Náboženstvo, ktoré dovoľuje mužovi mať sexuálne otrokyne, tiež požaduje popravu plnoletých ľudí.
Mohamed niekoľko krát počas svojho života prikázal zabiť ľudí za to, že nespáchali nič iné než "nezákonný" sexuálny styk. Jediný nemanželský sex výslovne povolený v islame je sex medzi moslimom a jeho otrokyňami.
Korán
Súčasná verzia Koránu kameňovanie nenariaďuje. Podľa Mohamedových spoločníkov kedysi existoval verš prikazujúci kameňovanie cudzoložníkov, ale zabudli ho.
Hadísy a Síra
Sahíh Bucharí (6:60:79) - Dvoch ľudí vinných z nezákonného sexu priviedli k Mohamedovi, ktorý prikázal, aby ich oboch ukameňovali na smrť. Svoj čin urobili očividne z lásky, lebo vo verši je zaznamenané, že muž sa snažil ochrániť ženu pred kameňmi.
Sahíh Bucharí (83:37) - Cudzoložstvo je, podľa Mohameda, jedným z troch dôvodov, kedy je oprávnené zabiť človeka.
Sahíh Muslim (17:4192) - Tento hadís objasňuje rôzne tresty za cudzoložstvo (keď sú ľudia zosobášení) a smilstvo (keď nie sú): "v prípade zosobášených (ľudí) je (trestom) sto rán bičom a potom ukameňovanie (na smrť). A v prípade nezosobášených ľudí je (trestom) sto rán bičom a vyhostenie na rok" (pozri tiež 17:4191).
Sahíh Muslim (17:4196) - Ženatý muž sa priznal k cudzoložstvu. Mohamed prikázal, aby ho umiestnili do zeme a zasypali kameňmi. Podľa jednej pasáže mu prvé kamene spôsobili takú bolesť, že sa pokúsil utiecť a museli ho dotiahnuť späť.
Sahíh Muslim (17:4206) - Žena, ktorá otehotnela, sa Mohamedovi priznala, že sa dopustila cudzoložstva. Mohamed jej dovolil porodiť dieťa a potom ju nechal ukameňovať. Opis je farbistý: "Chálid b. Valíd predstúpil s kameňom, ktorý jej hodil do hlavy. Na jeho tvár vystrekla krv, a preto ju týral."
Sahíh Muslim (17:4209) - Žena sa priznala k cudzoložstvu a na Mohamedov rozkaz ju ukameňovali na smrť.
Ibn Ishák (970) - "Cudzoložnicu treba ukameňovať." Tieto slová boli súčasťou Mohamedovho rozlúčkového prejavu pri príležitosti jeho poslednej púte do Mekky.
Islamské právo - "Kameň nemá byť taký veľký, aby človeka zabil jednou alebo dvomi ranami, ani nemá byť taký malý, že sa ani nebude dať nazvať kameňom." Obeť má trpieť.
Poznámky
Korán používa vo verši 24:2 výraz "cudzoložnicu a cudzoložníka" a stanovuje 100 rán bičom ako trest (verš 4:15 naznačuje domáce väzenie za "hanebnosť"). Takmer určite je to narážka na nemanželský sex, keďže nedáva príliš zmysel, aby bol za smilstvo a cudzoložstvo stanovený rovnaký trest, ak sú to rôzne priestupky. Protirečilo by to tiež mnohým príkladom z hadísov, kde Mohamed prikazuje zabitie cudzoložníkov. V skutočnosti, hadís Sahíh Muslim (17:4209) uvádza prípad, kedy na prorokov príkaz zbičovali slobodného muža, zatiaľ čo jeho vydatú partnerku v zločine ukameňovali.
Podľa Umara (Mohamedovho spoločníka a druhého kalifa islamu): "(Alláh) mu (Mohamedovi) zoslal knihu (Korán) a v tom, čo mu bolo zoslané, bol verš o kameňovaní." Umar ďalej tvrdil, že "kameňovanie je povinnosť ustanovená v Alláhovej knihe pre ženatého muža a vydatú ženu, ktorí spáchajú cudzoložstvo, keď je proti nim predložený dôkaz, alebo keď žena otehotnie, alebo keď sa priznajú." (Sahíh Muslim 17:4194)
Inými slovami, v pôvodnom Koráne bol verš, ktorý stanovoval kameňovanie cudzoložníkov, ale počas procesu zostavovania textu Koránu v rokoch po Mohamedovej smrti ho vynechali. Umarovo tvrdenie o verši o kameňovaní je zaznamenané v ostatných zväzkoch, tvoriacich najdôveryhodnejšie zbierky hadísov, vrátane Sahíh Bucharí 8:817: "Obávam sa, že keď uplynie dlhá doba, niekto povie, 'Pri Alláhovi, v Alláhovej knihe nevieme nájsť verš o radžam,' a tým zídu z cesty, lebo si nesplnia povinnosť zjavenú Alláhom. A trest radžam treba uložiť každej zosobášenej osobe (mužovi aj žene), ktorá spácha nezákonný sexuálny styk." (Radžam je narážka na kameňovanie.)
Podľa silnej tradície (nachádzajúcej sa v Sunan Ibn Madžah, v knihe Nikah, hadís číslo 1934), si Aiša tiež spomenula na verš, ktorý pre cudzoložníkov stanovoval trest smrti. Bol napísaný na palmovom liste, ktorý bol v jej dome po Mohamedovej smrti. Nanešťastie, do domu sa zatúlala koza alebo ovca a zjedla ho (spolu s ďalšími) ešte skôr, než ho zozbierali a spojili s miešanicou spisov, z ktorých sa stal Korán.
Islamské právo (šaría) požaduje zabitie cudzoložníkov, keďže to bol príklad stanovený Mohamedom. Verše zo sahíh (autentických) hadísov nás informujú, že kalifovia vládnuci po Mohamedovi pokračovali v tradícii kameňovania (Džamí at-Tirmidhí 1431, Sunan Ibn Madžah 20:2553, Sahíh Bucharí 82:803).
V praxi sú ženy popravované oveľa častejšie než muži, lebo sa predpokladá, že nesú bremeno sexuálnej zodpovednosti (podľa islamského, mužmi dominovaného názoru) a sú možno náchylnejšie priznať svoju nerozvážnosť. Obete znásilnenia sú niekedy obvinené, ak prehovoria. Nahlásenie znásilnenia môže podľa šaríe znamenať priznanie sa k cudzoložstvu, ak sa nenájdu štyria mužskí svedkovia, ktorí by potvrdili tvrdenia obete.
Keďže sa nevedia vyrovnať so skutočnosťou, že kameňovanie cudzoložníkov je vo veľkej miere súčasťou islamu, apologéti zvyčajne idú známou cestou a tvrdia, že kresťanstvo nie je iné. Mýlia sa. Nielen, že pravidlo Starého zákona o kameňovaní kohokoľvek výslovne zrušil Ježiš svojím príkladom (viď Ján 8:1-11, "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň."), ale samotná epizóda je dôkazom, že kresťanstvo nefunguje podľa rovnakého práva ako islam.
Hoci učenie a príklad Ježiša stoja medzi kresťanmi a právom Starého zákona, Mohamed siahol rovno po najprísnejších pravidlách (ktoré sa aj Židia jeho čias zdráhali vynucovať tak doslovne - viď Sahíh Bucharí 6:60:79). Ako je tomu aj v mnohých iných prípadoch - od odpúšťania po vedenie vojny - kontrastujúci osobný príklad stanovený Ježišom a Mohamedom v súvislosti so zabíjaním cudzoložníkov nemôže byť odlišnejší.
Hoci mnohí dnešní moslimovia považujú tento zvyk za hnusný, nemožno pochybovať o tom, že zabíjanie dospelých ľudí za konsenzuálny sex je v islamskej teológii pevne zakorenené. Vlastne, podľa nedávnej fatwy sa už samotné popieranie, že cudzoložstvo je primeraným dôvodom na ukameňovanie cudzoložníkov, považuje za znak odpadlíctva.
Jednou stratégiou apologétov je tvrdenie, že kameňovanie sa v období medzi "Mohamedovými časmi" a posledným storočím príliš nepraktizovalo. To je pravda, ale je to nepodstatné. Moslimovia majú nasledovať príklad Mohameda a "správne vedených" spoločníkov, nie ľudí žijúcich o niekoľko storočí neskôr.
Existuje mnoho príkladov kameňovania cudzoložníkov podľa islamského práva, od islamistických hraníc Somálska po súčasný Irán. V roku 2010 Taliban umiestnil do zeme dvojicu ľudí a brutálne ich zasypali kameňmi (muža bolo treba doraziť tromi strelami) len pár dní potom, ako tehotnej žene dali 200 rán bičom, po čom ju strelili do hlavy. Keď "umiernený" afganský prezident tieto vraždy "odsudzoval", povedal iba to, že to bolo nesprávne, lebo im nepredchádzal súd.
Popredný vodca CAIR, Rady pre americko-islamské vzťahy, otvorene obhajuje kameňovanie tak, ako ho stanovuje šaría. Otvorenejší než mnohí jeho rovesníci, imám Saraj Wahhaj povedal, "Ak Alláh hovorí 100 rán, tak im dajte 100 rán. Ak Alláh hovorí, aby ste im odsekli ruku, tak im odseknite ruku. Ak Alláh hovorí, prostredníctvom proroka Mohameda, aby ste ich ukameňovali na smrť, tak ich ukameňujte na smrť, lebo je to poslušnosť voči Alláhovi a jeho poslovi" (zdroj).
Podobne, vedúci teológ v Iráne obhajoval rozsudok ukameňovania tým, že svojmu publiku pripomenul, že "demokracia, sloboda a ľudské práva nemajú v islame miesto".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára