Soeren Kern
Podľa novej
správy o mešitách a islamských združeniach v rakúskom hlavnom
meste viedenské mešity podporujú islamský separatizmus a aktívne bránia
integrácii moslimovo do rakúskej spoločnosti. Podrobná investigatívna štúdia
tiež odhaľuje, že zahraničné vlády majú naďalej obrovský vplyv na praktizovanie
islamu v Rakúsku, hoci takzvaný zákon o islame takéto zasahovanie zakazuje.
Výskum, ktorý poskytuje
dôkazy o aktívnej podpore džihádistických a islamistických organizácií v niekoľkých
najvýznamnejších a najvplyvnejších mešitách v Rakúsku, objasňuje
vážnosť výzvy, ktorú predstavuje prenikanie politického islamu do mešít
v krajine. Správa slúži ako dôležitý varovný signál pre Rakúsko a ďalšie
západné krajiny zápasiace s integráciou moslimských menšín.
Stotrinásť
stranovú správu
– „Mešity vo Viedni“ (Moscheen in Wien) – zverejnil 23. februára Rakúsky integračný
fond (Österreichischer Integrationsfonds, ÖIF), agentúra, ktorej úlohou je integrovať
imigrantov do rakúskej spoločnosti. Štúdia hodnotila náhodne vybrané piatkové
kázne (chutba;
pozri tiež tu – pozn. prekl.)
v 14 najreprezentatívnejších viedenských mešitách s cieľom zistiť, či
podporujú alebo odrádzajú od integrácie moslimov.
Štúdia odhaľuje,
že turecké mešity sú spoločne najväčšou prekážkou integrácie moslimov do rakúskej
spoločnosti. Väčšina tureckých mešít „zastáva negatívny názor na sociálnu
integráciu svojich členov“, uvádza sa v správe, ktorá dodáva, že to má veľký
význam pre proces integrácie, „lebo etnickí Turci tvoria najväčšiu podskupinu
moslimov v Rakúsku.“ Nie náhodou sa turecká vláda naďalej snaží rozšíriť
svoj vplyv na praktizovanie islamu v Rakúsku.
Takmer všetky
sunnitské moslimské mešity v Rakúsku patria do Islamskej náboženskej komunity v Rakúsku
(Islamischen Glaubensgemeinschaft in Österreich, IGGÖ), štátom uznanej
moslimskej zastrešujúcej skupiny, ktorá zastupuje viac než 250 mešít v krajine.
IGGÖ je fakticky kontrolovaná vládou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa
Erdogana. Súčasný prezident IGGÖ, Ümit Vural narodený v Turecku, je úzko spojený
s tureckým nacionalistickým hnutím Milli Görüş a muftí IGGÖ, Mustafa
Mullaoglu narodený v Turecku, je napojený na Moslimské
bratstvo. Podľa odborníka
na islamizmus Lorenza Vidina IGGÖ zohráva „ústrednú úlohu“ v šírení ideológie
Moslimského bratstva. Naša redakcia požiadala IGGÖ o komentár ku správe,
ale nedostala žiadnu odpoveď.
Hlavný autor
správy, historik Heiko Heinisch, našej redakcii povedal, že „spolu s hnutím Milli
Görüş, ATIB (Turecko-islamská únia pre kultúrnu a sociálnu spoluprácu
v Rakúsku, ktorá je súčasťou tureckého vládneho Riaditeľstva pre náboženské
záležitosti, známeho ako Dijanet) a Moslimským bratstvom pôsobia v Rakúsku
traja hlavní hráči medzinárodného islamizmu.“ Dodal, že „naša správa ukazuje,
že títo hlavní hráči čiastočne aktívne pôsobia proti integrácii moslimov do spoločnosti.“
Najproblematickejšou
viedenskou mešitou je podľa správy neslávne známa mešita Islamskej asociácie Rakúska (Islamische Vereinigung Österreich, IVÖ), všeobecne
známou ako mešita Al-Hidaja, ktorú kontroluje IGGÖ, a teda aj Moslimské bratstvo.
Všetky hodnotené kázne z tejto mešity boli zaradené do kategórie
„extrémistické“. IVÖ „zásadne odmieta Rakúsko a rakúsku spoločnosť, jej hodnoty,
zákony a ústavu,“ uvádza sa v správe.
IVÖ, mešita, kde
sa hovorí po arabsky, má dlhú históriu oslavovania džihádu a mučeníctva a snahy o
vytvorenie paralelnej spoločnosti v rozpore s rakúskym liberálno-demokratickým
poriadkom. Imám mešity IVÖ, 53-ročný Ibrahim al-Demerdaš narodený v Egypte, je známy
svojou podporou Moslimského bratstva a palestínskej teroristickej organizácie
Hamas. Je obviňovaný
z radikalizácie „novej generácie“ mladých moslimov v základných
doktrínach, praktikách a taktikách politického islamu. Redakcia požiadala IVÖ
o komentár, ale nedostala žiadnu odpoveď.
Ďalšou podvratnou
mešitou je Islamské centrum Imáma Alího (Islamischen Zentrum Imam Ali, IZIA), ktoré úzko
spolupracuje s Islamským centrom v Hamburgu (Islamischen Zentrum Hamburg,
IZH), ktoré nemeckí spravodajskí dôstojníci opisujú
ako popredné „propagandistické centrum“ Islamskej republiky Irán v Európe. Obe
mešity sú známe pre šírenie protizápadnej, antisemitskej a protiizraelskej
extrémistickej ideológie.
Pozitívnejšie je,
že kázne prednášané v Islamskom centre vo Viedni (Islamisches Zentrum Wien), kde sa hovorí po
arabsky, sú označované ako „svetoobčianske“ a „otvorené integrácii“. Mešitu,
najväčšiu a najstaršiu vo Viedni, postavila koncom 70-tych rokov minulého
storočia Saudská Arábia a v súčasnosti ju spoločne kontrolujú Saudská
Arábia, Katar a Malajzia. „Táto mešita“, uvádza správa, „boduje vo
všetkých kategóriách ako najviac prodemokratická, najotvorenejšia a najtolerantnejšia.“
Podľa správy sa
žiadna zo skúmaných mešít – ktoré slúžia moslimom z Albánska, Bosny,
Iránu, Saudskej Arábie a Turecka – otvorene nestotožňuje s rakúskou spoločnosťou.
Až na pár výnimiek nie sú podľa štúdie kázne vo viedenských mešitách dostupné v nemčine
a celá jedna tretina hodnotených mešít podporuje etnickú a náboženskú
segregáciu. Mnohé z mešít propagujú dichotomický svetonázor, ktorý sa
stavia proti ideologickému a náboženskému pluralizmu a nemoslimov označuje
za nepriateľov islamu. Taktiež sa zdá, že sú priamo alebo nepriamo kontrolované
zahraničnými vládami.
Úradníci neboli so
závermi štúdie spokojní. Zástupca primátora Viedne Dominik Nepp povedal,
že správa ukázala, že „mnohí moslimovia stále nevidia dôvod prispôsobiť sa
našim spoločenským hodnotám“ a predpovedal, že „upevnenie už existujúcej
paralelnej spoločnosti je preto nevyhnutné.“ Členka mestskej rady Viedne Caroline
Hungerländerová opísala
výsledky štúdie ako „šokujúce“ a upozornila, že vedenie mesta „musí konečne uznať,
že Viedeň má zjavný problém s politickým islamom.“
Nová štúdia nadväzuje
na prelomovú správu
ÖIF z októbra 2017 – „Úloha mešity v integračnom procese“ (Die Rolle
der Moschee im Integrationsprozess) – ktorú si objednal vtedajší rakúsky
minister pre integráciu a zahraničné veci Sebastian Kurz a ktorá bola
verejnosti predstavená
za veľkého záujmu médií. V tejto správe sa zistilo,
že mešity v Rakúsku bežne propagujú islamský šovinizmus tým, že okrem
iných moslimských dogiem učia, že právo šaría je nadradené rakúskemu právu a že
rakúsky liberálno-demokratický poriadok je podriadený islamu.
Heinisch, hlavný
autor oboch správ, našej redakcii povedal, že hoci nová štúdia poskytuje „len stručný
prehľad“ o stovkách
mešít v Rakúsku, „naše výsledky sú viac-menej reprezentatívne pre celé Rakúsko,
pretože sme sa zamerali predovšetkým na veľké mešity hlavných islamských federácií.“
Tieto federácie, povedal, „sú zastúpené svojimi pridruženými mešitami po celom
Rakúsku a musíme predpokladať, že podobné kázne sa v týchto mešitách konajú
všade.“ Heinisch dodal, že „zámerne sme neskúmali malé saláfistické mešity,
lebo by negatívne skreslili výsledky.“
Celkovo správa odhaľuje,
že reformy
storočného rakúskeho zákona o islame (Islamgesetz), upravujúceho
postavenie moslimov v krajine, zrejme nepomohli podporiť „islam s rakúskym
charakterom.“ Cieľom zmien vyhlásených
vo februári 2015 je zabrániť rastu paralelnej islamskej spoločnosti v Rakúsku
prostredníctvom regulácie mešít a odbornej prípravy imámov, ktorí teraz
musia ovládať nemecký jazyk.
Cieľom
paragrafu 6.2 zákona je obmedziť náboženský a politický vplyv zahraničných
vlád na rakúsku moslimskú komunitu prostredníctvom zákazu financovania mešít v Rakúsku
zo zahraničia. V paragrafe 4.2 sa uvádza, že moslimské organizácie „musia
mať pozitívny vzťah ku spoločnosti a štátu“, čo je podľa vlády formulácia,
ktorá jasne hovorí, že rakúske občianske právo má prednosť pred právom šaría. Z novej
správy vyplýva, že osem rokov po nadobudnutí platnosti zákon o islame stále
nemá zamýšľaný účinok.
Prevzaté z https://islamism.news/2023/03/23/austrias-mosques-work-against-muslim-integration/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára