piatok 10. novembra 2023

Mnohí moslimovia reagujú na kritiku Koránu hystériou


Rozhovor s Ibn Warraqom

V rozhovore s Dirkom Schönlebem autor a kritik islamu Ibn Warraq vysvetľuje svoje názory na slobodu názoru, definíciu tolerancie v islame a úlohu multikulturalizmu v západnom svete (rozhovor je z roku 2007 – pozn. prekl.).

Ibn Warraq, prečo publikujete svoje texty pod pseudonymom?

Ibn Warraq: Musím byť opatrný, som na viacerých zoznamoch smrti. A nechcem naštvať moslimov v mojej rodine. Nevedia, že som napísal všetky tieto knihy. Ale keďže teraz čoraz častejšie vystupujem na verejnosti, niekto ma raz určite spozná.

Prečo je vaše meno na zoznamoch smrti?

Ibn Warraq: Pretože kritizujem Korán. Pretože kritizujem islam a doslovné výklady Koránu. A tiež už nie som moslim, som ateista. Zrieknutie sa viery sa môže trestať smrťou. To sa v posledných rokoch stalo v Sudáne a v Iráne.

Ak vás ohrozujú z tohto dôvodu, sú mnohí moslimovia takí intolerantní?

Ibn Warraq: Samozrejme, že existujú aj umiernení a tolerantní moslimovia. Najtolerantnejší sú najmenej vzdelaní ľudia, ktorí nevedia, čo presne sa v Koráne píše, lebo sa im príliš ťažko číta po arabsky. Vzdelaní moslimovia alebo tí, ktorí vedia Korán aspoň čítať, sú netolerantnejší. Často ho berú doslovne.

Čo berú doslovne?

Ibn Warraq: Nerovné zaobchádzanie so ženami, útlak nemoslimov, prelínanie náboženskej a štátnej moci, pohŕdanie slobodou názoru. Vo všetkých týchto bodoch vedia citovať najdôležitejšie zdroje v islame, Korán a sunnu.

Sami ste sa učili v školách Koránu.

Ibn Warraq: V Pakistane som sa naučil Korán naspamäť, ale nerozumel som mu. Potom som študoval islamské štúdiá v Anglicku. Jeden z prednášajúcich bol kresťan, ktorý bol veľmi naklonený islamu. Dokonca mal veľké pochopenie pre militantné formy islamu. To ma priviedlo k zamysleniu. Konečným bodom obratu bol pre mňa rok 1989, keď bola vydaná fatwa proti Salmanovi Rushdiemu za jeho „Satanské verše“.

Prečo to bol bod obratu?

Ibn Warraq: Rushdie napísal svoju knihu a veril v slobodu prejavu. Či sa niekomu kniha páči alebo nie, má právo napísať ju. Alebo, ako to povedal Rushdie, sloboda názoru znamená aj slobodu rozčúliť ľudí. Inak by táto sloboda nemala zmysel. Mal som pocit, že sloboda názoru je hodnota, ktorú treba brániť. Hodnota, ktorú musíme na Západe brániť. Rovnako ako slobodu prejavu, slobodu svedomia, skutočný pluralizmus a západný súdny systém.

Bol Západ v tom čase príliš tolerantný?

Ibn Warraq: Rozhodne. Keby sa postavil za Rushdieho namiesto toho, aby v panike ustúpil kvôli politickým a ekonomickým výhodám, nemali by sme mnohé z problémov, ktorým čelíme teraz. Namiesto toho sme ustupovaním vytvorili ešte viac problémov. Ako s karikatúrami Mohameda. Alebo si zoberme Irán. Irán Západom opovrhuje. Zakaždým, keď dôjde ku kompromisu, Irán nepovie „ďakujem“, ale opovrhuje Západom ešte viac, lebo ústupky Západu považuje za víťazstvo islamu.

Kde by sa tolerancia Západu mala skončiť?

Ibn Warraq: Musí trvať na prísnej odluke štátu a náboženstva. Na rovnosti všetkých ľudí pred zákonom. Moslimovia musia akceptovať, že náboženstvo je súkromnou záležitosťou. Musia sa vzdať svojho želania uplatňovať právo šaría. Len čo sa náboženstvo vylúči z verejnej sféry, vzniká možnosť kompromisov. Politika sa skladá z kompromisov. Ale náboženstvo je neoddiskutovateľná, absolútna požiadavka.

Pre mnohých moslimov islam nie je len náboženstvom, ale aj koncepciou pre všetky oblasti ich života. Musí sa islam zmeniť?

Ibn Warraq: Rozhodne! A to sa nestane, ak sa budeme tváriť, že problém neexistuje, ako to robia mnohí západní intelektuáli. Už mám naozaj dosť toho, ako médiá ľutujú, že v islame nikdy nedošlo k reformácii. A zároveň kritizujú ľudí ako Ayaan Hirsí Alí alebo mňa, pretože kritizujeme islam. Bez kritizujúcich ľudí nikdy nebude v islamskom svete žiadne osvietenstvo.

Sekularizácia Európy sa uskutočnila vďaka rôznym historickým hnutiam. Jedným z nich bola kritika Biblie, kde zohrali dôležitú úlohu najmä Nemci: napríklad Albert Schweitzer považoval Starý a Nový zákon za texty napísané ľuďmi, ktoré možno analyzovať na vedeckom základe.

Ak sa dnes niekto pokúsi kritizovať Korán, mnohí moslimovia reagujú hystériou. Lebo nechcú akceptovať žiadnu kritiku svojho náboženstva. Ale my by sme mali ľudí povzbudzovať, aby Korán kritizovali. Musíme chrániť a podporovať vedcov, ktorí sa na Korán pozerajú ako vedci. To je jediný spôsob, ako podnietiť reformáciu islamu. Alebo sekularizáciu v mysliach moslimov.

Prečo sa tieto otázky neriešia?

Ibn Warraq: Ľudia jednoducho nechcú vedieť nič viac. Boja sa, že naštvú moslimské obyvateľstvo. Určite nechceme podporovať rasizmus. Pričom islam nie je rasa. Je to ideológia, ktorá súperí s ostatnými a chce vládnuť celému svetu. Je to totalitná ideológia.

Odkiaľ pochádza táto kultúra popierania?

Ibn Warraq: Je za tým mnoho dôvodov. Bat Ye'or opisuje jeden z nich vo svojej knihe „Eurábia“: krátko po Druhej svetovej vojne Európania a najmä Francúzsko vytvorili európsko-arabskú os, aby oslabili vplyv USA. Existovali bilaterálne dohody. EÚ spustila arabské výmenné programy a financovala arabské mimovládne organizácie, čím vytvorila silné európsko-arabské siete. Ak by teraz kritizovali čokoľvek, čo sa týka islamu, nahnevalo by to ich spojencov v rámci osi. Ďalším dôvodom je multikulturalizmus.

Prečo je to tak?

Ibn Warraq: V 70-tych rokoch som bol učiteľom v Londýne a veľmi ma ovplyvnila myšlienka multikulturalizmu. Hovorili nám – a ja som s tým absolútne súhlasil, bez toho, aby som si uvedomoval dôsledky – že musíme rešpektovať kultúru rodičov. V praxi to znamená, že sme čoraz menej učili o európskej kultúre a úlohe Európy v kultúre krajín pôvodu detí. Nechceli sme v nich vyvolať pocit, že Európa alebo Západ sú v nejakom ohľade snáď nadradené. Ale čo z toho po toľkých rokoch vyplynulo? Obvinili Západ z kultúrnej genocídy.

Ako v tomto prípade zlyhal koncept multikulturalizmu?

Ibn Warraq: Ľudom sa nehovorí, čím je pre nich Západ taký príťažlivý. Treba im povedať, že za stabilitu a ekonomický úspech posledných päťdesiatich rokov vďačíme nášmu právnemu systému, vzdelávaciemu systému a vedeckému prístupu k problémom. A že ak trvajú napríklad na uplatňovaní vlastných zákonov, ničia práve to, čím bol pre nich Západ taký príťažlivý.

A prečo netrváme na takomto vzdelávaní my sami?

Ibn Warraq: Nazval by som to určitým druhom naivity. Alebo ústupčivosťou. Ako povedal Churchill: „Ústupčivý človek je ten, ktorý kŕmi krokodíla v nádeji, že ho zožerie ako posledného.“ To je nemiestna tolerancia. Ľudia nechcú akceptovať náklady, ktoré vyplývajú z obrany vlastných hodnôt. Viac nás trápi uzatváranie obchodných dohôd, udržiavanie obchodných vzťahov a získavanie ropy z krajín OPEC. To znamená, že podkopávame svoje vlastné hodnoty. Dalo by sa povedať, že ustupovanie sa stalo novou hodnotou.

Na Západe sa diskutuje o tom, či sme dostatočne tolerantní voči islamu. Diskutuje sa o tom istom v opačnom pomere v krajinách ovplyvnených islamom?

Ibn Warraq: Ani v najmenšom. Islam sa považuje za nadradený – a to sa dodnes vyučuje v Saudskej Arábii, Sýrii a Egypte.

Diskutuje sa o tolerancii voči nemoslimským menšinám?

Ibn Warraq: Existujú odvážni jedinci, ktorí bojujú za ľudské práva vo všeobecnosti. Chcú napríklad, aby nemoslimovia boli pred zákonom rovnoprávni. Musíte si uvedomiť, že kresťanská populácia Blízkeho východu sa za posledných tridsať rokov zmenšila. Lebo kresťania sú tam prenasledovaní a znevýhodňovaní. Každú Veľkú noc a Vianoce musia pravidelne znášať problémy alebo útoky. V Egypte každý rok zavraždia niekoľko koptských kresťanov. Prečo neobhajujeme aj práva týchto kresťanov v Egypte?

Diskutujú islamské krajiny o úlohe islamu a hraniciach jeho vplyvu na každodenný život?

Ibn Warraq: Pakistanské ženy sú v tomto ohľade neuveriteľne odvážne. Keď tam bývalý prezident Zia-ul-Haq zaviedol šaríu, najviac to postihlo práve ženy. Pochodovali ulicami neozbrojené. Napadla ich polícia a obvinila ich z trestných činov – ale ony sa postavili za svoje práva. A robia to aj dnes. To všetko, samozrejme, bez útokov na islam. Musia si dávať veľký pozor na to, čo hovoria. Napríklad, právnička v oblasti ľudských práv Asma Džahangírová, ktorá bojuje za práva žien (zomrela v roku 2018 – pozn. prekl.). A nie tak dávno v Pakistane demonštrovali sekulárni moslimovia. Moja kancelária v USA pravidelne dostáva emaily a listy, v ktorých nás žiadajú o pomoc pri zakladaní sekulárnych a humanistických organizácií. Takže existujú iniciatívy. Musíme ich povzbudzovať.


Prevzaté z https://qantara.de/en/article/interview-ibn-warraq-many-muslims-react-criticism-quran-hysteria

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára