V dňoch 4. až 7. mája sa konalo siedme sympózium Inára o pôvode islamu a Koránu.
Po prvý krát bol miestom konania idylicky umiestnený Dom Roberta Schumana v Trieri. Leitmotív tejto konferencie bol vyjadrený zvoleným mottom: „Rozlúčka s históriou spásy.“ Napríklad v biblických štúdiách či histórii cirkvi je rozdiel medzi historiografiou založenou na spoľahlivých prameňoch a históriou spásy už dlho akademickou normou. Islamské štúdiá, najmä spôsob ich výučby na západných univerzitách a najmä po zorganizovaní seminárov takzvanej islamskej teológie v niektorých nemeckých spolkových krajinách v posledných rokoch, predstavujú intelektuálny a aj akademický krok späť, lebo toto dôležité rozlišovanie sa stále z veľkej časti pohodlne ignoruje.
Tradičný, „klasický“ príbeh, vlastne rozprávka, o zjavení
Koránu Mohamedovi a následnom vzniku islamu, ktorý je vo všeobecnosti destilátom
rôznych, neskorých a zväčša protirečiacich si literárnych textov, sa na univerzitách,
žiaľ, stále vyučuje a šíri – ako keby to bolo skutočné prorocké slovo.
Historicko-kritický výskum zostáva, nanešťastie, zvyčajne výnimkou.
Účelom takýchto konferencií je priviesť dokopy zopár dobrých
kolegov a záujemcov, ktorí pracujú na základe historicky spoľahlivých zdrojov a zaužívanej
filologickej metodológie, aby si mohli vymeniť názory. Cieľ konferencie, rozlúčiť
sa raz sa navždy s islamskou históriou spásy, vychádza z výsledkov predchádzajúcich
šiestich konferencií a desiatich doteraz vydaných zväzkov.
Hrubú knihu známu ako Korán, ako je jasné každému
čitateľovi, si sotva možno predstaviť ako písomné podanie ústneho zjavenia
prorokovi menom „Mohamed“, či dokonca ako písomný zápis výmeny názorov medzi „ohlasovateľom
a jeho zhromaždením“, ako to stále počuť z Postupimu.
Z hľadiska žánru máme (v prípade Koránu) do činenia
s pôvodne kresťanským dielom, možno lekcionárom v arabčine, čo
následne niekoľkokrát prepracovali teológovia, keďže zjavne vykazuje rôzne redakčné
vrstvy.
Umiestnenie raného islamu do Mekky a Mediny, ako tvrdia
islamské tradície, je zjavne neskoršie, anachronistické spätné premietnutie. Jazyk,
písmo a teologický obsah (Koránu) poukazujú skôr na mezopotámsku severnú
Arábiu. O islame v pravom slova zmysle možno hovoriť až počas obdobia
Abbásovcov a po ňom (asi od roku 750) – Umajjovci boli stále (z pohľadu sídla
vtedajšej chalcedónskej cisárskej ortodoxie) heterodoxní alebo kacírski eschatologickí
kresťania, očakávajúci bezprostredný druhý Kristov príchod.
Historické pôsobenie Mohameda, posla božieho, sa z hagiografických
bájok neskorších tradícií Síry nedá vyčítať, lebo tie vznikli, okrem iného,
preto, aby zasadili prorokov životopis do Koránu. Autori neskorších islamských
metapríbehov (Meistererzählung), ako som už spomenul, uvádzajú protichodné
informácie; navyše je zarážajúce, že neskoršie islamské diela (bez odkazov na
zdroje) uvádzajú omnoho podrobnejšie informácie. Čím neskoršia tradícia, tým
viac údajne „vie“ o Mohamedovi a počiatkoch islamu. Títo autori, ako
Tabarí, neboli historikmi v pravom zmysle slova; a hoci občas
používajú niektoré historické informácie (často prepracované na nepoznanie),
boli to moralisti, ktorí si dali za úlohu vysvetliť svoju dobu na základe
vymyslenej minulosti. Vytvorili takpovediac „predchádzajúci diel“ (príbeh javiaci
sa ako pokračovanie iného príbehu, no nie je ním). Nejde teda o pokračovanie príbehu
o minulosti v pravom zmysle, ale skôr spätné premietnutie minulosti s cieľom
vysvetliť súčasnú situáciu, čo z literárneho hľadiska patrí do žánru „pozadie“
(toile de fond; po anglicky backstory – pozn. prekl.). Pozadie sa často používa
na prepožičanie historickej hĺbky či dôveryhodnosti hlavnému deju – ságy Hviezdnych
vojen možno považovať za súčasný ekvivalent islamskej historiografie.
Úloha zistiť, ako vznikol islam z historického hľadiska,
je náročnejšia. Práve to bolo skutočnou úlohou sympózia, ktorej sa zhostili medzinárodní
účastníci z Nemecka, Alžírska, Belgicka, Dánska, Francúzska, Libanonu,
Holandska, Poľska, Švajčiarska, Sýrie, Tuniska, USA a prekvapivo aj z Kanady,
ako vždy v štyroch jazykoch (nemecky, arabsky, francúzsky
a anglicky). Veľmi sa nám páčilo, že nejeden zahraničný účastník predniesol
svoju prezentáciu v nemčine.
Úvodné prejavy prvého večera sa týkali aktuálnych tém, ako
význam našej práce (Schwab), intelektuálne zhýralý pojem „islamofóbia“ (Ibn
Warraq) a vplyv nášho výskumu na spoločenské diskusie v takzvaných
islamsko-arabských krajinách (Ghadban).
Na druhý deň sme sa venovali témam o pôvode islamu
a histórii náboženstva:
- čo vlastne znamená slogan „Alláhu akbar“ (Popp)
a vzťah aramejských tradícií o Ahikarovi k postave Luqmánu
z Koránu (Abousamra).
- Dequin a Shoemaker ukázali, prečo bol svätým miestom
islamu pôvodne Jeruzalem a nie Mekka a poukázali na niektoré možné tradície,
ktoré sú základom islamskej púte hadždž.
- Grodzki a Weintritt následne predniesli príspevky o kritike
zdrojov Síry, údajnej hagiografie islamského proroka.
- Von Sivers preberal nesprávne datovanie Doctrina Iacobi a Nitsarot,
prisudzovaných rabínovi Simeonovi b. Johaiovi, ktoré boli napísané neskôr
a preto nehovoria nič o podmienkach v prvej štvrtine 7. storočia.
- posledná prednáška dňa, prednesená talentovaným, mladým akademikom,
ktorý práve obhájil svoj doktorát, pojednávala o tom, ako a prečo boli tradície
o Mohamedovi, vrátane hadísov, vymyslené až neskôr ako zdroj legitimity
islamského práva (Barsoum).
Tretí a štvrtý deň boli venované hlavne témam Koránu:
- projekt s cieľom konečne vytvoriť kritické vydanie
Koránu (Brubaker).
- biblické pozadie súr 105 a 106 (Bonnet-Eymard).
- o „záhadných písmenách“ v Koráne (Puin).
- Dye a Da Costa preberali otázky redakčnej histórie.
- Younes rozoberal, ako neskorší moslimskí vykladači manipulovali
s textom Koránu, aby ospravedlnili neskoršie islamské dogmy.
- Arbache sa zaoberal nápadnými paralelami arabského rukopisu
evanjelia podľa Lukáša a hadísov.
- Gross hovoril o možných budhistických vplyvoch na islamskú
ortopraxiu.
- Decharneux, ďalší mladý talent, ktorý taktiež nedávno
obhájil svoj doktorát, a Van Reeth ukázali, že kresťanské aramejské teologické
pozadie Koránu má pôvod na juhu (dnešné emiráty).
- a napokon Nickel predniesol príspevok o nepravdepodobnom
jave vedy na Twitteri a ostatných sociálnych médiách.
Večer tretieho dňa sa konal okrúhly stôl „o pôvode Koránu“,
moderovaný Jean-Claude Mullerom, na ktorom sa o tejto téme dlho diskutovalo.
V utorok večer nebol žiadny formálny program, lebo profesor Dr. Max Otte, ktorý sa o našu
prácu veľmi zaujíma, veľkoryso pozval všetkých účastníkov na večeru do Blesius Garten
v Trieri. Pri tejto príležitosti by sme mu chceli ešte raz poďakovať za veľmi
príjemný večer, zlatý klinec kongresu. Samozrejme, medzi fantastickými kurzami sa
ďalej diskutovalo o relevantných témach.
Termín odovzdania článkov je koniec augusta, preto sa
očakáva, že jedenásty zväzok, s článkami prezentovanými v Trieri na
siedmom sympóziu, vyjde do konca roka.
Viac informácií nájdete v brožúre sympózia.
Prevzaté z https://www.thepostil.com/report-of-the-7th-inarah-symposion-may-4-7-trier/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára