Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) nikdy netoleroval násilie proti nevinným ľuďom."
Pravda:
Je spravodlivé povedať, že Mohamed nechcel, aby boli nevinní ľudia zabíjaní (pokiaľ nevzdorovali islamu, lebo v takom prípade už neboli definovaní ako "nevinní"). Hoci sa to iba ťažko dá považovať za vznešený štandard, jeho reakcia na zavraždenie skutočných nevinných je pre tých, ktorí by ho opísali ako veľkého moralistu, sklamaním. Nielen, že poskytol útočisko vojnovým zločincom: on ich povyšoval.
V roku 630 Mohamed ovládol Mekku tak, že pripochodoval s veľkou armádou a mesto celkom prekvapivo dobyl. Opojený z tohto "veľkého víťazstva" začal vysielať svojich bojovníkov, aby "konvertovali" vzdialené kmene. Veľmi agresívny a zbožný moslim menom Chálid ibn Valíd bol vyslaný k Banú Džadhíma, malej skupine, ktorá nepochybne chcela mať pokoj.
Hoci kmeň Džadhíma konvertoval na islam, aby si zachránil kožu, reputácia Chálida ibn Valída ho predišla a mal určité pochybnosti ohľadom toho, čo by urobil nabudúce, ak sa neubránia:
Chálid povedal, "Zložte zbrane, lebo každý prijal islam."
Tradicionalista z Banú Džadhíma, ktorý bol jedným z našich spoločníkov, mi povedal: "Keď nám Chálid prikázal zložiť zbrane, jeden z našich mužov povedal, 'Beda vám, Banú Džadhíma! Toto je Chálid. Ak zložíte zbrane, budete zviazaní a po zviazaní budete sťatí. Pri bohu, ja nikdy nezložím svoje zbrane.'"
Niektorí z jeho ľudí ho chytili a povedali, "Chceš preliať našu krv? Každý prijal islam a zložil svoje zbrane; vojna sa skončila a každý je v bezpečí." Trvali na tom až do takej miery, že mu zobrali zbrane a oni sami na Chálidov rozkaz zložili svoje zbrane. (Ibn Ishák/Hišám 834)
Skeptikov teda ku zloženiu zbraní presvedčili tí, ktorí vzali Chálida za slovo. Toto sa stalo potom:
Len čo zložili zbrane, Chálid prikázal, aby im zviazali ruky za chrbtom a zabili ich, pričom zabili niekoľkých z nich.
Popravy boli srdcervúce - najmä vražda dvoch mladých milencov:
V ten deň som bol s Chálidovou kavalériou, keď so mnou hovoril mladý muž z Banú Džadhíma, ktorý bol asi v mojom veku. Ruky mal pripútané ku krku starým lanom a ženy stáli v skupine neďaleko odtiaľ. Požiadal ma, aby som chytil lano a zaviedol ho ku ženám, aby im mohol povedať, čo im musel povedať, a potom ho priviedol späť a urobili s ním, čo sa nám zachcelo. Povedal som si, že to, o čo ma požiadal, bola maličkosť, a zaviedol som ho ku nim.
Keď pri nich stál, povedal, "Maj sa dobre, Hubajša, hoci život sa končí." Ona povedala: "Nech je tvoj život predĺžený o sedem a desať nepretržitých rokov a potom o osem." Potom som ho vzal späť a bol sťatý. (Ibn Ishák/Hišám 837)
Abú Firás bin Abú Sunbula al-Aslamí od niektorého z ich šejkov od toho, ktorý bol prítomný (= reťazec rozprávačov - pozn. prekl.), povedal: Šla za ním, keď bol sťatý, sklonila sa nad ním a bozkávala ho, kým nezomrela po jeho boku.
Takže, nevinní ľudia (aj podľa islamských štandardov, keďže to boli moslimovia) boli zajatí na základe falošnej zámienky a brutálne sťatí, vrátane žien. Toto sa určite považuje za vojnový zločin. Chálid dokonca povedal, že to urobil na Mohamedov rozkaz: "bojujte proti nim, lebo sa odvrátia od islamu," (čo Mohamed poprel).
To, čo sa stalo po tejto udalosti, toho dosť vypovedá o tom, prečo je islam najnásilnejším a najmenej ľudským náboženstvom:
Apoštol zvolal Aliho a povedal mu, aby šiel za týmito ľuďmi, prešetril tú záležitosť a zrušil zvyky pohanskej doby. Tak za nimi Ali šiel s peniazmi, ktoré apoštol poslal, zaplatil pokutu za vraždu a napravil ich peňažnú ujmu.
Potom sa apoštol postavil a otočil v smere kibly, zodvihol ruky, až mu bolo vidno podpazušie, a povedal: "Ó bože, som nevinný pred tebou za to, čo Chálid urobil." Toto povedal trikrát. (Ibn Ishák/Hišám 835)
Nemáme správy o pokání či treste. Ibn Kathir potvrdzuje, že nedošlo ku žiadnemu preradeniu na nižšiu pozíciu, a že Chálidovi bolo "ponechané vedenie" (zv. 3, s. 425). Mohamed dokonca ani nedonútil svojho spoľahlivého vojnového zločinca zaplatiť krvné peniaze. Namiesto toho traumatizovaných preživších "vykompenzoval" sám a potom si bezcitne umyl nad záležitosťou ruky.
Mohamed okamžite vyslal Chálida ibn Valída na misiu, aby zničil nemoslimský chrám proti želaniu ľudí (al-Uzzá). Kým tam bol, Chálid zavraždil černošku:
Keď sa tam Chálid dostal, našiel nahú ženu so strapatými vlasmi, hromadiacu špinu nad svojou hlavou a tvárou. Zabil ju, potom sa vrátil a oznámil to prorokovi, ktorý na to povedal, "Áno, to bola al-Uzzá." (Ibn Kathir, zv. 3, s. 428)
Tento krát Mohamed nezalamoval rukami.
V nasledujúcich mesiacoch boli opäť zabití nevinní ľudia, vrátane ďalšej bezbrannej ženy. Mohamedova reakcia je opäť pozoruhodne ľahostajná:
Jeden z našich spoločníkov nám povedal, že apoštol v ten deň prechádzal okolo ženy, ktorú Chálid ibn al-Valíd zabil, kým boli okolo nej zhromaždení muži. Keď počul, čo sa stalo, odkázal Chálidovi, že má zakázané zabiť dieťa, ženu a najatého otroka. (Ibn Ishák/Hišám 856)
V priebehu nasledujúceho roka Chálid zabil nevinného muža z kresťanskej rodiny potom, ako ho vylákal z jeho pevnosti. Mohamed ho za jeho dômyselnosť odmenil a potešil ho časťou koristi (Ibn Ishák/Hišám 903). O pár mesiacov neskôr vyslal Chálida, aby napadol mesto (Dumat al-Džandal), zničil jeho modly a zavraždil každého, kto bude vzdorovať.
Je jasné, že v tom čase Mohamed začínal oceňovať Chálidov vzorec pre úspech. Nariadil vojnu proti ľuďom za to, že neverili v islam. Keďže korisť prúdila, krv bola zametená pod koberec. Skôr než by sa tohto vojnového zločinca zbavil, Mohamed ho v skutočnosti povýšil na "veliteľa armády"! (Ibn Ishák/Hišám 865).
Keďže bol po Mohamedovej smrti zodpovedný za armádu, Chálid pokračoval v produktívnej kariére terorizovania obyvateľstva a rozširovania islamského impéria. Takzvaný "Meč islamu" zanechal stopu utrpenia a smrti, v porovnaní s ktorou sa skoršie epizódy prehliadnuté jeho prorokom zdajú triviálne.
V jednom prípade dokonca sťal protivníka, znásilnil jeho ženu a potom zjedol odseknutú hlavu. Abú Bakr, kalif, ho odmietol zbaviť funkcie, pričom citoval príklad Mohameda a povedal, "Nezasuniem do pošvy meč, ktorý boh vytasil proti polyteistom" (Ibn Kathir, zv. 3, s. 426).
Žiaden z kalifov sa neobťažoval držať Chálidove excesy na uzde, kým na bojisku dosahoval víťazstvá a produkoval bohatstvo pre ríšu. Svojej pozície bol zbavený, až keď ukradol peňažnú čiastku kalifovi Umarovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára