James. M. Arlandson
V roku 2006 zatkli v Afganistane
kresťanov za to, že konvertovali z islamu na kresťanstvo.
V roku 2006 v Afganistane stíhali
Abdula Rahmána za konvertovanie z islamu na kresťanstvo, čo je „zločin“, za
ktorý hrozí trest smrti. Po masívnych protestoch z vlád po celom svete bol
proces ukončený a Abdul Rahmán mohol opustiť krajinu.
Keďže sa Východ a Západ stretávajú prostredníctvom internetu,
budeme počuť viac takýchto príbehov, dokonca aj o kresťanských mučeníkoch.
Odpadlíci sú tí, ktorí opustia náboženstvo, v tomto
prípade islam, či už sa stanú ateistami alebo konvertujú na iné náboženstvo. Čo
by sa im malo stať podľa Koránu, tradícií (alebo hadísov) a neskorších právnych
výnosov? Odklonili sa títo súčasní duchovní a sudcovia od pôvodného islamu?
Tento článok odhaľuje a analyzuje zdroj týchto zákonov
proti slobode vierovyznania v dnešnom islame.
Korán
Treba priznať, že automatická smrť za odpadlíctvo nie je v Koráne
takou výraznou témou, ako by sa dalo očakávať. Napríklad tieto verše ho
odsudzujú, ale trest zaň je vyhradený pre božský súd v posledný deň, alebo
trest zaň tu na zemi nie je jasný: súry 2:217; 3:72, 86-87, 90; 4:137; 5:54;
16:106; 33:14; 47:25-27; 73:11 a 74:11.
Ďalej, podľa historického kontextu súry 5:33, ktorá nariaďuje
zmrzačenie a ukrižovanie za boj proti Alláhovi a Mohamedovi, sa
niektorí arabskí súkmeňovci odvrátili od islamu, ale zavraždili tiež pastiera
a ukradli dobytok. Ide tu teda o viac ako len o odpadlíctvo. Napriek tomu
hadísy používajú tento kontext na ospravedlnenie smrti pre odpadlíkov.
Existujú jasné verše o poprave tu na zemi za samotné
odpadlíctvo? Nasledujúce tri pasáže stačia na jej ospravedlnenie v najranejšom
islame, pôvodnej komunite, ktorú zakladal Mohamed.
(1) Súra 4 bola zjavená v Medine v priebehu troch
rokov (625-627 n. l.). V tomto čase sa niektorí moslimovia ešte nevysťahovali
do Mediny, keď dostali pozvanie. Skupina z nich, prezývaná pokrytci,
prijala islam s výhradami. Niekedy podporovali Mohameda
z geografickej a náboženskej vzdialenosti, napríklad tým, že sa modlili
moslimským spôsobom. Inokedy sa zdalo, že pomáhajú nepriateľom islamu (pozri
Abul A'la Maudúdí, The Meaning of the Quran, zv. 1, str. 361-62, poznámky 116-117).
V súre 4:88-89 Alláh hovorí prorokovi, ako sa vyrovnať s týmito
konkrétnymi pokrytcami.
4:88-89 – Prečo ste
utvorili dve skupiny rôzneho mienenia vzhľadom k pokrytcom, zatiaľ čo sám Boh ich
zavrhol za to, čo urobili? Chcete viesť cestou správnou tých, ktorým dal Boh zblúdiť?
Ak Boh dal niekomu zblúdiť, ty pre nich cestu nenájdeš! A priali by si, aby
ste sa stali neveriacimi, ako sú oni, a aby ste boli rovnakí. Neberte si
medzi nimi priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu! A ak sa
obrátia chrbtom, tak ich chyťte a zabite (k-t-l), kdekoľvek ich nájdete! A
neberte si z nich ani priateľov, ani pomocníkov.
Z týchto veršov by sme mali vziať na vedomie dve
skutočnosti. Po prvé, sám Alláh dal zblúdiť pokrytcom, no napriek tomu nariaďuje
ich zabitie. Po druhé, je tam použité arabské sloveso katala (koreňom je k-t-l)
a toto slovo znamená výlučne bojovať, zabíjať, viesť vojnu alebo vraždiť.
Ďalej, verš 90 hovorí, že ak títo nominálni moslimovia hľadajú
mier, nie vojnu, potom Alláh neotvoril Mohamedovi cestu k tomu, aby proti
nim bojoval. Musí im dovoliť žiť v ich stave pokrytectva. Ako však hovorí
verš 89, ak sa otočia chrbtom ku vysťahovaniu aj ku islamu, potom bude proti nim
treba bojovať. Takže neexistuje nejasnosť ohľadom Mohamedovej politiky voči
úplným odpadlíkom – smrť.
V posledných dvoch pasážach necháme Sajjída Abul A'la Maudúdího
(zomrel v roku 1979), tradičného a rešpektovaného komentátora Koránu,
aby nás previedol islamskou politikou voči odpadlíctvu, ako je zjavená
v Koráne (The Meaning of the Qur'an, zv. 2 z 6).
(2) Súra 9 je posledná, ktorá bola zjavená v celom rozsahu.
Mohamed má teraz silnú armádu, takže sa chystá raz a navždy „vyrovnať“ so svojimi protivníkmi.
Tri verše v tejto súre prikazujú boj (džihád) a potom zabíjanie (kital)
pokrytcov a neveriacich (73, 74 a 123). Podľa Maudúdího pokrytci a neveriaci
v týchto dvoch veršoch nie sú úplnými odpadlíkmi.
Korán hovorí:
9:73-74 – Prorok, bojuj
(dž-h-d) usilovne proti neveriacim a pokrytcom a buď prísny na nich... avšak už
vyriekli slová neviery a stali sa neveriacimi potom, čo boli už moslimami... Veď
ak sa kajúcne obrátia, bude to pre nich lepšie, ak sa naopak chrbtom odvrátia,
potrestá ich Boh trestom bolestným na tomto i na onom svete...
Tieto dva verše hovoria tri veci o týchto takmer odpadlíkoch.
Po prvé, pokrytci sa od islamu dištancovali, ale občas vyslovovali
slová podpory. Inokedy sa postavili proti Mohamedovi, najmä počas jeho dlhej a náročnej
výpravy do Tabúku proti byzantským kresťanom koncom roka 630 n. l. Odmietli
ísť. Mohamed nemohol toto nerozhodné správanie tolerovať. A čo je najdôležitejšie,
v tejto pokročilej fáze nemohol tolerovať odpor.
Po druhé, je tu použité nejednoznačnejšie slovo džihád. To naznačuje,
že konečný príkaz na zabíjanie pokrytcov a neveriacich ešte nebol jasne vydaný.
Ale je im sľúbený „trest bolestný na tomto i na onom svete“. Aký? Moslimská
komunita má iné metódy, ako s nimi „bojovať“ namiesto ich zabíjania, ako napríklad
vylúčenie zo spoločnosti, odmietnutie ich prísah na súde, zatvorenie dverí do
úradov a na pozície a pohŕdanie na spoločenských stretnutiach (Maudúdí,
zv. 2, str. 219, pozn. 82).
Po tretie, pokrytci ešte stále majú možnosť pokánia. „Veď ak
sa kajúcne obrátia, bude to pre nich lepšie...“ Podľa Maudúdího to znamená, že nie
sú úplnými odpadlíkmi, aj keď vyriekli slová neviery. Ale táto šanca na pokánie
je krátkodobá, ako odhaľuje nasledujúci verš.
(3) V súre 9:123 sa pokrytci spojili s neveriacimi, takže
teraz sú odpadlíci.
Korán hovorí:
9:123 – Vy, ktorí veríte!
Bojujte [k-t-l] proti tým z neveriacich, ktorí sú nablízku! Nech vo vás nájdu
tvrdosť a vedzte, že Boh je na strane bohabojných!
Maudúdí poukazuje na dva rozdiely medzi veršami 73
a 123. Prvým je, že v každom z nich je použité slovo džihád
(dž-h-d) a kital (k-t-l); a druhým je, že vo verši 123 opisuje nepriateľov
islamu len jedno kľúčové slovo, zatiaľ čo vo verši 73 ich opisujú dve slová.
Jediný rozdiel medzi týmito dvomi príkazmi je, že vo verši
73 sú moslimovia vyzvaní, aby proti nim viedli džihád, zatiaľ čo v tomto
verši (123) sú použité silnejšie slová, „bojujte proti tým“, ktoré mali na nich
zapôsobiť tak, aby pokrytcov dôkladne a úplne rozdrvili. Ďalším rozdielom vo
formulácii je, že vo verši 73 boli použité dva rôzne výrazy, „neveriaci
a pokrytci“, zatiaľ čo v tomto verši (123) bol použitý len jeden výraz,
„neveriaci“, aby pokrytci stratili všetky svoje nároky ako moslimovia, pretože
v slove „pokrytec“ bol priestor na tento ústupok. (zv. 2, str. 253,
poznámka 121, vsuvky moje)
Maudúdí tvrdí, že výraz „pokrytci“ znamená milosť, ale tento
výraz bol odstránený a nahradený výrazom „neveriaci“, čím sa milosť eliminuje.
Spomeňme si, že súra 9:73-74 hovorí, že pokrytci vyriekli slová neviery potom,
čo už boli moslimami, takže z verša 123, pridaného k veršom 73
a 74, vyplýva nasledujúci záver: Hoci ani Maudúdí, ani verš 123 nepoužívajú
slovo „odpadlíctvo“ ako také, proti týmto pokrytcom, ktorí boli vyhlásení za
neveriacich, treba bojovať a dôkladne a úplne ich rozdrviť.
Hadísy
Hadísy sú záznamy alebo tradície o Mohamedových slovách
a činoch mimo Koránu. Tento súbor literatúry tvorí spolu s Koránom
základ neskoršieho klasického práva. Bucharí (zomrel v r. 870 n. l.) je
považovaný za jedného z najspoľahlivejších zberateľov a redaktorov
hadísov, ak nie za najspoľahlivejšieho. Na to, aby sme získali predstavu
o tom, ako prísne raný islam jednal s odpadlíkmi, nám budú stačiť
štyri príklady od Bucharího a dva hadísy citované Maudúdím.
(1)Bucharí zaznamenáva túto tradíciu, ktorá sa v právnom
kontexte datuje až ku samotnému Mohamedovi. Uvádza tri dôvody, pre ktoré je možné
preliať krv moslima. Jedným z nich je odpadlíctvo.
Alláhov apoštol
povedal, „Krv moslima, ktorý vyznáva, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem
Alláha a že ja som jeho apoštol, nesmie byť preliata okrem troch prípadov:
v prípade kisásu (trest rovnakého druhu) za vraždu, v prípade zosobášeného
človeka, ktorá sa dopustí nezákonného pohlavného styku, a v prípade
človeka, ktorý sa odvráti od islamu (odpadlík) a opustí moslimov.“ (Bucharí)
(2) Tento hadís hovorí, že ku Alímu, Mohamedovmu zaťovi a bratancovi,
priviedli nejakých „ateistov“ a on ich upálil zaživa.
...Správa o tejto
udalosti sa dostala k Ibn Abbásovi (Mohamedovmu bratancovi a veľmi spoľahlivému
prenášačovi tradícií), ktorý povedal, „Keby som bol na jeho (Alího) mieste,
neupálil by som ich, keďže Alláhov posol to zakázal slovami, 'Nikoho
netrestajte Alláhovým trestom (ohňom).' Zabil by som ich podľa výroku Alláhovho
posla, 'Ak niekto vymení svoje islamské náboženstvo, zabite ho.'“ (Bucharí)
Je zrejmé, že títo „ateisti“ boli kedysi moslimami, ale už
nenasledovali Mohamedovu cestu. Islam Alího a Ibn Abbása, Mohamedovej
rodiny, netoleroval slobodu náboženstva, a tak ich Alí upálil zaživa. Ibn Abbás
by ich sťal, pretože oheň ako trest je vyhradený len pre Alláha.
(3) Po tom, ako Mohamed v roku 632 n. l. zomrel na horúčku,
sa kmene v Arábii vzbúrili proti islamu. Je zrejmé, že toto náboženstvo
ctili len preto, lebo prorok nadobudol vojenskú moc. Krátko po jeho smrti mu
však prestali byť verní. Po Mohamedovej smrti bol však za jeho následníka, teda
kalifa, vymenovaný jeho spoločník a pravá ruka Abú Bakr (vládol
v rokoch 632-634 n. l.). Takto si poradil so vzburou.
Keď Alláhov posol
zomrel a Abú Bakr bol po ňom zvolený za kalifa, niektorí z Arabov sa vrátili
ku neviere. Umar Abú Bakrovi povedal, „Ako sa opovažuješ bojovať proti ľuďom,
keď Alláhov posol povedal, 'Bolo mi prikázané bojovať proti ľuďom, kým
nepovedia, 'Nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha.' A ktokoľvek
povie: 'Nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha', si predo mnou zachráni
majetok a život, pokiaľ si nezaslúži spravodlivý trest a jeho
zúčtovanie bude s Alláhom!'“ Abú Bakr povedal, „Pri Alláhovi, budem
bojovať proti tomu, kto rozlišuje medzi zakátom a salátom (modlitbami),
lebo zakát je povinné právo, ktoré sa berie z majetku. Pri Alláhovi, ak mi
odmietnu dať čo i len viazaciu šnúru, ktorú dávali Alláhovmu poslovi,
budem proti nim bojovať za to, že mi ju zadržali.“ Umar povedal, „Pri Alláhovi,
nebolo to nič iné, ako že som videl, že Alláh otvoril Abú Bakrovi hruď pre boj a ja
som s istotou vedel, že to (teda rozhodnutie bojovať) je pravda.“ (Bucharí)
V tejto pasáži je zakát „povinným právom, ktoré sa
berie z majetku“ arabských kmeňov. Abú Bakr horlivo bojuje o každý kúsok
ich majetku. Aj keby zadržali „viazaciu šnúru“, bude s nimi o ňu bojovať.
Nakoniec bol prvý kalif úspešný. Kmene boli podrobené.
(4) Ako posledný príklad z Bucharího zbierky, tento
hadís sľubuje odmenu v deň zmŕtvychvstania za zabitie odpadlíkov
v posledných dňoch:
...Niet pochýb
o tom, že som počul Alláhovho apoštola hovoriť, „V posledných dňoch sa objavia
nejakí mladí pochabí ľudia, ktorí budú hovoriť tie najlepšie slová, ale ich
viera neprekročí ich hrdlá (t. j. nebudú mať vieru) a opustia svoje náboženstvo
tak, ako šíp opúšťa korisť. Takže kdekoľvek ich nájdete, zabite ich, lebo každý,
kto ich zabije, bude mať odmenu v deň zmŕtvychvstania.“ (Bucharí)
Maudúdí ďalej uvádza dva hadísy, ktoré považuje za spoľahlivé.
V obidvoch sa píše, že kresťan alebo kresťania konvertovali na islam, ten
sa im znepáčil a potom sa vrátili späť ku kresťanstvu. Alí je Mohamedov bratanec,
zať a štvrtý kalif (vládol v rokoch 656-660 n. l.), ktorý bol
zavraždený počas modlitby v mešite. Ale ako sa správal k týmto
kresťanom? Tolerantne?
(5) Tento kresťan zomrel mučeníckou smrťou potom, ako vyhlásil
Ježiša Krista za pána nad sebou a možno aj nad Alím.
...Pred Alího priviedli
muža, ktorý bol pôvodne kresťanom, potom moslimom a potom opäť kresťanom.
Alí sa ho opýtal: „Aký je dôvod tvojho konania?“ On odpovedal: „Zistil som, že náboženstvo
kresťanov je lepšie než vaše náboženstvo.“ Alí sa opýtal: „Aké je tvoje presvedčenie
o Ježišovi?“ On povedal: „On je môj pán (rabb)“; alebo povedal: „Je pánom Alího.“
Keď to Alí počul, prikázal, aby ho popravili.
(6) Títo kresťania zomreli mučeníckou smrťou potom, ako si
uvedomili, že ich prvé náboženstvo, kresťanstvo, je oveľa lepšie než všetky ostatné
náboženstvá, dokonca aj islam. Všimnite si, čo Alí urobil s ich deťmi.
...Alího upovedomili
o skupine kresťanov, ktorí sa stali moslimami a potom sa opäť stali
kresťanmi. Alí ich dal zatknúť, predvolal si ich a pýtal sa ich na pravdu.
Oni povedali: „Boli sme kresťania. Potom nám ponúkli možnosť zostať kresťanmi
alebo stať sa moslimami. Vybrali sme si islam. Ale teraz zastávame názor, že žiadne
náboženstvo nie je lepšie než naše pôvodné náboženstvo. Preto sme sa teraz stali
kresťanmi.“ Keď to Alí počul, prikázal, aby týchto ľudí popravili a ich deti
zotročili.
Otroctvo má v islame dlhú a strašnú históriu.
Klasické islamské
právo
Šaría je islamské právo založené na Koráne a hadísoch.
Fiqh je veda o uplatňovaní a výklade šaríe, ktorú vykonávajú kvalifikovaní
sudcovia a právni učenci. Pozrieme sa na dve najrozšírenejšie
a najvplyvnejšie školy v ortodoxnom sunnitskom islame: školu Šáfího
(zomrel v r. 829) a Málika (zomrel v r. 795).
(1) Málik bol tiež spoľahlivým zberateľom hadísov.
V jednom dlhom hadíse Málik najprv uvádza základnú myšlienku,
podľa ktorej je poprava legálna.
Jahja mi
vyrozprával... že posol Alláhov... povedal, „Ak niekto vymení svoje náboženstvo
– tak mu odseknite hlavu!“
Prvá trieda odpadlíkov opúšťa islam kvôli niečomu inému, ale
nedostanú príležitosť na pokánie.
Zabijú ich bez toho,
aby boli vyzvaní na pokánie, lebo ich pokánie sa neuznáva. Skrývali svoju
nevieru a verejne vyznávali islam, takže si nemyslím, že by takíto ľudia
mali byť vyzývaní na pokánie a nemožno prijať ich slová.
Druhá skupina odpadlíkov opúšťa islam a prezradí to. Čo
sa s nimi stane?
Čo sa týka človeka,
ktorý opustí islam kvôli niečomu inému a prezradí to, je vyzvaný, aby sa kajal.
Ak nevykáže pokánie, zabijú ho... Ak činia pokánie, je to od nich prijaté. (Zdroj)
Ďalší hadís od Málika sa týka Umara. Spomeňme si, že
v predchádzajúcej časti Abú Bakr, prvý kalif (vládol v rokoch
632-634), viedol vojny proti kmeňom, ktoré odpadli od islamu, a že Alí,
štvrtý kalif (vládol v rokoch 656-666), zabíjal kresťanov. Umar bol druhý
kalif (vládol v rokoch 634-644) a aj on zabíjal odpadlíkov ako súčasť
svojej politiky, s tým rozdielom, že im dal tri dni na pokánie.
...Potom sa Umar
opýtal, „Máte nejaké nové správy?“ On povedal, „Áno. Muž sa stal neveriacim po
tom, ako sa stal moslimom.“ Umar povedal, „Čo si s ním urobil?“ On
odpovedal, „Nechali sme ho priblížiť sa a potom sme mu odsekli hlavu.“
Umar povedal, „Neuväznili ste ho na tri dni, nekŕmili ste ho každý deň bochníkom
chleba a nevyzvali ste ho, aby sa kajal a aby sa mohol... vrátiť k príkazu
Alláha?“ Potom Umar povedal, „Ó, Alláh! Nebol som prítomný, neprikázal som to a nie
som spokojný, odkedy sa mi to donieslo.“ (Zdroj)
(2) Nasledujúca stredoveká príručka, ktorú zostavil hlavne Ahmad
ibn Nakíb al-Misrí (zomrel v roku 1368), Opora cestovateľa: Klasická
príručka islamského posvätného práva, zhrňuje výnosy v šáfíovskej škole fiqhu.
Tieto dva zákony sa týkajú dvoch požiadaviek, ktoré
stanovujú trest smrti pre odpadlíka a povinnosti kalifa alebo jeho zástupcu.
O8.1 – Keď osoba, ktorá
dosiahla pubertu a je duševne zdravá, dobrovoľne odpadne od islamu,
zaslúži si smrť.
O8.2 – V takom
prípade je povinnosťou kalifa (dodatok: alebo jeho zástupcu) požiadať ju, aby
sa kajala a vrátila sa k islamu. Ak to urobí, je to od nej prijaté, ale ak
odmietne, bude okamžite zabitá.
Za popravu odpadlíka sa neposkytuje žiadna finančná
kompenzácia.
O8.4 – Za zabitie
odpadlíka sa neposkytuje žiadne odškodnenie.
Nasledujúcich osemnásť činov, ktoré majú široký rozsah, má za
následok opustenie islamu.
(1) pokloniť sa modle,
či už sarkasticky, z obyčajnej zarytosti, alebo zo skutočného presvedčenia;
(2) mať v úmysle spáchať
nevieru, aj keby to malo byť v budúcnosti. A aj keď s týmto úmyslom váha,
či to urobiť alebo nie, okamžite sa tým dopúšťa neviery;
Tento zákon hovorí, že jasné a premyslené vyslovovanie doktríny
trojice robí z človeka odpadlíka:
(3) vyslovovať slová,
ktoré naznačujú nevieru, ako napríklad „Alláh je tretí z troch,“ alebo „Ja
som Alláh“ – pokiaľ človeku neunikli slová, alebo cituje niekoho iného, alebo
je jedným z priateľov Alláha... v duchovne opojenom stave úplného zabudnutia;
(4) urážať Alláha
alebo jeho posla;
(5) popierať
existenciu Alláha, jeho večnosť bez počiatku, jeho nekonečnú večnosť alebo
popierať ktorýkoľvek z jeho atribútov, ktoré mu prisudzuje konsenzus
moslimov;
(6) byť sarkastický voči
Alláhovmu menu, jeho príkazom, jeho zákazom, jeho sľubom alebo jeho hrozbám;
(7) popierať
ktorýkoľvek verš v Koráne alebo čokoľvek, čo na základe konsenzu
učencov... ku nemu patrí, alebo pridať verš, ktorý do neho nepatrí;
(8) posmešne hovoriť,
„Neviem, čo je viera“;
(9) odpovedať niekomu,
kto povie, „V Alláhovi nie je žiadna moc ani sila“;
...
(12) keď niekto
požiada, aby ho naučili dosvedčenie viery (šahádu)... a moslim ho to
odmietne naučiť;
(13) opísať moslima
alebo niekoho, kto sa chce stať moslimom, ako neveriaceho (káfir);
(14) poprieť povinný
charakter niečoho, čo je podľa konsenzu moslimov... súčasťou islamu, keď je to dobre
známe, ako napríklad modlitba (salát) alebo čo i len jeden rak'a [akt úklonu] z jednej
z piatich povinných modlitieb, ak na to nie je žiadny dôvod;
(15) tvrdiť, že niektorý
z Alláhových poslov alebo prorokov je klamár alebo popierať, že boli zoslaní;
Neskorší právny učenec dodáva nasledovné:
(16) urážať islamské
náboženstvo;
(17) veriť, že veci samy
osebe alebo svojou povahou majú kauzálny vplyv nezávisle od vôle Alláha;
(18) popierať
existenciu anjelov alebo džinov... alebo nebies;
(19) byť sarkastický voči
akémukoľvek výnosu posvätného práva;
Tento zákon nenecháva žiadny priestor pre nejasnosti ohľadom
konečného cieľa islamu:
(20) alebo popierať,
že Alláh zamýšľal, aby prorokovo posolstvo... bolo náboženstvom, ktoré bude
nasledovať celý svet.
Aby sme si to zhrnuli, tieto zákony sa týkajú abstraktnej doktríny
a viery, nie fyzických skutkov ako je vražda, no napriek tomu vedú k smrti. Nikto
nesmie byť ani sarkastický voči islamskému právu. Niektoré zákony sú veľmi doktrinálne
a ich cieľom je potlačiť odlišné islamské doktríny (číslo 5 a 6). Nikto nesmie
poprieť pasáž v Koráne (číslo 7). Ako je teda možné odmietnuť násilné verše?
Sekulárna veda nesmie prekvitať (číslo 17). Je jasné, že tieto zákony obmedzujú
a potláčajú slobodu vierovyznania, myslenia a prejavu.
Môžu alebo budú islamské krajiny revidovať alebo prekonajú klasický
fiqh, ktorý je zakorenený v Koráne a spoľahlivých hadísoch?
Záver
Dôvod, prečo dnes islam obmedzuje slobodu vierovyznania, je zrejmý.
Nasleduje svoje korene. Korán údajne pochádza od Alláha prostredníctvom
Gabriela a Mohamed bol svojím príkladom inšpirovaný svojím božstvom. Islamské
právo vychádza z týchto dvoch zdrojov.
Keď však náboženstvo potláča slobodu prejavu a nesúhlas,
svedčí tým proti sebe. Čo sa náboženskí vodcovia snažia skrývať? Prečo je
kritika potláčaná? Ak islam skutočne obsahuje najvyššiu pravdu a konečné zjavenie,
nemal by sa báť žiadnej výzvy. Vodcovia by mali byť schopní brániť ho len slovami,
lebo ich príťažlivosť by mala byť zrejmá. Ľudia by sa ku nemu mali hrnúť dobrovoľne
a bez hrozby násilia. Na druhej strane, ak ho ľudia chcú opustiť – čo je
nepredstaviteľná myšlienka, keďže islam je taký úžasný – malo by im to byť dovolené
bez prenasledovania alebo meča visiaceho nad ich hlavami.
Ideálnym riešením je, aby sa islam reformoval. Umiernení moslimovia
veria, že automatická poprava odpadlíkov nemá v Koráne a ranom islame
pevný základ. V tom môžu mať pravdu. Určite to nie je dominantná téma. Ale
môžu alebo budú títo umiernení reformovať islam v tejto otázke? Dokážu presvedčiť
svojich tradičnejších moslimských bratov vo viere, ktorí prísne dodržiavajú hadísy
a klasický fiqh? Napíšu množstvo článkov a kníh, v ktorých vysvetlia,
prečo sa v Koráne nenachádza poprava za odpadlíctvo? To by prospelo všetkým
spoločnostiam na celom svete, lebo by to mnohým otvorilo dvere k opusteniu
islamu, ktorý je náročným a prísnym náboženstvom.
Ak nie, potom treba uplatniť inú stratégiu.
Po prvé, islamské právo nesmie byť vo svete nikdy zavedené ani
legitimizované. Je príliš barbarské. Sloboda vierovyznania musí mať široký priestor.
Ak to znamená kritizovať proroka, Korán a samotné islamské právo, potom
sloboda je stále lepšia než útlak.
Po druhé, slobodní vodcovia po celom svete musia vyvíjať nátlak
na utláčateľské islamské vlády.
Po tretie, s vynájdením celosvetovej siete informácie voľne
prúdia a vnášajú svetlo do tmy. Bežní občania by mali sledovať islamský útlak, posielať
si navzájom emaily a písať renomované webové denníky (blogy). Informovaní občania
sú slobodní a možno práve slobodní občania môžu pomôcť utláčaným po celom svete.
Príspevky renomovaným ľudsko-právnym organizáciám sú ďalším spôsobom, ako pomôcť.
Dodatok
Maudúdí používa súru 9:11-12 na ospravedlnenie popravovania odpadlíkov.
Mohamed mal silnú armádu. Tieto verše nadväzujú na Mohamedovu politiku v súre
9:1-5, v ktorej hrozí polyteistom smrťou, obliehaním a všemožnými nástrahami.
9:11-12 – Ak sa však kajúcne
obrátia, budú dodržovať modlitbu a dávať almužnu, tak sa stanú vašimi bratmi v
náboženstve... Ak však porušia prísahy svoje potom, čo uzavreli zmluvu, a
zaútočia na náboženstvo vaše, tak bojujte [k-t-l] proti vodcom neverectva; a pre
nich neplatia žiadne prísahy – snáď potom prestanú!
Maudúdí tvrdí, že podľa historického kontextu nie sú „zmluvy“
a „prísahy“ politickými zmluvami, ale prijatím islamu. Ale po tomto zrieknutí
sa a výsmechu islamu sa stali odpadlíkmi. Moslimom je preto prikázané bojovať
proti nim. Je tam použité arabské koreňové slovo k-t-l. Spomeňme si, že to znamená
zápasiť, zabíjať, viesť vojnu, bojovať a vraždiť. Nemá žiadny nejednoznačný ani
širší význam ako má džihád.
Maudúdího výklad však nie je taký istý ako sa na prvý pohľad
zdá. Je veľmi pravdepodobné, že „zmluvy“ a „prísahy“ sú politického charakteru.
Verše 3 a 4 podporujú tento politický výklad, pretože Mohamed varuje polyteistov,
že jeho zmluvné záväzky voči nim sa skončia a v tom čase neboli moslimami.
Takže polyteisti neopustili islam, lebo od začiatku neboli jeho súčasťou. Ale Maudúdí
sa ironicky aspoň snaží nájsť v Koráne ospravedlnenie zabíjania odpadlíkov
od islamu.
Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Authors/Arlandson/apostasy.htm
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára