(S porovnávacím pohľadom na maltézskych korzárov)
Marisa Huber
I. Úvod
Vykrádanie lodí za účelom prežitia bolo vždy najzákladnejšou formou pirátstva. (1) Navyše, kariéra piráta, so všetkými svojimi príležitosťami, bola často veľmi prosperujúca. (2) Berberskí korzári však boli ešte odhodlanejší kvôli svojmu náboženstvu. (3) Korzári Stredozemného mora robili to, čo sami považovali za svätú vojnu proti nepriateľom svojej viery. (4) Títo korzári sa venovali oficiálne sponzorovanému pirátstvu, na ktoré mali splnomocnenia od svojich panovníkov a považovali sa za bojovníkov islamu. (5) Navyše, mnohé vlády podporovali alebo aspoň tolerovali pirátstvo, ktoré vykonávali ich občania, lebo ho považovali za lacný a efektívny spôsob napomáhania obchodu a ríši. (6)
Zvyčajné vysvetlenie pôvodu slova "Barbaria" (po anglicky Barbary - pozn. prekl.) je, že je to skomolenina slova "Berber", ktoré je odvodené od hanlivého starogréckeho slova s významom čokoľvek negrécke. (7) Tento hanlivý pojem sa tiež stal koreňom slova "barbar". (8)
Slovo "korzár" sa etymologicky odvodzuje od talianskeho slova corso, ktoré znamená naháňať, preto korzár znamená "ten, kto naháňa". (9) Tento výraz má rôzne lingvistické a kultúrne konotácie. Napríklad, v stredomorských jazykoch corsaro alebo corsaire znamená len kaper, to znamená niekto, koho štát splnomocnil k vykonávaniu koristníckych aktivít na mori. (10) V angličtine (a zrejme aj v iných jazykoch - pozn. prekl.) je však korzár zvyčajne synonymom slova pirát (11), alebo niekto, kto pácha nelegitímne krádeže na mori. (12)
Od najranejších čias používali kresťania názov "Barbaria" na opis južného pobrežia Stredozemného mora, od Egypta po Atlantik a ďalej za Gibraltár. (13) Hoci pirátstvo bolo v Stredozemnom mori bežné od čias staroveku, vzor pre neskoršie pirátstvo v regióne stanovili križiacke výpravy. (14) Neskôr, v rokoch 1519 až 1573, osmanskí Turci rozšírili svoju ríšu na celú severnú Afriku. (15) Od tej doby berberskí korzári operovali z troch tureckých severoafrických regentstiev, Alžír, Tunis a Tripolis (zhruba zodpovedajúcich dnešným krajinám Alžírsko, Tunisko a Líbya). (16)
Flotily operujúce z každého prístavu boli v zásade oportunistické, aby naplno využili stredomorskú námornú dopravu. (17) Každá flotila však mala základné územie: korzári Alžíru sa plavili medzi Sicíliou a Gibraltárom, flotily z Tripolisu brázdili vody na východ od Sicílie a korzári sídliaci v Tunise križovali stredné a východné Stredomorie. (18)
II. Dejiny
Za zabudovanie prístavov osmanských regentstiev do základní berberských pirátov sú z veľkej časti zodpovední dvaja bratia. (19) Arudž a Chajr ad-Dín pochádzali z gréckej rodiny, ktorá konvertovala na islam. (20) Keď sultán Mohamed II. v roku 1462 dobyl Lesbos, ich otec Ja'kub zostal na ostrove. (21)
Starším bol Arudž, ktorého považovali za Barbarossu, lebo mal červenú bradu. (22) Kým odišiel, aby prevzal velenie nad kaperskou loďou, slúžil najprv v legitímnom tureckom vojenskom námorníctve. (23) Počas svojich následných plavieb sa zastavil v prístave Tunis, kde uzavrel dohodu s kráľom. (24) Výmenou za doky a ochranu pred prenasledovaním (25) mal Arudž kráľovi platiť jednu pätinu zo všetkého, čo ukoristí. (26) Arudž bol veľmi úspešný korzár. (27) Začal zajatím dvoch pápežových veľkých galejí a behom piatich rokov sa s ôsmimi loďami pod svojím velením stal slávnym. (28) Na začiatku 16-teho storočia Maurovia, ktorých vyhnali zo Španielska, trpeli v Alžíri kvôli blokáde uvalenej Španielmi a poprosili Arudža o pomoc. (29) Arudž a jeho brat Chajr ad-Dín sa teda vypravili so 6000 mužmi a šestnástimi galeotami (menšími vojnovými veslovými loďami - pozn. prekl.). (30) Dvaja brata a ich flotila nad Alžírom rýchlo prevzali moc, potlačili vzburu a zahnali flotilu španielskych lodí. (31) Do roku 1517 Arudž kontroloval väčšinu súčasného Alžírska. (32)
Po smrti svojho staršieho brata v boji zaujal Chajr ad-Dín, čo znamená "obranca viery", Arudžovo miesto ako vplyvnej sily v Alžíri. (33) Hoci jeho brada nebola taká červená ako Arudžova, aj on bol známy ako Barbarossa. (34) Chajr ad-Dín bol omnoho kultivovanejší a sofistikovanejší než jeho brat a plynule hovoril šiestimi jazykmi. (35)
V roku 1519 sultán Osmanskej ríše Selim vymenoval Chajr ad-Dína za beglerbega, čiže všeobecného guvernéra Alžíru. (36) Do roku 1525 Chajr ad-Dín posilnil svoje postavenie nad Alžírom a vybudoval z neho veľmi silnú korzársku základňu, čím zároveň posilnil osmanskú moc. (37) Jeho flotila sa nepretržite zväčšovala, až mal napokon tridsať šesť vlastných galeot, s ktorými sa v lete neustále plavil. (38) Jeho bojujúce vojská sa taktiež neustále zväčšovali a pridalo sa ku nim asi 70 000 Moriskov (Moriskovia - Maurovia na španielskych územiach dobytých kresťanmi počas Reconquisty, ktorí zostali a konvertovali na kresťanstvo - pozn. prekl.), ktorých Chajr ad-Dín zachránil z poddanstva v Španielsku. (39) Potom, ako Osmanská ríša obsadila Rodos a vyhlásila úplnú nadvládu nad východným Stredomorím, (40) sultán povýšil Chajr ad-Dína na Kapudana Pašu, teda vysokého admirála osmanskej flotily. (41) V lete 1538 velil Chajr ad-Dín viac než sto päťdesiatim lodiam. (42)
III. Štruktúra vlády berberských štátov
Štáty berberského pobrežia boli regentstvami Osmanskej ríše, ale fakticky sa stali vcelku nezávislými autonómnymi poddanstvami. (43) Hoci regentstvá bojovali za osmanského sultána, keď si to okolnosti vyžadovali, tešili sa značnej autonómii a vykonávali nezávislú diplomatickú a vojenskú politiku. (44) Galeje berberských štátov boli najprv integrované do flotily Osmanskej ríše, ale do konca šestnásteho storočia operovali nezávisle. (45)
Pokiaľ ide o formálne vedenie, osmanský sultán vymenoval Pašu (napríklad Chajr ad-Dína), aby spravoval regentstvá a prístavy. (46) Pašovu autoritu zaručoval oddiel janičiarov - elitných bojovníkov osmanskej armády. (47) Počas neskorého šestnásteho storočia sa však rovnováha moci presunula od Pašu k rade janičiarskych dôstojníkov nazývanej "Divan". (48) Divan vymenoval "Deja", ktorý skutočne spravoval berberské kráľovstvo. (49)
Koncom šestnásteho storočia bol Dej zdanlivo absolútnym panovníkom, s ostatnými vrcholovými funkcionármi, pomenovanými Haznagi, Aga, Hoodge de Cabellos a Petit Mell. (50) Existoval tiež Aga de Baston, ktorý zastával funkciu dva mesiace, po ktorých odišiel do dôchodku. (51) Medzi ostatných dôležitých funkcionárov v tom čase patrili: dvadsať štyri Čiah Baffov, plukovníkov podriadených Agovi; 200 starších Reisov, čiže kapitánov; 400 poručíkov; Muftí, vysoký duchovný; Kádí, najvyšší sudca v duchovných záležitostiach; a veľký Marabut, náčelník rádu svätcov či pustovníkov. (52)
Pokiaľ ide o diplomatické vzťahy, väčšina európskych námorných národov mala voči Berberskému pobrežiu vždy dvojtvárny postoj. (53) Na verejnosti odsudzovali korzárov a požadovali spoločnú akciu, aby sa im postavili. (54) V súkromí však priznávali, že korzári konajú vo svoj obchodný prospech, keď poškodzujú námorné záujmy menších národov. (55) Anglicko, Holandsko a Francúzsko, každá krajina zvlášť, príležitostne uzatvárali s berberskými štátmi dohody, aby získali nedotknuteľnosť pre svoje obchodné loďstvo v Stredozemnom mori. (56) Pretože však tieto dohody postupne oslabovali živobytie korzárov, často sa porušovali. (57)
V roku 1662 uzavrelo Anglicko s korzármi svoju prvú dohodu. (58) Vyjednávajúci diplomat poznamenal, že "je ťažké vyjednávať, keď sú podmienky úplne jednostranné. Berberské súdy sa oddávajú zvykom, diktujúcimi vlastné podmienky vyjednávania." (59) Vyjednávacie metódy sa však zlepšili potom, keď krajina za krajinou vymenovali konzulov, ktorí dohliadali na ich záujmy v Alžíri a Tunise. (60) Dohody však boli stále veľmi drahé. V roku 1799 novovytvorené Spojené štáty americké uzavreli s Alžírom dohodu o "50 000 dolároch ako preddavku, 8000 dolároch pre tajnú službu, dvadsiatich ôsmych kanónoch, 10 000 delových guliach a veľkom množstve strelného prachu, súprave lán a šperkoch." (61)
Za účelom posilnenia zmlúv niesli nedotknuteľné európske obchodné lode stredomorské doklady. (62) Tie doklady boli pekné pergamenové dokumenty, na ktorých bolo meno, miesto pôvodu a opis lode, aby sa dala určiť ich identita, keď o nej korzári pochybovali. (63) Jeden zdroj naznačuje, že tieto dokumenty moslimovia takmer vždy rešpektovali a systém sa ukázal ako pomerne efektívny napriek takým podvodným praktikám akým bolo masové falšovanie. (64)
(1) Pirates: Terror on the High Seas From the Caribbean to the South China Sea 8 (David Cordingly ed., 2004).
(2) Stanley Lane-Poole, The Barbary Corsairs 12 (1901).
(3) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 11.
(4) Peter Earle, The Pirate Wars 39 (2004).
(2) Stanley Lane-Poole, The Barbary Corsairs 12 (1901).
(3) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 11.
(4) Peter Earle, The Pirate Wars 39 (2004).
(12) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 15 (definícia pirátstva podľa britského súdu z roku 1696).
(14) Id. na str. 77. Prvú križiacku výpravu zahájil pápež Urban II. v roku 1095. Earle, supra poznámka 1, na str. 46.
(15) Louis B. Wright and Julia H. Macleod, The First Americans in North Africa: William Eaton's Struggle for a Vigorous Policy Against the Barbary Pirates, 1799-1805 5 (1945).
(16) Earle, supra poznámka 4, na str. 39. Korzári tiež operovali zo Salle na atlantickom pobreží Maroka. Id. Maroko však nebolo pod tureckou správou, preto nie je v tomto článku brané do úvahy. Viď Wright a Macleod, supra poznámka 15, na str. 5.
(16) Earle, supra poznámka 4, na str. 39. Korzári tiež operovali zo Salle na atlantickom pobreží Maroka. Id. Maroko však nebolo pod tureckou správou, preto nie je v tomto článku brané do úvahy. Viď Wright a Macleod, supra poznámka 15, na str. 5.
(29) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 45.
(30) Id. na str. 45-46.
(31) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 80.
(32) Id. na str. 90.
(30) Id. na str. 45-46.
(31) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 80.
(32) Id. na str. 90.
(36) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 54.
(37) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 80.
(38) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 59.
(39) Id.
(37) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 80.
(38) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 59.
(39) Id.
(43) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 81.
(44) Earle, supra poznámka 4, na str. 39-40.
(45) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 85.
(44) Earle, supra poznámka 4, na str. 39-40.
(45) Cordingly, supra poznámka 1, na str. 85.
(49) Id. (niektoré zdroje používajú výrazy "Dej" and "Bej" zameniteľne, no ostatné zdroje naznačujú, že "Dej" je vo vyššom úradnom postavení než "Bej." ViďJohn Foss, A Journal of the Captivity and Sufferings of John Foss (1798) in White Slaves, African Masters: An Anthology of American Barbary Captivity Narratives 87 (Paul Baepler ed., 1999)).
(58) Wright a Macleod, supra poznámka 15, na str. 13.
(59) Id. na str. 36.
(60) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 251.
(61) Id. na str. 258 (táto dohoda predpokladala neustálu nedotknuteľnosť, hoci existujú dôkazy, že sa platil ďalší "príspevok").
(59) Id. na str. 36.
(60) Lane-Poole, supra poznámka 2, na str. 251.
(61) Id. na str. 258 (táto dohoda predpokladala neustálu nedotknuteľnosť, hoci existujú dôkazy, že sa platil ďalší "príspevok").
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára