Daniel Brubaker
Už takmer dvanástina americkej histórie sa odohrala po 11. septembri.
Pred pätinou storočia... ako ten čas letí? Devätnásti malí
chlapci so zjavne zlou výchovou a wahhábistickou/saláfistickou moslimskou predstavou
Mohameda v srdci mali záchvat zúrivosti, ktorý sa dotkol obrovského počtu ľudí a natrvalo zmenil milióny životov.
Nie, ich predstava nie je predstavou všetkých moslimov. Je
dôležité zopakovať tento fakt zakaždým, keď hovoríme o takýchto veciach. Násilie
voči moslimom len za to, že sú moslimovia, alebo voči ľuďom (ako sú sikhovia),
ktorí nemajú absolútne nič do činenia s islamom, nie je vhodné. Ľudí by
sme mali súdiť podľa ich vlastných skutkov a presvedčení, nie spolu s tými
ostatnými, s ktorými sa neidentifikujú. Ak by sa vám nepáčilo, keby sa ku vám
ľudia tak správali, nesprávajte sa tak ani vy ku nim.
Po tejto veľmi dôležitej námietke musím povedať, že vyhýbanie
sa úprimnej diskusii o motivácii týchto 19 malých chlapcov je rovnako zlé ako
hádzanie všetkých do jedného vreca. Lamentovať nad zlom, čo vidíme vo svete a zároveň
predstierať, že nijako nesúvisí s konkrétnymi systémami presvedčenia, len utlmí
našu schopnosť poradiť si a niekedy aj zabrániť ďalším tragédiám, aké sme si 11.
septembra pripomenuli.
Útoky z 11. septembra neboli motivované nejakým vágnym a nešpecifickým
„extrémizmom“. Všetci zlí aktéri mali rovnaký systém viery.
Čítal som, že len 9% samozvaných kresťanov zastáva biblický svetonázor. To, samozrejme, znamená, že 91% samozvaných
kresťanov ho nezastáva. Väčšina ľudí označujúcich sa za kresťanov pravdepodobne
nie sú skutoční kresťania, ale skôr majú len akýsi neurčitý alebo kultúrny
pocit, že sú kresťania. Ak chcete vedieť, ako sa správajú skutoční kresťania (a
aby bolo jasné, ani skutoční kresťania sa nevyhýbajú zlému správaniu), musíte
sledovať kresťanov čítajúcich Bibliu a pokúšajúcich sa robiť to, čo im povedal
Ježiš.
Hoci nie som islamský teológ, študujem islam a behom môjho
štúdia som postrehol, že niečo podobné platí aj o asi 1,8 miliarde moslimoch na
svete: pre časť z nich, zrejme významnú časť a možno aj väčšinu, je islam pravdepodobne
skôr niečo ako kultúrne vyhlásenie než skutočne vyznávané náboženstvo založené
na Koráne a sunne, alebo je to niečo, čo zahrňuje náboženskú zbožnosť
a zároveň dobré vzťahy s nemoslimskými susedmi. Pamätajme si, že
existujú určité rozdiely v tom, ako moslimovia čítajú a vykladajú Korán
a ostatné islamské autoritatívne zdroje, ale ak chcete vedieť, ako sa
správajú skutoční moslimovia, navrhujem, aby ste sledovali tých, ktorí poznajú
svoj Korán, sú oboznámení s hadísmi (poprípade ďalšími materiálmi)
a pokúšajú sa nasledovať príklad Mohameda.
Ježiš a Mohamed boli veľmi odlišní ľudia. Kvôli veľkému
rozdielu v ich učení a osobných príkladoch nemá pravý stúpenec Ježiša
tendenciu správať sa podobne ako pravý stúpenec Mohameda.
Ak bol Mohamed božím prorokom, vyplýva z toho, že ľudia
by ho mali počúvať. Ak nebol božím prorokom, ľudia by ho nemali nasledovať. Nech
už je to akokoľvek, ľudia musia pochopiť, že existuje určitá súvislosť medzi
niektorými prejavmi toho, čo znamená nasledovať Mohamedovo posolstvo, a až
príliš častými násilnými útokmi spáchanými ľuďmi s pokrikom „Alláhu akbar“
na perách.
Napriek (zrejme) stovkám miliónom takzvaným moslimom, ktorí
neveria, že by ľudia mali byť zabití za odpadlíctvo od islamu, že obete útokov z
11. septembra si to z nejakého dôvodu zaslúžili, že každý by mal byť nútený
podriadiť sa islamským pravidlám pre svet, existujú aj desiatky miliónov alebo
aj viac takých, ktorí chápu Korán prevažne na základe jeho tradičného chápania,
považujú život a príklad Mohameda za vzor hodný nasledovania, veria, že
islam by mal mať právo dobýjať, kým
nebude vládnuť, že ľudia by mali byť zabití za odpadlíctvo od islamu
a tak ďalej.
Prečo? Lebo Mohamed v skutočnosti takéto veci učil. Nechal
úkladne zavraždiť svojich kritikov. Prikázal zabiť ľudí za odpadnutie od
islamu. Násilne dobýjal a taktiež to prikazoval (s určitými pravidlami)
ako všeobecne platné pravidlo pre svoju komunitu.
Niektorí z týchto ľudí nasledujúcich určitý prejav
niečoho, čo by sme mohli nazvať tradičným islamom, budú bojovať a položia
svoje životy „na ceste Božej“ – čo je bežná fráza z Koránu narážajúca na rozdávanie
a boj v službe Božej (Korán 2:154,
2:190,
2:195,
2:244,
2:246,
2:261,
2:262,
3:13, 3:157, 3:167, 3:169, 4:75, 4:76, 4:84, 4:95
a tak ďalej – táto fráza je v Koráne použitá niekoľko desiatok krát).
Rôzni moslimovia chápu výraz bojovať „na ceste Božej“ rôzne; pre niekoho nezahrňuje
násilie, ale obmedzuje sa na snahu viesť morálny život a plniť si povinnosti. Pre
niekoho boj na ceste Božej do značnej miery zahrňuje doslovnejší význam, zvyčajne
zodpovedajúci kontextu zjavenia počas Mohamedovho života a významu, ktorý
týmto veršom prisúdila väčšina klasických komentátorov Koránu.
Keď dáme presnú ideológiu bokom, devätnásti zloduchovia z 11.
septembra určite patria do kategórie moslimov, ktorí nejakým spôsobom čítali Korán,
praktizovali svoju vieru, venovali pozornosť príkladu Mohameda (či dokonalo
alebo nie je témou pre islamských teológov a nie nás ostatných) a podľa
všetkého sa snažili brať ho vážne.
V ten deň zavčas rána títo ľudia, ktorí tento deň
plánovali celé mesiace, nastúpili do štyroch komerčných lietadiel na východe
Spojených štátov. Krátko po vzlete vtrhli do kokpitov a prevzali kontrolu nad lietadlami
aj s ich nič netušiacimi pasažiermi. V nasledujúcich minútach spolu premenili
tieto lietadlá na zbrane hromadného ničenia a okamžite ich použili na zámerné
zabitie tisícov mužov, žien, detí, chlapčekov a dievčatiek.
To, čo sa v ten deň stalo, bolo pre mňa
a ostatných ľudí prekvapením kvôli svojmu rozsahu a skazenosti. Čo sa
týka ich pravdepodobnej náboženskej motivácie, jej odhalenie bolo ťažké len pre
členov tárajúcich elít, ktoré sa zvyčajne podvolia, aby vyhoveli príjemnému,
ale mylnému presvedčeniu, že „všetky náboženstvá sveta učia v podstate to
isté.“ Keď zaútočilo druhé lietadlo, doslova nikto si nemyslel, že za útokom
boli kresťania, budhisti, hinduisti, sikhovia či šintoisti. Iste, mohol to by
čin cudzej krajiny snažiacej sa zatiahnuť USA do vojny, ako v Pearl
Harbore. Ale skutočne si myslím, že väčšina úprimných ľudí by priznala, že tieto
útoky spáchali moslimovia. Prečo asi?
Tento článok nie je výzvou napádať moslimov. Prosím, nerobte
to. Milujem mojich moslimských priateľov, z ktorých mnohí boli zdesení útokmi
z 11. septembra. A každý si zaslúži individuálne zaobchádzanie.
Píšem to, lebo dúfam, že túto hlúpu predstavu, podľa ktorej na
myšlienkach nezáleží a nesúvisia s reálnym životom, zavrhnú aj ďalší ľudia.
Titulný obrázok k tomuto článku je obrázok
z časopisu Inspire a vytvoril ho iný malý chlapec, Anwar al-Awlakí.
Tento chlapík strávil svoje posledné roky tvorbou exkluzívnych časopisov, v ktorých
ostatným hovoril, ako vyrobiť bomby z bežne dostupných materiálov, na základe
Koránu a literatúry hadísov vysvetľoval, prečo by sa aj ostatní mali
zapojiť do aktivít podobných aktivitám únoscov z 11. septembra, uctieval
„mučeníkov“ (šuhadá), ktorí vykonali teroristické útoky a podobné veci. Našťastie
ho pred niekoľkými rokmi zabil dron.
Nech už ste dnes kýmkoľvek, či už moslimom, kresťanom,
Židom, ateistom, budhistom, hinduistom, agnostikom alebo niečím iným, a nech
už ste akejkoľvek rasy alebo odkiaľkoľvek, chcem vás povzbudiť, aby ste pouvažovali
nad tým, čo sa stalo 11. septembra a sľúbili, že nikdy nebudete pochybovať o schopnosti
myšlienok podnietiť zlé skutky, a aby ste tiež nikdy nepovedali, že všetky
presvedčenia sú do určitej miery rovnaké.
Prevzaté z https://www.danielbrubaker.com/uncategorized/reflections-on-the-20th-anniversary-of-9-11/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára