Robert M. Kerr
Najkratšia súra Koránu je súra 108. Znie:
bi-smi lláhi r-rahmáni r-rahími (V mene Boha milostivého,
milosrdného)
ˈinná ˈaʿṭaynáka l-kawtara (Hojnosti dali sme ti veru plnou mierou)
fa-ṣalli li-rabbika wa-nhar (modli sa preto ku svojmu Pánovi
a prinášaj mu obetu)
‘inná šániˈaka huwa l-ˈabtaru (Veď ten, kto ťa nenávidí, bez mužských potomkov je veru!)
Na základe tohto veľmi krátkeho úseku textu, jedného
z mnohých s celkom odlišným pôvodom, ktoré boli neskôr zostavené do
knihy v súčasnosti známej ako „Korán“, sa dajú demonštrovať takmer všetky
princípy a metódy historicko-kritického výkladu textu. Moslimovia ho bežne
chápu tak, že tri verše súry 108 sú narážkou na udalosť v živote Mohameda,
ktorý je teda považovaný za adresáta tohto naliehavého zjavenia. Ten, „kto nenávidí
ťa“ (šániˈaka), spomínaný vo verši tri, je z tohto pohľadu jeho protivník,
ktorého Boh očividne preklial. Ale prejdime si teraz túto súru verš po verši,
aby sme si ukázali niektoré textové a výkladové problémy celej svätej knihy
islamu a aby sme ponúkli možné vysvetlenia: obvyklé súčasné preklady sa často
zakladajú v podstate na výkladovom chápaní klasickej (sekundárnej) islamskej kultúry
komentárov, a preto sú ako také len špekuláciami či príkladmi na objasnenie.
V prvom rade, o úvodnej formule, basmala, ktorá sa
v Koráne, s výnimkou prvej súry, nepovažuje za verš, sa dá povedať
veľa. Pre moslimov je kontroverzné, či táto formula patrí do zjaveného textu
všetkých súr, alebo či je úvodnou formulou neskôr považovanou za nevyhnutnú, teda
či je neskorším redakčným dodatkom. Bismi, doslova „v mene“, na tomto mieste
ako in nomine Dei, je široko rozšírená formula a vôbec nie je špecificky islamská.
Dve okrasné prídavné mená nasledujúce po mene boha „Alláha“ sú tiež predislamské
a majú kresťanský a židovský (Ha-rachaman) pôvod. Ale pokiaľ ide o samotné
meno boha Alláha, nemalo by sa prekladať ako „boh“, napriek častej námietke, že
moslimovia, Židia a kresťania veria v jedného, rovnakého boha. Ale to
je zjavný logický omyl: etymologický vzťah neznamená, že spoločný výraz
označuje rovnakú entitu.
V prvých dvoch veršoch sú podľa tradičného islamského výkladu
oslovovanej osobe pripomenuté výhody (verš 1) poskytnuté Alláhom a z toho vyplývajúce
povinnosti (verš 2). Takmer všetky nemoslimské vysvetlenia sa nekriticky riadia
týmto všeobecne uznávaným výkladom. Všade, kde sa to dá, sa základná výkladová
metóda snaží vidieť vo vetách Koránu narážku na hypotetickú osobu zakladateľa
islamu, teda Mohameda, a údajné udalosti v jeho živote v zmysle
„okolností zjavenia“ (asbáb an-nuzúl). Inými slovami, ľudia si začali sekundárne
vysvetľovať text Koránu prostredníctvom prorokovho životopisu.
Hoci toto chápanie uvedených veršov sa postupne stalo všeobecne
prijímaným, v konečnom dôsledku sa zakladá na nepodložených domnienkach,
keďže tri kľúčové slová, na ktorých sa tento výklad zakladá, teda al-kawthar
(zvyčajne „plnosť“), nhar (zvyčajne rozkazovací spôsob „obetovať“)
a al-abtar (zvyčajne doslova „odrezať“) sa v Koráne nachádzajú len
v tejto kapitole (takzvané hapax legomena). Ich skutočný význam je preto
ťažké určiť; a v literatúre komentárov sa nachádzajú rôzne
vysvetlenia, väčšinou bez lingvistickej podpory. Kawthar vo verši 1 sa vykladá
buď ako „hojnosť“ alebo ako vlastné meno. V prvom prípade – podľa
moslimskej tradície tento pojem zahrňuje všetky božské výhody, ale najmä zjavenia
tvoriace Korán – by toto slovo malo nezvyčajnú lingvistickú podobu, lebo v arabčine
je to podstatné meno kathír, ktoré je v Koráne, mimochodom, dobre
doložené.
Tu však dvojhláska „aw“ zostáva bez akéhokoľvek presvedčivého
vysvetlenia. Druhý výklad sa riadi „osvedčeným“ spôsobom vysvetľovania: „ak
neviete pochopiť alebo si vysvetliť slovo, musí to byť vlastné meno.“ Podľa
tohto vysvetlenia, ktorému sa venuje veľa pozornosti, najmä v rôznych
hadísoch, čiže neskorších výrokoch prisudzovaných Mohamedovi, sa to slovo chápe
ako názov jednej z rajských riek alebo jej zdroja, ku ktorému budú veriaci
moslimovia vedení v Súdny deň. Posledné nezvyčajné arabské slovo je al-abtar,
doslova niečo ako „odrezať“, čiže buď od Alláhovej milosti alebo od potomkov
(teda vykastrovaný, alebo doslova „bez penisu“). Ako treba chápať „obetovanie“
(nhar) vo svetle islamskej ortopraxie (správneho správania – pozn. prekl.) zostáva
nejasné.
Vzhľadom k tomu, že ortografia raného Koránu nepoužívala
diakritické znamienka na odlišovanie konsonant – tie vznikli neskôr – ďalším
krokom, hoci podľa niektorých ľudí kontroverzným, môže byť pokúsiť sa čítať
jednotlivé písmená bez alebo s iným znamienkom. Na tomto mieste nemôžem podrobne
prebrať mnoho „lingvisticko-alchymistických“ detailov nutných pre niečo také, ako
je posunutie alebo prečítanie bodiek a výmena hlások (taktiež pridaných
neskôr).
1) Kawthar by potom bolo slovo prepožičané z aramejčiny,
kuttárá (ܟܘܬܪ,
konsonantné kwtr, čiže podľa arabskej podoby كوتر dosvedčenej na tomto mieste)
s významom „trvanie, stálosť, vytrvalosť.“
2) Nahara (ن-ح-ر) sa číta ako sýrske ngar (ܢܓܼܪ,
v arabskom písme ن-ج-ر – obidve majú rovnakú konsonantnú kostru [rasm],
teda „byť vytrvalý, stálosť) ں-ح-ر
3) Abtar (ابتر) je bez diakritických znamienok identické s اتبر
(abtar, ا-ں-ں-ر), pravdepodobne
z aramejského koreňa ܬܒܪ často
používaného v Koráne s významom „úplne rozdrvený, zničený,
zruinovaný“; alebo arabská podoba tohto koreňa tbr (ثبر), vyzerajúca rovnako
bez bodiek.
Týmto komparatívnym lingvistickým prístupom, bežným vo filológii
a najmä v biblických štúdiách, sa vyhneme inak nepotvrdeným lexémam (základným
formálno-významovým lexikálnym jednotkám slovnej zásoby, zahrňujúcich pri ohybných
slovných druhoch súbor všetkých slovných tvarov – pozn. prekl.) – vplyv
sýrsko-aramejskej slovnej zásoby, najmä vo sfére náboženských pojmov v Koráne,
je dobre známy. Výsledný text znie:
1. Pevnosť sme ti dali!
2. Modli sa preto vytrvalo ku svojmu Pánovi!
3. Veď ten, kto ťa nenávidí (diabol), zničený bude veru!
Prvé slovo tretieho verša by sa dalo čítať aj ako anna a nie ako
inna, „že ten, kto nenávidí ťa, bude zničený“.
Ak pracujeme s metódami, ktoré sú v koránových štúdiách
kontroverznejšie, no osvedčené v textovej kritike, text sa stane, ako
vidíme v tomto prípade, zrozumiteľnejším. Aby sme sa vyhli obvineniu, že
sme si vymysleli výklad textu, alebo že sme ho tomu textu prisúdili, treba na
tomto mieste povedať, že slová vypožičané zo sýrskej aramejčiny sú v Koráne
všadeprítomné: napokon, aramejčina bola spolu s gréčtinou kultúrnym
jazykom Arabov v neskorom staroveku (ako latinčina počas stredoveku v Európe).
A text je teraz lepší tak z gramatického hľadiska, ako aj z hľadiska
obsahu. Hlavnou myšlienkou tejto súry je vytrvalosť v modlitbe, spolu
s dôverou v Boha, čo je často sa opakujúci motív v Koráne, pre
ktorý sa najčastejšie používa arabské sloveso sabara (podľa podstatného mena sabr),
„trpezlivo vytrvať, vytrvať, pretrvávať“. Napríklad:
2:45 – wa-staʿínú bi-ṣ-ṣabri wa-ṣ-ṣaláti wa- ˈinnahá la-kabíratun
ˈillá ʿalá l-ḫášiʿína (Hľadajte pomoc v trpezlivosti a v modlitbe! To vec je
veru veľmi ťažká, okrem pre pokorných [voči Alláhovi])
2:153 – já-ˈajjuhá llaḏína ˈámanú ṣ bi-ṣ-ṣabri wa- ṣ-ṣaláti ˈinna
lláha maʿa ṣ-ṣábirína (Vy, ktorí veríte, hľadajte pomoc v trpezlivosti a v modlitbe,
veď Boh je veru s trpezlivými.)
3:200 – já-ˈajjuhá llaḏína ˈámanú ˈámanú ṣbirú wa- ṣábirú wa-rábiṭú
wa-ttaqú lláha laʿallakum tufliḥúna (Vy, ktorí veríte! Buďte neochvejní a
povzbudzujte sa k neochvejnosti! Buďte pevní a bojte sa Boha – snáď budete blažení!)
A samozrejme, takéto čítanie bude dávať zmysel ľuďom oboznámeným
s Bibliou, napr. „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza
ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte,
že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (Prvý list Petrov
5:8-9).
Tento výklad súry 108 zapadá do korpusu koránových textov oveľa
lepšie; alebo skôr sa dá zmysluplne zasadiť do kontextu, vďaka čomu už nebude nezrozumiteľnou
zvláštnosťou.
Prevzaté z https://www.thepostil.com/the-meaning-of-the-surah-al-kawthar-in-the-quran/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára