Jhankar Mohta
Centrum pre ujgurské štúdie (CUS) zverejnilo
28. apríla 2023 podrobný, 88-stranový výskumný dokument poukazujúci na rozsah
nadnárodnej vojny Komunistickej strany Číny proti islamu a z nej vyplývajúceho
útlaku ujgurských moslimov, s osobitným zameraním na politiku čínskej
vlády vo Východnom Turkestane, známejšom ako Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang
v Číne.
Správa s názvom „Islamofóbia v Číne a postoje
moslimských krajín“ poukazuje na početné prípady vojny Číny proti islamu. Hovorí
sa v nej tiež o tom, ako moslimské krajiny zachovávajú úpenlivé mlčanie
ohľadom zaobchádzania Číny s ujgurskými moslimami v Čínou okupovanom Východnom
Turkestane, teda v provincii Sin-ťiang.
Výskum sa zaoberá historickými a systémovými pokusmi čínskej
komunistickej strany (ČKS) o „počínštenie“ islamu a moslimov od vzniku Čínskej
ľudovej republiky v roku 1949. Dokument tiež podrobne opisuje početné aspekty
konfliktu Číny s islamom vo Východnom Turkestane počas posledných siedmych
desaťročí, naposledy od roku 2017.
Zaoberá sa tiež dezinformačnou taktikou Číny
v islamskom svete a niekoľkými propagandistickými technikami, ktoré
čínsky štát používa na to, aby zabránil moslimom verejne kritizovať spôsob,
akým s nimi Čína zaobchádza kvôli ich náboženstvu. Správa sa končí
kapitolou o zlyhaní OIC (Organizácia islamskej spolupráce – pozn. prekl.) pri
riešení problému Ujgurov a o postojoch väčšinovo moslimských krajín voči genocíde
Ujgurov.
Ujguri sú turecko-moslimská etnická skupina žijúca v Sin-ťiangu,
najväčšom a najzápadnejšom čínskom administratívnom regióne obklopenom Mongolskom,
Ruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Afganistanom, Pakistanom
a Indiou. Autonómna oblasť Sin-ťiang v Číne má dlhú históriu nezhôd medzi
úradmi a ujgurským obyvateľstvom.
Islam a Čína
Výskumný dokument poukazuje na to, že islam je v Číne považovaný
za cudzie náboženstvo, ktoré prišlo spoza Číny. Preto existuje názor, že
moslimovia sú cudzinci a zaostalí. Pri diskusii o tom, ako to začalo,
výskum naznačuje, že nenávisť voči moslimom v krajine sa začala
v roku 1949 so vznikom Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) a počas posledných
70 rokov vlády ČKS sa len zhoršila.
V správe sa uvádza, že odpor k islamu je
v Číne na mimoriadne vysokej úrovni. Problém ešte zhoršilo vykresľovanie islamu
a moslimov v čínskych štátnych médiách. Priaznivú a prijateľnú medzinárodnú
klímu pre odpor k islamu v Číne vytvorila aj „globálna vojna proti terorizmu“,
vyhlásená po útokoch z 11. septembra 2001.
Od nástupu Si Ťin-pchinga do funkcie sa nepriateľstvo ČĽR voči
moslimom zvýšilo. Najmä pracovná konferencia ČKS o náboženských
záležitostiach, ktorá sa konala v roku 2016, znamenala vrchol špecifického
odporu k islamu. Čínske úrady iniciovali celoštátny zásah proti rôznym náboženstvám,
najmä tým, ktoré sú považované za cudzie (ako islam a kresťanstvo).
Prenasledovanie
ujgurských moslimov v Sin-ťiangu sa považuje za najradikálnejšiu formu
islamofóbie v Číne, tvrdí výskum
Výskumná správa think-tanku naznačuje, že najextrémnejším
prejavom odporu voči islamu v Číne sú opatrenia čínskych úradov proti
ujgurským moslimom vo Východnom Turkestane, teda Sin-ťiangu. Čínske úrady
uväznili milióny moslimov pod zámienkou „prevýchovy a rehabilitácie“ a vo
Východnom Turkestane boli zbúrané tisíce mešít. Čínske úrady prirovnávajú islam
k „nákazlivej chorobe“ a ujgurských moslimov k „nakazeným ľuďom“, čím
zdôrazňujú potrebu vykoreniť túto vieru, píše sa v správe.
Správa vysvetľuje
rozsah zneužívania ujgurských moslimov komunistickou Čínou
V správe sa uvádza, že moslimovia v Číne zažívajú diskrimináciu
v dôsledku toho, že čínska vláda otvorene i tajne podporuje incidenty,
pri ktorých sú muži a ženy nosiace hidžáb zosmiešňovaní, majú zakázaný
vstup do verejných priestorov, ako sú nemocnice a hotely, a dokonca je
im odopierané zamestnanie. Kladie sa silný odpor voči moslimskej kategorizácii
potravín na halal a haram. Islamské oblečenie a zvyky sú napádané a ľudia
sa im vyhýbajú, lebo čínska spoločnosť ich považuje za cudzie.
Tento výskumný dokument ďalej poukázal na to, ako praktiky diskriminácie
moslimov v Číne, najmä pokiaľ ide o Ujgurov vo Východnom Turkestane, nadobudli
podobu vládnej politiky.
Protiislamské kampane
iniciované čínskymi úradmi
Výskumníci vo svojej správe hovoria o tom, ako sa čínska
vláda snaží eliminovať islam od čias jeho prítomnosti v provincii
Sin-ťiang. Poukazuje na rôzne protiislamské kampane, medzi ktoré patrí úplný zákaz
náboženského vzdelávania, krutý útlak náboženských učencov, pálenie Koránu,
ničenie mešít a cintorínov, zmenu modlitieb a zikru (modlitba na pripomínanie
si Alláha – pozn. prekl.), zákaz hidžábov, odstraňovanie islamských zvykov,
zákaz výučby arabčiny a vymazávanie moslimskej identity ujgurských detí, ktoré
v priebehu rokov uskutočnila Komunistická strana Číny pod vedením Si Ťin-pchinga.
Zákaz kázania islamu:
V správe sa tvrdí, že moslimovia z Východného Turkestanu sa nemôžu učiť a vyučovať
svoje deti náboženstvo. Po okupácii Východného Turkestanu v roku 1966 až dodnes
sú moslimské deti povinne vychovávané v štátnych školách s komunistickou
ideológiou a čínskou kultúrou. Čínski komunisti nariaďujú, aby sa moslimské
deti učili ateizmus a komunistickú ideológiu a zároveň zatvárajú islamské
školy (madrasy), čím islam vykorenili zo vzdelávacieho systému.
Od roku 2014 čínska vláda uväznila Ujgurov, ktorí študovali
vo väčšinovo moslimských krajinách ako je Pakistan, Egypt, Saudská Arábia
a Turecko a tým, ktorí sa tam stále nachádzali, nariadila vrátiť sa.
Do ujgurských domovov tiež umiestnila štátnych úradníkov, aby ich nepretržite monitorovali
a rodičom úplne zakázala učiť svoje deti islamské zvyky, ako je namáz (povinné
denné moslimské modlitby, označované tiež ako salát – pozn. prekl.) a Korán.
V roku 2017 čínske úrady s pomocou egyptskej vlády
násilne vrátili do Číny veľký počet ujgurských študentov z univerzity Al-Azhar.
Útlak maulánov: Keďže
vedenie považuje islamské zvyky za zločiny a náboženských vodcov za
zločincov, náboženskí učenci sú skupinou, ktorá v Sin-ťiangu čelí zo strany
čínskeho komunistického režimu najkrutejšiemu zaobchádzaniu. Správa využila
údaje zverejnené organizáciou Uyghur Human Rights Project (UHRP), ktoré potvrdzujú,
že od roku 2014 bolo v dôsledku príslušnosti k islamskému učeniu zadržaných
až 1000 imámov. Väčšina zo zatknutých bola odsúdená na 15 až 20 rokov alebo doživotie.
Správa ďalej dodáva, že od roku 2017 došlo k výraznému nárastu
útokov na islamistických učencov. V roku 2017 bolo mnoho ujgurských imámov
a duchovných zadržaných, uväznených alebo poslaných do koncentračných
táborov. Tých, ktorí neboli vo väzení, nútili spievať a tancovať na
podporu komunistickej strany pred verejnosťou.
Pálenie Koránu: Správa
poukazuje na ďalšiu stratégiu, ktorú vláda ČKS využíva vo svojej vojne proti
islamu, a tou je pálenie ich náboženských textov a Koránu.
V správe sa uvádza, že táto metóda sa od roku 2014 mnohonásobne zvýšila.
Počas nedávnej kampane Číny proti islamu vo Východnom
Turkestane boli ľudia, ktorí dobrovoľne neodovzdali náboženské materiály
polícii, po ich nájdení prísne potrestaní. Zo strachu boli moslimovia vo Východnom
Turkestane niekedy nútení zbaviť sa Koránu tak, že ho hodili do riek.
Od roku 2017 sú v Číne všetky islamské učebnice a materiály
zakázané. Všetka náboženská literatúra a materiály boli zhromaždené
a spálené. Tí, ktorí takéto predmety mali, boli zadržaní alebo prevezení do
väzníc či koncentračných táborov.
Ničenie mešít
a cintorínov: Okrem útlaku imámov čínske úrady tiež ničili mešity alebo
ich pretvárali. Keď v rokoch 1966 až 1976 prebiehala „Kultúrna revolúcia“,
táto politika bola najprísnejšia.
V roku 2017 sa proces búrania mešít začal znova. V rámci
„programu nápravy mešít“ čínska vláda vedená Si Ťin-pchingom zničila veľký
počet mešít v celom Východnom Turkestane. Odborníci z Austrálskeho inštitútu
strategickej politiky (ASPI) odhadujú, že od roku 2017 bolo zničených
16 000 mešít, z toho 8500 bolo zničených úplne. Tento počet predstavuje
65% mešít vo Východnom Turkestane.
Tisíce mešít sa tiež zmenili na prasacie chlievy,
reštaurácie atď. Mešity, ktoré zostali stáť, sa ponechávajú výlučne na
turistické a propagandistické účely; nie je dovolené vstupovať do nich za účelom
vykonávania náboženských obradov.
Zmena zikr alebo modlitieb
tak, aby uctievali Si Ťin-pchinga: Čínska komunistická strana (ČKS)
zakázala ujgurským moslimom uctievať Alláha a frázy v ich modlitbách
a textoch zikru (pripomínaní boha) nahradila tými, ktoré uctievajú Si
Ťin-pchinga a ČKS.
Okrem toho, že čínske úrady nariadili imámom tancovať
a spievať komunistické piesne, začali so snahami o zosmiešňovanie islamu
a moslimov. Od roku 2017 sú po uliciach v provincii Sin-ťiang rozmiestnené
protiislamské nápisy a heslá.
Vo väzniciach a koncentračných táboroch sú tieto
praktiky až príliš bežné. Väzenská a táborová stráž od moslimských väzňov
žiada, aby po jedle poďakovali komunistickej strane a Si Ťin-pchingovi a pred
jedlom, aby ich chválili. Tí, ktorí sa proti tomu ohradia, sú potrestaní a je im
odopreté jedlo. Väzni sú nútení odsudzovať islam a vyslovovať hanlivé
poznámky o prorokovi.
Zákaz hidžábu:
Čínsky útlak ujgurských moslimov je známy
už dlho. Predtým čínska polícia zaviedla pre ujgurské ženy pravidlá obliekania,
podľa ktorých moslimky nesmú nosiť dlhé šaty. V roku 2020 sa na sociálnych
médiách objavili fotografie, na ktorých polícia strihá šaty ujgurských žien za
to, že sú „príliš dlhé“. Taktiež sa uvádzalo,
že chanskí muži spia v rovnakej posteli ako čínske ujgurské moslimky,
ktorých mužskí členovia rodiny, často manželia, sú v súlade
s diktátom čínskeho režimu zatvorení v „prevýchovných táboroch“.
V roku 2017 boli všetky ujgurské ženy nosiace hidžáb
poslané do väzníc a koncentračných táborov. V „zozname Karakaš“, uniknutom
dokumente čínskej vlády, sa tvrdí, že mnohé ujgurské ženy boli uväznené v koncentračných
táboroch v okrese Karakaš za to, že si obliekli hidžáb.
Ujgurskí moslimovia
nesmú dodržiavať islamské tradície: Pod zámienkou „boja proti náboženskému
extrémizmu a terorizmu“ čínska vláda od roku 2014 zakázala všetky náboženské
praktiky. Napríklad, boli zakázané islamské obrady pomenovania, sobáše, pohreby
a recitácie Koránu za zosnulých.
Zákaz arabčiny v Číne:
Učenie sa a výučba arabčiny sa v rámci represií po roku 2014 považuje
za „náboženský extrémizmus“ a tí, ktorí sa mu v minulosti venovali,
boli vládou zadržaní. Vo Východnom Turkestane je v súčasnosti štúdium arabčiny
prísne zakázané. Okrem vládou riadeného „Sin-ťiangského islamského ústavu“
(ktorý ponechali len preto, že čínska vláda potrebovala vyškoliť imámov verných
ČKS a šíriť jej posolstvo k islamskému svetu) nie je v provincii
Sin-ťiang ani jediná škola arabčiny.
Vymazávanie moslimskej
identity ujgurských detí: Jednou z najviac protiislamských aktivít čínskeho
komunistického štátu v rámci vojny proti islamu vo Východnom Turkestane je
úplne vymazanie moslimskej identity ujgurských detí. Ujgurských rodičov vláda posiela
do väzníc alebo koncentračných táborov, pričom ich deti núti chodiť do štátnych
sirotincov a internátnych škôl. Deti sú v týchto sirotincoch vychovávané
úplne v súlade s komunistickou ideológiou, ktorá ich mení na chanských
Číňanov. Deťom menia dokonca aj ich ujgurské mená.
Čínska vláda
podporuje „asimiláciu“ prostredníctvom nútených ujgursko-chanských sobášov:
Šestnásteho novembra 2022 zverejnila organizácia Uyghur
Human Rights Project správu o opatreniach, ktoré čínska vláda prijala na
podporu zmiešaných manželstiev medzi ujgurskými moslimami a etnickými skupinami
chanských Číňanov. Prostriedky používané čínskou vládou pozostávajú zo
stimulačných aj nátlakových opatrení, zdôrazňuje správa.
Od roku 2017 Čína obmedzuje alebo zakazuje etnické zvyky
a islamské náboženské rituály medzi prevažne moslimskými Ujgurmi, čo je
podľa nich snaha o potlačenie „náboženského extrémizmu“.
Čínsky režim núti
ujgurských moslimov jesť bravčovinu v rámci iniciatívy „jedlo zadarmo“:
V roku 2020 pedagogička a lekárka menom Sayragul Sautbay v novej knihe
odhalila,
že ujgurskí moslimovia v Sin-ťiangu sú nútení jesť bravčovinu.
Je pozoruhodné, že bravčové mäso je v islame prísne
zakázané, pretože je označené ako jedlo haram.
Sautbay povedala, že moslimovia sú nútení jesť bravčovinu aj
mimo záchytných táborov. Informovala, že študenti na škole v Altaji
v severnom Sin-ťiangu boli tiež nasilu kŕmení bravčovinou a keď to
mnohí odmietli, boli na miesto vyslaní vojaci, aby prevzali nad situáciou kontrolu.
Pedagogička uviedla, že bravčové mäso sa podáva v deťom v materských
školách v rámci iniciatívy „jedlo zadarmo“.
Čína používa
ujgurských moslimských špiónov na chytanie ostatných moslimov, ktorí porušujú
zákaz pôstu počas Ramadánu
V apríli sa objavila
správa, ktorá potvrdila, že čínske úrady nasadili špiónov, aby zabezpečili, že
ujgurskí moslimovia sa počas Ramadánu nebudú postiť.
V správe sa uvádza, že špióni, ktorých čínski predstavitelia
označujú ako „uši“, sa regrutujú z radových civilistov, policajných dôstojníkov
a členov susedských výborov, pričom citovala policajného dôstojníka z regiónu
blízko mesta Turpan, alebo po čínsky Tulufan, vo východnej časti Ujgurskej autonómnej
oblasti Sin-ťiang.
„Máme mnoho tajných agentov,“ povedal policajný dôstojník
Rádiu Slobodná Ázia. V rámci širších snáh o očiernenie ujgurskej
kultúry, jazyka a náboženstva začala Čína v roku 2017 svojvoľne uväzňovať
Ujgurov v „prevýchovných“ táboroch a zakázala im aj postiť sa počas Ramadánu.
Okrem toho čínske úrady zakázali
väčšine Ujgurov modliť sa počas sviatku Íd al-Fitr v mešitách a dokonca
aj vo svojich domoch.
Napriek takýmto „zverstvám“ Čína nečelila nijakým dôsledkom za
svoju pokračujúcu totalitnú politiku, ktorá najviac postihuje Ujgurov. Islamský
svet, ktorý sa podriadil
čínskym chúťkam, sa k Číne nevyjadruje.
Prevzaté z https://www.opindia.com/2023/05/china-war-against-islam-uyghur-muslims/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára