čokoľvek menej, vrátane demokracie či sekularizmu, je znakom odpadlíctva. To preto sa teroristi cítia oprávnení vo svojom boji za islamský štát.
39:9 - "Dajú sa porovnať tí, ktorí majú poznanie s tými, ktorí poznanie nemajú?"
4:141 - "Boh nedá neveriacim možnosť zvíťaziť nad veriacimi." Toto je v rozpore s demokraciou, ktorá každému umožňuje slúžiť v mocenskej pozícii nad ostatnými, bez ohľadu na náboženské presvedčenie.
63:8 - "Bohu ale náleží moc, jeho poslovi i veriacim"; t.j. nikomu inému.
5:49 - "Rozhodni medzi nimi podľa toho, čo Boh zoslal a nenasleduj ich túžby a buď pred nimi na pozore, aby ťa neodklonili od niečoho z toho, čo ti Boh zoslal." Alláhov Korán preberá prioritu nad túžbami ľudí. Demokratická krajina je z podstaty taká, ktorej nevládne islamské právo, čo znamená, že moslimský občan by bol rozdelil svoju lojálnosť. Z tohto verša je jasné, ktorú stranu si musí zvoliť.
12:40 - "...o ktorých Boh nezoslal žiaden dôkaz. Rozhodnutie náleží len Bohu." Niekedy sa to prekladá ako "Nikto nemá právo robiť zákony okrem Boha."
4:123 - "Nebude podľa vašich želaní a ani podľa želaní Ľudí Knihy. Kto vykoná zlo, bude mu odplatené a nenájde sám pre seba mimo Boha dôverníka a ani pomocníka a podporovateľa."
4:59 - "Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla a tých z vás, ktorým náleží rozhodovanie o veciach." Poslušnosť je prísne obmedzená na vládu zostavenú z veriacich, nie zo širšej obce. Tento verš sa tiež využíva na ospravedlnenie podriadenosti voči autokratickej vláde, nech už je akokoľvek despotická. Ako hovorí arabská tradícia: "Tyrania je lepšie než anarchia."
9:3 - "Boh a Jeho posol sa zriekajú záväzkov voči modloslužobníkom..." Mohamed použil toto "zjavenie" na to, aby zrušil platnú zmluvu a vyhnal nemoslimov z ich domovov, ak nechceli prijať islam. Táto prax by bola nezlučiteľná s demokratickou vládou, v ktorej je každý považovaný za rovného.
Hadísy a Síra
Sahíh Muslim 19:4294 - "Keď sa stretneš so svojimi nepriateľmi, ktorí sú polyteisti (kresťania,...), vyzvi ich k trom možnostiam konania. Ak zareagujú kladne na ktorúkoľvek z nich, taktiež to prijmi a neubližuj im. Vyzvi ich, aby prijali islam; ak zareagujú kladne, prijmi to od nich a zdrž sa boja proti nim. ...Ak odmietnu prijať islam, požaduj od nich džízu. Ak súhlasia s jej platením, prijmi to od nich a daj od nich svoje ruky preč. Ak odmietnu platiť daň, usiluj sa o Alláhovu pomoc a bojuj proti nim." Nemoslimovia majú byť podriadení moslimom.
Sahíh Bucharí 88:219 - "Nikdy neuspeje taký národ, ktorý urobí zo ženy svojho vládcu."
Sahíh Bucharí 89:251 - Alláhov apoštol povedal, "Ktokoľvek je poslušný mňa, je poslušný Alláha a ktokoľvek je neposlušný mňa, je neposlušný Alláha a ktokoľvek je poslušný panovníka, ktorého vymenujem, je poslušný mňa a ktokoľvek je mu neposlušný, je i mne neposlušný." Panovník, ktorý sa tu spomína, je kalif, ktorého menuje Alláh, nie ľudové voľby. Demokratická vláda nemá žiadnu legitimitu oproti vôli kalifa, ktorý, ako vidíme z reťazca odkazov, má autoritu Alláha.
Tarík Ramadán (popredný európsky islamský teológ - obvinený zo znásilnenia): Moji bratia a sestry, musíme využiť takzvanú demokraciu a slobodu prejavu tu, na Západe, aby sme dosiahli naše ciele. Náš prorok Mohamed, pokoj s ním, a Korán nás učia, že musíme využiť všetky mysliteľné prostriedky a príležitosti, aby sme porazili nepriateľov Alláha. Neveriacim na verejnosti povedzte; rešpektujeme vaše zákony a vaše ústavy, o ktorých my, moslimovia, veríme, že sú rovnako bezcenné ako papier, na ktorom sú napísané. Jediné právo, ktoré musíme rešpektovať a uplatňovať, je šaría. (Prejav v Islamskom centre v nemeckom Bielefelde, 21. mája 2008)
Poznámky
Zacitujme uznávaného duchovného Moslimského bratstva, Sajjida Qutba, "Je to Alláh a nie človek, kto vládne. Alláh je zdrojom všetkej autority, vrátane legitímnej politickej autority. Počestnosť, nie sloboda, je najvyššou hodnotou. Preto by spoločnosti malo vládnuť právo Alláha, nie človeka."
Toto sa odráža v dvoch fatwách zverejnených na stránke Islam Q&A, ktoré tvrdia, že demokracia je "proti islamu". Fatwa číslo 107166 hovorí, že "demokracia je človekom vytvorený systém, čo znamená vládu ľudí pre ľudí... (V islame) je vláda Alláhova a nie je povolení dávať zákonodarné práva žiadnemu človeku..." Fatwa číslo 98134 dodáva, že demokracia "je vo vojne s islamom a jeho stúpencami", čo efektívne schvaľuje násilie pre vec šaríe.
Islamské právo sa zakladá na Koráne a sunne, ktoré sú dané a nemenné. Zákony vytvorené omylnými ľuďmi (najmä nemoslimami) nie sú potrebné; vláda musí len prijať islamské právo. Demokracia by tiež nemala zaujať miesto Alláhovho dokonalého práva, ktoré nám hovorí všetko, čo potrebujeme vedieť o každodennom živote (až do takých detailov, ako je to, v ktorej ruke by "ho" muž mal držať pri močení).
Ak Alláh nie je autoritou, potom čokoľvek menšie je sekulárna diktatúra, vrátane vlády moslimského obyvateľstva. Ako sa jeden americko-moslimský právnik posťažoval vo fatwe, "Demokracia dáva voľnú vládu autorite ummy a nestanovuje jej žiadny strop."
Taktiež, zákon "jeden človek, jeden hlas" je základom demokracie, ale islamu je kacírsky. Podľa Koránu je svedectvo ženy hodné polovice svedectva muža a Židia s kresťanmi nikdy nebudú mať podľa zákona rovnaké postavenie s moslimami (a určite nikdy nebudú v pozícii autority nad moslimami). Ateisti majú byť rovno zabití.
Reformne zmýšľajúci moslimovia radšej toto všetko ignorujú a namiesto toho poukazujú na koránový verš 42:38, ktorý obsahuje frázu "o veciach, ktoré sa ich (moslimov) týkajú, sa navzájom radia".
Ako dôkaz, že islam je zlučiteľný s demokraciou, sa tiež vyťahuje slabší hadís (taký, ktorý nie je sahíh), v ktorom Mohamed údajne hovorí, "Moja obec sa nikdy nedohodne na chybe." Na ňom sa zakladá veľmi vychvaľovaný pojem "idžma" alebo konsenzus medzi moslimami na určenie záležitostí islamského práva.
Ale idžma bola vždy kontroverzná a v islame sa praktizovala len zriedka. Niektorí ľudia si jej význam vykladajú ako "konsenzus učencov" - čo nemá nič do činenia s názorom obce ako celku. Aj keď je jej legitimita uznávaná, idžma je akceptovaná len ako druhoradá (či treťoradá) forma autority, po výboroch fiqhu (islamskej právnej vedy zaoberajúcej sa výkladom práva šaría - pozn. prekl.).
Treba tiež spomenúť, že idžma a konzultácia platia len v rámci moslimskej obce (a pravdepodobne sú obmedzené na "konsenzus" mužov). Napríklad, hlavná islamská strana v Malajzii, často ukazovaná ako príklad "umiernenosti", v roku 2018 vyhlásila, že v dobre spravovanej vláde robia moslimovia rozhodnutia, zatiaľ čo nemoslimovia vykonávajú to, o čom sa rozhodlo.
Americký učenec Jamal Badawi (ktorý je často propagovaný ako "umiernený") tvrdí, že nastolenie islamskej vlády je povinnosťou moslimov: "Korán je plný priamych a nepriamych, nejasných a často krát jasných náznakov, ktoré ukazujú, že nastolenie islamského poriadku je požiadavkou pre všetkých moslimov, kedykoľvek je to možné." Taktiež sa vysmieva sekularizmu: "Ak moslim verí, že existuje niekto iný okrem Alláha, kto má právo vytvárať zákony, potom sa očividne jedná o úplný odklon od cesty islamu. Alebo ktorýkoľvek človek, ktorý verí, že sekularizmus je nadradený zákonu Alláhovmu, porušuje základné princípy Koránu."
V roku 2017 Islamský štát zverejnil infografiku uvádzajúcu 10 dôvodov, prečo si demokracia a šaría navzájom protirečia. Hoci väčšina ostatných islamských učencov nemusí súhlasiť s taktikou IS, všetky uvedené myšlienky sa zdajú solídne.
V tom istom roku bolo odhalené, že vrchný moslimský náboženský poradca pre austrálske ozbrojené sily nielen podporuje islamskú extrémistickú skupinu, ale že tiež obhajuje právo šaría namiesto demokracie. Šaría nie je okrajová záležitosť, ako apologéti často predstierajú.
Keď porovnáme zoznam 57 členských štátov Organizácie islamskej spolupráce s Indexom demokracie vytvoreným spoločnosťou EIU, zistíme, že viac ako polovica (31) sú autoritatívne režimy a len šesť je "demokraciami s nedostatkami". Ani jeden nie je úplnou demokraciou (údaje za rok 2017 - pozn. prekl.).
Mohamed a kalifovia, ktorí boli jeho nástupcami, vládli z Alláhovej autority a svoje rozhodnutia nepodrobovali vôli ľudí. Rovnako tiež neexistuje žiadna demokratická tradícia v 1400-ročnej histórii islamu na Strednom východe a v Perzii. Keby sa celý svet stal cez noc moslimským, je vysoko nepravdepodobné, že by demokracia vydržala, keďže by bola použiteľná len pre najvšednejšie záležitosti, o ktorých ešte nerozhodlo islamské právo.
Ako to vyjadril ďalší duchovný, Sufi Muhammad, "Pravý islam nepovoľuje ani voľby, ani demokraciu."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára