Islam a utrpenie žien

Dallas M. Roark, Ph.D

V islame sa v súvislosti so ženami deje mnoho barbarských vecí. Tieto praktiky spôsobujú ženám nevýslovné utrpenie. Zdá sa, že v islamskom svete nie je nikto, kto by bol ochotný prehovoriť a ukončiť tieto praktiky. Imámovia mlčia, ženské hnutia vo svete mlčia, najmä ženské štúdiá na univerzitách a reforma sa zdá byť nemožná vzhľadom k druhoradému postaveniu žien v Koráne a hadísoch.

Existuje mnoho praktík, ktoré ponižujú ženy a vystavujú ich barbarským a zlým podmienkam.

1. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov

Zvážte nasledovný príbeh zo správ:

TUZ KHURMATU, Irak – Sheelan Anwar Omer, plaché 7-ročné kurdské dievčatko, vbehla do susedného domu s úsmevom od ucha k uchu a tešila sa na večierok, ktorý jej sľúbila mama.

Žiadna oslava sa nekonala. Namiesto toho miestna žena rýchlo zamkla za Sheelan, ktorá vyzerala zmätene, keď je matka prikázala vyzliecť si nohavičky, hrdzavo červené dvere. Sheelan začala vzlykať, potom sa triasla, zatiaľ čo ženy jej roztiahli nohy a pôrodná asistentka zdvihla do vzduchu žiletku z nehrdzavejúcej ocele. „Robím to v mene Alláha!“, intonovala.

Keď pôrodná asistentka odrezala časť Sheelaniných genitálií, dievča vydalo vysoký plač, ktorý bolo počuť po celkom okolí. Keď niesla vzlykajúce dieťa domov, Sheelanina mama sa hrdo usmievala.

„Toto je zvykom kurdského národa, odkedy si ktokoľvek pamätá,“ povedala matka, 30-ročná Aisha Hameed, žena v domácnosti v tomto etnicky zmiešanom meste asi 160 kilometrov severne od Bagdadu. „Nevieme, prečo to robíme, ale nikdy s tým neprestaneme, lebo islam a naši starší si to vyžadujú.“

Podľa štúdie uskutočnenej tento rok bolo v kurdských oblastiach severného Iraku obrezaných viac ako 60 percent žien. Najmenej na jednom kurdskom území podstúpilo túto praktiku, ktorú skupiny na ochranu ľudských práv nazývajú mrzačením ženských genitálií, 95 percent žien.

(„Pre kurdské dievčatá prastarý bolestivý rituál,“ Amit R. Paley pre Washington Post, 29. decembra 2008)

Ayaan Hirsi Ali vo svojej knihe Rebelka opisuje svoje skúsenosti mladej ženy.

„V Somálsku, podobne ako v mnohých krajinách Afriky a Blízkeho východu, sa dievčatká 'očisťujú' tým, že sa im vyrežú genitálie. Tento zákrok, ktorý sa zvyčajne vykonáva vo veku okolo piatich rokov, sa nedá opísať inak. Po vyrezaní klitorisu a pyskov dieťaťa, ich zoškriabaní alebo v súcitnejších oblastiach len porezaní alebo prepichnutí, sa celá oblasť často zašije, takže hrubý pás tkaniva tvorí pás cudnosti z vlastného zjazveného mäsa dievčaťa. Malý otvor je starostlivo umiestnený tak, aby umožnil tenký tok moču. Len veľká sila dokáže roztrhnúť jazvové tkanivo do šírky, aby bolo vhodné na sex.“

„Mrzačenie pohlavných orgánov predchádzalo islamu. Nerobia to všetci moslimovia a zopár národov, ktoré to robia, nie sú islamské. Ale v Somálsku, kde je prakticky každé dievča obrezané, sa táto praktika vždy ospravedlňuje v mene islamu. Neobrezané dievčatá môžu byť posadnuté diablami, prepadnúť neresti a záhuby a stať sa šľapkami. Imámovia od tejto praktiky nikdy neodrádzajú: udržiava dievčatá čisté.“

„Mnoho dievčat počas alebo po obriezke zomiera na infekcie. Iné komplikácie spôsobujú obrovskú, viac či menej celoživotnú bolesť.“ (New York: Free Press, 2007, s. 31)

Existujú svedectvá moslimských dievčat, ktoré sú na smrť vydesené zo svojej svadobnej noci, kedy sú nútené mať sex za takýchto podmienok. Nielen sex je problém, ale aj narodenie dieťaťa v týchto podmienkach je nenormálne. Človek by si myslel, že moslimskí muži povstanú a odsúdia túto praktiku, lebo existujú muži, ktorí sa oženili so ženami a počas svadobnej noci do nich nemohli vniknúť. To odráža zlý obraz muža o sebe samom.

Konzultoval som to s priateľom, ktorý je gynekológ a opýtal som sa ho na dôsledky tohto mrzačenia. Napísal:

„Vyhľadal som kresby Franka Nettera k tejto procedúre (Netter je uznávaný doktor a medicínsky umelec, ktorý je známy svojimi kresbami anatomických a chirurgických predmetov.) Netter zobrazuje rôzne stupne mrzačenia súvisiace so ženskou „obriezkou“. Môže ísť „len“ o čiastočné odstránenie predných malých pyskov a kapucne klitorisu, až po úplné odstránenie malých pyskov, čiastočné odstránenie veľkých pyskov a odstránenie celého klitorisu. Ide o rovnaký postup, aký vykonávame pri rakovine vulvy (nazývanou jednoduchá vulvektómia). V oboch prípadoch sú pri „obriezke“ pysky zošité DOKOPY! (pri vulvektómii sa snažíme reziduálnu anatómiu prešiť na príslušnú reziduálnu anatómiu). Čistý výsledok zanecháva takmer nepriechodnú vulvu... alebo to, čo si myslím, že je skutočne nepriechodná vulva. Niektoré možné/pravdepodobné vedľajšie účinky sú nasledovné:

1) Fyzická obštrukcia introitu môže viesť k stavu hematokolposu a hematometrie... nahromadeniu menštruačnej krvi vo vagíne a endometriálnej dutine maternice, čo by (pravdepodobne) spôsobilo neplodnosť, rovnako ako endometriózu (stav malých implantátov endometria v dolnej časti brušnej dutiny, ktorý spôsobuje ložiská krvi v bruchu a silné bolesti brucha... a dokonca aj potenciálnu smrť v prípade prasknutia zväčšujúcich sa krvných cýst)

2) Nesprávne nasmerovanie prúdu moču – malé pysky zásadne riadia alebo usmerňujú tok moču. Tento vedľajší účinok je horší než znie... môže spôsobiť zápach moču u takto postihnutej osoby.

3) Závažné zjazvenie vulvy, ktoré by viedlo k predispozícii na silné natrhnutie počas pôrodu. Toto (natrhnutie) by mohlo viesť ku silnému krvácaniu a vzniku obrovských hematómov vulvy... Videl som také, čo boli veľké a futbalová lopta a vyžadovali si niekoľko jednotiek transfúzie krvi. Dôsledkom toho by mohlo byť zjazvenie, ktoré by mohlo spôsobiť dystóciu (zvýšenú poruchu alebo dokonca neschopnosť porodiť).

4) Infekcia v čase zákroku alebo krátko po ňom... infekcia pri pokuse o pohlavný styk alebo akákoľvek trauma, ktorá by mohla spôsobiť roztrhnutie tkaniva jazvy.

5) Masívna dyspareúnia (bolesť pri pohlavnom styku) spôsobená zjazveným tkanivom. Pravdepodobne by to bol celoživotný problém, pokiaľ by sa neodstránil operáciou. Normálna sexuálna funkcia by pravdepodobne nebola možná.

6) Psychologické účinky by boli obrovské. Zdá sa, že to má určite groteskné psychologické vedľajšie účinky, aké má znásilnenie v detstve, ktoré často vedie ku mnohým problémom, ako je závislosť od alkoholu a drog (vysoká korelácia), asociálne poruchy správania (stredná korelácia) a pozoruhodne promiskuitné správanie vrátane prostitúcie (vysoká korelácia).

7) Podľa môjho pozorovania sa mnohým ženám, ktoré sa samy označujú za lesby, stali podobné traumatické udalosti, ktoré sú podľa názoru obete spojené s mužmi.“

Človek sa musí pýtať na názory ľudí na túto praktiku. Urobil stvoriteľ chybu, keď stvoril ženy také, aké sú? Majú moslimovia potrebu vylepšovať to, čo urobil? Nie je to urážka stvoriteľa? Čo to urobí so ženou z hľadiska sexuálneho potešenia? V Koráne to prikázané nie je, tak prečo túto praktiku neodmietnu? Prečo ju imámovia neodsudzujú?

Mužská obriezka bola znakom Jahveho zmluvy s Abrahámom. Predkožka bola odrezaná, ale orgán nebol zmrzačený. Pre muža to tiež neznamená ťažkosti. Bolo to prikázané len židovskému národu. Korán neprikazuje rezanie žien. Ak by sa niekto pokúšal ospravedlniť túto praktiku hadísmi, treba si zapamätať, že nie sú „zjavením“. Navyše existuje toľko podvodných hadísov, že človek si nemôže byť istý ich použitím na ospravedlnenie zlej praktiky na ženách.

Je strašným hriechom mrzačiť dievčatká v mene zvyku, Alláha, náboženstva alebo tradície.

2. Nosenie burky

Ide o najextrémnejšiu formu zahaľovania žien. Jeden z najbarbarskejších príkladov sa stal v marci 2002 v Mekke, keď pri požiari v škole zahynulo pätnásť dievčat. Saudská náboženská polícia nedovolila dievčatám vyjsť z budovy bez vhodného odevu. Bojovali s políciou a hasičmi, ktorí sa snažili otvoriť dvere školy. Nie je to zlá praktika, keď si vyžadovala, aby dievčatá radšej zomreli, než aby ich videli bez burky? Čo je to za hodnotový systém? (Zdroj; udalosť bola aj sfilmovaná – pozn. prekl.)

Viete si predstaviť, že by ste ako muž nosili na sebe stan, ktorý by zakrýval celé vaše telo a neodhaľoval by žiadnu časť vášho tela, ktorú by ostatní mohli vidieť? Pre ženy je to nielen ponižujúce, ale aj nezdravé.

„Moslimky, ktoré v Írsku nosia burku, sú vystavené zvýšenému riziku zlomenín panvy počas pôrodu kvôli nedostatku vitamínu D v dôsledku nedostatku slnečného svetla, varuje konzultant.

Bábätká narodené ženám s nedostatkom vitamínu D sú tiež náchylnejšie na záchvaty v prvom týždni života, tvrdí Dr. Miriam Casey z oddelenia pre osteoporózu v nemocnici Svätého Jakuba v Dubline.

Casey uviedla, že vie o prípadoch zahrňujúcich zlomeniny panvy a varovala, že tieto prípady sa môžu stať častejšími, keďže v Írsku sa zväčšuje moslimská populácia. „Mierne Írske podnebie nemá také intenzívne slnečné žiarenie, ktoré by ženám odetým v burke zabránilo v nedostatku vitamínu D v ich krajinách,“ povedala.

Vitamín D pomáha telu vstrebávať vápnik a je veľmi dôležitý pre pevnosť kostí. Najväčším zdrojom je slnečné svetlo.

Casey uviedla, že zlomeniny sa vyskytujú v miestach osobitnej slabosti, ktoré sa vyvíjajú v nedostatočne mineralizovaných panvových kostiach. U detí týchto žien môže nízke množstvo vápnika spôsobiť „vážne komplikácie, ako sú záchvaty, spomalenie rastu, svalová slabosť a zlomeniny.“

„U batoľaťa môže prenášanie hmotnosti trupu viesť ku vzniku oblúkovitého vzhľadu a krívajúcej chôdze,“ povedala. „Neskôr môže dôjsť k rachitíde, ktorá je spôsobená nedostatkom vitamínu D, s opuchnutými zápästiami a kosťami, ktoré sa v puberte nezrastú.“

Tmavšia pokožka môže produkovať iba 1% vitamínu D, ktorý produkuje svetlá pokožka. Štúdie navyše zistili, že výskyt mnohých chorôb sa zvyšuje tým viac, čím severnejšie sa človek pohybuje, čo vedie výskumníkov k podozreniu, že vitamín D môže zohrávať väčšiu úlohu v zdraví, než sa doteraz predpokladalo. („Írsko je pre burku príliš sivé,“ Colin Gleeson pre Times Online, 28. decembra 2008)

3. Vraždy zo cti

Nikto nepozná počet „vrážd zo cti“, ku ktorým dochádza každý rok. Odhady sa pohybujú v tisícoch. V moslimskej kultúre ich polícia často nevyšetruje a nevznesie obvinenie voči vrahovi. Vraždy zo cti sa týkajú hlavne žien, ktoré môžu byť podozrivé zo sexu pred sobášom, flirtovania s niekým, rozhovoru s cudzincom, nepodania jedla načas, znásilnenia príbuzným, bratrancom, strýkom alebo bratom. Dôvody vrážd zo cti nie sú obmedzené. Jedna z najznámejších vrážd zo cti sa stala v oblasti Dallasu v Texase, kde otec zabil dve sestry, lebo boli príliš ovplyvnené západnou kultúrou a hudbou. Na mnohých miestach sa záznamy o týchto vraždách nevedú, a to je jeden z dôvodov, prečo nie sú štatistiky dobre zdokumentované. (Zdroj)

Ayaan Hirsi Ali naliehala na experiment v Holandsku, kde sa údaje neuchovávajú. V časovom období od októbra 2004 do mája 2005 bolo svojimi rodinami zabitých jedenásť moslimských dievčat len v dvoch regiónoch krajiny. V Holandsku je takýchto regiónov 25.

Shawbo Ali Rauf bolo 19-ročné iracké dievča, ktoré zavraždili jej vlastní svokrovci. Jej zločin spočíval v tom, že mala v mobilnom telefóne neznáme číslo. Jej „vražda zo cti“ je len jednou z groteskných sérií pochádzajúcich z Iraku, kde aktivisti hovoria o „genocíde“ žien v mene náboženstva. (Zdroj)

V inom takomto prípade sme sa dozvedeli, že 17-ročné dievča menom Rand Abdel-Qader dobodal na smrť jej otec, pretože sa zaľúbila do britského vojaka slúžiaceho v južnom Iraku. Polícia priznáva, že len v Basre je mesačne zavraždených 15 žien za porušenie islamských pravidiel obliekania. Organizátori kampane trvajú na tom, že ide o konzervatívny počet. Násilie páchané na ženách sa rozširuje a každým dňom narastá spolu so silou milícií. Narastá počet sťatí hlavy, bitiek, samovrážd spôsobených vlastným upálením, mrzačení pohlavných orgánov, prípadov obchodovania s ľuďmi a zneužívania detí, ktoré sa maskuje ako sobáše už deväťročných dievčat. (Zdroj)

Šestnásťročné palestínske dievča otehotnelo po tom, ako ju znásilnil jej mladší brat. Keď sa o jej stave dozvedeli ostatní, jej rodina nabádala staršieho brata, aby ju zabil a odstránil tak škvrnu na ich cti. Jej bratia, násilník a vrah, boli oslobodení. Dievča bolo obvinené. „Urobila chybu,“ povedal jej z jej bratrancov. „Musela za to zaplatiť.“

Ešte hroznejšie je, že štvorročné palestínske dievčatko, ktoré znásilnil muž vo veku okolo dvadsať rokov, nechala jej rodina vykrvácať na smrť. Urobili to, lebo mali pocit, že jej nešťastie by poškvrnilo ich česť. (Zdroj)

„Európska polícia uvádza, že počet islamských vrážd zo cti sa zvyšuje. Napríklad v roku 2005 britská polícia preskúmala 22 domácich vrážd a 18 z nich preklasifikovala na „vraždu v mene takzvanej 'cti'.“ Z prieskumov verejnej mienky bežne vyplýva, že znepokojivo veľké percento moslimov – podľa prieskumu BBC z roku 2006 každý desiaty – by súhlasilo s vraždou niekoho, kto by nerešpektoval česť ich rodiny.“ (Frontpagemag, 1. januára 2009)

Tvrdí sa, že žena urobila rodine hanbu. Väčšia hanba je, že sa nehanbia za to, čo robia ženám.

Pokiaľ bude existovať „kultúra hanby“, bude zabitých mnoho nevinných obetí. Lekárske vyšetrenia odhalili, že nevinné dievčatá obvinené z nemravnosti boli ešte panny a skutočné zlo bolo v mysliach otcov, bratov alebo príbuzných. Zdá sa, že princíp „prezumpcie neviny“ v mysliach týchto ľudí nefunguje.

4. Bitie manželky

Prax bitia manželky nie je v mnohých spoločnostiach nová. Môže k tomu dôjsť zo žiarlivosti, lenivosti, ľahostajnosti alebo nedôvery. V mnohých kultúrach na to existuje mnoho iracionálnych výhovoriek. Dokonca aj medzi kresťanmi sa nájdu takí, ktorí bijú svoje manželky.

Neexistujú žiadne náboženské verše, ktoré by kresťanom prikazovali biť svoju manželku. Väčšina nemoslimov, ktorí bijú svoje manželky, na to nemá žiadne náboženské ospravedlnenie. Existujú moslimskí muži, ktorí svoje manželky nebijú, avšak moslimský kontext je iný. Existuje na to náboženský pokyn. V Koráne sa píše, „Muži zaujímajú postavenie nad ženami preto, že Boh dal prednosť jedným z vás pred druhými, a preto, že muži dávajú z majetkov svojich (ženám). A cnostné ženy sú pokorne oddané a strážia skryté kvôli tomu, čo Boh nariadil strážiť. A tie, ktorých neposlušnosti sa obávate, varujte a vykážte im miesta na spanie a bite ich! Ak sú voči vám však poslušné, nevyhľadávajte proti nim dôvody. A Boh veru je vznešený, veľký.“ (súra 4:34).

Je zrejmé, že tomuto príkazu sa venuje veľká pozornosť v islame aj mimo neho. V islame sú obhajcovia, ktorí hovoria, že je to také mierne bitie ako „zubnou kefkou“. Tí mimo islamu videli následky bitia susediek, ktoré boli pomliaždené, zbité, hodené o steny svojich bytov. Keď príde polícia, často sa nič nestane, lebo manželky nepodajú obvinenia. Tak to pokračuje ďalej a ďalej.

Získanie štatistík je zo zrejmých dôvodov ťažké. „Pakistanský ústav lekárskych vied zistil, že viac ako deväťdesiat percent pakistanských manželiek bolo udretých, zbitých alebo sexuálne zneužitých – za priestupky v rozsahu uvarenia neuspokojivého jedla. Iné boli potrestané za to, že neporodili chlapca. Keď sa na jar 2005 východoafrická krajina Čad pokúsila zaviesť nový rodinný zákon, ktorý by zakazoval bitie manželiek, moslimskí duchovní viedli odpor proti tomuto opatreniu ako neislamskému.“

Moslimskí vodcovia potvrdzujú názor Koránu a učia myšlienku bitia neposlušnej manželky.

Piateho októbra 2004 Francúzsko vyhostilo imáma alžírskeho pôvodu Abdela Qader Bouzianeho za to, že pre francúzsky časopis povedal, že moslimskí manželia môžu biť svoje manželky. Došlo k tomu po tom, ako bol 14. januára odsúdený šejk egyptského pôvodu Muhammad Kamal Mustafa, imám mešity v španielskom meste Fuengirola, Costa del Sol, za vydanie knihy, ktorá vysvetľuje, že bitie manželky je v súlade s právom šaría.

Šejk Jusúf Karadáví, jeden z najvplyvnejších duchovných v sunnitskom islame a bývalý šéf Európskej rady pre fatwy a výskum a Medzinárodnej rady moslimských duchovných, taktiež viackrát obhajoval bitie manželiek vo svojej knihe „Povolené a zakázané v islame“ z roku 1984 a vo svojom týždennom programe v televízii Al-Džazíra, ktorý je populárny medzi rastúcim počtom európskych moslimov, ktorí čoraz viac hľadajú náboženské vedenie u náboženských vodcov z Blízkeho východu. Platí to najmä v súvislosti s nárastom divákov sledujúcich arabské televízne stanice, ktoré sú v Európe dostupné prostredníctvom satelitnej televízie a ktoré často vysielajú relácie venované tomu, ako naučiť manžela biť svoju manželku.

Pravdepodobne existuje mnoho vysvetlení, prečo muži bijú svoje manželky. Jedným z nich môže byť, že mnohé manželstvá sú dohodnuté a ani jeden z nich nepozná toho druhého. Ak je v manželstve veľký vekový rozdiel, ako napríklad medzi 10-ročným dievčaťom a 40-ročným mužom, manželstvo je odsúdené na množstvo problémov. Jeden príbeh zo Saudskej Arábie hovorí o 5-ročnom dievčatku, ktoré sa objavilo na skúške na manželstvo. Lekár test odmietol a dievča sa nemohlo vydať. Aký priateľský vzťah je medzi ľuďmi s takým rozdielnym vekom? Čo je základ lásky v dohodnutom manželstve?

Zdrojom problémov je tiež nedostatočné vzdelanie žien. Taliban vypaľoval školy, vyhrážal sa ľuďom, ktorí posielali svoje dievčatá do škôl a konečným výsledkom je vynútená nevedomosť žien. Dá sa na manželstvo pripraviť v stave nevedomosti?

Na tejto situácii sa nič nezmení, keďže slovo od Alláha a Mohameda znie, že neposlušné manželky treba biť.

5. Znásilnenie

V mnohých západných krajinách, vo Švédsku, Nórsku, Dánsku a Austrálii došlo k veľkému nárastu znásilnení nemoslimských žien, pričom niektoré z nich mali len 13 rokov ako švédske dievča, ktoré hromadne znásilnilo 5 Kurdov. Obete v Austrálii nazývali „šľapkami“ alebo „austrálskymi prascami.“ Libanonský šejk Faiz Mohammed obvinil samotné ženy, že nosia skromné oblečenie, ktoré vyzýva mužov, aby ich znásilnili. Islamský muftí v Kodani Shahid Medhi vyhlásil, že ženy, ktoré nenosia šatku, si koledujú o znásilnenie.

Aká psychológia sa skrýva za všetkými tými znásilneniami? (Niekto napísal, že väčšina mužov, ktorí znásilňujú, má meno Mohamed.) Odpoveď sa skrýva v príklade Mohameda. On znásilňovanie povoľoval a podporoval. Znásilnenie je súčasťou džihádu. Je súčasťou vojny. Ženy zajaté v boji boli znásilnené a manželia ponížení.

Mohamed sa na tejto hrôze podieľal. Po bitke pri Chajbare sa rozdávala korisť. Jeden bojovník, Dihja bin Chalífa, požiadal Mohameda, aby mu dal otrokyňu spomedzi zajatkýň. Vybral si ženu menom Safíjja bint Hujajj. Jeho manžela moslimovia zajali, mučili a zabili. Neskôr, keď ju Mohamed uvidel, povedal Dihjovi, aby si vzal iné dievča spomedzi zajatkýň. Mohamed ju oslobodil a oženil sa s ňou, len čo súhlasila s prestupom na islam. V tú noc ju obliekli do svadobných šiat a Mohamed naplnil manželstvo pohlavným stykom. Aké to bolo, vidieť svojho manžela mučeného a zabitého a následne sa musieť v rovnaký deň vydať?

Jedným z problémov pri diskusii o znásilnení je, že moslimovia nepovažujú znásilnenie nemoslimky za hriech či problém. Dá sa to ospravedlniť, pretože to urobil Mohamed.

Znásilnenie nie je zlé len v západných krajinách, kde môžu byť páchatelia potrestaní, keď ich chytia a odsúdia, ale v moslimských krajinách je iný problém. Ak žena na policajnej stanici vznesie obvinenie, že bola znásilnená, musí uviesť 4 mužských svedkov, ktorí jej obvinenia odôvodnia. Ak tých štyroch svedkov neuvedie, často je obvinená z cudzoložstva alebo smilstva a môže byť sama uväznená. V Pakistane je 75 percent alebo viac žien vo väzení obeťami znásilnenia. Nahlásenie znásilnenia nemusí znamenať nič iné ako priznanie viny. Pre vyšetrenie obvinení sa robí málo. Viete si predstaviť rozčarovanie ženy, ktorá oznámi na policajnej stanici znásilnenie, aby sa domohla spravodlivosti, a na svoje zdesenie zistí, že ju uväznia za spáchanie smilstva alebo cudzoložstva?

Toto je len niekoľko problémov žien v moslimskej kultúre. Nanešťastie, na zlepšenie života pol miliardy žien sa toho veľa nezmení. Podmienky sa líšia od krajiny ku krajine, pričom v niektorých sú horšie ako v iných, ale v žiadnej nie je skutočná sloboda a postavenie.

Keď sa ženám neumožní skutočné vzdelanie, budú mať problémy vyplývajúce z nevedomosti, či už v dospievaní, manželstve, pri zakladaní rodiny, v úlohe manželky, v úlohe skutočnej spoločníčky alebo v čomkoľvek inom. Nevedomosť nie je blaženosť. Ženy môžu fenomenálne prispieť k vzostupu kultúry, ak sa im umožní táto sloboda. To sa podarí len vtedy, keď sa človek vymaní z vplyvu kultúry siedmeho storočia.

Prevzaté z http://www.answering-islam.org/authors/roark/women_suffering.html