Islamoklast: Je Korán dokonale zachovaný?

David Wood

Jedným z najpopulárnejších argumentov v prospech islamu je takzvaný „argument dokonalého zachovania,“ ktorý tvrdí, že vzhľadom ku dokonalému zachovaniu Koránu po dobu takmer štrnástich storočí ho boh musel zázračne zachovať. Tento argument sa zakladá na verši z Koránu: „My zaiste pripomenutie sme zoslali a dobre ho vieme ochrániť.“ (15:9). (1)

Po citácii tohto verša moslimský apologét Mazhar Kazi komentuje:

Moslimovia i nemoslimovia sa zhodujú, že v texte Koránu nikdy nedošlo ku žiadnej zmene. Vyššie uvedené proroctvo o večnom zachovaní a čistote Koránu sa naplnilo nielen pre text Koránu, ale aj pre najjemnejšie detaily jeho interpunkčných znamienok... Je zázrakom Koránu, že za posledných štrnásť storočí sa v texte Koránu nezmenilo ani jedno slovo, ani jedno (písmeno) abecedy, ani jedno interpunkčné znamienko, ani jedno diakritické znamienko. (2)

Kaziho tvrdenie je zvláštne z dvoch dôvodov. Za prvé, určite nie je žiadnym zázrakom, aby sa kniha zachovala štrnásť storočí. Zvitky od Mŕtveho mora, kópie Biblie a iné spisy prežili dlhšie ako štrnásť storočí, takže moslimovia sa sotva môžu odvolávať na zachovanie ako dôkaz božskej inšpirácie. Za druhé, je proste mylné tvrdiť, že Korán sa dokonale zachoval. Keď sa obrátime na rané moslimské pramene, zistíme, že sa stratili celé kapitoly Koránu, že chýbajú veľké časti kapitol, že boli zabudnuté jednotlivé verše a že sa zmenili slová a frázy. Z moslimských záznamov v skutočnosti vieme, že Mohamedovi najdôveryhodnejší učitelia sa nevedeli zhodnúť ani na tom, ktoré kapitoly majú byť zahrnuté do Koránu!

I. Stručná história Koránu

Prvé zjavenie Koránu dostal Mohamed okolo roku 610. V nasledujúcich dvoch desaťročiach Mohamed odovzdal svojim pisárom a spoločníkom mnoho ďalších veršov, ktoré sa mali naučiť naspamäť a zaznamenať. Tieto verše sa zapisovali na stonky palmových listov, kosti mŕtvych zvierat, ploché kamene a čokoľvek iné, čo moslimovia našli. Počas tohto obdobia neexistoval úplný rukopis Koránu.

Zjavenie Koránu sa skončilo, keď Mohamed zomrel. Krátko po Mohamedovej smrti musel kalif Abú Bakr potlačiť vzburu a mnohých háfizov (ľudí, ktorí sa naučili časti Koránu naspamäť) vyslal bojovať do bitky pri Jamame. Mnohí z týchto háfizov zomreli a moslimské zdroje nám hovoria, že časti Koránu sa stratili:

Mnohé (z pasáží) Koránu, čo boli zoslané, poznali tí, ktorí zomreli v deň Jamamy... ale nepoznali ich (tí), ktorí ich prežili, ani neboli zapísané, ani Abú Bakr, Umar či Utmán (v tom čase) nezozbierali Korán, ani sa po nich nenašli u žiadneho (človeka). (3)

Abú Bakr sa rozhodol, že je na čase zozbierať to, čo z Koránu zostalo, aby predišiel ďalším stratám a touto úlohou poveril Zaida ibn Thábita. Potom, ako Zaid okolo roku 634 dokončil svoj kódex, zostal vo vlastníctve Abú Bakra až do jeho smrti, kedy prešiel ku kalifovi Umarovi. Keď Umar zomrel, dostala ho Hafsa, vdova po Mohamedovi.

Počas vlády kalifa Utmána, približne 19 rokov po smrti Mohameda, vznikli spory týkajúce sa správneho recitovania Koránu. Utmán nariadil, aby sa Hafsina kópia Koránu, spolu so všetkými známymi textovými materiálmi, zhromaždila, aby sa mohla zostaviť oficiálna verzia. Zaid ibn Thábit, Abdulláh bin Az-Zubajr, Sa'id bin Al-As a Abdur-Rahmán ibn Haríth usilovne pracovali na vytvorení revidovaného textu Koránu. Keď bol hotový, „Utmán poslal do každej moslimskej provincie jednu kópiu toho, čo skopírovali, a nariadil, aby sa spálili všetky ostatné koránové materiály, či už napísané v úryvkovitých rukopisoch alebo celých kópiách.“ (4) Korán, ktorý máme dnes, pochádza z tohto kódexu.

II. Spory medzi Mohamedovými učencami

Nie všetci moslimovia s novým Koránom súhlasili. Niektorí z Mohamedových hlavných učiteľov v skutočnosti odmietli Zaidovu verziu.

Mohamed raz svojim stúpencom povedal, „Naučte sa recitovať Korán od štyroch ľudí: od Abdulláha bin Masúda – začal s ním – Salima, oslobodeného otroka Abú Hudhaifu, Mu'adha bin Džabala a Ubaja bin Ka'ba.“ (5) Zaujímavé je, Ibn Masúd (prvý na Mohamedovom zozname) zastával názor, že Korán by mal mať len 111 kapitol (dnešná verzia ich má 114) a že kapitoly 1, 113 a 114 by nemali byť do Koránu zahrnuté.

Z tohto dôvodu (spolu so stovkami ďalších rozdielov) zašiel Ibn Masúd až tak ďaleko, že konečné vydanie Koránu označil za podvod! Povedal, „Ľudia sa pri čítaní Koránu dopustili podvodu. Radšej ho čítam podľa prednesu toho (teda Mohameda), ktorého mám radšej, než podľa Zaida ibn Thábita.“ (6)

Mali by sa moslimovia podriadiť tomuto „podvodu“? Nie je prekvapením, že Ibn Masúd radil moslimom odmietnuť Zaidov Korán a ponechať si vlastné verzie – dokonca aby ich skryli, aby ich vláda nezhabala! Povedal:

„Ó, vy, moslimovia! Vyhnite sa kopírovaniu mushafu (rukopisu Koránu – pozn. prekl.) a recitovaniu tohto muža. Pri Alláhovi! Keď som prijal islam, bol len v bedrách neveriaceho muža“ – čím myslel Zaida ibn Thábita – a v súvislosti týmto Abdulláh bin Masúd povedal: „Ó, ľudia Al-Iraku! Nechajte si musahif (množné číslo slova mushaf – pozn. prekl.), ktoré máte a skryte ich.“ (7)

Ale Ibn Masúd nebol jediným z Mohamedových dôveryhodných učiteľov, ktorý nesúhlasil so Zaidovým Koránom. Ubajj ibn Ka'b bol Mohamedovým najlepším recitátorom a jedným z mála moslimov, ktorí počas Mohamedovho života zbierali materiály Koránu. Napriek tomu Ibn Ka'b veril, že Zaidovmu Koránu chýbajú dve kapitoly! Neskorší moslimovia preto museli odmietnuť niektoré z Ka'bových prednesov:

Umar povedal, „Ubajj bol najlepším z nás v recitovaní (Koránu), ale niečo z toho, čo recitoval, vynechávame.“ Ubajj povedal, „Prevzal som to z úst Alláhovho posla a nevynechám to za nič na svete.“ (8)

Kvôli týmto sporom medzi Mohamedovými vybranými recitátormi stoja moslimovia pred dilemou. Ak moslimovia tvrdia, že Korán, čo máme dnes, je dokonale zachovaný, musia povedať, že Mohamed bol hrozný vo výbere učencov, lebo si vybral mužov, ktorí nesúhlasili so súčasným textom. Na druhej strane, ak moslimovia tvrdia, že ich prorok vedel, koho si vybrať, pokiaľ ide o najsvätejšiu knihu islamu, musia dôjsť ku záveru, že dnešný Korán je chybný!

III. Chýbajúce kapitoly

Samotná znalosť faktov o takýchto sporoch stačí na to, aby sme odmietli tvrdenie, že Korán je dokonale zachovaný. Napriek tomu môžeme ísť ďalej a stručne sa zamyslieť nad niektorými ďalšími problémami.

Keď Ibn Umar – syn druhého moslimského kalifa – počul, ako ľudia vyhlasujú, že poznajú celý Korán, povedal im: „Nech nikto z vás nehovorí, 'Naučil som sa celý Korán,' lebo ako vie, aký je celý Korán, keď veľká časť z neho zmizla? Nech radšej povie, 'Naučil som sa to, čo sa z neho zachovalo.'“ (9)

Jeden z Mohamedových spoločníkov, Abú Músa, podporil toto tvrdenie, keď povedal, že raní moslimovia zabudli dve súry (kapitoly) kvôli lenivosti:

Abú Músa al-Aš'arí poslal po recitátorov z Basry. Prišli k nemu a bolo ich tristo. Recitovali Korán a on povedal: Vy ste tí najlepší spomedzi obyvateľov Basry, lebo ste spomedzi nich recitátormi. Tak ho recitujte aj naďalej. (Ale majte na pamäti,) že vaše dlhé recitovanie nemusí zatvrdiť vaše srdcia tak, ako boli zatvrdené srdcia tých pred vami. Zvykli sme recitovať súru, ktorá sa svojou dĺžkou a prísnosťou podobala na (súru) Bara'at (deviatu kapitolu Koránu – pozn. prekl.). Ja som ju však zabudol s výnimkou tohto, čo si z nej pamätám: „Keby boli dve údolia plné bohatstva, pre syna Adamovho, on by túžil po treťom údolí a žalúdok syna Adamovho by nezaplnilo nič okrem prachu.“ A zvykli sme recitovať súru, ktorá sa podobala jednej zo súr Musabbihat (súry začínajúce oslavou Alláha – pozn. prekl.) a tú som zabudol... (10)

To dokazuje, že celé kapitoly Koránu boli zabudnuté.

IV. Chýbajúce pasáže

Ďalej vieme, že veľké časti určitých kapitol chýbajú. Napríklad, Mohamedova žena Aiša povedala, že sa stratili zhruba dve tretiny súry 33:

Aiša... povedala, „Súra al-Azhab (33) sa recitovala v časoch proroka s dvesto veršami, ale keď Utmán spísal kódexy, nedokázal z nej získať viac než to, čo je v nej dnes (čiže 73 veršov).“ (11)

Podľa Aiše zberatelia jednoducho nemohli nájsť celú súru 33. Prečo nie? Ako sme videli, v bitke pri Jamame bolo zabitých mnoho háfizov. Zrejme neprežil nikto, kto poznal celú kapitolu.

V. Chýbajúce verše

Aiša nám tiež hovorí, že zmizli jednotlivé verše Koránu, niekedy i dosť smiešnym spôsobom:

Bolo vyrozprávané, že Aiša povedala: „Verš o kameňovaní a desaťnásobnom dojčení dospelého bol zjavený a papier som mala pri sebe pod vankúšom. Keď posol Alláhov zomrel, boli sme zaneprázdnení jeho smrťou, prišla krotká ovca a zožrala ho.“ (12)

Verše o kameňovaní a desaťnásobnom kojení dospelého v dnešnom Koráne nie sú. Prečo? Zožrala ich Aišina ovca.

VI. Chýbajúce frázy

Keďže sa stratili celé kapitoly, veľké časti kapitol a jednotlivé verše Koránu, nemalo by nás prekvapiť, že sa zabudli aj krátke frázy. Zvážme dva príklady.

Prvý, súra 33:5 vyhlasuje, že, „Prorok je bližší veriacim než oni sebe navzájom a jeho manželky sú matkami ich.“ Ubajj ibn Ka'b a ostatní raní moslimovia však zastávali názor, že v tomto verši chýba fráza „a on je otcom ich“. Vo svojom komentári to priznáva aj veľký prekladateľ Jusúf Alí. Ten píše: „V niektorých kira'atoch (spôsoboch čítania, resp. recitovania Koránu – pozn. prekl.), ako v Ubajjovom ibn Ka'bovom, sa vyskytujú aj slová 'a on je otcom ich,' ktoré naznačujú jeho duchovný vzťah a súvislosť so slovami 'a jeho manželky sú matkami ich.'“ (13) Zdá sa, že moslimom zostal neúplný verš.

Druhý: ak otvoríme súčasné vydanie Koránu, zistíme, že súra 2:238 prikazuje moslimom, „Dodržujte modlitby a modlitbu prostrednú a stojte pred Bohom, pokorne mu oddaní!“ Podľa Aiše však Mohamed tento verš recitoval takto: „Dodržujte modlitby (päť povinných modlitieb) a Salát (modlitbu – pozn. prekl.) prostredný a Salát Al-Asr. A stojte pred Bohom s poslušnosťou.“ Fráza „a Salát Al-Asr“ teda v súčasných vydaniach chýba.

VII. Zhodnotenie

Je zrejmé, že Korán sa v priebehu rokov výrazne zmenil. Dôkazy ukazujú, že sa stratili celé kapitoly, že chýbajú veľké časti kapitol, že sa zabudli jednotlivé verše a že sa vynechali frázy. Mohamedovi najlepší učitelia a recitátori sa nedokázali zhodnúť ani na tom, ktoré kapitoly majú byť v Koráne.

To vyvoláva zrejmú otázku. Aký je rozdiel medzi knihou, čo je dokonale zachovaná a takou, čo nie je dokonale zachovaná? Ak majú moslimovia pravdu, nie je v tom žiadny rozdiel. Typickými znakmi knihy, čo sa nezachovala dokonale, sú (1) chýbajúce frázy, (2) chýbajúce pasáže, (3) chýbajúce kapitoly, (4) nezhody o tom, čo siaha späť ku originálu atď. Ale Korán má všetky tieto vlastnosti. Preto moslimovia, ktorí sú si vedomí dôkazov, ale zároveň si chcú zachovať dokonalú zachovanosť Koránu, musia povedať niečo ako: „Áno, Korán má všetky vlastnosti knihy, ktorá sa nezachovala dokonale, ale aj tak sa zachovala dokonale.“ Dáva takéto tvrdenie niekomu zmysel?

Je teda jasné, že argument dokonalého zachovania zlyháva a že moslimovia, ktorí chcú dôkaz pre svoju vieru, sa budú musieť poobzerať niekde inde ako je zachovanie Koránu.

Poznámky

(1) Všetci citácie sú prekladom zo stránky https://www.koranoislamu.cz/.

(2) Mazhar Kazi, 130 Evident Miracles in the Qur’an (Richmond Hill: Crescent Publishing House, 1997), s. 42-43.

(3) Ibn Abi Dawud, Kitáb al-Masáhif.

(4) Sahíh Bucharí 4987.

(5) Sahíh Bucharí 3808.

(6) Ibn Sa'd, Kitáb al-Tabakát al-Kabír, zv. 2, s. 444.

(7) Džámi At-Tirmidhí 3104.

(8) Sahíh Bucharí 5005.

(9) Abú Ubajd, Kitáb Fada'il al-Kurán.

(10) Sahíh Muslim 2286.

(11) Abú Ubajd, Kitáb Fada'il al-Kurán.