Silja Fröhlich
Ostrov Zanzibar
je dnes považovaný za jednu z najlepších destinácií východnej Afriky:
biele piesočné pláže, krištáľovo čistá voda a hotely ponúkajú turistom
z celého sveta nezabudnuteľnú dovolenku.
Temná minulosť,
ktorá zatienila tento slnečný raj pred 200 rokmi, je už dávno zabudnutá.
Súostrovie, ktoré je dnes poloautonómnou súčasťou Tanzánie, bolo vtedy
považované za centrum obchodu s otrokmi vo východnej Afrike.
Okrem cenných surovín
ako slonovina a vyhľadávané klinčeky sa na pestrých trhoch vynímala jedna vec:
stovky otrokov.
Z východnej Európy do severnej Afriky
Predaj afrických
otrokov sa dá vystopovať až do staroveku. Obľúbeným sa stal v siedmom
storočí, keď islam v severnej Afrike získaval na sile. Bolo to sedem
storočí pred tým, ako Európania preskúmali kontinent a desať storočí pred
tým, ako sa ľudia zo západnej Afriky predávali cez Atlantik do Ameriky.
Vtedy arabskí
moslimovia v severnej a východnej Afrike predávali zajatých Afričanov
na Blízky východ. Tam pracovali ako robotníci na poli, učitelia alebo
strážcovia háremu, a preto bola kastrácia mužských otrokov bežnou praxou. Na
druhej strane moslimovia, vrátane afrických moslimov, sa podľa islamských
právnych názorov nesmeli zotročiť.
„Spočiatku
arabskí moslimovia chytali bielych otrokov vo východnej a strednej Európe,
aby ich predali do Arábie,“ povedal senegalský autor Tidiane N'Diaye
v rozhovore s DW. „Ale rastúca vojenská sila Európy ukončila islamskú
expanziu a teraz, keď bol nedostatok otrokov, sa arabskí moslimovia masívne obzerali
po čiernej Afrike.“
Korene otroctva v Afrike
Podľa N'Diayeho
otroctvo existovalo prakticky vo všetkých civilizáciách. Tak tomu bolo aj
v Afrike pred príchodom usadlíkov.
V strednej
časti východnej Afriky proti sebe bojovali etnické skupiny ako Jao, Makua
a Marava a celé národy na kontinente obchodovali s ľuďmi, ktorých
zajali vo vojnách. „Arabskí moslimovia tak narazili na už existujúce štruktúry,
ktoré im uľahčili nákup otrokov na ich účely.“
Podľa
Abdulaziziho Lodhiho, emeritného profesora svahilčiny a africkej
lingvistiky na univerzite v Uppsale vo Švédsku, bolo otroctvo súčasťou
rôznych afrických kultúr. „Pokiaľ ide o vývoz, hlavnými aktérmi boli samotní kmeňoví
Afričania. V mnohých afrických spoločnostiach neexistovali väznice, takže zajatí
ľudia boli predaní.“
Zanzibar ako centrum otrokov vo východnej
Afrike
Obchod
s otrokmi vo východnej Afrike sa v skutočnosti rozbehol v 17. storočí.
V Zanzibare sa usadzovalo čoraz viac obchodníkov z Ománu. Ostrov získal
ešte dôležitejšiu úlohu v medzinárodnom obchode s tovarom vďaka veľkému
obchodu na svahilskom pobreží a následne tiež v obchode
s otrokmi. Takto vznikol najväčší trh s otrokmi vo východnej Afrike.
Pokiaľ ide
o počet Afričanov predaných z východnej do severnej Afriky, existujú
len odhady, ktoré sa dosť líšia. Je to spôsobené aj tým, že mnoho otrokov
zahynulo. Vedecký výskum dospel k záveru, že asi traja zo štyroch otrokov zomreli
skôr, než sa dostali na trh, kde ich mali predať. Príčinami boli hlad, choroby alebo
vyčerpanie po dlhých cestách.
Autor N'Diaye
odhaduje, že do otroctva bolo predaných 17 miliónov ľudí z východnej Afriky:
„Väčšina ľudí má stále na mysli takzvaný transatlantický obchod (s otrokmi) do Nového
sveta, uskutočňovaný Európanmi. V skutočnosti však bolo arabsko-moslimské
otroctvo oveľa väčšie,“ povedal N'Diaye.
„Osem miliónov
Afričanov sa dostalo z východnej Afriky transsaharskou cestou do Maroka alebo
Egypta. Ďalších deväť miliónov bolo deportovaných do oblastí pri Červenom mori
alebo Indickom oceáne.“
„Korenie otroctva“
Historik Lodhi
nesúhlasí s N'Diayeho údajmi. „17 miliónov? Ako je to možné, keď celkový počet
obyvateľov vtedajšej Afriky nemusel byť ani 40 miliónov? Tieto štatistiky vtedy
neexistovali.“
Staré správy boli
tiež metodicky pochybné. Napríklad, David Livingstone, škótsky misionár
a cestovateľ, odhadol, že na zanzibarských trhoch sa ročne predalo 50 000
otrokov. „Ani dnes sa počet ľudí žijúcich na Zanzibare nepribližuje ku
50 000. Tieto počty nemajú hlavu ani pätu,“ povedal Lodhi.
Nie všetkých
otrokov odviedli do Egypta alebo Saudskej Arábie. Od roku 1820 začali ománski usadlíci
pestovať klinčeky v Zanzibare, aby uspokojili rastúci dopyt na svetovom
trhu. Rýchlo vznikli veľké plantáže a otroci sa dali ľahko nakúpiť na
neďalekom trhu s otrokmi.
Podľa amerického historika
Fredericka Coopera sa v rokoch 1839 až 1860 zvýšilo množstvo vyvezených klinčekov
z 565 na 12 600 kilogramov. Povesť Zanzibaru sa zmenila z centra
obchodu s otrokmi na centrum držania otrokov, z ktorého vzišli
neslávne známe postavy, ako napríklad legendárny obchodník s otrokmi Tippu-Tip.
Koniec otroctva?
Koncom augusta
1791 sa na dnešnom Haiti a v Dominikánskej republike začala vzbura otrokov.
Tieto dve povstania významne podporili zrušenie transatlantického obchodu s otrokmi,
otroctva a kolonializmu v Afrike.
Až v roku
1873 však zanzibarský sultán Sajjíd Bargaš na nátlak Veľkej Británie podpísal zmluvu,
ktorá postavila obchod s otrokmi na jeho území mimo zákon. Ani tento
dekrét nebol účinne presadzovaný. Až v roku 1909 bolo otroctvo vo východnej
Afrike definitívne zrušené.
Podľa autora N'Diayeho
otroctvo stále existuje, hoci v inej podobe. Odhaduje sa, že takmer 40
miliónov ľudí na celom svete stále žije v otroctve. V Afrike sú to státisíce.
„V Mauritánii hovoria, že zrušili otroctvo, ale v skutočnosti sa situácia
v severnej Afrike veľmi nezmenila. Mladí ľudia sú zotročovaní proti svojej
vôli, nútení pracovať a sexuálne zneužívaní.“
Z Líbye prichádzajú
správy o organizovaných trhoch s otrokmi a pred niekoľkými rokmi
bol podľa Lodhiho odhalený prípad otroctva v Tanzánii. „V odľahlej oblasti sa
našla baňa, v ktorej bolo nútených pracovať 50 až 60 chlapcov. Neplatili
im a žili v tábore stráženom ozbrojenými mužmi.“
Dôsledky otroctva
vo východnej Afrike nie sú také vážne ako ekonomické dôsledky západnej
kolonizácie Afriky, tvrdí N'Diaye. „Ekonomiku mnohých z týchto krajín
stále ovláda Západ; je to téma, o ktorej diskutujú mnohí intelektuáli.“ N'Diaye
však hovorí, že by sa malo otvorene diskutovať aj o tom, čo sa v priebehu storočí
stalo vo východnej Afrike.
„Väčšina
afrických autorov ešte nevydala knihu o arabsko-moslimskom obchode
s otrokmi z náboženskej solidarity. V Afrike žije 500 miliónov
moslimov a je lepšie obviňovať Západ, než hovoriť o minulých
zločinoch arabských moslimov.“
Prevzaté z https://www.dw.com/en/east-africas-forgotten-slave-trade/a-50126759
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára