Švédska imigračná kríza je aj krízou Západu

A.S. Ibrahim

Nedostatočná asimilácia moslimov vedie ku stretu svetonázorov.

V posledných dvoch desaťročiach Švédsko získalo povesť útočiska pre žiadateľov o azyl a utečencov, najmä z väčšinovo moslimských krajín. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová však v apríli priznala, že jej krajina prežíva krízu, lebo integrácia imigrantov zlyhala. A existujú nepopierateľné dôkazy, že toto zlyhanie podnietilo násilie gangov. Anderssonovej priznanie sa nepovažuje za politicky korektné, najmä preto, lebo je známa ako liberálna socialistická politička.

Švédsko je najľudnatejšou krajinou v severnej Európe a je severskou krajinou, ktorá v posledných rokoch prijala najviac utečencov na obyvateľa. Jedna správa uvádza, že Švédsko malo v roku 2015 rekordný počet takmer 163 000 žiadateľov o azyl, predovšetkým z väčšinovo moslimských krajín, vrátane Sýrie, Iraku a Afganistanu. Títo žiadatelia o azyl prispeli ku celkovej populácii asi 1,5%. Hoci Švédsko pravdepodobne uprednostňovalo, aby sa títo imigranti asimilovali do švédskej kultúry a integrovali do prosperujúcej spoločnosti po boku Švédov, realita bola obrovským sklamaním.

Podľa Anderssonovej zlyhanie integrácie viedlo ku „paralelnej spoločnosti a násiliu gangov.“ Jej vyjadrenia boli reakciou na násilné nepokoje moslimských imigrantov potom, ako švédsko-dánsky politik verejne spálil Korán.

Táto kríza medzi európskou kultúrou a islamom určite odráža stret svetonázorov a Švédsko nie je výnimkou, ale niekoľko západných krajín čelí podobným problémom. Hoci zlyhanie integrácie imigrantov na Západe má rôzne rozmery, vrátane sociálneho, politického a ekonomického, táto kríza naznačuje, že západná spoločnosť – uzamknutá vo svojom sekulárnom myslení – často nedokáže rozpoznať konflikt medzi sekularizmom a islamským svetonázorom.

Jedným z dôležitých dôvodov, prečo západné krajiny vyhľadávajú a vítajú imigrantov, je zabezpečenie pracovnej sily vzhľadom na jej neustále starnúcu spoločnosť. Výskum ukazuje, že pôrodnosť v celej Európe klesá a pôvodné obyvateľstvo je čoraz staršie. Hoci priemyselné krajiny môžu imigrantom – najmä tým z vojnových oblastí – ponúknuť bezpečnosť, prácu a pomerne lepšiu budúcnosť, prichádzajú so sociálnou a kultúrnou batožinou. A v prípade moslimských imigrantov je tu ďalší faktor: prichádzajú s typickým islamským svetonázorom, ktorý často opovrhuje špecifickými západnými prvkami a je v rozpore so sekulárnou agendou.

Hoci moslimovia pravdepodobne milujú slobodu, ktorú môžu získať a užívať si na Západe, väčšina z nich je oddaná svojej islamskej náboženskej tradícii. Na rozdiel od mnohých sekulárnych západniarov títo moslimovia nevyhľadávajú slobodu od náboženstva. Naopak, vážia si islam a chcú uplatňovať jeho teologické príkazy a zachovať jeho kultúrne aspekty. V sekulárnom Švédsku môžete údajne spochybňovať akékoľvek tvrdenie a argumentovať proti akejkoľvek ideológii – to zahŕňa aj islam a jeho posvätný text. Pre moslimov, ktorí si ctia Mohameda a uctievajú Korán, je to však červená čiara. Pre moslimov sa posvätné cení a uctieva a stret so západnými ideálmi je nevyhnutný.

Ale konflikt medzi sekulárnym a islamským svetonázorom nie je len náboženský. Má aj sociálny rozmer.

Väčšina moslimov sa nechce asimilovať do západnej spoločnosti, lebo ju považujú za menejcennú v porovnaní s islamskou kultúrou. Niektorí moslimovia dokonca mylne obviňujú kresťanstvo z nemorálnosti na Západe, lebo pre nich je Západ kresťanský. Pre týchto moslimov je islam – so svojimi konzervatívnymi kultúrnymi prvkami – nadradený a nemoslimovia ho nesmú spochybňovať ani kritizovať.

O tomto sociálnom aspekte konfliktu svedčí aj to, že moslimskí imigranti v Nórsku museli absolvovať kurzy o právach žien potom, ako boli nahlásené rôzne prípady obťažovania zahrňujúce imigrantov. V moslimských krajinách a v západnej spoločnosti panujú odlišné názory na ženy a konflikt svetonázorov je nevyhnutný.

Ale prečo sa moslimskí žiadatelia o azyl neusilujú imigrovať do moslimských krajín namiesto západných, ktoré považujú za hriešne? Odpoveď je jednoduchá: väčšinovo moslimské krajiny – okrem pár bohatých krajín – má väčšinou nedostatok zdrojov a vlastné ekonomické problémy. V dôsledku toho nevítajú moslimských utečencov a neponúkajú ani cestu ku občianstvu. Nedávny výskum naznačuje, že viac než 250 miliónov moslimov otvorene hovorí, že chcú emigrovať zo svojej moslimskej krajiny do Spojených štátov, Spojeného kráľovstva či Francúzska.

Bez pochyby poznám mnohých imigrantov, ktorí sa veľmi dobre integrovali do západnej spoločnosti. Lenže prípad Švédska je veľmi poučný.

Sekulárny Západ pri vítaní utečencov a imigrantov nechce považovať náboženstvo za dôležitý faktor života. To je však naivné a falošné, čoho dôkazom je množstvo imigrantov, ktorí si ctia svoj náboženský svetonázor a kultúrnu identitu. Vo všeobecnosti majú moslimovia v úmysle ponechať si svoj záväzok voči islamu a islamskému právu. Odmietajú sa asimilovať alebo integrovať do spoločnosti, ktorú považujú za nábožensky stratenú.

Prevzaté z https://wng.org/opinions/a-swedish-immigration-crisis-is-a-western-crisis-as-well-1657795001