Chudoba nespôsobuje džihádistický terorizmus

Robert Spencer

Spojené štáty minuli a budú míňať miliardy kvôli predpokladu, že chudoba spôsobuje džihádistický terorizmus, ale v priebehu rokov sa znova a znova objavujú štúdie, čo ukazujú, že džihádisti sú celkovo lepšie vzdelaní a bohatší než ich rovesníci. Tu je ďalší dôkaz. Magazín The Economist si, samozrejme, netrúfa posúdiť, ako islamské texty a učenie ospravedlňujú a nabádajú k násiliu a terorizmu, ale tento článok je napriek tomu užitočný ako ďalší článok vyvracajúci mýtus, že chudoba spôsobuje terorizmus.

„Vyvracanie mylných predstáv“ z magazínu The Economist, 16. decembra 2010:

„Extrémne chudobné krajiny... poskytujú optimálne semeniská pre choroby, terorizmus a konflikt.“ Tak to povedal Barack Obama, obhajujúci viac rozvojovej pomoci chudobným krajinám. Pán Obama nie je jediný, kto považuje ekonomický rozvoj za zbraň proti terorizmu. Hillary Clintonová, americká štátna tajomníčka, nazvala rozvoj „neoddeliteľnou súčasťou americkej národnej bezpečnostnej politiky.“ Predstava, že chudoba by mohla súvisieť s terorizmom, nie je nevierohodná. Ak teroristické útoky páchajú ľudia, ktorí nemajú veľmi čo stratiť, je logické očakávať, že ich bude páchať neúmerne viacej chudobných, nedostatočne vzdelaných ľudí s bezútešnými ekonomickými vyhliadkami.

Niektorí teroristi do tohto profilu určite zapadajú. Ale rady ľudí sledovaných pre podozrenia z terorizmu sa tiež môžu pochváliť vzdelanými ľuďmi zo strednej triedy. Možný bombový atentátnik z Times Square, Faisal Shehzad, sa chváli titulom MBA (prestížny titul štúdia manažmentu – pozn. prekl.) a je synom vyššieho dôstojníka pakistanských vzdušných síl. Umar Farouk Abdulmutallab, podozrivý zo zapálenia provizórnej bomby v transatlantickom lete počas takzvaného „sprisahania spodnej bielizne“, mal titul z University College v Londýne a je synom bohatého nigérijského bankára. Podozrivý samovražedný bombový atentátnik zo Štokholmu mal titul z britskej univerzity. Sú zazobaní teroristi typickí, alebo sú výnimkou z pravidla?

Sociológovia zozbierali veľké množstvo údajov o socioekonomickom pozadí teroristov. Podľa prieskumu Alana Kruegera z Princetonskej univerzity z roku 2008 o takýchto štúdiách sa našli len slabé dôkazy o tom, že typický terorista je nezvyčajne chudobný alebo nevzdelaný. Claude Berrebi z RAND Corporation porovnal charakteristické črty samovražedných bombových atentátnikov naverbovaných Hamasom a Islamským džihádom zo Západného brehu a Gazy, s charakteristikami všeobecnej dospelej mužskej palestínskej populácie. Takmer 60% samovražedných atentátnikov malo vyššie než stredoškolské vzdelanie v porovnaní s menej než 15% všeobecnej populácie. Bola u nich menej než polovičná pravdepodobnosť, že oproti dospelému mužovi zo všeobecnej populácie pochádzajú z chudobnej rodiny. Pán Krueger vypracoval podobnú štúdiu aj o Libanone, pričom zozbieral biografické informácie o militantoch z Hizballáhu. Aj u nich sa potvrdilo lepšie vzdelanie a menšia pravdepodobnosť, že pochádzajú z chudobných rodín v porovnaní so všeobecnou populáciou šiitskych južných oblastí Libanonu, odkiaľ väčšina z nich pochádza.

Neexistujú taktiež žiadne dôkazy o tom, že kladný postoj k terorizmu je silnejší u chudobných ľudí. V sérii prieskumov vykonaných ako súčasť projektu Pew Global Attitudes v roku 2004 sa dospelých ľudí v Jordánsku, Maroku, Pakistane a Turecku opýtali, či veria, že samovražedné bombové útoky namierené na americké alebo iné západné ciele v Iraku sú oprávnené. Ich odpovede by sa dali rozdeliť na základe stupňa vzdelania respondentov. Hoci medzi krajinami boli veľké rozdiely (s najmenšou podporou v Turecku), vyššie vzdelanie zvyčajne korelovalo s väčším súhlasom.

Niekto tvrdí, že chudoba by mohla byť koreňom terorizmu aj vtedy, keď samotní teroristi nie sú chudobní. Hnev kvôli chudobe v krajinách ich pôvodu by mohol spôsobiť, že sa bohatí občania chudobných krajín pridajú k teroristickým organizáciám. Túto predstavu môžeme otestovať pohľadom na krajiny, aby sme zistili, či existuje súvislosť medzi HDP na hlavu a náchylnosťou danej krajiny produkovať teroristov. Pán Krueger urobil presne toto, keď sa pozrel na údaje o 956 teroristických útokoch medzi rokmi 1997 a 2003. Zistil, že najchudobnejšie krajiny, krajiny s nízkou mierou gramotnosti či krajiny, ktorých ekonomika relatívne stagnovala, nevyprodukovali viacej teroristov. Keď sa analýza obmedzila na samovražedné útoky, objavil sa štatisticky významný vzor – ale opačným smerom. Občania najchudobnejších krajín boli najmenej náchylní spáchať samovražedný útok. Národnosti všetkých cudzích vzbúrencov zajatých v Iraku medzi aprílom a októbrom 2005 taktiež neposkytli dôkazy, že chudobnejšie krajiny produkujú viacej vzbúrencov. Skôr sa našiel slabý dôkaz o opaku.

Čo by mohlo vysvetliť, prečo toľkí relatívne zámožní ľudia z relatívne bohatých krajín skončili ako teroristi? Určitá úroveň vzdelania možno zvyšuje pravdepodobnosť, že sa ľudia začnú zaujímať o politiku. Ale záleží aj na tom, akých ľudí si teroristické organizácie vyžadujú. Na rozdiel od obyčajného pouličného zločinu, ktorý priťahuje zvyčajne chudákov, je terorizmus komplexnou činnosťou. Preto teroristické organizácie uprednostňujú verbovanie zručných, vzdelaných ľudí, aby vykonali ich misie. Páni Berrebi a Efraim Benmelech z Harvardovej univerzity využili databázu palestínskych samovražedných bombových atentátnikov z rokov 2000 až 2005 a zistili, že vzdelanejší samovražední útočníci sú prideľovaní na útoky na dôležitejšie ciele. Takí teroristi tiež zabíjajú viac ľudí a je u nich menšia pravdepodobnosť, že zlyhajú alebo že ich počas útoku chytia.

Meč je silnejší než pero

Zistenie, že vzdelanejší teroristi sú smrtiacejší však môže znamenať, že ekonomické podmienky môžu ovplyvniť efektivitu terorizmu. Esteban Klor z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a páni Benmelech a Berrebi s použitím údajov o všetkých palestínskych samovražedných atentátnikoch z rokov 2000 až 2006 vo svojom článku ukazujú, že úroveň zručností priemerného teroristu rastie, keď sú ekonomické podmienky chudobné. Myslia si, že vysoká nezamestnanosť umožňuje teroristickým organizáciám v Palestíne naverbovať vzdelanejších, zrelých teroristov. Lepšie ekonomické podmienky by teda mohli otupiť efektívnosť teroristických útokov, lebo sa vďaka nim znižuje priemerná kvalita talentu, ktorý teroristické organizácie dokážu naverbovať.

Existuje mnoho dôvodov na propagáciu ekonomického rozvoja v chudobných krajinách, ale eliminácia terorizmu medzi nimi nie je. Výskum pôvodu teroristov naznačil, že krajiny, ktoré svojim občanom dávajú menej občianskych a politických práv, majú tendenciu produkovať viacej teroristov. Politika, nie ekonomika, je pravdepodobne úspešnejšou zbraňou v boji proti terorizmu.

Prevzaté z https://www.jihadwatch.org/2011/01/this-just-in-poverty-doesnt-cause-jihad-terrorism