Problémom je islam - nie islamizmus

Obaid Omer

Prvý krát som slovo „islamizmus“ počul vo videu z diskusie medzi Mádžidom Nawázom, Zebou Chánom, Douglasom Murraym a Ayaan Hirsí Alí v roku 2010. Nawáz vysvetlil, že výraz „islamizmus“ používa na označenie ideológie, ktorá presadzuje nastolenie islamskej nadvlády a výraz „islamista“ na označenie každého, kto chce tento cieľ presadzovať. Táto terminológia mu podľa neho umožnila rozlišovať medzi umiernenými a fundamentalistickými moslimami. Je však príznačné, že takéto rozlišovanie nerobíme v súvislosti so žiadnym iným náboženstvom. Svojím výberom slovníka Nawáz použil dvojaký meter. Chcel sa vyhnúť tomu, aby všetkých moslimov hodil do jedného vreca, ale to mohol urobiť použitím kvalifikátorov ako „fundamentalistickí“, „extrémistickí“ alebo „radikálni“.

Jedným z dôvodov Nawázovej voľby bolo, že chcel západniarov poučiť o rozdieloch v islame. Tomuto cieľu by však lepšie poslúžilo prispôsobenie pojmov, ktoré západniari už poznajú v židovsko-kresťanskom kontexte. Nawáz mohol napríklad opísať organizácie ako Rada pre americko-islamské vzťahy (CAIR) v USA a 5 pilierov v Spojenom kráľovstve ako náprotivok evanjelických kresťanských skupín, ktoré sa snažia ovplyvňovať národnú politiku na podporu svojho náboženského presvedčenia. (CAIR lobovala za také veci, ako je zavedenie šaríjskych rodinných súdov, bankových služieb v súlade s islamom a podpora nosenia hidžábu.)

Ak si Nawáz myslel, že používanie výrazu „islamizmus“ namiesto „islam“ na rozlíšenie mierumilovných, umiernených a fundamentalistických verzií islamu umožní ľuďom vyhnúť sa obvineniam z islamofóbie, mýlil sa. Pre tých, ktorí túžia zdiskreditovať oprávnenú kritiku islamu ako rasistickú – alebo ktorí skutočne veria, že takáto kritika je motivovaná predsudkami – sa zmena terminológie bude pravdepodobne javiť len ako šikovný trik. V roku 2010 totiž CAIR uviedol, že „výraz islamista sa zväčša používa na označenie akéhokoľvek moslimského jednotlivca alebo hnutia, ktoré je v rozpore s programom tých, ktorí tento hanlivý výraz používajú.“ Podobne aj komik Frankie Boyle nedávno na Twitteri napísal: „Ak vidím slovo islamista, predpokladám, že budem čítať nesúvislé táranie šialeného rasistu.“

Moja rodina a jej blízki priatelia sú podľa všetkých kritérií umiernení moslimovia. Ale napriek tomu určite veria v nadradenosť islamu. Keď som vyrastal, často mi hovorili, že islam sa nakoniec rozšíri po celom svete a každý sa stane moslimom. Nehovorili, že sami pomôžu tomu, aby sa to stalo, ani sa nesnažili presvedčiť mňa a mojich súrodencov, aby sme islam šírili, nehovoriac o účasti na násilnom džiháde. Len považovali za samozrejmé, že islam ovládne celý svet. Ak toto presvedčenie nazývate „islamizmom“, ktorý považujete za extrémnu verziu islamu, máte len malú nádej pochopiť, ako moslimovia ako moja rodina vidia svet.

Za posledných približne desať rokov sa definícia pojmu „islamizmus“ vyvíjala. Spočiatku znamenal vytvorenie spoločnosti založenej na šaríi s použitím politických prostriedkov. Potom sa pomaly začal meniť a znamenal túžbu vytvoriť islamskú spoločnosť s použitím akýchkoľvek prostriedkov, vrátane násilia. Ale keďže už máme pojmy „teokracia“ a „teokrat“, prečo potrebujeme na opis tejto ambície tieto nové slová, špecifické pre islam?

Používať výraz „islamista“ na označenie niekoho, kto chce šíriť islam – akýmikoľvek prostriedkami, mierumilovnými či inými – znamená stotožňovať Hamas a ISIS s CAIR. Nech už si o ideologických sklonoch CAIR myslíte čokoľvek, je to politická skupina, nie teroristická.

V mnohých islamských krajinách sa dievčatá vo veku deväť rokov môžu vydať za mužov starších o niekoľko desiatok rokov. Toto nie je „islamizmus“; je to islam. Mohamed sa oženil s Aišou, keď mala šesť rokov, a sobáš naplnil pohlavným stykom, keď mala deväť rokov. Vlády Iránu, Jemenu a mnohých ďalších krajín používajú argumentáciu, že ak sa prorok, najdokonalejší z ľudí, oženil so svojou nevestou, keď mala šesť rokov, pre moslimov musí byť prijateľné ženiť sa s dievčatami v predpubertálnom veku. Predstierať, že táto prax je pre islam okrajová, nám nepomôže vyriešiť tento problém.

Hidžáb a zahaľovanie sú islamské praktiky – nie znaky „plazivého islamizmu“. Hoci niektoré islamské krajiny zakázali závoj tváre z bezpečnostných dôvodov, žiadna nezakázala hidžáb a niekoľko krajín ho presadzuje zákonom. Tvrdiť, že povinný hidžáb je islamistická praktika, znamená zahmlievať problém. Hidžáb je súčasťou samotného islamu a musíme sa s ním vyrovnať za týchto podmienok. Obyčajní moslimovia, ktorí chcú šíriť šaríu, môžu tiež nariadiť hidžáb aj ženám vo svojej rodine.

Islam je totalitné náboženstvo, ktoré sa snaží kontrolovať každú stránku života moslimov. Existujú pravidlá o tom, ktorou nohou by ste mali vojsť do domu a do každej miestnosti. Existujú pravidlá o tom, ako piť vodu. Mnohé z týchto pravidiel pochádzajú z hadísov a ukazujú, ako napodobňovať Mohameda. Vzhľadom k tomu, že islam kontroluje život až na úroveň takýchto drobností, je mylné domnievať sa, že príkazy z Koránu o tom, že islam by mal byť najvyšší, nie sú nejakým spôsobom samotným islamom, ale niečím iným, čo sa nazýva „islamizmus“. Označovať škodlivejšie stránky islamu ako „islamizmus“ znamená nebrať islam tak vážne, ako by sme mali.

Pojem „islamista“ odvádza od skutočnosti, že násilní extrémisti majú islamské ciele. Problémom tu nie je podmnožina islamského myslenia, ale základy samotného islamu. Uganda nedávno prijala zákony zakazujúce homosexualitu. Toto neliberálne a neľudské autoritárstvo nebolo pripísané „kresťanizmu“, ale vplyvu evanjelického kresťanstva. „Islamizmus“ je mätúce slovo. Apologétom umožňuje bagatelizovať účinky islamského učenia a praxe. Teokratické vlády, ako tie v Pakistane, Iráne a Afganistane, nie sú „islamistické“. Sú islamské. Prijímajú zákony a zavádzajú politiku, ktoré sú v súlade s islamským učením.

Islamská doktrína rozdeľuje svet na dom islamu, dar al-islam, a dom vojny, dar al-harb. ISIS, Al-Kájda, Hamas a ďalšie islamské teroristické skupiny bojujú za rozšírenie pôsobnosti dar al-islam, ako to nariaďuje Korán. Mali by sme proti nim bojovať na základe ich činov a pochopiť, že to, čo motivuje tieto činy, je doslovné čítanie islamských posvätných textov – a nie mútiť vodu tým, že budeme islam spájať s islamizmom.

Prevzaté z https://quillette.com/blog/2024/08/23/its-islam-not-islamism/