Reverend Richard P. Bailey
Súra 9:111 (Boh dá Raj tým, ktorí dajú všetko, čo majú,
Bohu a zabíjajú a sú zabíjaní v džiháde)
„A Boh
veru kúpil od veriacich ich osoby aj ich majetky s tým, že im budú dané
záhrady. A oni bojujú na ceste Božej – zabíjajú a sú zabíjaní.“ [YA: „Ponúkame Bohu celé svoje ja a svoj majetok
a Boh nám dáva spásu, t. j. večnú slobodu od otroctva tohto sveta. Toto je
pravá doktrína vykúpenia... Akýkoľvek iný pohľad na vykúpenie islam odmieta,
najmä ten skazený kresťanský, ktorý si myslí, že niekto iný trpel za naše hriechy
a my sme vykúpení jeho krvou. Dôležité je naše vlastné odovzdanie sa, nie zásluhy
iných ľudí. Naša úplná odovzdanosť môže zahŕňať boj za vec, duchovný aj fyzický.“]
Súra 9:122 (nie každý by mal ísť do boja a tí,
ktorí zostanú, sú si rovní s tými, ktorí idú)
„Veriaci
nech sa nevypravujú všetci naraz; prečo by sa z každej skupiny nemohol
vypraviť jeden oddiel, aby sa ľudia z neho poučili o náboženstve a
aby po návrate mohli varovať svoj ľud...“ [YA:
„Aj medzi tými, ktorí sa dokážu vypraviť, by mala skupina zostať pozadu – jedna
v každom meste alebo okruhu – na účely štúdia, aby sa po návrate
bojovníkov ich mysle opäť naladili na bežnejšie záujmy náboženského života pod vedením
riadne vyškolených učiteľov. Študenti a učitelia sú vo svojom duchu poslušnosti
a disciplíny vojakmi džihádu.“]
Súra 9:123 (bojujte proti neveriacim, ktorí sú nablízku)
„Vy, ktorí
veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú nablízku! Nech vo vás nájdu
tvrdosť a vedzte, že Boh je na strane bohabojných!“ [YA: „Keď sa konflikt stane neodvratným, prvou
vecou je vyčistiť okolie od všetkého zla, lebo oprávnene môžeme bojovať len proti
zlu.“]
Súra 5:33-35 (smrť alebo muky pre tých, ktorí odporujú Apoštolovi)
„A odmenou
tých, ktorí viedli vojnu proti Bohu a Jeho poslovi a šírili na zemi pohoršenie,
bude veru to, že budú zabití alebo ukrižovaní či budú im odseknuté ich pravé ruky
a ľavé nohy alebo budú z krajiny vyhnaní. [YA: „Za dvojitý zločin zrady proti štátu v kombinácii
so zradou proti Bohu, ako to dokazujú zjavné zločiny, sa uvádzajú štyri alternatívne
tresty, z ktorých sa podľa okolností uplatňuje ktorýkoľvek, a to poprava
(odseknutie hlavy), ukrižovanie, zmrzačenie alebo vyhnanstvo. Toto boli charakteristické
črty trestného práva vtedy a po celé stáročia potom, s výnimkou
mučenia, ako napríklad „obesenie, vlečenie a štvrtenie“ v anglickom práve a prepichovanie
očí a vystavenie nešťastnej obeti tropickému slnku, ktoré sa praktizovalo
v Arábii, a všetky takéto formy mučenia boli zrušené. V každom
prípade bolo úprimné pokánie skôr, ako bolo neskoro, uznávané ako dôvod pre milosť.“] [pozri hadís 4:261 nižšie] A tým dostane sa hanby na tomto svete,
zatiaľ čo na onom svete ich očakáva trest nesmierny, okrem tých, ktorí sa
kajúcne obrátia, skôr než nad nimi získate moc. A vedzte, že Boh je odpúšťajúci,
milosrdný. Vy, ktorí veríte! Bojte sa Boha a hľadajte spôsob, ktorým by
ste sa k Nemu priblížili! A bojujte usilovne na Jeho ceste – snáď budete
blažení!“
Súra 5:51 (neberte si Židov ani kresťanov za priateľov,
lebo sú nespravodliví a nespoľahliví)
„Vy, ktorí
veríte, neberte si židov a kresťanov za priateľov, lebo oni sú si priateľmi
jedni druhým. Ktokoľvek z vás sa s nimi priatelí, ten stane sa jedným z
nich a Boh veru nepovedie ľud nespravodlivý.“ [YA: „Je pravdepodobnejšie, že sa proti vám spoja
než že vám pomôžu. A toto sa počas života Apoštola stalo viac než raz a v nasledujúcich
vekoch znova a znova. Ten, kto sa s nimi stýka a zdieľa ich rady sa musí
považovať za jedného z nich.] [V počiatkoch v Mekke boli nepriateľmi
pohanskí Kurajšovci, zatiaľ čo Židia a kresťania boli rešpektovaní.
V Medine, po tom, ako Židia odmietli Mohamedovo tvrdenie, že je prorokom,
sa nepriateľmi islamu stali aj Židia a kresťania.]
ZÁKON RUŠENIA: [Podľa samotného Koránu (Súra 2:106, 13:39
a 16:103) Boh niekedy nahrádza predchádzajúci verš alebo pasáž „lepším“
veršom alebo pasážou, čím nahradí ten prvý. Súra 2:106: „Kedykoľvek zrušíme verš nejaký či dáme ti naň zabudnúť, prinesieme iný,
lepší alebo podobný. Čo nevieš, že Boh má nad všetkými vecami moc?“; Súra
13:39: „Boh vymazáva i potvrdzuje
to, čo chce, a u Neho je Kniha pôvodná.“; Súra 16:101: „A keď zameníme jeden verš veršom iným – a Boh
najlepšie pozná to, čo zosiela – hovoria: 'Ty si to vymýšľaš!' Veď väčšina z nich
nič nevie!“ Hoci všetci moslimskí učenci veria, že Boh nahradil niektoré
skoršie verše neskoršími veršami, existujú medzi nimi veľké rozdiel v názoroch
na to, ktoré verše nahradili ktoré. Napriek tomu sa väčšina zhoduje, že Súra
9:5 (nazývaná „verš meča“) nahradila väčšinu predchádzajúcich veršov týkajúcich
sa džihádu. Niektorí veria, že nahrádza až 111 predchádzajúcich veršov. Napriek
tejto všeobecnej zhode dnes mnohí citujú predchádzajúce nahradené verše, aby potvrdili
svoje vnímanie islamu ako mierumilovného náboženstva. Moderní, liberálni
moslimskí vodcovia, najmä tu na Západe, tak učia to, čo by sa dalo nazvať
„islamom z Mekky“ s dôrazom na nenásilie a toleranciu. Zároveň
„islam z Mediny“ s jeho agresívnejšou, totalitnou povahou je tým, čo praktizujú
a učia ortodoxní, fundamentalistickí moslimovia vo väčšine častí moslimského
sveta.]
OSTATNÉ CITÁCIE O VÝVOJI UČENIA: [Na strane 538 Brillovej encyklopédie
islamu autor opisuje štyri štádiá. „Džihád je povinnosťou. Toto pravidlo je stanovené
vo všetkých zdrojoch. Je pravda, že v Koráne sa nachádzajú odlišné a dokonca
protirečiace si texty. Tieto sú podľa doktríny, okrem určitých odlišností
v detailoch, rozdelené do štyroch po
sebe nasledujúcich kategórií: tie, ktoré nariaďujú odpustenie za priestupky
a podporujú pozývanie k islamu prostredníctvom mierumilovného
presviedčania; tie, ktoré nariaďujú boj na odrazenie agresie; tie, ktoré nariaďujú
iniciatívu v útoku, pokiaľ nie je počas štyroch posvätných mesiacov;
a tie, ktoré nariaďujú iniciatívu v útoku absolútne, kedykoľvek a kdekoľvek. Súhrnne povedané,
tieto rozdiely zodpovedajú štádiám vývoja Mohamedovho myslenia a zmenám politiky
vyplývajúcim z konkrétnych okolností; mekkské obdobie, počas ktorého sa Mohamed
vo všeobecnosti obmedzuje na morálne a náboženské učenie, a medinské
obdobie, keď sa stal vodcom politicko-náboženského spoločenstva a mohol
spontánne začať boj proti tým, ktorí sa nechceli pripojiť k tomuto spoločenstvu
alebo podriadiť sa jeho autorite. Doktrína tvrdí, že neskoršie texty rušia
predchádzajúce, protirečivé texty... tak, že iba texty z poslednej kategórie
zostávajú nepochybne platné.“]
[Na strane xxiv svojho úvodu k Bucharího hadísom (pozri nižšie)
Dr. Muhammad Muhsin Khan, prekladateľ (do angličtiny) píše, „Takže najprv 'bojovanie'
bolo zakázané, potom bol povolené a potom sa stalo povinným – (1) proti tým, ktorí začali 'bojovať'
proti vám (moslimom)... (2) a proti všetkým tým, ktorí uctievajú iných spolu
s Alláhom...“]
DŽIHÁD –
UČENIE ISLAMU
B. Z HADÍSOV (TRADÍCIÍ)
[200 až 300 rokov po smrti Mohameda venovalo niekoľko mužov svoj
život zbieraniu overiteľných („sahíh“) tradícií („hadísov“) týkajúcich sa
učenia a činov Mohameda, ako ich dosvedčili jeho nasledovníci a odovzdávali
ďalší spoľahliví veriaci. Zo šiestich najuznávanejších zbierok hadísov je najuznávanejšou
zo všetkých deväťzväzková zbierka Muhammada bin Ismáíla bin Al-Mughíra
Al-Bucharího. Dr. Muhammad Muhsin Khan, ktorý preložil dielo imáma Bucharího do
angličtiny, napísal, „Všetci sa zhodli na tom, že dielo imáma Bucharího je
najautentickejšie zo všetkých ostatných diel v literatúre hadísov. Autentickosť
Al-Bucharího diela je taká, že náboženskí učenci islamu o ňom povedali: 'Najautentickejšou
knihou po Knihe Alláhovej (teda Koráne) je Sahíh Al-Bucharí.'“ Pri svojom
dôkladnom skúmaní imám Bucharí akceptoval ako autentických len 7275 z 300 000
hadísov, ktoré počul. Medzi týmito tradíciami je mnoho takých, ktoré sa zaoberajú
Mohamedovým učením a praktikami džihádu. (Len štvrtý zväzok ich obsahuje 283.)
Zo zbierky imáma Bucharího som vybral nasledujúcich 50 tradícií, ktoré podľa
mňa zachytávajú podstatu džihádu v islame:]
Kľúč:
-„samotná tradícia je napísaná
hrubým písmom.“
-komentáre od
Al-Bucharího sú: [Bucharí: „v
hranatých zátvorkách a menším písmom.“]. V skutočnosti to môžu byť komentáre
prekladateľa, ale zdá sa, že pochádzajú od imáma Bucharího.
-[všetky komentáre, ktoré som pridal, sú
tiež v hranatých zátvorkách a menším písmom.]
(poznámka prekladateľa – zbierku Sahíh Bucharí nájdete napríklad tu alebo tu)
Z 1. zväzku:
1:35 Mohamed povedal, „Človeka, ktorý sa zúčastňuje (svätých bitiek) v mene Alláha
a nenúti ho k tomu nič okrem viery v Alláha a Jeho
Apoštolov, odmení Alláh buď odmenou, alebo korisťou (ak prežije), alebo bude prijatý
do Raja (ak zahynie v boji ako mučeník). Keby som to nepovažoval za ťažké
pre mojich nasledovníkov, nezostal by som za žiadnou sarijou [vojenskou jednotkou] idúcou do džihádu a páčilo by sa mi,
keby som zomrel mučeníckou smrťou za Alláha a potom ožil, potom znova
zomrel mučeníckou smrťou a potom znova ožil a potom znova zomrel
mučeníckou smrťou za Neho.“
Zo 4. zväzku:
4:41 Abdulláh bin Masúd povedal, „Opýtal som sa Alláhovho Apoštola, 'Ó,
Alláhov Apoštol! Aký je najlepší skutok?' Odpovedal, 'Modliť sa v stanovených
časoch.' Opýtal som sa, 'Čo je ďalšie v poradí dobrého?' Odpovedal, 'Byť
dobrý a poslušný voči svojim rodičom.' Ďalej som sa opýtal, 'Čo je ďalšie
v poradí dobrého?' Odpovedal, 'Zúčastniť sa džihádu za Alláha.'“
4:42 (a 4:311) Mohamed povedal, „Po dobytí (Mekky) už niet hidžri (teda migrácie z Mekky do
Mediny), ale džihád a dobrý úmysel [bojovať
v džiháde] zostávajú; a ak vás
povolá (moslimský vládca) do boja, okamžite vyrazte.“ [Inými slovami, moslimovia sa teraz, v roku
610 n. l., nemôžu pripojiť k Mohamedovi, obetovať sa a opustiť svoje
domovy v Mekke, s cieľom presťahovať sa do Mediny, ale môžu preukázať
svoju oddanosť Bohu tým, že obetujú všetko, čo majú, v džiháde, alebo aspoň majú
v úmysle tak urobiť, ak sa im naskytne príležitosť.]
4:44 K Mohamedovi prišiel muž a povedal,
„Pouč ma, aký skutok sa rovná džihádu (v
odmenách).“ Odpovedal, „Nenachádzam taký skutok.“ Potom dodal, „Môžeš vstúpiť do
svojej mešity, aby si sa modlil bez prestávky, postil sa a nikdy neporušil
svoj pôst, kým je moslimský bojovník na bojisku?“ Muž povedal, „Ale kto to
dokáže?“ [Bucharí: „Samozrejme, nikto sa
nedokáže modliť a postiť nepretržite a keďže moslimský bojovník je
odmenený, ako keby vykonával také dobré nemožné skutky, žiaden možný skutok sa v odmenách
nevyrovná džihádu.“]
4:45 Niekto sa opýtal, „Ó, Alláhov Apoštol! Kto je najlepší medzi ľuďmi?“ Alláhov Apoštol
odpovedal, „Veriaci, ktorý sa zo všetkých síl snaží pre Alláha svojím životom
a majetkom.“ Opýtali sa, „Kto je ďalší?“ Odpovedal, „Veriaci, ktorý
zostáva na jednej z horských ciest, uctieva Alláha a necháva ľudí v bezpečí
pred jeho zlými skutkami.“ [Inými
slovami, bojovať v džiháde je lepšie než byť zbožným mníchom.]
4:46 Mohamed povedal, „...Alláh zaručuje, že pustí mudžahída [toho, kto bojuje v džiháde] za svoju vec do raja, ak ho zabijú, inak ho
vráti bezpečne domov s odmenami a vojnovou korisťou.“ [Predstavte si, ako si musia moslimovia interpretovať
Alláhovu záruku, keď ich porazia v džiháde a nezomrú ako mučeníci,
ani nie sú odmenení ako víťazi.]
4:49 Mohamed povedal, „Včera v noci prišli ku mne (vo sne) dvaja muži, prinútili ma vyliezť
na strom a potom ma vpustili do lepšieho a mimoriadneho domu, aký som
ešte nikdy nevidel. Jeden z nich povedal, 'Tento dom je domom mučeníkov.'“
4:50 Mohamed povedal, „Jediné úsilie (bojovať) za Alláha dopoludnia alebo popoludní je lepšie
ako svet a všetko, čo je na ňom.“
4:53 Mohamed povedal, „Nikto, kto zomrie a nájde dobro od Alláha (v posmrtnom živote),
by sa nechcel vrátiť na tento svet, ani keby dostal celý svet a všetko, čo
je na ňom, okrem mučeníka, ktorý by sa pri pohľade na nadradenosť mučeníctva chcel
vrátiť na svet a nechať sa znova zabiť (za Alláha).“
4:72 Mohamed povedal, „Nikto, kto vstúpi do Raja, sa nechce vrátiť späť na svet, ani keby dostal
všetko na zemi, okrem mudžahída [toho, kto bojuje v džiháde], ktorý si želá vrátiť sa na svet, aby mohol zomrieť mučeníckou smrťou desaťkrát
kvôli dôstojnosti, ktorú dostáva (od Alláha).“
4:216 Mohamed povedal, „Keby som sa neobával, že by to bolo pre mojich nasledovníkov ťažké,
nezostal by som za žiadnou sarijou (vojenskou jednotkou), ale nemám jazdecké ťavy,
ani iné dopravné prostriedky, na ktorých by som ich mohol previezť, a je
pre mňa ťažké, aby moji spoločníci zostali za mnou. Bezpochyby by som si prial,
aby som mohol bojovať za Alláha, zomrieť mučeníckou smrťou a znova ožiť,
aby som zomrel mučeníckou smrťou a znova ožil.“
4:65 Ku Prorokovi prišiel muž a opýtal sa, „Jeden muž bojuje za vojnovú korisť; druhý
za slávu a tretí preto, aby sa predviedol. Ktorý z nich bojuje za
Alláha?“ Prorok odpovedal, „Ten, kto bojuje za to, aby Alláhovo slovo (teda
islam) bolo nadradené, bojuje za Alláha.“
4:66 Mohamed povedal, „Toho, koho obe nohy sa pokryjú prachom za Alláha, sa nedotkne
(pekelný) oheň.“
4:72b Al-Mughira bin Šu'ba povedal, „Náš Prorok nám povedal o posolstve
nášho Pána, že '...každý z nás, koho zabijú, pôjde do Raja.' Umar sa
Proroka opýtal, 'Nie je pravda, že naši muži, ktorých zabijú, pôjdu do Raja
a oni (teda pohania) pôjdu do (pekelného) ohňa?' Prorok povedal, 'Áno.'
4:73 Mohamed povedal, „Vedzte, že Raj je v tieni mečov.“
4:210 Raz
Alláhov Apoštol (počas svätej bitky) počkal na západ slnka, potom sa postavil medzi
ľudí a povedal, „Ó, ľudia! Nechcite čeliť nepriateľovi (v boji) a prosiť
Alláha, aby vás zachránil (pred nešťastím), ale ak budete musieť čeliť nepriateľovi,
buďte trpezliví a vedzte, že Raj je v tieni mečov.“ Potom povedal,
„Ó, Alláh! Ten, ktorý zjavil (svätú) knihu, ten, ktorý hýbe oblakmi a ten, ktorý
porazil Al-Azhab (teda klany neveriacich), poraz neveriacich a udeľ nám víťazstvo.“
4:80 Mohamed povedal, „Alláh privíta s úsmevom dvoch mužov. Jeden z nich zabije
druhého a obaja vstúpia do Raja. Jeden bojuje za Alláha a zabijú ho.
Neskôr Alláh odpustí vrahovi (teda prijme islam), ktorý taktiež zomrie ako mučeník
(za Alláha).“
4:96 Mohamed povedal, „Ten, kto pripravuje gházího [bojovníka vracajúceho sa z džihádu]
idúceho za Alláha, dostane rovnakú odmenu
ako ghází; a ten, kto sa riadne stará o ľudí závislých od gházího idúceho
za Alláha, dostane rovnakú odmenu ako ghází.“
4:127 Aiša (jedna z Mohamedových manželiek) povedala,
„Požiadala som Proroka, aby mi dovolil
zúčastniť sa džihádu, ale on povedal, 'Tvojím džihádom je vykonanie Hadždžu [každoročnej púte do Mekky].'“
4:131 Anas povedal, „V deň (bitky pri) Uhud, keď (niektorí) ľudia ustúpili a opustili
Proroka, som videl Aišu bint Abú Bakr a Umm Sulajm [dve ženy], ktoré si vyhrnuli svoje rúcha, aby
odhalili náramky okolo členkov, a ponáhľali sa so svojimi mechmi na vodu.
Potom naliali vodu do úst ľudí, vrátili sa, aby znovu naplnili mechy, a znovu sa
vrátili späť, aby naliali vodu do úst ľudí.“
4:137 Mohamed povedal, „...Raj je pre toho, kto drží opraty svojho koňa, aby bojoval za
Alláha, s neupravenými vlasmi a nohami pokrytými prachom. Ak je menovaný
do predvoja, je úplne spokojný so svojou úlohou strážcu, a ak je menovaný do
zadného voja, prijíma svoju úlohu s uspokojením...“
4:146 Mohamed povedal, „Nadíde čas, keď skupiny ľudí pôjdu do džihádu a opýtajú sa ich, 'Je
medzi vami niekto, kto mal to šťastie byť v spoločnosti Proroka?' Odpoveď bude,
'Áno.' Potom dosiahnu víťazstvo (vďaka Alláhovi). Potom nadíde čas, keď sa ich
opýtajú, 'Je medzi vami niekto, kto mal to šťastie byť v spoločnosti spoločníkov
Proroka?' Povedia, 'Áno' a dosiahnu víťazstvo (vďaka Alláhovi). Potom
nadíde čas, keď povedia, 'Je medzi vami niekto, kto mal to šťastie byť v spoločnosti
spoločníkov Prorokových spoločníkov?' Povedia, 'Áno' a dosiahnu víťazstvo (vďaka
Alláhovi).“
4:147 Sahl bin Sa'd As-Sa'idi povedal, „Alláhov Apoštol a pohania sa
postavili proti sebe a začali bojovať. Keď sa Alláhov Apoštol vrátil do
svojho tábora a pohania do svojho, niekto hovoril o mužovi spomedzi spoločníkov
Alláhovho Apoštola, ktorý sledoval a zabíjal svojím mečom každého pohana,
ktorý šiel sám. Povedal, 'Nikto dnes nevykonal svoju prácu (teda bojoval) tak
správne ako ten muž.' Alláhov Apoštol povedal, 'V skutočnosti patrí medzi ľudí (pekelného)
ohňa.' Jeden muž z ľudu povedal, 'Budem ho sprevádzať (aby som sledoval,
čo robí).' Tak ho sprevádzal a kdekoľvek stál, stál s ním a kdekoľvek
bežal, bežal s ním. Potom sa (odvážny) muž vážne zranil a rozhodol sa
rýchlo ukončiť svoj život. Zapichol čepeľ meča do zeme a ostrým koncom
namieril na svoju hruď medzi prsia. Potom sa oprel o meč a zabil sa. Druhý
muž prišiel za Alláhovým Apoštolom a povedal, 'Dosvedčujem, že si Alláhov
Apoštol.' Prorok sa opýtal, 'Čo sa stalo?' Odpovedal, '(Ide o) muža, ktorého si
opísal ako jedného z ľudí (pekelného) ohňa. Ľudia boli veľmi prekvapení
tým, čo si povedal, a ja som povedal, 'Zistím pre teba, aký je v skutočnosti.'
Tak som ho šiel pohľadať. Bol ťažko zranený a chcel urýchliť svoju smrť tým, že
zapichol čepeľ svojho meča do zeme a ostrým koncom namieril na svoju hruď medzi
prsia. Potom sa oprel o svoj meč a zabil sa.' Potom Alláhov Apoštol
povedal, 'Človek sa môže ľuďom javiť, ako keby konal skutky ľudí Raja, zatiaľ čo
v skutočnosti patrí medzi ľudí (pekelného) ohňa, iný sa môže ľuďom javiť, ako keby konal skutky ľudí pekelného
(ohňa), zatiaľ čo v skutočnosti patrí medzi ľudí Raja.'“ [Zdá sa, že toto jasne odsudzuje samovraždu,
ale nie je to úplne to isté ako samovražední bomboví atentátnici, ktorí zabijú mnohých
nepriateľov a sami pri tom zomrú. Radikálnejší moslimovia ich neodsudzujú,
ale považujú ich za skutočných mučeníkov, ktorí idú do Raja.]
4:162b Mohamed povedal, „Moje živobytie je v tieni mojej kopije a ten, kto
neposlúchne moje rozkazy, bude ponížený platením džizje.“ [„Džizja“ je daň z hlavy, ktorú
platia podrobení ľudia výmenou za ochranu islamskej vlády.]
4:175 Umar povedal, „Umm Haram nás informovala, že počula Proroka hovoriť, 'Raj je zaručený
prvej skupine mojich nasledovníkov, ktorí sa vydajú na námornú výpravu.' Umm
Haram dodala, 'Povedala som, ó, Alláhov Apoštol! Budem medzi nimi?' Odpovedal, 'Si
medzi nimi.' Prorok potom povedal, 'Prvej armáde z mojich nasledovníkov,
ktorá napadne Cézarovo mesto, budú odpustené hriechy.' Opýtala som sa, 'Budem
jednou z nich, ó, Alláhov Apoštol?' Odpovedal záporne.“ [Všimnite, že ide o inváziu, nie obrannú
vojnu.]
4:179 Mohamed povedal, „Hodina nenastane, kým nebudete bojovať s Turkami; ľuďmi s malými
očami, červenými tvárami a plochými nosmi. Ich tváre budú vyzerať ako štíty
pokryté kožou. Hodina nenastane, kým nebudete bojovať s ľuďmi, ktorých topánky
sú z vlasov.“ [Niet
divu, že Arabi a Turci sa navzájom nemajú radi!]
4:182 Ali povedal, „Keď nastal deň bitky s Al-Ahzab (teda s klanmi), Alláhov
Apoštol povedal, 'Ó, Alláh! Naplň ich (t. j. neveriacich) domy a hroby
ohňom, lebo nás tak zamestnávali, že sme sa nemohli modliť (t. j. modlitbu 'Asr)
až do západu slnka.'“ ['Asr je tretia modlitba, ktorá sa vykonáva uprostred
popoludnia. Štvrtá modlitba sa vykonáva tesne pred západom slnka.]
4:186 Aiša povedala, „Raz prišli za Prorokom Židia a povedali, 'Smrť s tebou.' Tak
som ich prekliala. Prorok povedal, 'Čo sa deje?' Povedala som, 'Nepočul si, čo
povedali?' Prorok povedal, 'Nepočula si, čo som (im) odpovedal? (Povedal som, 'To
isté s vami.')'“ [Bucharí: „Existuje
veľká podobnosť medzi výslovnosťou arabských slov s významom 'mier' a
'smrť'. To prvé je 'as-salámu' a to druhé je 'as-samu'. Židia namiesto toho,
aby povedali 'As-salámu Alajkum' ('mier s tebou'), povedali 'As-samu Alajkum', s úmyslom
privolať na Proroka zlo namiesto toho, aby ho pozdravili. Prorok si však všimol,
čo povedali, a na oplátku na nich privolal zlo. Boli to oni, kto prehral, lebo
Alláh prijal Prorokovo vzývanie a to ich odmietol.“] [Celkom kontrast oproti
Ježišovi, ktorý učil „Žehnajte tým, čo vás preklínajú.“ (Lukáš 6:28)!]
4:192 V deň bitky pri Chajbare Sahl bin Sa'd
počul Mohameda povedať, „Dám vlajku
človeku, ktorého rukám Alláh udelí víťazstvo.“ Spoločníci Prorokovi vstali a netrpezlivo
čakali, kto dostane vlajku, pričom každý z nich túžil po tom, aby ju dostal
práve on. Prorok však požiadal o Aliho. Niekto mu oznámil, že trpí problémami s
očami. Nariadil im teda, aby priviedli Aliho pred neho. Potom mu Prorok napľul
do očí a jeho oči sa okamžite uzdravili, akoby s nimi nikdy nemal problémy.
Ali povedal, „Budeme s nimi (t. j. neveriacimi) bojovať, kým nebudú ako my
(t. j. moslimami).“ Prorok povedal, „Buďte trpezliví, kým sa s nimi stretnete,
pozvite ich k islamu a informuj ich o tom, čo im nariadil Alláh.
Pri Alláhovi! Ak jediný človek prijme islam vo vašich rukách (t. j. prostredníctvom
vás), bude to pre vás lepšie ako červené ťavy.“
4:193 Anas povedal, „Vždy, keď Alláhov Apoštol zaútočil na nejakých ľudí, nikdy na nich
nezaútočil pred úsvitom. Ak počul azán (t. j. zvolávanie k modlitbe), boj odložil
a ak azán nepočul, zaútočil na nich ihneď po úsvite.“ [Bucharí: „Prorok čakal až do úsvitu, aby
zistil, či sa ľudia, na ktorých útočil, obrátili na islam alebo nie a znakom
ich prijatia islamu bolo vyslovenie azánu. Ak počul azán, nezaútočil na nich.]
[Posolstvo sa zdá byť jasné – obráťte sa na islam, inak vás napadneme!]
4:195 Anas povedal, „Prorok sa vydal do Chajbaru [židovskej dediny napadnutej a podrobenej v roku 628]
a dorazil tam v noci. Ak dorazil
k ľuďom v noci, nezaútočil, kým sa nerozvidnelo. Keď sa rozvidnelo, Židia
vyšli so svojimi taškami a lopatkami. [pozri Deuteronómium 23:12,13] Keď uvideli Proroka, povedali, 'Mohamed a jeho armáda!' Prorok
povedal, 'Alláhu Akbar! (Alláh je väčší) a Chajbar je zničený, lebo vždy, keď
sa priblížime k národu (t. j. nepriateľovi, s ktorým bojujeme), bude
to smutné ráno pre tých, ktorí boli varovaní.'“
4:196 Mohamed povedal, „Bolo mi prikázané bojovať s ľuďmi, kým nepovedia, 'Nikto nemá
právo byť uctievaný okrem Alláha,' a každému, kto povie, 'Nikto nemá právo
byť uctievaný okrem Alláha,' zachránim život a majetok, s výnimkou islamského práva,
a jeho zúčtovanie bude s Alláhom (či už ho potrestá alebo mu odpustí).“
[Je to jasné! Bolo mu
„prikázané“ bojovať s ľuďmi, kým sa nestanú moslimami!]
4:198 Ka'b bin Málik povedal, „Vždy, keď sa Alláhov Apoštol chystal vykonať ghazwu, [džihádistickú výpravu pod vedením Mohameda]
používal dvojzmysly, aby skryl svoj
skutočný cieľ, až kým nedošlo ku ghazwe na Tabúk [údolie v Arábii, kde sa moslimovia v roku
630 stretli s kresťanmi],
ktorú Alláhov Apoštol vykonal vo veľmi horúcom počasí. Čakala ho totiž veľmi dlhá
cesta cez pustatinu, kde mal stretnúť a zaútočiť na veľký počet nepriateľov.
Preto moslimom situáciu objasnil, aby sa mohli primerane nachystať a byť pripravení
poraziť svojho nepriateľa.“
4:220 Mohamed povedal, „...Zvíťazil som vďaka hrôze (vrhnutej do sŕdc nepriateľov)...“
4:248 Abdulláh bin Amr povedal, „Za Prorokom prišiel muž a požiadal ho o povolenie zúčastniť
sa džihádu. Prorok sa ho opýtal, 'Tvoji rodičia žijú?' Odpovedal kladne. Prorok
mu povedal, 'Tak sa snaž slúžiť im.'“ [Bucharí: „Účasť v džiháde (t. j. svätých bojoch) s povolením
rodičov.“]
4:256 As-Sa'b bin Džassama povedal, „Proroka... sa opýtali, či je dovolené
zaútočiť na pohanských bojovníkov v noci, ak existuje pravdepodobnosť, že tým
vystavia nebezpečenstvu ich ženy a deti. Prorok odpovedal, 'Pochádzajú (t. j.
ženy a deti) od nich (teda od pohanov).'“
4:258 Ibn Umar povedal, „Počas niektorej z ghazawat [džihádistických vojen] Alláhovho Apoštola bola nájdená zabitá žena, preto Alláhov Apoštol zakázal
zabíjanie žien a detí.“
4:259 Abú Hurajra povedal, „Alláhov Apoštol nás poslal na výpravu (teda vojenskú jednotku)
a povedal, 'Ak nájdete toho a toho a toho a toho, oboch ich upáľte
ohňom.' Keď sme sa chystali odísť, Alláhov Apoštol povedal, 'Prikázal som vám upáliť
toho a toho a toho a toho a nikto iný okrem Alláha netrestá
ohňom, takže ak ich nájdete, zabite ich.'“ [Možno nie ohňom, ale Mohamedov príkaz zabiť týchto dvoch nepriateľov
iným spôsobom je zjavne aktom agresie.]
4:260 Ikrima povedal, „Ali upálil nejakých ľudí [zrejme moslimov, ktorí opustili islam] a táto správa sa dostala k Ibn Abbásovi, ktorý povedal, 'Keby som
bol na jeho mieste, neupálil by som ich, keďže Prorok povedal 'Netrestajte
(nikoho) Alláhovým trestom.' Bezpochyby by som ich zabil, lebo Prorok povedal, 'Ak
niekto (moslim) opustí svoje náboženstvo, zabite ho.''“ [Islamský zákon o odpadlíctve nariaďuje
smrť každému, kto opustí islam.]
4:261 Anas bin Málik povedal, „Skupina ôsmich mužov z kmeňa Ukil prišla k Prorokovi [t. j. stali sa moslimami
a začali žiť v Medine s moslimami] a potom zistili, že podnebie Mediny im nevyhovuje. Preto povedali,
'Ó, Alláhov Apoštol! Daj nám trochu mlieka.' Alláhov Apoštol povedal, 'Odporúčam
vám, aby ste sa pridali ku stádu tiav.' Tak išli a pili moč a mlieko tiav
(ako liek), až kým nevyzdraveli a nepribrali. Potom zabili pastiera, ťavy odohnali
preč a potom, ako sa stali moslimami, stali sa neveriacimi. Keď Prorok dostal
od kričiaceho prosbu o pomoc, vyslal za nimi niekoľkých mužov a ešte
predtým, ako slnko vyšlo vysoko, ich priviedli a on im dal odseknúť ruky a nohy.
Potom prikázal, aby im rozžeravenými klincami prešli cez oči a nechali ich
v Harre (t. j. skalnatej krajine v Medine). Prosili o vodu, ale nikto
im ju nedal, až kým nezomreli.“ [Toto zjavné mučenie nie je v súlade s poznámkou Yusufa Aliho v súre
5:33-35.]
4:264 Al-Bara
bin Azib povedal, „Alláhov Apoštol poslal
skupinu Ansárov zabiť Abú-Rafi'ho. Jeden z nich sa vydal na cestu a vstúpil
do ich (t. j. nepriateľskej) pevnosti. Ten muž povedal, 'Skryl som sa... a narazil
som na Abú Rafi'ho a povedal som, 'Ó, Abú Rafi'.' Keď mi odpovedal, išiel
som smerom ku hlasu a udrel som ho. On zakričal a ja som vyšiel von,
aby som sa vrátil, predstierajúc, že som pomocník. Povedal som, 'Ó, Abú Rafi', zmenil
som tón svojho hlasu... Opýtal som sa ho, 'Čo sa ti stalo?' On povedal, 'Neviem,
kto ku mne prišiel a udrel ma.' Potom som mu vrazil meč do brucha a silno
ho zatlačil, až kým sa nedotkol kosti. Potom som vyšiel von, plný zmätku a šiel
som k ich rebríku, aby som zliezol dole, ale spadol som a vyvrtol si nohu.
Prišiel som ku svojim spoločníkom a povedal som, 'Neodídem, kým nebudem počuť
nárek žien.' Tak som neodišiel, kým som nepočul ženy nariekať nad Abú Rafi'm,
obchodníkom z Hidžázu. Potom som vstal, necítil som žiadnu bolesť (a pokračovali
sme), kým sme neprišli za Prorokom a neinformovali ho.'“ [Táto zradná vražda, po ktorej
nasledovalo potešenie z náreku žien, bola odmenená zázračným uzdravením od
Alláha, ako aj Mohamedovým schválením.]
4:267,269 Mohamed povedal, „Vojna je klamanie.“
4:270 Džabir bin Abdulláh povedal, „Prorok povedal, 'Kto je pripravený zabiť
Ka'ba bin Al-Ašrafa, ktorý skutočne ublížil Alláhovi a Jeho Apoštolovi?'
Mohamed bin Maslama povedal, 'Ó, Alláhov Apoštol! Chceš, aby som ho zabil?'
Odpovedal kladne. Tak Mohamed bin Maslama šiel za ním (t. j. Ka'bom)
a povedal, 'Tento človek (teda Prorok) nám dal úlohu a požiadal nás o
milodary.' Ka'b odpovedal, 'Pri Alláhovi, unavíte sa pri ňom.' Mohamed mu povedal,
'Nasledovali sme ho, takže ho nechceme opustiť, kým neuvidíme koniec jeho záležitosti.'
Mohamed bin Maslama s ním takto hovoril, kým nedostal príležitosť zabiť
ho.“ [Toto určite objasňuje význam
vety „Vojna je klamanie.“]
4:280b Anas bin Málik povedal, „Alláhov Apoštol vstúpil (do Mekky) v roku dobytia (Mekky) s helmou
na hlave. Keď si ju zložil, prišiel ku nemu muž a povedal, 'Ibn Chatal [pohanský protivník] sa drží závesov Ka'aby.' Prorok povedal, 'Zabi
ho.'“
4:286 Salama bin Al-Akwa povedal, „K Prorokovi prišiel počas cesty neveriaci špión.
Špión si sadol k Prorokovým spoločníkom, začal sa s nimi rozprávať a potom
odišiel. Prorok povedal (svojim spoločníkom), 'Prenasledujte ho a zabite ho.'
Tak som ho zabil.“
4:288 Ibn Abbás povedal, „...Prorok na svojej smrteľnej posteli vydal tri rozkazy,
v ktorých povedal, 'Vyžeňte pohanov z Arabského polostrova,...'“ [Moslimovia nielenže vyhnali pohanských
Arabov z krajiny, ktorú vlastnili po stáročia, ale dodnes neumožňujú nemoslimom
stať sa občanmi Saudskej Arábie. Preto by nemali mať problém pochopiť, prečo sa
Židia pokúšajú vytlačiť nežidovských Palestínčanov z Palestíny.]
4:317 Abdulláh povedal, „Keď sa Prorok vrátil (z džihádu), tri krát povedal Takbir [t.j. „Alláhu Akbar“ (Alláh je väčší)]
a dodal, 'Vraciame sa, ak Alláh chce,
s pokáním, uctievaním a chválením (nášho Pána) a poklonou pred naším
Pánom. Alláh splnil Svoj sľub a pomohol Svojmu otrokovi a len On
porazil (neveriace) klany.'“
Z 9. zväzku:
9:50 (a 4:283) Ali povedal, „...žiaden moslim by nemal byť zabitý... za zabitie káfira
(neveriaceho).“ [Inými
slovami, zabitie nemoslima nie je vražda, je to svätá vojna.]
9:57 Niektorí
zanadika (ateisti) boli privedení ku Alimu a on ich upálil. Správa o tejto
udalosti sa dostala k Ibn Abbásovi, ktorý povedal, „Keby som bol na jeho
mieste, neupálil by som ich, lebo Alláhov Apoštol to zakázal so slovami, 'Nikoho
netrestajte Alláhovým trestom (ohňom).' Zabil by som ich podľa výroku Alláhovho
Apoštola, 'Každého, kto zmenil svoje islamského náboženstvo, zabite.'“
[Na strane xxiv svojho úvodu k Bucharího hadísom Dr. M.
Khan, prekladateľ (do angličtiny) píše, „Potom Alláh v súre Bara'at (9)
zjavil príkaz zrušiť (všetky) záväzky (zmluvy atď.) a prikázal moslimom
bojovať proti všetkým pohanom, rovnako ako proti ľuďom písma (Židom
a kresťanom), ak neprijmú islam, kým nezaplatia džizju (daň ukladanú Židom
a kresťanom, ktorí neprijali islam a sú pod ochranou islamskej vlády)
vlastnou rukou, cítiac poníženie (9:29). Preto im (moslimom) nebolo dovolené vzdať
sa 'boja' proti nim (pohanom, Židom a kresťanom), zmieriť sa s nimi a pozastaviť
nepriateľské akcie proti nim na neobmedzenú dobu, pokiaľ sú silní a majú možnosť
proti nim bojovať.“]
Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Bailey/jihad.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára