Tim Dieppe
Šéf verejnej politiky
Tim Dieppe pokračuje svoj seriál o antisemitizme v islame, pričom
tentoraz analyzuje islamské texty, ktoré sú údajne priaznivé voči Židom.
Prvá a druhá časť môjho seriálu o antisemitizme
v islame ukázali, že Korán aj islamské tradície živia antisemitizmus.
Vyvažujú alebo negujú ich údajné filosemitské texty (ktoré
sú priaznivé voči Židom)?
V Koráne sú niektoré texty, ktoré sa takto môžu javiť. Ale
keď ich čítame v kontexte alebo s výkladom, je jasné, že nie sú v skutočnosti
filosemitské. Tieto texty sú tu rozoberané v koránovom poradí.
K 2:47
Deti Izraela! Spomeňte
si na milosť Moju, ktorú som vám preukázal, i to, že som vás vyznamenal pred ľudstvom
celým.
Text potom pokračuje mnohými podobnými výzvami, aby si „spomenuli“
na to, čo Alláh (podľa islamu) urobil a napokon hovorí:
Dozaista poznali ste
tých medzi sebou, ktorí sobotu znesvätili a ktorým sme povedali: „Buďte opicami
opovrhnutými!“ (K 2:65)
A ďalej
Aké hnusné je to, za
čo predali duše svoje! Neveria v to, čo zoslal Boh, z čírej závisti, že Boh zoslal
niečo z dobročinnosti Svojej tým zo služobníkov Svojich, ktorých si vyvolil.
A uvalili na seba hnev za hnevom, a trest ponižujúci je určený pre neveriacich.
(K 2:90)
Nebudú s tebou spokojní
ani Židia, ani kresťania, pokiaľ nebudeš nasledovať náboženstvo ich. Povedz: „Vedenie
Božie je jediné správne vedenie!“ Ak však budeš nasledovať učenie ich scestné
potom, čo dostalo sa ti vedenia, nenájdeš potom proti Bohu ani ochrancu, ani pomocníka
žiadneho. (K 2:120)
Tí, ktorým sme dali
Písmo, ho poznajú tak, ako poznajú synov svojich. A predsa jedna skupina z
nich utajuje pravdu celkom vedome. (K 2:146)
V kontexte nie je skutočne filosemitský, ale len Alláh
pripomína Židom svoju predchádzajúcu priazeň. Je to kritika Židov vo svetle božej
priazne voči nim, nie ich stavanie do pozitívneho svetla.
K 2:62 (= K 5:69)
Veru tí, ktorí uverili,
a tí, kto sú Židia, kresťania a sabejci, tí, ktorí uverili v Boha a v
deň súdny a konali zbožné skutky – tí nájdu odmenu u Pána svojho a nemusia mať strach
a nebudú zarmútení.
Toto je jediný koránový text, ktorý Reza citoval
v našej diskusii, aby dokázal, že Korán nie je antisemitský. Zdá sa, že
tento text tvrdí, že Židia a kresťania budú v posledný deň
zachránení. Mnoho moslimov však verí, že tento text je zrušený veršom 3:85
a 3:19. (1)
Kto túži po inom
náboženstve než po islame, nebude to od neho prijaté a v živote budúcom bude medzi
tými, ktorí stratu utrpia. (K 3:85)
Náboženstvom jediným u
Boha je veru islam. Tí, ktorým dané bolo Písmo, sa dostali do sporu až vtedy, keď
prišlo k nim vedenie, následkom vzájomnej žiarlivosti. A kto neverí v
znamenia Božie, zistí, že Boh veru je rýchly v účtovaní. (K 3:19)
Aj keby sme verš 2:62 nepovažovali za zrušený, jeho text od
Židov alebo kresťanov vyžaduje, aby verili v Alláha a súdny deň a konali
zbožné skutky. To sa dá chápať tak, že prijmú islam. Zdá sa, že Mohamed veril,
že Židia alebo kresťania môžu byť aj moslimovia, čo je najpravdepodobnejší
význam tohto verša. Štandardný výklad tohto verša v islame určite nie je taký,
že všetci Židia a kresťania budú spasení. Pamätajme tiež, že predchádzajúci
verše (K 2:61, citovaný v prvej časti) je jasne antisemitský.
K 2:122
Deti Izraela, spomeňte
si na milosť Moju, ktorou som vás zahrnul, i na to, že vyznamenal som vás pred
ľudstvom celým!
Pokračuje:
Bojte sa dňa, kedy
duša žiadna nebude odmenená ničím za dušu inú a nebude od nej prijaté výkupné žiadne
a nebude jej príhovor nič platný a nebude jej poskytnutá pomoc! (K
2:123)
K 2:256
V náboženstve niet
donútenia. Správne a rozumné od nesprávneho a nerozumného je už rozlíšené. Ten,
kto neverí v Tághúta a verí v Boha, ten uchopil sa rukoväte spoľahlivej, ktorá
nikdy sa neodtrhne. A Boh je počujúci, vševediaci.
Toto je obľúbený verš citovaný islamskými apologétmi.
Niektorí učenci sa však nazdávajú, že tento verš je zrušený veršom o meči
(K 9:5), zatiaľ čo iní veria, že má obmedzenú platnosť na Židov
a kresťanov, ktorí nie sú nútení prestúpiť na islam, ak prijmú postavenie
dhimmí a súhlasia s platením dane džizja z verša 9:29. (2) V každom
prípade nie je jednoznačne filosemitský.
K 3:84
Povedz: „Uverili sme v
Boha i v to, čo zoslal nám a čo zoslal Abrahámovi, Izmaelovi, Izákovi,
Jakubovi a kmeňom, i v to, čo bolo dané Mojžišovi a Ježišovi a prorokom od
Pána ich. My nečiníme rozdiel medzi nimi a do vôle Jeho sme odovzdaní.“
Tento verš je tvrdením o kontinuite od Starého zákona k Novému
zákonu a ďalej ku Koránu. Korán tvrdí, že všetci starozákonní proroci boli
moslimovia (Noe bol moslimom podľa K 10:72; Ibrahim podľa K 3:67;
Mojžiš podľa K 10:84; Ísa podľa K 5:111). Preto sa snaží presvedčiť
Židov (a kresťanov), aby nasledovali Mohameda, lebo tvrdí, že je v ich
tradícii. Nie je jednoznačne filosemitský, ale skôr naznačuje kritiku Židov za
to, že neprijímajú Mohameda ako proroka.
K 5:5
Dnes sú vám dovolené výnimočné
pokrmy; jedlá tých, ktorým dostalo sa Písma, sú vám tiež dovolené a pokrmy vaše
sú zase dovolené im. A dovolené sú vám muhsany z veriacich žien a muhsany
z tých, ktorým dostalo sa Písma pred vami, ak ste im dali ich odmenu a ak
sa chováte ako muži usporiadaní, nie ako cudzoložníci alebo tí, ktorí si berú milenky.
A ktokoľvek zavrhne vieru, toho skutky budú márne a v živote budúcom bude medzi
tými, ktorí stratu utrpia.
Podľa tohto verša sa moslimskí muži môžu ženiť so Židovkami
(a kresťankami). Nehovorí však, že moslimky sa môžu vydať za židovských mužov. To
odráža presvedčenie, že muži majú autoritu nad svojimi manželkami a nemoslimovi
nemôže byť dovolené mať autoritu nad moslimkou.
K 5:69
Veru tí, ktorí uverili,
a tí, ktorí vyznávajú židovstvo, a sabejci a kresťania – vôbec tí, ktorí
uverili v Boha a v deň posledný a dobré skutky konali, tí nemusia mať strach
a nebudú zarmútení.
Toto je to isté ako verš K 2:62 vyššie. Zopakoval som
ho tu, aby som odprezentoval texty v koránovom poradí.
K 12:111
A v príbehoch ich
je veru mnoho príkladov pre tých, ktorí rozumom sú obdarení. A nie je to príbeh
vymyslený, ale potvrdenie toho, čo už predchádzalo, a podrobné vysvetlenie
všetkého, správne vedenie i milosrdenstvo pre ľud veriaci.
Tento verš tvrdí, že Korán potvrdzuje predchádzajúce sväté písma
– Starý zákon a Nový zákon. Jeho cieľom je presvedčiť Židov (a kresťanov),
aby nasledovali Mohameda ako proroka. V žiadnom prípade nevykresľuje Židov
ani kresťanov pozitívne.
K 29:46
Nehádaj sa s vlastníkmi
Písma, jedine spôsobom najvhodnejším a len s tými z nich, ktorí
nespravodliví sú. A povedz: „Uverili sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo
zoslané vám, a náš Boh a váš Boh jedno sú; a my do vôle Jeho sme odovzdaní.“
Tento verš tvrdí, že Židia (a kresťania) uctievajú toho
istého boha ako moslimovia. Ale všimnite si, že na konci verša sa píše, „my (do
vôle jeho) sme odovzdaní“. Jeho cieľom je presvedčiť Židov (a kresťanov), aby
sa stali moslimami.
Tasfír Al-Džalalajn vysvetľuje tento verš takto:
Nehádaj sa s
vlastníkmi Písma, jedine spôsobom – v tomto spôsobe hádky je lepším
spôsobom ten najvznešenejší spôsob, napríklad volať ich k bohu odkazovaním
na jeho znamenia a poukazovaním na jeho argumenty; okrem prípadu, kedy oni
činili zlo tým, že viedli vojnu a odmietli
prijať platenie džizje, s nimi sa hádaj s použitím meča až dovtedy, kým sa nepodriadia
alebo nezaplatia džizju; a povedz tým, ktorí súhlasili so zavedením džizje,
keby ťa chceli informovať o niečom, čo je uvedené v ich písmach, „Uverili
sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo zoslané vám, a náš Boh a
váš Boh jedno sú; a my do vôle Jeho sme odovzdaní. (3)
K 45:16
A dali sme kedysi už
deťom Izraela Písmo, múdrosť i proroctvo a uštedrili sme im jedál
vynikajúcich hojnosť a nad ľudstvom celým sme ich vyznamenali.
Pokračuje:
A dali sme im jasné dôkazy
z rozkazu nášho pochádzajúce. A rozišli sa v názoroch svojich až
potom, keď sa im vedenia dostalo, a to zo vzájomnej nevraživosti. Pán tvoj
potom medzi nimi rozsúdi v deň zmŕtvychvstania to, v čom sa rozchádzali.
(K 45:17)
A potom sme ťa
umiestnili na ceste zákona z rozkazu Nášho vychádzajúceho. Nasleduj ju a
nenasleduj sklony tých, ktorí nevedia o ničom! (K 45:18)
Takže záverom tejto pasáže je, že Židia budú súdení
a potom je tu výzva Židom, aby nasledovali Mohameda. S tým kontextom
nie je až taký filosemitský.
ĎALŠIE TEXTY, KTORÉ SA
JAVIA AKO FILOSEMITSKÉ
Medinská listina, čiže
„Sahífa“
Texty v Síre, ktoré sa podľa môjho názoru javia ako najviac
filosemitské, sa nachádzajú v takzvanej Medinskej listine. Táto listina sa
nachádza v diele Život Mohameda od Ibn Isháka a hovorí sa, že bola vytvorená
krátko po Mohamedovej migrácii do Mediny v roku 622 n. l. Tu je niekoľko reprezentatívnych citácií
z tejto listiny:
„Židovi, ktorý nás nasleduje, patrí pomoc a rovnosť.“ (4)
„Židia majú svoje náboženstvo a moslimovia majú svoje.“
(5)
„Židia musia platiť spolu s veriacimi, kým trvá vojna.“ (6)
Zdá sa, že tieto citáty poskytujú Židom náboženskú slobodu a
spoluprácu s nimi vo vojne. Nanešťastie, tento dokument má pochybnú
historickosť, keďže mimo islamských prameňov o ňom neexistujú žiadne dôkazy.
Aj keby sme prijali jeho historickosť, je jasné, že Mohamed sa týchto zásad nedržal,
keďže podľa islamských historikov do piatich rokov nezostali v Medine žiadni
Židia! (7)
Nasledujúca časová os to objasní. Keď Mohamed v roku
622 n. l. migroval do Mediny, jej obyvateľstvo bolo z asi 50% židovské. Toto
židovské obyvateľstvo tvorili tri kmene: Banú Kajnuka, Banú al-Nadír a Banú
Kurajza. Prvé dva z týchto kmeňov boli z Mediny vyhnané a posledný
bol vyhladený.
Časová os
|
622 n. l. |
Mohamedova migrácia (teda hidžra) do Mediny |
|
622 n. l. |
Medinská listina (8) |
|
624 n. l. |
Bitka pri Badr – víťazstvo nad mekkským kmeňom Kurajšovcov (Arabi)(9) |
|
624 n. l. |
Vyhnanie Banú Kajnuka pod
zámienkou porušenia zmluvy. (10) Mohamed sa im najprv vyhrážal, čím porušil
dohodu ako prvý. „Ó, Židia, dávajte si pozor,
aby na vás boh nepriviedol pomstu, ktorú zoslal na Kurajšovcov a staňte sa
moslimami. Viete, že ja som prorok, ktorý bol zoslaný – nájdete to vo svojich
posvätných knihách a v božej zmluve s vami.“ (11) Mohamed mal v úmysle tejto kmeň vyhubiť, keď sa vzdali, ale
presvedčili ho, aby im dovolil odísť a tým ich vyhnal z oblasti. |
|
624 n. l. |
Vyhnanie Banú Nadír pod
zámienkou zrady. (12) Mohamed tvrdil, že Alláh mu zjavil, že sa proti nemu
sprisahali, aby mu zo strechy hodili na hlavu skalu. |
|
627 n. l. |
Priekopová bitka. (13) |
|
627 n. l. |
Vyhladenie kmeňa Banú Kurajza
po tom, ako boli obvinení zo sprisahania s Mekkčanmi. (14) Gabriel sa zjavil Mohamedovi a povedal, „Alláh ti prikazuje,
Mohamed, aby si šiel za Banú Kurajza. Chystám sa ísť za nimi, aby som otriasol
ich pevnosťou.“ (15) „Keď sa Alláhov
posol vrátil v deň (bitky) Al-Chandak (teda Priekopovej bitky), zložil
zbrane a okúpal sa. Vtedy k nemu prišiel Gabriel, ktorého hlava
bola pokrytá prachom, a povedal, „Zložil si zbrane! Pri Alláhovi, ja som
svoje ešte nezložil.“ Alláhov posol povedal, „Kam (mám teraz ísť)?“ Gabriel
povedal, „Tadiaľto,“ a ukázal smerom ku kmeňu Banú Kurajza. Tak sa Alláhov
posol vydal smerom ku nim.“ (Sahíh Bucharí 5:52:68)(16) |
|
628 n. l. |
Kapitulácia Židov
z Chajbaru. (17) Ich majetok bol zhabaný. Potom im bolo dovolené ho
opäť obrábať za 50%-tnú daň z príjmu. |
Mohamed sa oženil so
Židovkou (Safíja, jeho 10. manželka)
Niektorí moslimovia tvrdia, že Mohamed nemohol byť
antisemita, pretože sa oženil so Židovkou. Safíja, Mohamedova desiata manželka,
bola skutočne Židovka. Jej manžel bol jedným z mnohých Židov, ktorých zabili
v Chajbare. Safíju zajali a Mohamed ju vyhlásil za svoju kvôli jej kráse. Tu
je záznam z knihy Život Mohameda:
„Keď apoštol dobyl
al-Kamus, pevnosť B. Abu'l-Hukajka, priviedli ku nemu Safíju b. Hujajj b. Achtab
spolu s ďalšou ženou. Bilal, ktorý ich privádzal, ich viedol okolo zabitých
Židov; a keď ich žena, ktorá bola so Safíjou, uvidela, skríkla, dala si facku
a nasypala si prach na hlavu. Keď ju apoštol uvidel, povedal, „Odveďte odo mňa túto
diablicu.“ Prikázal, aby Safíju postavili za neho a hodil cez ňu svoj plášť,
aby moslimovia vedeli, že si ju vybral pre seba. Počul som, že apoštol povedal
Bilalovi, keď videl, že sa táto Židovka takto správa, „Čo nemáš súcit, Bilal,
keď si viedol dve ženy okolo ich mŕtvych manželov?“ (17)
A tu je hadís, ktorý uvádza, ako si ju Mohamed nárokoval:
Potom sme sa dostali
do Chajbaru; a keď mu Alláh umožnil dobyť (chajbarskú) pevnosť, opísali mu
krásu Safíje bint Hujajj bin Achtab. Jej manžela zabili, keď bola nevestou. A tak
si ju Alláhov posol vybral pre seba a vzal ju so sebou, až kým sme nedošli
na miesto zvané Sa'd-As Sahba', kde sa jej skončili menštruácie a oženil
sa s ňou. Na malej koženej plachte sa podával haris (druh pokrmu). Potom mi
Alláhov posol povedal, aby som zavolal tých, ktorí boli okolo mňa. Takto teda vyzerala
svadobná hostina Alláhovho posla a Safíje. (Sahíh Bucharí 4:52:143)(18)
Moslimský historik Al-Tabarí uvádza, že jeden
z Mohamedových stúpencov sa bál o Mohamedovu bezpečnosť, keď spal so Safíjou,
lebo Mohamed zabil jej otca, brata a manžela.
Ibn Umar (al-Vakidí) –
Kathir b. Zajd – al-Valíd b. Rabah – Abú Hurajra: Kým prorok ležal so Safíjou,
Abú Ajjub zostal v noci pri jeho dverách. Keď ráno uvidel proroka,
povedal, „Boh je najväčší.“ Mal pri sebe meč; prorokovi povedal, „Ó, posol
Boží, táto mladá žena sa práve vydala a ty si zabil jej otca, brata
a manžela, preto som jej neveril (že ti neublíži).“ Prorok sa zasmial a povedal,
„Dobre.“ (19)
Z týchto výpovedí je zrejmé, že išlo o vynútené manželstvo.
Safíja bola zajatá a nemala na výber. Jeden z Mohamedových
nasledovníkov stál pred stanom s mečom, keď s ňou Mohamed spal, lebo sa
obával, že by Safíja mohla Mohameda napadnúť. Toto manželstvo nie je dôkazom, že
Mohamed nebol antisemita.
Tvrdenia
o filosemitizme sú nepresvedčivé
Tvrdenie, že existuje množstvo filosemitských textov, ktoré
vyvažujú alebo dávajú do súvislostí tie antisemitské, je nepresvedčivé. Zvyčajne
sa uplatňujú len vtedy, ak sa Židia (a kresťania) podriadia islamu tým, že naň
konvertujú alebo že sa mu podriadia politicky.
Ale nie sú to len samotné texty, ktoré naznačujú, že islam
je antisemitský. V ďalšej časti môjho seriálu uvidíme, že mnohé popredné osobnosti
islamu vyjadrili presne také prejavy antisemitizmu, aké by ste očakávali, vzhľadom
na to, čo sme už videli.
Poznámky
(1) https://wikiislam.net/wiki/List_of_Abrogations_in_the_Qur%27an#Surah_2.
(2) https://www.answering-islam.org/Responses/Menj/taqiyyah.htm
(4) Life of Muhammad, 232.
(5) Life of Muhammad, 233.
(6) Life of Muhammad, 233.
(7) Ayman S. Ibrahim, A Concise Guide to the Life of
Muhammad: Answering Thirty Key Questions (Baker Publishing Group, 2022), 75.
(8) Life of Muhammad, 231-233. Pozri túto diskusiu: https://en.wikipedia.org/wiki/Constitution_of_Medina
(9) Life of Muhammad, 289ff.
(10) Life of Muhammad, 363-364.
(11) Life of Muhammad, 363.
(12) Life of Muhammad, 437-445.
(13) Life of Muhammad, 450ff.
(14) Life of Muhammad, 461ff.
(15) Life of Muhammad, 461.
(16) https://quranx.com/hadith/Bukhari/USC-MSA/Volume-4/Book-52/Hadith-68/
(17) Life of Muhammad, 515.
(18) https://quranx.com/Hadith/Bukhari/USC-MSA/Volume-4/Book-52/Hadith-143/
(19) Al-Tabari, The History of al-Tabari Vol. XXXIX:
Biographies of the Prophet’s Companions and Their Successors (preložil E. Landau-Tasseron;
zv. 39: State University of New York Press, 1989), 185.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára