Všetko, čo sa deje na moslimskom Blízkom východe, súvisí s islamom

Hugh Fitzgerald

Majú ľudia na Západe negatívny názor na islam kvôli „islamofóbnej“ kampani? To je predpoklad starého článku, ktorý je stále relevantný a ktorý sme patrične prehodnotili: „Posadnutosť islamom oslepuje Západ pred skutočnými problémami“ od Omera Taspinara pre Asia Times z 13. marca 2019:

„Výsledkom bolo posilnenie tendencie Západu pozerať sa na Blízky východ cez prizmu náboženstva. Od premeny Turecka za vlády Recepa Tayyipa Erdogana až po takzvaný sunnitsko-šiitsky sektársky konflikt sa pozornosť vždy sústreďuje na islam na úkor takmer všetkých ostatných ekonomických a politických faktorov konfliktu. A verdikt, ktorý to prináša, je zlovestný: islam nie je zlučiteľný s demokraciou, sekularizmom, modernosťou a mnohými ďalšími pokrokovými výdobytkami. Islam je tiež vnímaný ako autokratické, intolerantné, násilné a bojovné náboženstvo.“

Ale všetko, čo sa deje na moslimskom Blízkom východe, súvisí s islamom. Erdoganova premena Turecka sa zameriava na zrušenie kemalistických reforiem, ktoré pomohli sekularizovať veľkú časť tureckého mestského obyvateľstva; Erdogan robí, čo môže, aby krajinu opäť islamizoval. V rokoch 2006 až 2009 Erdogan postavil 9000 nových mešít. Koľko ich ešte postavil za jeden a pol desaťročia? Postavil tiež viac než 4000 škôl imáma Hatipa, ktoré boli pôvodne založené na vzdelávanie mladých mužov, aby sa stali imámmi a kazateľmi, ale teraz sa v nich vyučujú chlapci i dievčatá, pričom ich učebné osnovy majú výrazne, no nie výlučne náboženský charakter. Prečo by sa diskusia o Turecku nemala zameriavať na náboženstvo, keď sa naň zamerali samotní Turci? Pokiaľ ide o „takzvaný sunnitsko-šiitsky konflikt,“ naznačuje Taspinar, že v skutočnosti neexistuje (ale je len „takzvaný...“)? Niekoľko stoviek miliónov moslimov v desiatkach krajín si zrejme myslí niečo iné.

Taspinar si myslí, že „posadnutosť“ Západu islamom môže viesť k veľmi nesprávnym záverom: že islam je považovaný za „autokratické, intolerantné, násilné a bojovné náboženstvo.“ Čo mohlo niekomu vnuknúť takúto myšlienku? Mohlo by k takémuto názoru viesť zlé zaobchádzanie s nemoslimami, ktorí podľa šaríe musia buď konvertovať na islam, alebo zomrieť, alebo sa podriadiť ťaživým podmienkam uvalenými na „tolerovaných“ nemoslimov známych ako dhimmí? Mohlo by intolerantné náboženstvo naznačovať 1400 rokov histórie až po súčasnosť, pretože nemoslimovia – Židia, kresťania, zoroasterci, hinduisti, budhisti – boli moslimami násilne prenasledovaní a desiatky miliónov ich bolo zabitých? Mohol by byť islam vnímaný ako „násilný“ kvôli svojej dlhej histórii dobývania mnohých krajín a násilného podrobovania ich obyvateľov? Alebo by toto vnímanie mohlo byť vyvolané aj násilím vnútri islamu, ktoré postavilo sunnitov proti šiitom, saláfistov proti moslimom hlavného prúdu, deobandistov a barelvistov, ortodoxných moslimov a ahmadíjov? Možno islam považovať za „bojovné“ náboženstvo kvôli všetkým veršom v Koráne, ktoré prikazujú džihád – najmä prostredníctvom vojny – a všetkým vojnám, do ktorých sa moslimovia zapojili, aby šírili svoju vieru?

Nejde ani tak o „posadnutosť Západu islamom“, aj keď je určite zaslúžená – Západ venuje príliš málo pozornosti islamskej histórii aj islamskej doktríne – ako skôr o posadnutosť moslimov neveriacim Západom. V krajinách nepriateľských neveriacich sa teraz moslimovia môžu usadiť vo veľkom počte. Ale len málokedy sa integrujú, pretože Korán ich učí, aby týchto neveriacich považovali za „najhoršie zo všetkých stvorení“ a poučuje ich, aby si nebrali kresťanov a Židov ako priateľov, „lebo oni sú si priateľmi jedni druhým.“ Ako má Západ presvedčiť moslimov, aby ignorovali tieto koránové verše a integrovali sa do hostiteľskej spoločnosti? A moslimovia na Západe si nemôžu nepriznať, že napriek tomu, že ho obývajú „najhoršie zo všetkých stvorení“, sa zdá, že vyspelý Západ prekvitá. Pre veriacich je šialené porovnávať tento úspech s moslimským svetom, ktorý politicky, ekonomicky a sociálne stagnuje. Vo viac ako polovici moslimských krajín politicky vládnu monarchovia, despotovia a generáli. Z ekonomického hľadiska sú jediným významným zdrojom bohatstva islamského sveta príjmy z predaja ropy, teda bohatstvo, ktoré nie je výsledkom pracovitosti alebo podnikateľského talentu, ale len geologickej náhody. V sociálnej oblasti zlé zaobchádzanie so ženami a menšinami naďalej brzdí v mnohých moslimských krajinách viac než polovicu obyvateľstva. Tento pocit neúspechu moslimov rozčuľuje, keďže Korán hovorí, že sú „najlepším z národov.“

Prevzaté z https://jihadwatch.org/2024/10/everything-that-goes-on-in-the-muslim-middle-east-has-to-do-with-islam